Tri rakúske sestry vo veku nad osemdesiat rokov sa rozhodli vziať osud do vlastných rúk. Z domova dôchodcov, kde boli umiestnené proti svojej vôli, sa v septembri vrátili späť do kláštora Goldenstein v mestečku Elsbethen pri Salzburgu. Web CNN uvádza, že tieto tri 80-ročné dôchodkyne odmietajú kláštor opustiť a dalo by sa povedať, že na svete vďaka nim vzniká nová svätá vojna.
Sestra Bernadette, sestra Regina a sestra Rita sú poslednými rehoľníčkami, ktoré v kláštore pôsobili. Spolu s bývalými žiačkami a pomocou zámočníka si znovu otvorili dvere do svojich starých komnát. „Som taká šťastná, že som doma,“ vyznala sa sestra Rita. „V domove som bola stále smutná a cítila som sa cudzo,“ povedala pre médiá.
Podľa ich slov ich v decembri 2023 z kláštora odvedli bez toho, aby sa ich niekto pýtal na názor. „Celý život sme mali právo zostať tu až do smrti. To právo nám bolo odopreté,“ hovorí sestra Bernadette.
Rozmanitá história kláštora a mníšky
Kláštor Goldenstein sídli v historickom zámku, ktorý slúžil od roku 1877 ako rehoľný dom aj súkromná dievčenská škola. Neskôr prijímal aj chlapcov a funguje dodnes. Sestra Bernadette do školy prišla už ako tínedžerka v roku 1948 – v rovnakom ročníku študovala aj budúca filmová hviezda Romy Schneider.
Sestra Regina vstúpila do komunity v roku 1958 a sestra Rita o štyri roky neskôr. Všetky tri dlhé roky učili a Regina bola dokonca riaditeľkou školy. Po odchode viacerých rehoľníčok sa však počet sestier znížil na minimum.
V roku 2022 prevzala budovu salzburská arcidiecéza spolu s augustiniánskym kláštorom Reichersberg. Novým predstaveným sa stal prepošt Markus Grasl. Oficiálne sa komunita rozpustila začiatkom roka 2024. Sestrám sa priznalo doživotné právo bývať v kláštore – pokiaľ im to dovolí zdravotný stav.
Vyhnanie a návrat
Napriek tomuto rozhodnutiu ich ešte v decembri 2023 premiestnili do katolíckeho zariadenia pre seniorov, kde sa necítili dobre. „Celý život som poslúchala, ale toto bolo priveľa,“ priznala sestra Bernadette. Pre sväté dôchodkyne nastal čas konať.
Po návrate ich čakali zamknuté dvere a vypnutá voda aj elektrina. Pomohli im bývalí žiaci, ktorí priviedli zámočníka a začali im nosiť jedlo i základné potreby. Postupne sa podarilo obnoviť aspoň časť energií a sestry už navštívili aj lekári.
Prepošt Grasl označil ich krok za „nepochopiteľný“ a „eskaláciu“. Podľa neho sú izby v kláštore neobývateľné a tri staré ženy potrebujú odbornú starostlivosť, ktorú im poskytoval domov dôchodcov. Sestry to však vidia inak – pre ne je domovom len Goldenstein.
V súčasnosti sa v zámku striedajú návštevy bývalých žiakov a priateľov. „Goldenstein bez sestier jednoducho nie je Goldenstein,“ povedala niekdajšia študentka Sophie Tauscher. A sestra Bernadette dodáva s odhodlaním: „Skôr než zomrieť v tom domove, radšej odídem na lúku a tam vstúpim do večnosti,“ čím naznačuje, že ich príbeh sa skončí tam, kde začal.
