Úprimnosť je stavebným pilierom každého vzťahu, ktorý má pretrvať. To však neznamená, že sa v ňom sem-tam nevyskytnú tzv. white lies, teda neškodné klamstvá. Títo muži z Redditu o tom vedia svoje. Netaja pred svojimi partnerkami milenku ani stratu zamestnania, no predsa im v niečom nehovoria úplnú pravdu. Aké veci to sú?
1. Že by som sa kvôli nej pobil aj s medveďom. No jasné. Utekal by som odtiaľ, čo by mi sily stačili. Problém je v tom, že moja manželka je bývalá profesionálna šprintérka a je podstatne rýchlejšia ako ja. Takže tá bitka s macom ostane na mne tak či tak.
2. Vždy jej pochválim nechty. Snažím sa vypichnúť aspoň jednu vec, čo ma na nich zaujala, napríklad „wau, tieto sa trblietajú“ alebo „tento odtieň modrej ti fakt pristane“. V skutočnosti by mi bolo jedno, aj keby ich mala len zašpinené od arašidových chrumiek – nechty vôbec neriešim. No jej na tom záleží, tak participujem.
3. „Nie, ja to nechcem. Pokojne to zjedz.“ Našťastie, moja manželka nie je úplne dutá, pozná ma ako vlastné topánky a veľmi dobre vie, že ten posledný kúsok pizze/cukrík/donut chcem. Preto ho nakoniec aj tak rozdelí na polovicu.
4. Moja priateľka streamuje na Twitchi a ja som jej najvernejší predplatiteľ. Už päť rokov platím za jej predplatné a pritom celú tú platformu z duše nenávidím. Čo však mám rád, je, keď je šťastná.
5. „Musíme odísť o deviatej, aby sme stihli prísť načas.“ V skutočnosti by stačilo, keby sme odišli o desiatej, ale ak by som jej to podal takto, tak by sme vyrazili o jedenástej. Som rád, že na to zatiaľ ešte neprišla.
6. Že sme so psom ešte nemali našu večernú maškrtu. Náš pes dostáva každý večer od manželky dobrotu a aby mi nebolo ľúto, začala nejakú drobnosť (napr. keksík či čokoládový bonbón) dávať aj mne. Lenže ja som pažravé prasa (a vďaka mne aj môj pes), tak nám „občas“ doprajem maškrtu ešte predtým, ako príde domov z práce… a potom po večeri nám ona dá ďalšiu.
7. Moja manželka je hluchá. Na dorozumievanie používa znakovú reč, no dokáže aj odčítať z pier. Kamkoľvek ideme, snažím sa, aby z toho mala plnohodnotný zážitok. Preto prehnane gestikulujem, upozorňujem ju na veci, ktoré by si inak nevšimla, lebo nepočuje, tlmočím jej, čo hovoria ostatní… Občas sa ma spýta, či ma to neunavuje, a ja vždy bez mihnutia oka poviem nie.
V skutočnosti je to veľmi vyčerpávajúce. Musím mať zmysly našponované na 100 %, aby som jej všetko vedel sprostredkovať. Niekedy sa mi ani nechce ísť von, lebo viem, koľko úsilia ma to bude stáť. No uvedomujem si, že ak je toto unavujúce pre mňa, to, čo prežíva ona, musí byť ešte stokrát horšie. Preto jej budem aj naďalej klamať a ochotne tlmočiť.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
