Svetové dejiny vždy tvoril alkohol: Toto sú najväčší pijani histórie, mali by proti nim šancu aj slovenskí politici?

Dejiny ľudstva nepísali len triezvi vizionári, geniálni stratégovia a asketickí filozofi. Ak sa pozrieme pravde na dno pohára, zistíme, že mnohé z kľúčových momentov našej histórie vznikli pod vplyvom solídneho množstva percentuálneho paliva. Premyslieť vojnovú stratégiu, napísať literárny skvost alebo udržať impérium pohromade totiž občas vyžadovalo poriadnu dávku „tekutej odvahy“. Alkohol hýbal dejinami omnoho viac, než sa dá predstaviť.

Kým bežný smrteľník bojuje po prebdenej noci s bolesťou hlavy a morálnou opicou, v histórii existovali postavy, ktoré fungovali v permanentnom alkoholovom opojení a popritom stíhali meniť svet. Poďme sa pozrieť na päť najväčších pijanov histórie, ktorých pečeň by si zaslúžila vlastný pamätník, a v závere zistíme, či by im v tejto extrémnej disciplíne dokázal aspoň trošku konkurovať nejaký slovenský politik.

Winston Churchill: Šampanské, koňak a záchrana slobodného sveta

Začnime človekom, ktorý alkohol premenil na životný štýl a motor svojej politickej kariéry. Britský premiér Winston Churchill bol známy tým, že takmer nikdy nebol úplne triezvy, no zároveň ho málokto videl vyslovene opitého. Mal skrátka neuveriteľnú kapacitu a permanentnú hladinu v krvi.

Churchillove pokusy o uhasenie svojho večného smädu začínali hneď ráno. Už k raňajkám si doprial pohárik cherry alebo slabú whisky s vodou, ktorú popíjal počas práce v posteli. Nasledoval obed, kde nesmelo chýbať jeho milované šampanské značky Pol Roger (údajne za život vypil desiatky tisíc fliaš). Popoludní prišla na rad whisky, pred večerou portské a večer zakončoval kvalitným koňakom a cigarou.

Prepil aj samotného Stalina

Keď sa ho raz pýtali na jeho vzťah k alkoholu, odpovedal s jemu vlastným vtipom: „Z alkoholu som si vzal viac, než alkohol vzal mne.“ Keď ho počas druhej svetovej vojny navštívil abstinent a saudskoarabský kráľ, ktorý namietal voči pitiu v jeho prítomnosti, Churchill mu sucho oznámil, že jeho životné pravidlo predpisuje posvätný rituál: fajčenie cigár a pitie alkoholu pred, počas a po každom jedle. Hovorí sa dokonca, že Churchill dokázal prepiť aj samotného Stalina na summite v Moskve, čo bol výkon hodný rytierskeho rádu.

Aby sme ilustrovali to, ako vyzeralo stretnutie týchto dvoch historických figúr, prikladáme vyjadrenie jedného z vyššie postavených úradníkov pracujúcich pre Churchilla. Ten v jednom zo svojich dokumentov spomínal na moment, keď vstúpil do miestnosti, kde sedeli títo dvaja muži. „Tam som našiel Winstona a Stalina… sedeli pri bohato prestretom stole medzi nimi: jedlo všetkých druhov korunované prasaťom na ražni a nespočetnými fľašami,“ píše sa na webe The Guardian.

„To, čo ma prinútil piť Stalin, sa zdalo byť dosť násilné, surové. Winston, ktorý sa v tom čase sťažoval na miernu bolesť hlavy, sa rozumne obmedzoval na relatívne neškodné šumivé kaukazské červené víno,“ vysvetľuje v starom spise, podľa ktorého sa ich stretnutie skončilo o tretej v noci.

Alexander Veľký: Dobývanie sveta s permanentnou opicou

Macedónsky kráľ a jeden z najväčších vojenských géniov všetkých čias Alexander Veľký dobyl vtedajší známy svet skôr, než stihol osláviť tridsiatku. Rovnako agresívne, ako útočil na nepriateľské armády, však útočil aj na sudy s vínom. V starovekom Macedónsku bolo pitie tvrdou chlapskou záležitosťou – piť víno nezriedené vodou (čo Gréci považovali za barbarské) bolo znakom prestíže a sily.

Alexandrove pitky boli legendárne a často sa končili tragédiou. Počas jedného z takýchto pompéznych večierkov sa pohádal so svojím blízkym priateľom a záchrancom života a v afekte pod vplyvom ťažkého vína schmatol kopiju a tohto priateľa prostoreko na mieste prepichol. Keď ráno vytriezvel, prepadol takým strašným výčitkám svedomia, že sa pokúsil o samovraždu a tri dni nevyliezol zo stanu.

Alexander Veľký sa neustále dostával do probôémov s alkoholom. Historici napríklad vyznačujú opitú hádku v indickej oblasti Hydaspes, počas ktorej fyzicky napadol svojich blízkych spoločníkov. Ďalej sa hovorí o tom, že jeho vlastní vojaci ho museli zastavovať pred pitím, pretože sa potom nevedel sústrediť na plánovanie stratégie.