Predstavy moderných ľudí o geografických poznatkoch pred plavbou Krištofa Kolumba vyzerajú často takto: ľudia poznali pár miest vo svojom okolí, občas počuli o nejakom susednom kráľovstve a mysleli si, že Zem je placka, okolo ktorej sa točí zvyšok vesmíru.
Možno to platilo o bežných roľníkoch, ktorí také veci ani nepotrebovali vedieť. Bádatelia, dobrodruhovia, šľachtici a obchodníci dávnych čias v skutočnosti disponovali znalosťami o svete na úrovni, ktorá nás prekvapí. Žiaľ, mnohé z týchto poznatkov neboli naplno zužitkované.
Problémom poznania je to, že sa môže ľahko stratiť. Veľakrát ľudia nedokázali pochopiť význam nejakého objavu, neboli schopní ho prakticky využiť, alebo naň jednoducho zabudli. Častou prekážkou pre objavy sa stávali vojny a politická nestabilita. Taktiež treba spomenúť, že občas objaviteľovi ostatní ľudia jednoducho neverili, alebo ho za jeho názory prenasledovali.
Tieto zaujímavé fakty ťa presvedčia o tom, že starodávny svet bol prekvapivo malý:
Ľudia pred 2500 rokmi boli múdrejší ako dnešní flat-eartheri
Mnohé mytológie vyobrazujú planéty ako božstvá, zároveň sa ale v rôznych civilizáciách už pred tisícročiami objavili prekvapivo presné poznatky o Zemi a vesmíre. Podľa Herodota fenickí moreplavci dokázali už pred začiatkom nášho letopočtu oboplávať Afriku, počas čoho si všimli, že od istého bodu sa Slnko nachádzalo na sever od nich.
V starovekom Grécku Pytagoras a Parmenides možno aj na základe výsledkov tejto cesty prišli pred 2500 rokmi s presvedčením, že naša planéta je guľatého tvaru. Pytagoras dokonca Zem rozdelil na päť podnebných pásiem a vďaka práci týchto dvoch mužov starogrécki myslitelia akceptovali guľatú Zem ako fakt.
Poznatky o našej planéte a fungovaní vesmírnych telies nechýbali ani civilizáciám mimo Európy. Indický astronóm Arjabháta okolo roku 500 vypočítal obvod Zeme. Jeho výsledok 39 968 km je od v súčasnosti uznávaného čísla 40 075 km menší len o 0,2 %. Vedomosti o pohyboch vesmírnych telies boli využívané na orientáciu národmi na všetkých svetadieloch.
Aj v stredoveku si si mohol kúpiť výrobky „Made in China“
Za úspechom mnohých veľkých miest a civilizácií stál obchod na veľké vzdialenosti. Už v staroveku bol svet popretkávaný obchodnými trasami, ktoré zabezpečovali prísun lukratívneho tovaru z ďalekých končín. O tieto príležitosti bol medzi obchodníkmi vždy veľký záujem. Rovnako ako medzi zbojníkmi.
Jedna podstatná výmenná trasa sa dotýkala aj územia Slovenska. Dôležitá Jantárová cesta viedla neďaleko dnešnej Bratislavy už niekoľko storočí pred naším letopočtom. Prostredníctvom Jantárovej cesty sa jantár vyťažený pri Baltskom mori presúval smerom na juh a mohol skončiť až v Egypte či v Sýrii.
Asi najznámejšou historickou obchodnou trasou je Hodvábna cesta, spájajúca východ Číny s Európou. Napriek názvu neslúžila len na vývoz hodvábu, ale šírili sa ňou aj iné tovary, vynálezy, myšlienky a občas aj choroby. Hodvábnej ceste vďačíme za slovo čaj. Územia, kam sa čaj dostal suchozemskou trasou, používajú názvy odvodené od základu ča, krajiny, ktoré čaj nakupovali po mori, prevzali z juhočínskych prístavných miest označenie te/tea.
Vikingovia radi zbierali suveníry zo svojich ciest
Normani, Varjagovia, Vikingovia aj mnohé ďalšie názvy prischli stredovekým Škandinávcom, ktorí na svojich dračích lodiach vzbudzovali rešpekt, kam len prišli. Rozmanitosť názvov, ktorými boli títo ľudia označovaní, vychádza z ich prítomnosti v mnohých kútoch Európy.
Severania zakladali štáty vo francúzskej Normandii, na Britských ostrovoch, v dnešnom Rusku aj na ďalekej Sicílii. V službách byzantských cisárov boli známi ako Varjagská garda, obávaná elitná jednotka. V období asi pred 1000 rokmi Vikingovia zohrávali podstatnú rolu v európskom dianí.
