Odmietnutie a výpoveď sú situácie v živote, ktoré berieme veľmi negatívne a ťažko. Nie je ľahké sa nad nimi povzniesť lúsknutím prstov. Netreba však ani takéto skúsenosti vidieť iba čiernobielo.
Slovenská psychologička Dominika Neprašová z portálu ksebe v rozhovore prezradila, ako sa pozerať na odmietnutie v pracovnej sfére, ako pracovať so stresom a vyhorením, ale aj to, kedy naše problémy vyrieši dovolenka a kedy je nutná výpoveď.
Mnoho ľudí považuje zlyhanie či odmietnutie za veľmi negatívnu skúsenosť. Najmä v pracovnom živote. Ak dostaneme výpoveď, pokladáme to mnohokrát za koniec sveta. Ako sa s tým vysporiadať a možno prijať a naladiť sa na to, že to môže byť aj pozitívum v našom živote?
Odmietnutie je vždy „na prvú” vnímané ako niečo negatívne. Ak dostaneme výpoveď, môže to znamenať, že náš zamestnávateľ s nami nie je spokojný, nepodávame taký výkon, ako by sme mali, prípadne nedoručujeme želané výsledky. Môže to však znamenať aj to, že sa budú celkovo niektoré pozície rušiť, že došlo k nejakej „zákulisnej dohode” či k tomu, že sme proste neboli úplne vhodní na danú pozíciu – či už osobnostne, alebo skúsenostne.
Nech to je, ako chce, na každej situácii v našom živote vieme nájsť obe strany mince – tú negatívnu, ale aj tú pozitívnu. Síce to znie zvláštne – tešiť sa, že ma vyhodili? No ak spracujeme prvotné pocity či dostaneme patričné vysvetlenie, vieme sa na situáciu začať pozerať aj inou, pozitívnejšou optikou.
Viac PREMIUM článkov na podobnú tému:
- Psychologička o Valentíne: Lásku potrebujeme dávať aj sebe samým. Ako zvládať samotu v tomto období?
- Psychologička o šikane: Slovenské školy do istej miery zlyhávajú v jej riešení. Aj akt šikanovania môže byť volaním o pomoc (ROZHOVOR)
- Slovenka o šikane na pracovisku: V týždeň svadby mi zamietli dať voľno. Veď sa aj tak rozvediem, povedalo mi vedenie
Z tejto situácie vieme v konečnom dôsledku vyťažiť – dať si chvíľu pauzu, zistiť, čo nás skutočne
baví, tráviť čas aktivitami, ktoré sme dlho odkladali, niekam vycestovať alebo sa prihlásiť na kurz, ktorý nám poskytne nové zručnosti a znalosti. Možností je niekoľko.
Častý problém, ktorý robíme, hlavne mladšia generácia, je ten, že sa staneme otrokmi práce. Robíme nadčasy, práca sa stane pre nás hlavnou prioritou, strácame balans, čo vedie k zvýšenému stresu a niekedy až k vyhoreniu. Ako pracovať so stresom, aby nás neprevalcoval?
To, čo všetko sme ochotní pre prácu urobiť, súvisí s naším osobným nastavením, prioritami, presvedčeniami a hodnotami. Ak má niekto prácu či výkon na prvej priečke svojich hodnôt, nemožno sa čudovať, že je ochotný robiť nadčasy. Dôležité je preto uvedomiť si, prečo robím to, čo robím, uvedomiť si účel svojho správania.
Ak je niečo zle v našom živote, prežívame kvôli nadčasom v práci nadmerný stres a záťaž, treba urobiť zmenu, lebo v tomto bludnom kolotoči budeme donekonečna. Čiže, ako so stresom pracovať? V prvom rade si uvedomiť, prečo ho máme, odkiaľ prichádza, čo spôsobuje, že sa tak cítime. Ak to spoznáme, môžeme podľa toho urobiť konkrétne akčné kroky – od meditácie, relaxácie, pohybových aktivít až po úplnú zmenu zamestnania. Prečo by sme väčšinu dní mali tráviť v práci, kde sme celý deň v strese?
Keď sme spomenuli vyhorenie, čo najlepšie môžeme urobiť, keď sme v tomto bode pracovného i osobného života? Existuje univerzálny liek na vyhorenie?
