5. Matrjoschka (2006) – 3 dni a 23 hodín
Tesne pred film The Cure for Insomnia sa medzi najdlhšie filmy všetkých čias zaraďuje aj nemecký experimentálny film Matrjoschka od režisérky Karin Hoerler. Film sa zameriava na vizuálnu manipuláciu a rozklad, na čo odkazuje aj názov referujúci k ruskej matrioške. Bábike, ktorá má v sebe skrytých niekoľko rozličných podôb. Dielo sa týmto pádom zaoberá tým, ako ľudia vidia a prežívajú čas a zmenu. Znova, ide skôr o hypnotické a konceptuálne dielo so žiadnym príbehom.
4. Beijing 2003 (2004) – 6 dní a 6 hodín
Beijing 2003 je avantgardný čínsky film, ktorý mapuje život obyčajných obyvateľov metropoly Peking v roku 2003. Znova, žiadny príbeh, žiadni herci, iba čisté pozorovanie bežných aktivít ľudí a života na uliciach. Tento film ťa teda dokáže zobrať na výlet do Pekingu, ktorý trvá trocha viac než 6 dní. Film poukazuje na rapídne rozširujúce sa mesto a na jeho dynamiku. Medzi najdlhšie filmy sa Beijing 2003 dostáva s ľahkosťou a postupne sa dostávame k filmom, čo prekonávajú aj hranicu jedného týždňa.
3. Cinématon (1978-2013) – 8 dní a 8 hodín
Cinématon bol natočený francúzskym režisérom Gérardom Courantom ako experimentálna zbierka pohyblivých portrétov, počas ktorých portrétovaní ľudia nič nehovoria a nijak sa netvária. Film obsahuje približne 3 000 portrétov z rôznych krajín, vrátane ďalších umelcov, politikov a režisérov, ako napríklad Jean Luc Godard, Ken Loach a Wim Wenders. Každý portrét má približne 4 minúty. V týchto minútach sa režisér snaží zachytiť autentickú podobu portrétovaných ľudí v nenaplánovaných pózach.
Jedným z portrétovaných ľudí je aj sedemmesačné batoľa, ktoré predstavovalo režisérovho obľúbeného respondenta. Niektorí z portrétovaných ľudí vykonávajú pred kamerou aj nejaké činnosti. Napríklad Terry Gilliam, režisér známy vďaka filmom, ako napríklad Fear and Loathing in Las Vegas alebo Brazil, je v portréte snímaný s neutrálnym výrazom, zatiaľ čo fajčí cigaru.
2. Modern Times Forever (2011) – 10 dní
Dánsky film Modern Times Forever bol natočený umeleckou skupinou Superflex a zobrazuje potenciálny úpadok budovy Stora Enso v Helsinkách. Film bol prvotne premietnutý na stenu tej istej budovy. Film sa snaží za pomoci 3D animácie zobraziť vplyv, ktorý by na stojacu budovu mali tisícky rokov času. Schátrala by? Obrástla by ju príroda? Stačí si pozrieť film a divák sa veľmi, veľmi pomaly dozvie pravdu.
Ešte k tomu tvorcovia týmto dielo poukazujú na to, aké krehké sú ľudské životy voči neúprosnosti času, ktorému sa nemôže vyhnúť ani architektúra. Aj keď je taká megalomanská a veľkolepá ako samotná stavba alebo samotný film Modern Times Forever.
1. Logistics (2012) – 35 dní a 17 hodín
A najdlhšie filmy všetkých čias majú svojho kráľa! V roku 2008 sa Erika Magnusson a Daniel Andersson pýtali sami seba, odkiaľ pochádzajú moderné elektronické prístroje. Prišli s myšlienkou sledovať výrobný cyklus krokomera v obrátenom chronologickom poradí od konečného predaja až po jeho pôvod a výrobu. Trasa cesty sa začala v Štokholme, potom pokračovala cez Insjön, Göteborg, Bremerhaven, Rotterdam, Algeciras, Málagu a skončila v Shenzhene u výrobcu v Bao’ane. Film celý tento proces a cestu dokumentárne a bez zásahu sleduje.
Pri dĺžke 35 dní a 17 hodín predstavuje Logistics obrovské dielo, ktoré by na jedno posedenie nezvládli ani tí najväčší kinematografickí maniaci. Prekvapivo, film mal svoju normálnu premiéru a zároveň bol streamovaný aj online. Niekto ho tým pádom videl. Áno, na svete asi existuje malá hŕstka ľudí, ktorí film Logistics videli celý.
Bonus: Ambiancé (2020) – 30 dní
Medzi najdlhšie filmy všetkých čias sa ale radí aj jeden ďalší film, ktorý prekonáva väčšinu hráčov, no nesedí na vrchole. Zároveň však ešte nie je hotový a jeho unikátna premiéra je ešte nevykonaná. Hovoríme o švédskom filme Ambiancé. Tento film mal byť premietnutý iba raz a potom mali byť všetky filmové kópie zničené. Ide o najnovší film z rebríčka a zároveň aj o jeden z najdlhších.
Znova ide o experimentálnu formu filmu kombinujúcu nelineárny spôsob rozprávania príbehu a originálny spôsob filmového jazyka. Film by sa mal spoliehať na atmosféru, ambientnú hudbu a zvuky na to, aby v divákovi vyvolal čo najviac emócií. Naprieč rokmi sa tvorcovia rozhodli do sveta dávať iba jeden trailer za druhým. Jeden bol väčší než ďalší. Najprv sedemdesiat minút v roku 2014, až napokon sedem hodín v roku 2016. Snímka ale ešte nebola vydaná do sveta, a tak nemôžeme presne vedieť, čo obsahuje. Zároveň ju však preto nemôžeme presne umiestniť v tomto rebríčku.