To, že Škandinávci boli skutoční cestovatelia, dokazujú viaceré nálezy zaujímavých predmetov v ich hrobkách. V hrobe švédskej ženy z 9. storočia bol objavený prsteň s nápisom „V mene Allaha“ v arabčine a mince, pochádzajúce pravdepodobne z Afganistanu. Medzi exotickými nálezmi na švédskom ostrove Helgo sa našla dokonca socha Buddhu.
Niekedy zasa oni boli tí, čo po sebe zanechali stopy ďaleko od domova
Vikingovia necestovali len na juh a východ a odhodlali sa aj na výpravy ďaleko na západ. Opisy riskantných ciest na západ sú zachytené v rôznych dobových kronikách a opisy jednotlivých udalostí sa nie vždy zhodujú. Preto ich treba brať s určitou rezervou.
Hovorí sa, že Erik Červený, vyhnaný z domova kvôli vražde, sa rozhodol preskúmať neprívetivú, ľadom pokrytú pevninu na západe. Územie naozaj nedisponovalo príjemnými podmienkami a práve preto sa Erik rozhodol pre bystrý marketingový trik. Ostrov nazval Groeland – zelená zem – a dúfal, že takýto pekne znejúci názov priláka viac osadníkov.
Erikov syn Leif Eriksson (asi 970 – 1020) je považovaný za prvého Európana, ktorý kedy vstúpil na územie Ameriky. Strata kurzu počas plavby z Nórska do Grónska ho priviedla na neznámu zem, ktorú nazval Vinland (pravdepodobne Newfoundland). Leif sa po stroskotaní vrátil do Európy a neskôr do Vinlandu opäť zavítal a založil tam osadu. Prítomnosť Vikingov v Amerike dokazujú nálezy pozostatkov sídiel a nórska minca z 11. storočia.
Sťahovanie na veľké vzdialenosti
Migrácia na veľké vzdialenosti sprevádzala ľudstvo už od jeho počiatku a niekedy sa isté kultúry objavili na neočakávaných miestach. Napríklad, podľa jednej teórie ostrov Madagaskar osídlili ľudia z 5000 km vzdialenej Indonézie. Pravdivosť týchto dohadov je vždy ťažké potvrdiť a často ide len o rozšírené mýty.
Pôvod čínskeho mesta Liqian sprevádza zaujímavý príbeh. Súčasní obyvatelia majú pomerne európske črty tváre. Názov Liqian sa zasa podobá na slovo légia, ktoré Číňania používali na označenie Rimanov. Populárna teória predpokladá, že mesto bolo založené stratenou rímskou légiou, ktorá sa v Číne usídlila po desaťročiach perzského zajatia. Znie to veľmi atraktívne, ale najnovšie genetické testy a ďalšie nálezy sa stavajú proti tomuto tvrdeniu.
Aj taliansky misionár Matteo Ricci počas svojho pôsobenia v Číne natrafil na zvláštny objav. Písal sa rok 1605 a v Pekingu stretol muža, ktorý bol „vyznávačom jedného boha“. Ako sa ukázalo, išlo o žida. Nevedno kedy a odkiaľ sa vzali, no čínske mesto Kaifeng bolo stáročia domovom židovskej komunity. V roku 1163 bola v meste vztýčená synagóga, ktorú o päť storočí neskôr zničila povodeň.
Aj v stredoveku bolo možné spôsobiť finančnú krízu v krajine vzdialenej tisíce kilometrov
Chudobný či bohatý, v tom nebol žiadny rozdiel. V stredoveku zohrávalo náboženstvo významnú úlohu v živote všetkých. Zrejme každá rozšírená viera v nejakej miere pozná koncept pútnických miest, kde sa veriaci schádzajú z celého sveta. Za jednu z najikonickejších pútí, ktorú kto kedy absolvoval, môžeme považovať púť do Mekky malijského cisára Mansu Musu.
Musá (asi 1280 – 1337) býva označovaný za najbohatšieho človeka všetkých čias a jeho veľkolepá výprava tomuto titulu zodpovedala. Mali napriek svojmu bohatstvu, za ktoré vďačilo rozsiahlym zlatým baniam, bolo krajinou vo svete takmer neznámou. Vládca púť využil tiež ako PR tour a svoje panstvo predstavil svetu.
Malijského vládcu sprevádzalo asi 60-tisíc služobníkov a 80 tiav, z ktorých každá niesla niekoľko desiatok kíl zlatého prášku. Počas svojej veľkolepej 2500-kilometrovej cesty Musá zlatom platil za služby, alebo ho rozdával chudobným. Výsledok? V Egypte klesla hodnota zlata tak rapídne, že z vážnej hospodárskej krízy sa spamätával desať rokov. O Mali zrazu vedeli všetci navôkol – Katalánsky atlas dokonca v časti o západnej Afrike zahrnul kresbu Musu – aj so zlatým nugetom v ruke.
