Pre mnohých dnešných divákov predstavuje už aj trojhodinový film veľkú prekážku. Udržať pozornosť je dnes náročnejšie než kedykoľvek predtým. Nikto nemá toľko času. Človek môže robiť kopu užitočnejších vecí, než len štyri hodiny sedieť v kine alebo pred televízorom. Nuž, kopa filmových tvorcov sa na tieto výhovorky priamo vykašľala a rozhodla sa natočiť filmy, ktoré sa dá pozerať takmer donekonečna. Samozrejme, existujú aj sedem- alebo dvanásťhodinové filmy. Najdlhšie filmy všetkých čias ale dosahujú omnoho, omnoho dlhšiu stopáž.
Pozrieť si maratón rozšírenej trilógie Pána prsteňov? Žiadny problém. Pozrieť seriál s piatimi sériami naraz? Bez problémov. Filmy, ktoré ti teraz predstavíme, sa tiahnu od jedného dňa až po mesiac a viac. Väčšinou ide o dokumentárne snímky zachytávajúce obyčajné úkony. Tie by, ak by nastala ideálna situácia človeka v kine, svojou dĺžkou a prostredím kina spôsobili hypnotický efekt. Stačí si skúsiť sedieť sedem hodín v kine na filme, ako napríklad Satanské tango od maďarského režiséra Bélu Tarra.
Hypnóza alebo strata pojmu o čase a priestore sa určite dostavia. Okrem dokumentárnych snímok sa v tomto zozname objavujú aj experimentálne filmy, ktoré atakovali formu filmu priamo svojou dĺžkou a zvláštnou formou. Drahý čitateľ, priprav si popcorn, poriadne sa usaď a nastav si kalendár, toto sú tie najdlhšie filmy, aké kedy vznikli. Môžeme tu byť dlho.
10. Shoah (1985) – 9 hodín a 26 minút
Shoah je monumentálnym dokumentárnym filmom o hrôzach holokaustu. Je zostavený čisto z rozhovorov s preživšími, so svedkami a páchateľmi. Režisér Claude Lanzmann film natáčal 11 rokov, počas ktorých 5 rokov chodil po celom svete, zbieral jeden rozhovor za druhým a potom 6 rokov film strihal. Vo filme nie sú použité žiadne historické zábery a celý obsah filmu teda spočíva na výpovediach ľudí, čo mali s holokaustom niečo spoločné.
Shoah dáva veľkú váhu spomínaniu na minulosť, aby sa v budúcnosti nezopakovali podobné hrôzy. Medzi najdlhšie filmy všetkých čias sa síce Shoah dostáva ledva, ledva, avšak jeho dôležitosť je znásobená tým, že nejde o experimentálny film, ale dokument rozoberajúci jednu z najväčších tragédií našej histórie.
9. Out 1 (1971) – 12 hodín a 55 minút
Out 1 je experimentálny francúzsky film režiséra Jacquesa Rivetteho. Film sleduje dva divadelné súbory v Paríži a sprisahanie, ktoré postupne odhaľujú. Film je rozdelený do ôsmich epizód a spája improvizáciu s voľnou naratívnou štruktúrou. Skúma témy komunikácie, performancie a kolektívnej identity, pričom často necháva publikum, aby interpretovalo jeho význam. Out 1 je známy svojím eliptickým rozprávaním a odmietaním dodržiavať konvenčné filmové pravidlá.
Ide teda o rýdzo experimentálny film, ktorý je inšpirovaný literárnou predlohou od francúzskeho spisovateľa Honoré De Balzaca zvanou Ľudská komédia. Film taktiež odkazuje na stav francúzskej spoločnosti po revolučných udalostiach v roku 1968.
8. La Flor (2018) – 14 hodín
La Flor je v zozname najdlhších filmov všetkých čias tým najmodernejším. Svetlo sveta totižto uzrel v roku 2018. Argentínsky režisér Mariano Llinás natočil 14-hodinový experiment tak, aby miešal niekoľko žánrov naraz. Muzikál, béčkový film a dokonca aj špionážny triler. Film taktiež rozpráva šesť rôznych príbehov, v ktorých vystupujú vždy tie isté štyri herečky, hrajúce vždy niekoho iného. Dielo sa týmto spôsobom úspešne snaží meniť hranice kinematografie, rozprávania príbehov a použitia hercov.
Film La Flor musel byť na festivaloch premietaný na tri razy, často počas troch dní. Kritici sa pri premiére zhodli na tom, že La Flor je veľkolepý úspech, zatiaľ čo diváci zápasili a pravdepodobne aj dodnes zápasia s dĺžkou filmu viac než s jeho experimentálnou náturou.
7. The Longest Most Meaningless Movie in the World (1968) – 2 dni
A dostávame sa do filmov, ktoré by trojhodinové filmy strčili do vrecka ľavou zadnou a zároveň opúšťajú potrebu mať dej a postavy. Ako už názov filmu naznačuje, ide o film, ktorý by sa dal popísať aj ako antikinematografický zážitok. Dielo úmyselne popiera všetko, z čoho by divák mohol mať nejaký zážitok. Britský experimentálny film od režiséra Anthonyho Scotta predstavuje zlepenec nesúvislých a na seba nijak nenadväzujúcich záberov zo stratených archívnych materiálov.
Zábery sa často opakujú a človek môže nadobudnúť dojem, že režisérov plán natočiť najzbytočnejší film na svete sa mu vážne podaril premeniť na realitu. Ide skôr o konceptuálny film, sťahujúci na seba pozornosť vďaka svojmu názvu, ktorý jasne hovorí o tom, čo divákovi počas dvoch dní pozerania predvedie. Dalo by sa povedať, že pozeranie tohto filmu môže pôsobiť ako dvojdňové prehrabávanie sa v starom sklade opustených vecí, ktoré nikoho nezaujímajú.
6. The Cure for Insomnia (1987) – 3 dni a 15 hodín
The Cure for Insomnia je zhmotnením monotónnosti. Ide o film, ktorý bol vytvorený na to, aby bojoval proti nespavosti. Takže ak hľadáš nejaký film, pri ktorom sa môžeš zabaviť, tak toto dielo nie je pre teba. Režisér John Henry Timmis IV natočil avantgardný film pozostávajúci z rozprávania básnika L. D. Grobana. Čo rozpráva? Groban vo filme monotónne číta 4 080 strán dlhú báseň, popri čom sa na obraze objavujú opakujúce sa videoklipy a rôzne zábery z iných filmov.
Film neobsahuje žiadny dej a je stvorený čisto iba na to, aby svojou monotónnou rytmikou navodil spánok. Ide vlastne o hypnózu. Bojíš sa, že pri filme zaspíš? Pri diele The Cure for Insomnia nič také neplatí. Ak pri sledovaní tohto filmu nezaspíš, je to brané ako úspech.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
