Mladí utekajú zo Slovenska, čo im sily stačia. To už, nanešťastie, nie je žiadna novinka. Slovensko nepatrí medzi krajiny tretieho sveta, nezúri v ňom vojna, nepokoje, ľudí na ulici neobťažujú gangy, a pokiaľ diametrálne nevyčnievaš z davu, ide o relatívne bezpečnú krajinu. Čo teda stojí za tým, že mladí Slováci vezmú nohy na plecia, len čo doštudujú?
Presne na to sa pozrieme v našom dnešnom článku. Oslovili sme troch mladých študentov z rôznych kútov Slovenska a položili im (trochu kvetnatejšie, samozrejme) jednoduchú otázku: Prečo? Prečo nechcú ostať, prečo chcú odísť a v neposlednom rade aj to, či ich trápia výčitky svedomia, že svoju krajinu opúšťajú „v najhoršom“ a nechávajú ju v dezolátnom stave.
Stredoškoláčky Pavla a Saška a vysokoškolák Filip nám spoločnými silami objasnili, že nie je všetko len čiernobiele. Poď si spoločne s nami prečítať, čo chcú k tejto téme povedať.
Odchod už po strednej škole
Či už to má na svedomí politická situácia, ekonomická alebo skrátka len fakt, že Slovensko ako také nepatrí medzi najatraktívnejšie krajiny pre život, niektorí Slováci začínajú o odchode uvažovať už počas štúdia na strednej. Do tejto kategórie spadá aj 19-ročná Pavla. Tá aktuálne študuje hotelierstvo a gastronómiu v Trnave.
Túto školu si vybrala len z logického hľadiska. O kvalite vzdelávania však presvedčená nie je. „Úroveň školstva na Slovensku nie je o nič lepšia ako iné systémy, ktoré sú tu zavedené už niekoľko rokov a vôbec sa nezmenili,“ hovorí. Súhlasí s ňou aj Saška, študentka žilinského gymnázia. „Je to dosť biedne. Väčšina učiteľov nemá schopnosť odovzdať vedomosti zábavnou a interaktívnou formou,“ vraví. Dodáva, že slovenskí pedagógovia sa – niekedy až prehnane – držia len kníh a osnov.
Za veľkú nevýhodu považuje aj množstvo učiva, ktoré nemá šancu sa na študenta nalepiť. Tým dupľom, ak o to nemá záujem ani samotný vyučujúci. „Veľa učiteľov sú starší ľudia, ktorí učia skostnatene a nezaujímavo,“ vysvetľuje Saška svoj pohľad na vec. Naopak, výhodou je pre ňu možnosť zapojenia sa do rôznych krúžkov, mimoškolských aktivít a dokonca aj medzinárodných projektov.
Slovenské vysoké školy ani zadarmo?
Saška, ktorá rozhodne nepatrí medzi výnimky, o vysokej škole na Slovensku neuvažuje. Ako dôvody spomína politickú a spoločenskú situáciu, mentalitu Slovákov aj nedostatočnú finančnú podporu. Omnoho viac ju láka susedné Česko. „Na tamojšie vysoké školy som zachytila pozitívne recenzie a celkovo mi je tá krajina blízka,“ objasňuje svoje rozhodnutie.
„Myslím si, že pokiaľ bude podobných názorov pribúdať, ďalšie generácie študentov sa len utvrdia v tom, že na Slovensku sa neoplatí študovať ani zadarmo,“ hovorí mladá Žilinčanka. Pavla, na druhej strane, neplánuje v štúdiu pokračovať vôbec. Po dokončení strednej školy budú jej kroky smerovať do Holandska, pretože tam dostala príležitosť pracovať.
Zastarané osnovy a absencia povinnej praxe
Trochu iný pohľad na vec nám poskytol Filip, ktorý má už stredoškolské časy za sebou. Dnes je študentom vysokej školy – na FMFI UK sa venuje aplikovanej informatike. „Rozhodol som sa ostať kvôli potenciálnemu vzostupu IT na Slovensku a možnosti získania kvalitného vzdelania. Fakulta je známa silným dôrazom na matematickú prípravu a teoretické základy,“ chváli svoju fakultu.
Aj on však súhlasí s tým, že určité predmety majú veľmi zastarané osnovy, a nie všetko, čo sa učia, mu bude v budúcnosti na osoh. Chýba mu väčší dôraz na prácu v tímoch, rozvoj tzv. soft skills a kombinácia štúdia a praxe. „Prax nie je povinná, takže nie každý získa potrebné skúsenosti, aby spĺňal potreby budúcich zamestnávateľov,“ konštatuje.
Ani Filip však nechce na Slovensku zostať. Dôvodom sú najmä financie. „V zahraničí, najmä v technologicky rozvinutejších krajinách, je viac pracovných príležitostí za lepšie finančné ohodnotenie. Čo sa týka start-upov a začínajúcich firiem, sú krajiny, ktoré ponúkajú omnoho lepšie financovanie, granty a nižšie dane ako Slovensko. Nahovoriac o životnej úrovni a inej mentalite,“ hovorí Filip.
Za najatraktívnejšie považuje Švajčiarsko a Škandináviu. Tieto krajiny majú podľa neho silný technologický ekosystém a lepšie nastavené daňové a podnikateľské prostredie. Keďže aktuálne spolupracuje so Švajčiarmi, má relatívne objektívny pohľad na vec: „Život je tam z pohľadu Slováka možno drahý, ale v prípade IT sektoru je pomer mzdy a nákladov výrazne lepší ako tu.“
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