Univerzálny liek na vyhorenie neexistuje, to by bolo veľmi jednoduché. Každý z nás je absolútne individuálny a na každého funguje niečo iné. V prvom rade, ako už bolo vyššie so stresom spomenuté, musíme vyhorenie spozorovať. Niektorí ho, bohužiaľ, spozorujú, už keď je naplno prítomné v našom živote a ovplyvňuje nielen pracovný, ale aj osobný život.
Iní, viac vnímaví ľudia si vedia všimnúť skôr, že niečo nie je v poriadku. Tak či onak, je potrebné to riešiť. Zastaviť sa, spozorovať príčinu a zamyslieť sa, čo potrebujem. Nielen v tej chvíli, ale celkovo dlhodobo od života. A predsa – my sami sa poznáme najlepšie. My, koniec koncov, vieme, čo by bolo pre nás najlepšie. Či pobyt osamote, cestovanie alebo iba zaradenia každodenných maličkostí do života, ktoré nám robia radosť. Aby to nebolo každý deň len a len o práci.
Nezdary v práci, nepríjemný email od šéfa či podobné veci znášame veľakrát veľmi ťažko a osobne. Pritom to ozaj mohol byť blbý deň pre obe strany. Ak sme aj dlhšie psychicky na tom zle a nedarí sa nám – požiadať o pomoc, vypýtať si voľno? Mnoho ľudí má problém v práci so svojím šéfom hovoriť o mentálnom zdraví, pritom má obrovský dopad na našu prácu aj život všeobecne. Kedy problém vyrieši dovolenka a kedy je nutný odchod?
Sme len ľudia, my aj náš šéf. To ale neznamená, že nás negatívny email či nevhodné komentáre na našu adresu nezrania. Ak sa tak stane, je namieste o tom so šéfom komunikovať a dať mu spätnú väzbu.
Ak potrebujeme pomoc, vypýtajme si ju. Poukážme na to, že teraz sa necítime dobre a potrebovali by sme pomocnú ruku alebo aj odísť niekam preč – na dovolenku, oddýchnuť si a načerpať fyzické aj psychické sily. To nie je hanba – je to nevyhnutné.
Ak to daná osoba dlhodobo nevidí v práci pozitívne, trápi sa tam, chodí do a z práce domov nešťastná, prejavuje sa to na jej zdraví a podobne, zmena je potrebná. Zmena práce je tiež riešením a pomerne zásadným, ktoré môže život človeka výrazne ovplyvniť. Tiež to nie je hanba a niekedy je to nevyhnutné.
Čerství absolventi (ale aj iné vekové kategórie) sa môžu v živote stretnúť s tým, že sa im nedarí nájsť zamestnanie. Rozpošlú desiatky životopisov, zúčastnia sa mnohých pohovorov, no stále neprichádza pozitívna odpoveď a potom strácajú chuť a entuziazmus, čo sa postupne tiež odzrkadľuje na pohovoroch – nie sme presvedčiví, nejavíme taký záujem o prácu. Ako pracovať v tejto situácii s naším mentálnym zdravím? Čo robiť, aby sme sa z toho „nezbláznili“ a udržali si pozitívnu myseľ?
Byť odmietnutý je náročné, pre nikoho to nie je príjemné počuť, že ma niekde nechcú alebo že dostanem negatívnu odozvu. Tiež je prirodzené, že človek je potom menej motivovaný si prácu hľadať, dáva do toho menšie úsilie a energiu. Čo by mohlo pomôcť, je uvedomenie si, že hľadanie tej správnej práce je tiež istým spôsobom beh na dlhú trať. Jedna aj druhá strana zvažuje veľmi veľa premenných, podľa ktorých sa rozhoduje.
Skúsme sa preto počas čakania na správnu pracovnú ponuku zamerať na to, čo môžeme robiť, keď ešte prácu nemáme. Robiť všemožné aktivity, byť s blízkymi, cestovať, objavovať – pretože ak už raz budeme mať prácu päť dní do týždňa v kancelárii, veľa z týchto možností bude oklieštených. Skúsme v situáciách (aj nezdarných) nájsť to, čo z nich môžeme vyťažiť a získať, a urobme pre to maximum.