Svedkovia, utajené správy a obrovský kráter po výbuchu: Tunguská katastrofa z 20. storočia znovu ožíva

Bolo ráno 30. júna 1908, keď otriasla sibírskou tajgou explózia s nepredstaviteľnou silou. Udalosť zasiahla oblasť pri rieke Podkamennaja Tunguska na území dnešného Krasnojarského kraja. Podľa výpočtov uvoľnila energia výbuchu rozsah od troch až po päťdesiat megaton TNT. Následne sa les v gigantickom kruhu zmenil na more dolámaných kmeňov.

Plocha zničenia presiahla 2100 kilometrov štvorcových, čo však neznamenalo koniec záhad. Očití svedkovia popisovali ohnivú guľu, tlakové vlny a oslepujúce svetlo. Navyše sa objavili správy o obetiach, aj keď ich presný počet dodnes uniká istote. Napriek tomu vedci dlhodobo pracujú s teóriou výbuchu telesa priamo v atmosfére. Údajne kamenný asteroid explodoval niekoľko kilometrov nad povrchom Zeme.

Práve preto sa v oblasti nenachádza klasický kráter. Odhady rýchlosti objektu smerujú k hodnotám okolo 27 kilometrov za sekundu. Takáto rýchlosť pritom podporuje scenár extrémne prudkej dezintegrácie v ovzduší. Zároveň ide o najsilnejší zaznamenaný obdobný jav v histórii ľudských záznamov. Podobný výbuch by dnes dokázal vymazať celé moderné veľkomesto z mapy.

Preto sa táto udalosť stala symbolom neviditeľného nebezpečenstva z hlbín vesmíru. Následne sa príbeh presunul aj do literatúry, filmov a konšpiračných teórií. Niektoré hypotézy dokonca spomínajú exotické formy energie či cudziu technológiu. Záujem o túto udalosť tak stále rastie. Vedci však dnes prichádzajú s teóriami, ktoré môžu predstaviť úplne nové vnímanie udalosti známej ako Tunguská katastrofa.

Tunguská katastrofa – čo presne sa udialo?

Ráno 30. júna 1908 sa nad sibírskou divočinou objavilo intenzívne modrasté svetlo, ktoré svojou žiarou súperilo so Slnkom a zároveň zanechávalo dlhú stopu prechádzajúcu oblohou. Keď svetelný jav klesal k horizontu, zableskla sa ohnivá žiara a krajinu na okamih zalial červený odtieň, pričom nad zemou vystúpil žeravý stĺp rozdeľujúci sa na dve časti a následne miznúci v temnote.