Škandály a absurdity, ktoré otriasli Oscarmi
Oscary nikdy neboli len o tlieskaní a burácajúcich ováciách. História si pamätá absurdné momenty, ktoré vyvolali šok a prinútili Hollywood prehodnotiť svoje hodnoty:
- Bojkot Marlona Branda (1973): Keď mal Brando získať cenu za Krstného otca, na pódium vyslal indiánsku aktivistku Sacheen Littlefeather. Tá cenu odmietla na protest proti zobrazeniu pôvodných obyvateľov Ameriky vo filmoch. Bol to prvý moment, keď politika v priamom prenose zatienila lesk večera.
- Obrovské zlyhanie s obálkami (2017): V histórii sa nestalo nič bizarnejšie, než keď herci Warren Beatty a Faye Dunaway omylom vyhlásili za víťaza najlepšieho filmu La La Land namiesto skutočného víťaza Moonlight. Chaos na pódiu odhalil, že aj táto precízna mašinéria je náchylná na ľudskú chybu.
- Facka, ktorú videl celý svet (2022): Keď Will Smith udrel komika Chrisa Rocka po vtipe na adresu jeho manželky, Oscarová ceremónia sa v sekunde zmenila z oslavy filmu na celospoločenskú diskusiu o násilí, egu a toxickej maskulinite.
- Keď režisér vyhral nad samým sebou (1975): Francis Ford Coppola ovládol Oscary, keď v hlavnej kategórii súťažil sám proti sebe s filmami Krstný otec II a Rozhovor. Víťazstvo napokon získal za pokračovanie mafiánskeho eposu, čím prepísal históriu. Toto je však iný prípad, ktorý jasne dokazuje, ako Coppola ovládal autorský a tvorivý svet Hollywoodu tých časov.
Je Oscar stále dôležitý?
Sledovanosť prenosov v televízii dlhodobo klesá. Mladá generácia už nevníma Oscary ako posvätnú udalosť, ale skôr ako prehliadku bohatých ľudí v drahých šatách, ktorí si vzájomne udeľujú ceny za filmy, ktoré masy často ani nevideli. Rozpor medzi „diváckym hitom“ a „oscarovou drámou“ sa neustále zväčšuje.
Napriek všetkým škandálom a politickým hrám však Oscar zostáva jedinou cenou, ktorá dokáže zachrániť malý, nezávislý film pred zabudnutím. Bez sošky by filmy ako Nomadland alebo Coda pravdepodobne zapadli prachom v katalógoch streamovacích služieb. Oscar stále funguje ako globálne odporúčanie – pečiatka kvality, ktorá hovorí svetu o nesmiernej kvalite filmu.
Ovládajú Oscary vplyvní superboháči?
Teraz sa vrhneme do najhlbšej, najabsurdnejšej a najextrémnejšej verzie argumentu proti Oscarom. Teória o tom, že Oscary alebo celý Hollywood sú tajne ovládané jednou konkrétnou skupinou, patrí k najstarším a najrozšírenejším konšpiračným naratívom v zábavnom priemysle. Hoci sa často opiera o reálne historické fakty, interpretuje ich skreslene a v duchu antisemitských stereotypov.
Pravdou je, že pri zrode veľkých hollywoodskych štúdií (ako Paramount, Warner Bros. či MGM) skutočne stáli židovskí imigranti z východnej Európy. Títo vizionári vytvorili filmový priemysel v čase, keď boli v iných odvetviach diskriminovaní. Konšpiračné teórie však tento fakt zneužívajú a tvrdia, že nejde o individuálny podnikateľský úspech, ale o organizované sprisahanie s cieľom ovládať verejnú mienku.
Prečo je to konšpirácia?
- Neexistujúca jednota: Predstava, že tisíce židovských tvorcov, manažérov a členov Akadémie konajú ako jeden šík s jednotným politickým cieľom, je nereálna. V Hollywoode vládne tvrdý konkurenčný boj a komerčné záujmy (zisk) takmer vždy vyhrávajú nad ideológiou. Nikto tam nehrá tímovo.
- Diverzita Akadémie: Ako sme spomínali v článku, Akadémia má dnes vyše 10 000 členov z celého sveta. Rozhodovanie je decentralizované a prebieha tajným hlasovaním, čo prakticky znemožňuje, aby výsledky niekto „zhora“ centrálne riadil.
- Kritika politiky: Paradoxne, v posledných rokoch sú Oscary často kritizované skôr za prílišný liberalizmus alebo „woke“ aktivizmus než za presadzovanie náboženských či etnických záujmov.
Tieto teórie sa zvyčajne objavujú v cykloch, najmä keď sa svet ocitne v politickom napätí. Hoci sú v serióznych kruhoch považované za prekonaný mýtus, na internete a v radoch radikálnych skupín stále prežívajú ako nástroj na delegitimizáciu umeleckých ocenení.
Ide teda o politiku či nie?
Sú teda Oscary prestíž alebo politika? Pravda leží niekde uprostred. Sú to preteky, kde sa talent stretáva s miliónovými rozpočtami na reklamu a kde sa umenie nevyhnutne mieša s aktuálnou spoločenskou klímou.
Hoci lesk sošiek možno trochu vybledol pod ťarchou kontroverzií, stále ide o najvýkonnejší marketingový nástroj v dejinách kultúry. Oscar nie je len cena, je to zrkadlo Hollywoodu – so všetkými jeho chybami, predsudkami, ale aj nepopierateľnou túžbou po dokonalosti.
A ešte sa máme na čo tešiť. Tohtoročné (už 98.) odovzdávanie cien sa určite oprie aj o Donalda Trumpa. A keď si to americký prezident všimne, možno ich ešte bude chcieť zrušiť. Nateraz si však musíme počkať na 16. marec. Práve vtedy sa prestížne sošky budú udeľovať.
