Po smrti pápeža Františka je vo Vatikáne skutočne rušno, a pokiaľ sa funkcie neujme jeho nástupca, zábery zo Svätej stolice sa budú v médiách objavovať takmer každý deň. Výrazný vizuálny prvok na fotografiách a videách predstavuje Švajčiarska garda.
Švajčiarsku gardu každý pozná ako čestnú stráž vo farebných historických uniformách. Zároveň však ide aj o útvar s modernou výzbrojou, ktorý slúži ako ozbrojené sily Vatikánu a ochranka pápeža. Je to jedna z najdlhšie nepretržite fungujúcich vojenských jednotiek, ktorá má za sebou slávnu históriu a vo svojej zbrojnici ukrýva fascinujúce kúsky.
Ochrana pápeža a Vatikánu
Ako bolo spomenuté, 135 mužov Švajčiarskej gardy slúži ako čestná stráž, ozbrojené sily a zároveň ochranka, dohliadajúca na hlavu katolíckej cirkvi a dôležité objekty vo Vatikáne.
Od známeho incidentu z roku 1981, keď Mehmet Ali Ağca postrelil pápeža Jána Pavla II., Švajčiarska garda zintenzívnila svoj výcvik v oblastiach, ako je ochrana osôb, zneškodňovanie bômb a boj s terorizmom. Dôstojníci Švajčiarskej gardy sprevádzajú pápeža pri jeho cestách v zahraničí.
Príslušníci Švajčiarskej gardy sú v službe zvyčajne 6 hodín denne, avšak rôzne nadčasy a špeciálne služby nie sú zriedkavé. Prekvapivo môže znieť fakt, že základný mesačný plat je 1300 €. Zaujímavosťou je, že základná hodnosť príslušníka švajčiarskej gardy stále nesie historický názov halapartník. Gardisti majú svoje kasárne umiestnené na sever od Námestia sv. Petra.
Policajným úlohám na území Svätej stolice sa nevenuje Švajčiarska garda, ale Žandársky zbor Vatikánu, tvorený asi 130 osobami. V otázke bezpečnosti Vatikán úzko spolupracuje s Talianskom a na Námestí svätého Petra preto môžeme vidieť hliadkovať talianskych vojakov, z ktorých niektorí sú vyzbrojení zbraňami proti dronom.
Kto môže vstúpiť do Švajčiarskej gardy?
Krátka odpoveď znie: Švajčiari. Dlhšia odpoveď znie: švajčiarski muži, ktorí absolvovali základný výcvik švajčiarskej armády, majú minimálne stredoškolské vzdelanie, sú katolíci, slobodní a vo veku 19 – 30 rokov. Ak záujemca všetky tieto body spĺňa, stále nemusí byť akceptovaný – stačí, že je nižší ako 174 centimetrov. Po piatich rokoch služby majú gardisti povolené sa oženiť.
Prísne pravidlá sú veľkou zmenou oproti druhej polovici 19. storočia, obdobiu, ktoré sa dá považovať za najhoršiu éru Švajčiarskej gardy. Personálne poddimenzovaná garda mala vtedy výhradne ceremoniálnu funkciu a tvorili ju prevažne potomkovia Švajčiarov žijúcich v Ríme, ktorí nemuseli prechádzať prísnym výberovým sitom. Situácia sa zlepšila až na začiatku 20. storočia.
Slávna história
Švajčiarski žoldnieri patrili celé storočia k najlepším bojovníkom v Európe a našli uplatnenie v službách mnohých vládcov. Nie je preto prekvapením, že sa na nich v roku 1505 obrátil aj pápež Július II. Dňa 22. januára 1506 prvých 150 Švajčiarov vstúpilo do Ríma, čo sa považuje za dátum založenia vatikánskej Švajčiarskej gardy.
Švajčiarska garda považuje za svoj najslávnejší okamih udalosti zo 6. mája 1527, keď v boji proti presile vojsk rímsko-nemeckého cisára Karola V. padlo 147 zo 189 gardistov. Táto obeta umožnila pápežovi Klementovi VII. uniknúť v sprievode 42 gardistov a zachrániť si tak život.
Obrovské straty v radoch gardistov znamenali, že na istý čas Švajčiarsku gardu nahradilo 200 žoldnierov z Nemecka. Hrdinov zo 6. mája 1527 si garda pripomína tým, že práve 6. mája slávnostne prijíma nových členov na nádvorí Vatikánskeho paláca.
Najzložitejšia uniforma na svete
Ceremoniálna uniforma gardy v renesančnom štýle je považovaná za najzložitejšiu uniformu, ktorú v súčasnosti používajú nejaké ozbrojené sily. Táto uniforma, inšpirovaná uniformou Švajčiarskej gardy zo 16. storočia, bola zavedená v roku 1914.
Uniformy sú šité priamo vo Vatikáne, a to na mieru každému jednému gardistovi. Uniforma, ktorej dominujú modrá, oranžová, červená a žltá, váži 3,6 kilogramu a je zošitá zo 154 kusov látky. Gardisti svoju uniformu nemôžu predať. Sú právne zaviazaní byť v nej pochovaní alebo ju odovzdať určenej organizácii.
Hrudné pláty – kyrysy sú vyrobené v kováčskej dielni v Rakúsku a každý jeden kus stoji 120 hodín majstrovskej roboty. Kovové helmy s pštrosími perami boli v roku 2019 nahradené plastovými replikami, ktoré sú nielen jednoduchšie na výrobu, ale obsahujú aj praktické vetracie otvory.
Okrem ceremoniálnej uniformy švajčiarska garda disponuje aj inými odevmi, napríklad jednoduchšou uniformou s baretom a modernou taktickou uniformou pripomínajúcou policajné zložky.
Zbrojnica ako múzeum
Štandardnou zbraňou gardistov je švajčiarska automatická puška B&T APC-556, ktorá postupne nahrádza takisto švajčiarske pušky Sig SG 550 a Sig SG 510. Dáva to zmysel, pretože toto sú zbrane, s ktorými sa každý príslušník oboznámil už počas základného výcviku vo švajčiarskej armáde. Sekundárne zbrane gardy predstavujú rakúska pištoľ Glock 19 a švajčiarska pištoľ SIG Sauer P220.
Garda má vo svojej výzbroji aj tasery a paprikové spreje. Neodmysliteľnou súčasťou výbavy je, samozrejme, aj švajčiarsky nožík.
Zbrojnica Švajčiarskej gardy je pre každého milovníka histórie a zbraní ako magické miesto. Popri tom, že plní svoju funkciu ako normálne používaný sklad zbraní, predstavuje aj fascinujúce okno do minulosti. Najstaršie predmety v nej pochádzajú zo 16. storočia.
Oproti kusom brnenia sú vystavené automatické zbrane a pušky z prvej polovice 20. storočia. Vedľa chladných zbraní ako halapartne a meče sú odložené moderné pušky. V zbrojnici Švajčiarskej gardy nájdeme všetko od zadoviek z 19. storočia cez známe zbrane prvej a druhej svetovej vojny až po súčasne používané kúsky.
Veľkú pozornosť vyvoláva ikonický nemecký samopal MP 40. Hovorí sa, že počas druhej svetovej vojny ho odovzdal vojak Wehrmachtu, ktorý mal vojny plné zuby a vzdal sa Švajčiarskej garde. Samopal spolu s jeho prilbou sú udržiavané v perfektnom stave.
