Moderný svet sa mení rýchlejšie, než si stíhame uvedomiť. Pracovný život sa prelína so súkromným, hranice medzi dňom a nocou sa stierajú a mnohí ľudia dnes žijú v režime, ktorý by ešte pred pár desaťročiami považovali za absurdný. Ambícia, výkon a úspech sa stali novým náboženstvom – a mnohí veria, že k nemu vedie len neustála práca. Otázka však znie: kedy sa z produktivitu stáva sebadeštrukcia?
Mnoho ľudí si ani neuvedomuje, ako hlboko sa fenomén neustáleho pracovného nasadenia vkradol do ich každodennosti. Ráno sa zobúdzajú s telefónom v ruke, večer zaspávajú s otvoreným notebookom. A napriek tomu majú pocit, že stále nestíhajú. Téme sa venoval portál Azet.
Práca od svitania do noci
Výskumy odhaľujú znepokojujúce fakty. Desiatky zamestnancov kontrolujú e-maily ešte pred šiestou hodinou ráno a stále častejšie sa stáva, že pracovný deň nemá jasný začiatok ani koniec. Podľa analýzy spoločnosti Microsoft stúpol počet večerných porád o 16 %, čo znamená, že pracovné povinnosti sa presúvajú do času, ktorý by mal patriť rodine, oddychu alebo spánku.
Takýto životný štýl však nie je náhodný – má svoje korene v konkrétnom modeli, ktorý sa zrodil tisíce kilometrov od nás.
Z Ázie až do Silicon Valley
Extrémne pracovné tempo sa začalo presadzovať v Ázii, kde vznikol známy systém „996“ – teda práca od deviatej ráno do deviatej večer, šesť dní v týždni. Tento prístup bol kedysi vnímaný ako symbol odhodlania a pracovnej etiky. Zakladateľ Alibaby, Jack Ma, ho dokonca označil za „privilégium“.
Lenže čas ukázal, že takáto filozofia má svoju temnú stránku. V roku 2021 čínske súdy rozhodli, že podobný režim je v rozpore s pracovným právom. No aj napriek tomu sa tento model presunul ďalej – do srdca technologického sveta, do amerického Silicon Valley.
Niektorí investori či startupoví lídri tam dnes otvorene tvrdia, že úspech bez nepretržitej práce jednoducho nie je možný. Napríklad Harry Stebbings, známy investor, sa netají presvedčením, že víkend je „len pre slabých“.
Keď ambícia zničí kreativitu
Na opačnom konci spektra stoja odborníci, ktorí varujú, že takéto nastavenie má obrovské riziká. Charlotte Davies, expertka na kariérne poradenstvo, hovorí, že dlhodobé prepracovanie ničí nielen zdravie, ale aj kreativitu – presne tú, ktorá je pre moderný biznis nevyhnutná.
„Áno, možno to prinesie rýchly rast,“ vysvetľuje, „no v dlhodobom horizonte to vyčerpáva duševnú pohodu a z ľudí robí stroje, ktoré prestávajú myslieť inovatívne.“
Zatiaľ čo niektoré firmy stále oslavujú kult prepracovania, iné začínajú hľadať cestu späť. Takmer 40 % ponúk na LinkedIne dnes obsahuje možnosť hybridného režimu práce – signál, že zamestnávatelia si začínajú uvedomovať potrebu rovnováhy medzi pracovným a osobným životom.
Nová rovnováha alebo nová norma?
Budúcnosť pracovného sveta tak stojí na križovatke. Na jednej strane stoja tí, ktorí veria v nekonečné tempo, na druhej tí, ktorí si uvedomili, že človek nie je robot.
Či sa spoločnosť dokáže vrátiť k zdravej miere medzi výkonom a pohodou, ukáže čas. No už teraz je jasné, že produktívny neznamená automaticky šťastný – a ak sa pracovný maratón nezastaví, môžeme čoskoro zistiť, že sme síce dobehli ďaleko, ale úplne nesprávnym smerom.
