Keď sme boli malí, svet bol podstatne jednoduchší, krajší a väčšinou nás od najlepšieho dňa delil presne jeden pohár kakaa. Aj napriek tomu sme si mysleli, že keď vyrastieme, bude nám lepšie. V spolupráci s naším šikovným ilustrátorom sme dali dokopy niekoľko momentov, v ktorých sa nám to nepotvrdilo, a veríme, že sa v nich nájdeš aj ty.
1. Zdravá strava
Ako decko by si si radšej pichol špendlíkom do oka, než dobrovoľne vložil do úst hocičo zelené. Brokolica? Neexistuje. Špenát? Nie, ďakujem, radšej oškrabem omietku. A špargľa? Tá špargľa, po ktorej si ešte ďalší týždeň na záchode produkoval tekutiny farebne aj aromaticky podobné rádioaktívnemu odpadu?!
Ak je toto daň za zdravie a dlhovekosť, tak nech umrieš v štyridsiatke, chorý, tučný, ale spokojný. To si si hovoril a predstavoval si si, ako v dospelosti budeš jesť len pizzu a burgery. To si ešte netušil, že o desať rokov neskôr ti jeden obed v mekáči odrovná trávenie na ďalšie dva mesiace a ešte sa ti z neho pri troche šťastia aj vyhodí ekzém.
2. Výkvety na ksichte
Hovorí sa, že akné po puberte zmizne, ale aj to, že vo vzťahu sú kritické prvé tri mesiace spoločného života a potom väčšinou odhalíš, že máš doma kreténa. Rovnako ako to druhé, ani to prvé nemusí byť vždy pravda. Práve naopak. Niekedy sa to dospelosťou ešte zhorší a čím si starší, tým ti toho na tvári raší viac. Krásne, nie?
3. Škola
„Užívaj si školské časy, raz ti budú chýbať,“ hovoril ti hádam každý. Nedokázal si pochopiť prečo, tak si len otrávene prekrútil očami a ešte otrávenejšie odvrkol: „No to tak určite.“ Pche, že chýbať. Lebo obstarožné učiteľky, počmárané lavice, jedlo decentne pripomínajúce pomyje a neustála absencia toaletného papiera je určite niečo, na čo budem v tridsiatke v dobrom spomínať.
Pochopiteľne, mýlil si sa. Teraz na ne nielenže v dobrom spomínaš, niekedy by si sa dokonca rád vrátil späť. Je totiž úplne jedno, koľko vám matikárka zase nasekala na víkend príkladov, koľkokrát ti niekto vbehol na záchod bez zámku, koľkokrát ťa školník otočil na prahu dverí, lebo si nemal prezuvky… stále je to lepšie ako platiť dane.
4. Zem zasľúbená
Bratislava, zem zasľúbená. Vôňa veľkomesta, vysvietené ulice, farebné bilbordy, reštaurácie na každom kroku a podniky, na ktoré sa dedinská krčma so zaprášeným a krivým biliardovým stolom a štamgastom Ferim prilepeným grckou o bar teda vonkoncom nechytá. Tak si si ju predstavoval. A tak si sa šeredne mýlil.
Veľmi rýchlo si zistil, že Bratislava nie je Tokio, len Vyšné Ružbachy na tretiu s podstatne väčším množstvom áut, ako miestne cesty kapacitne zvládajú. Šok prišiel už po vystúpení z vlaku. Z jednej strany sa ťa bezdomovec snažil obrať o cigu, na druhej sa skvel hlúčik kríkov, ktoré jeho kumpáni využívajú namiesto verejných toaliet. No bolo ti toto treba?!
5. Peniaze
Raz budem veľký a bohatý, hovoril si si, lebo všetci veľkí ľudia sú bohatí. Majú autá, domy… Autá na lízing a namiesto domov družstevné byty, ktoré od štátu odkúpili za dvadsaťtisíc slovenských korún, na dovolenky chodia raz do roka a ku koncu mesiaca jedia len fazuľu a ovsené vločky, ale to si ešte vtedy nevedel. Teraz to už vieš, lebo si už veľký. Len tá časť s bezodným účtom akosi zabudla doraziť.
6. Spoločenský život
Piatok večer, slnko zapadá a ty veľmi dobre vieš, čo to znamená. Snažíš sa to oddialiť, vysvetliť mame, že kým nesvietia lampy, tak ešte nie je tma a všetci tí bubáci, pred ktorými ťa pravidlo „príď domov za svetla“ malo chrániť, ešte nevyliezli zo svojich úkrytov. Márne. Mama povedala, deň sa končí a odvetu v rúčkovaní si budete musieť dať až zajtra.
Keď vyrastiem, budem chodiť domov o polnoci, hovoril si si. Alebo čo o polnoci, možno neprídem vôbec a týždeň budem s ostatnými kempovať na pieskovisku. Ha. Ha. Ha. Toto ťa bavilo tak v dvadsiatke, možno 25-ke, no len čo začala sobotňajšia opica trvať dlhšie ako piatková zábava, trochu si sa spacifikoval. A teraz si rád, že máš cez víkend od všetkých svätý pokoj.
7. Chodenie do prírody
Príroda, komáre, sr*nie v kríkoch… nemal si to rád. Akože, výhľad pekný, ale rovnaký si môžeš pozrieť na bilborde cestovnej kancelárie pred domom a nemusíš kvôli nemu tri hodiny šliapať do kopca. Teraz by si sa prešiel rád. Trochu si vyvetral hlavu a nadýchal sa čerstvého vzduchu, zjedol chleba s paštikou niekde na kmeni spadnutého stromu… Lenže treba čo? Robiť, robiť a robiť.