Pre Slovákov by bratské slovanské jazyky mali byť témou, v ktorej sa dokážu bezproblémovo zorientovať. Napriek tomu aj tu nájdeme zopár bodov, ktoré nás dokážu zaskočiť. Existuje totiž niekoľko menších slovanských rečí, o ktorých si možno nikdy v živote nepočul.

S mnohými z týchto jazykov sa spája otázka – sú to vlastne samostatné jazyky alebo len miestne nárečia? Odpoveď takmer vždy závisí od toho, koho sa pýtame. Daná menšina ho väčšinou považuje za jazyk a jeden zo svojich symbolov, majorita sa zasa môže snažiť reč degradovať na nárečie a brzdiť tak separatistické tendencie.

Pre jasný príklad nemusíme chodiť za hranice. Stačí sa pozrieť na Rusínov a ich reč. Odhaduje sa, že rusínsky jazyk celosvetovo ovláda vyše 600-tisíc ľudí. Kým na Slovensku ide o zákonom chránený jazyk národnostnej menšiny, Ukrajina rusínsku reč vníma ako ukrajinské nárečie.

Drobné slovanské jazyky nie sú len reliktom z minulosti, ale ide o niečo stále živé. Ľudia nimi rozprávajú v každodennom styku. Objavujú sa v televíznom vysielaní, vychádzajú v nich knihy a časopisy a majú aj vlastné wikipédie. Nechýbajú dokonca ani memes!

Lužická srbčina

Lužickí Srbi sú národnostná menšina vo východnom Nemecku, ktorej počet členov sa pohybuje okolo 60-tisíc. Pred tisícročím tomuto regiónu dominovali slovanské kmene, až neskôr ich začal vytláčať nemecký živel. Lužickí Srbi čelili silnému asimilačnému tlaku, podľa vlastných slov „majú to najhoršie už za sebou“.

Cycaki su klasa rjapnikow. K jich charakteristiskim znamjenjam słušatej koža a cycanje dorosta z mlokom. Swětadaloko so dźensa wokoło 5.500 recentnych družinow rozeznawa, kotrež so do třoch podklasow dźěla: jeja njesuce pracycaki (Protheria), měchawcy (Metatheria) a wyše cycaki abo placentawcy (Eutheria), ke kotrymž tež čłowjek słuša.