Už od roku 1993 oslavujeme dnes, 22. marca, Svetový deň vody. Táto tekutina dostala svoj deň zaslúžene – bez nej by tu nebolo absolútne nič. A ako lepšie si ju možno uctiť ako tým, že sa o nej čosi nové priučíš?

Ako sa voda dostala na Zem?

Zem je jediná planéta Slnečnej sústavy, ktorá nielenže do vienka dostala riadnu porciu vody, ale zároveň bola schopná si ju udržať. Povrch našej planéty je akoby stvorený na podporu výskytu vody v tekutom stave. Pretože to je stav, v ktorom sa táto magická tekutina stáva chrbticou ľudstva a existencie živých tvorov ako takých. Ako sa sem ale dostala?

Otázka príchodu vody na Zem trápi vedcov už od nepamäti. Do dnešného dňa neexistuje vysvetlenie, ktoré by získalo priazeň celej vedeckej komunity, a teda mohlo byť prehlásené za stopercentnú pravdu. Niektoré hypotézy sa však zdajú byť pravdepodobnejšie ako tie ostatné.

Jedna z nich tvrdí, že väčšinový podiel vody pricestoval na Zem z mimoplanetárnych zdrojov. Najmä, čo sa tej oceánskej týka. Kométy, transneptúnové telesá či meteroidy… všetky tieto vesmírne telesá obsahovali vysoké percento zmrazenej vody. Po zrážke so Zemou sa uvoľnila a vytvorila predchodcov vodných tokov, aké poznáme dnes.

2. Koľko vody spotrebujeme?

Priemerný človek by mal svojmu telu pre správne fungovanie denne dopriať zhruba päť litrov vody. Toto číslo závisí od konkrétnej osoby, jej výšky, váhy, životného štýlu a množstva iných parametrov, no vo výsledku to možno zaokrúhliť na spomínaných 5.

Na svete žije 7,5 miliardy ľudí. Keby každý dodržiaval správny pitný režim, denne by sa spotreba pitnej vody vyšplhala na 37,5 milióna kubických metrov. Len na pitie.

Lenže človek pitnú vodu nemíňa len na pitie. Sprchuje sa, splachuje záchod, ideálne si po ňom aj umýva ruky… všetky tieto činnosti si vyžadujú kvantá vody, a pritom ešte stále nie sú jej najväčším „konzumentom“. Tým je bezpochyby agrikultúra, teda výroba produktov, ktoré síce využívame na dennej báze, no vôbec si neuvedomujeme, že tým nepriamo spotrebúvame vodu.

Agrikultúra ako taká si „kradne“ 75 – 90 percent celkovej pitnej vody na svete. Na vypestovanie jedného kilogramu obilovín je nutné až 1000-násobné množstvo vody. Ten steak, ktorým sa práve nadžgávaš, potreboval zase vyše štyritisíc litrov. V čom je problém? Pýtaš sa. Veď vody je na svete dosť.

Táto informácia je pravdivá len do určitej miery. Pri pohľade na Zem z vesmíru je viac než jasné, že jej voda rozhodne nechýba. Tvorí predsa 75 percent celkového povrchu. Nie je možné, aby sme jej spotrebovali toľko, že by sa minula… problém je v tom, že 97,5 percenta tejto vlahy tvorí voda slaná, pre nás nevyužiteľná. Na celkové fungovanie nám teda ostávajú necelé chabé tri percentá.

3. Koľko presne teda spotrebuje klasická domácnosť denne?

4. Voda a ľudské telo – načo všetko slúži?

Pi vodu, budeš zdravší, krajší a šťastnejší, hlása dnes každý druhý beauty influencer bez akýchkoľvek dodatočných informácií. Neberieme im to. Veď, koniec-koncov, majú pravdu – voda a dodržiavanie pitného režimu je veľmi dôležité. Tento proces má však omnoho viac zdravotných benefitov, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.

Voda funguje ako náš telesný „splachovač“. Rovnako, ako spláchnete toaletu a pošlete všetky poklady z črevnej oblasti do náručia potrubia, spláchnete vodou z tela všetky toxíny. Taktiež slúži ako prírodný lubrikant. V spálni ho pravdepodobne nevyužijete, zato sa mu jednoznačne poďakujú vaše kĺby.

Touto magickou tekutinou možno tiež nahradiť inú magickú tekutinu – kávu. Tá je pre väčšinu populácie životabudič, bez ktorého ráno ani neotvoria oči. Podobné schopnosti má aj voda – podporuje správny prietok krvi, čím vyburcuje organizmus k produktívnej činnosti a boostne celkovú produktivitu.

Mimo toho ti pomôže vybudovať kondičku. Predsa len, päť litrov vody… po tom, ako ich vypiješ, zapni krokomer a možno sa tie cesty na toaletu pekne nazbierajú.

5. Čo všetko je v jednej kvapôčke?

Oceánom celkovo hosťuje viac ako 230-tisíc rôznych druhov živočíchov – od najmenších mikroorganizmov až po gigantické veľryby. Všetky tieto tvory možno nájsť v internetovom registri World Register of Marine Species, takže keby si sa chcel pozrieť, nič ti nebráni… koľko sa však toho nachádza v jednej jedinej kvapke?

Kvapka vody si žije svojím vlastným životom, respektíve, život si žije v nej. Je domovom miliónov rôznych baktérií, vírusov či iných mikroorganizmov. Vošlo by sa do nej aj rybie vajíčko (áno, je to ikra, ale rybie vajíčko znie krajšie), malý krab, planktón, prípadne aj drobný červík, keby sa mu chcelo. Dalo by sa povedať, že kvapka vody je akýsi malý ekosystém… alebo malé impérium?

Tak totiž nazval kvapku vody Clement Wirth vo svojej rovnomennej práci. Krátke video zachytáva podrobné zábery zvláštnych kreatúr. Tie síce vyzerajú ako z hororového filmu, no v skutočnosti sú celkom drobnučké, a najmä – vyskytujú sa všade okolo nás. Od rybníkov, cez rieky až po najmenšie mláčky. Ale nemusíš mať strach, vo vode, ktorá ti tečie doma z kohútika, absentujú. 

6. Zaujímavé rýchlovky na záver

• Naše telo je v dospelom stave tvorené vodou zo 70 percent, v ranom veku je to však ešte viac. Telíčko plodu, ktoré sa nachádza ešte u matky v bruchu, je „len vodou“ na viac ako 90 percent, pri pôrode toto číslo klesá na 77.

• Existuje 16 rôznych druhov, lepšie povedané fáz, ľadu. Každá z týchto fáz má v kryštalickej podobe inú štruktúru. 

• Keby sa všetka voda Zeme rovnomerne rozliala po jej povrchu, bol by tento nekonečný oceán hlboký zhruba 3,700 metrov. 

• Voda je v skutočnosti lepkavá, respektíve sa jej molekuly „ľúbia“ držať blízko pri sebe. Vďaka tomu ostáva aj pri izbovej teplote v tekutom skupenstve. Iné molekuly podobného charakteru, napríklad sírovodík, sa už mení na plyn. Voda však nie.

• Voda je druhá najrozšírenejšia molekula v rámci celého vesmíru. Prvou je, pochopiteľne, molekula vodíka – H₂.

Zdroje: smithsonianmag.com, water.usgs.gov, theworldcounts.com, culliganwt.com, dailymail.co.uk, newscientist.com, buzzfeed.com
Titulná fotka: unsplash.com