Slovenský trh práce prechádza v roku 2026 zaťažkávacou skúškou v dôsledku vládneho konsolidačného balíčka. Dátumy 8. máj a 15. september stratili status dní pracovného pokoja, no v legislatíve naďalej svietia ako sviatky.
Ako informoval web Topky, tento právny „mačkopes“ znamená, že ľudia musia nastúpiť do práce, no zamestnávatelia im paradoxne musia vyplatiť štedré príplatky. Kým koalícia hovorí o ekonomickom raste, opozícia a odborníci varujú pred legislatívnym chaosom a finančným zaťažením firiem.
Premiér Robert Fico toto riešenie nevidí ako chybu, ale ako vedomý politický ťah na podporu hospodárstva a peňaženiek zamestnancov. „Ja sa výborne zabávam na tom, ako všetci hovoríte, že sme urobili hrubú chybu, keď sme zrušili štátne sviatky a nechali sme ľuďom príspevky,“ vyhlásil premiér s tým, že príplatok je kompenzáciou za stratu voľna. Podľa neho je na autonómnom rozhodnutí firiem, či budú v tieto dni vyrábať a znášať vyššie mzdové náklady.
Odborári z KOZ SR však nadšenie vlády nezdieľajú a rušenie voľných dní odmietajú, hoci kvitujú zachovanie mzdového zvýhodnenia. „Vyjadrenie premiéra o zachovaní príplatkov za prácu počas sviatkov 8. mája a 15. septembra vnímame ako čiastočné uznanie reality, že zamestnanci pracujúci v týchto dňoch si zaslúžia adekvátne finančné ohodnotenie,“ uviedla konfederácia. Trvajú na tom, že práca v neštandardných časoch musí zostať nadpriemerne platená.
Príplatky a nebezpečná hra s miliónmi eur
Z ekonomického pohľadu ide o hru s miliónmi, kde najviac profituje štátna pokladnica. Daňový expert Jozef Mihál odhaduje, že ak by v tieto dni pracovalo milión ľudí, štát na daniach a odvodoch získa desiatky miliónov eur. „Pri daňovo-odvodovom zaťažení takýchto dodatočných mzdových nákladov na úrovni 50 % zo superhrubej mzdy štát takto získa na daniach a odvodoch naviac odhadom 40 miliónov eur,“ vypočítal Mihál.
Zamestnávatelia sa však na situáciu pozerajú pragmaticky a hľadajú cesty, ako sa drahým príplatkom vyhnúť. Rastislav Machunka z AZZZ SR varuje, že efekt na HDP môže byť nulový, ak firmy jednoducho nariadia hromadné dovolenky. „Firmy na to budú reagovať, každá svojím spôsobom. Mnohé budú nariaďovať voľno, teda čerpanie dovolenky, čerpanie nadčasov alebo náhradného voľna,“ predpovedá Machunka.
Absurdnosť a narážka na Zákonník práce
Ostrú kritiku zožal tento krok aj v parlamente, kde ho Alojz Hlina (SaS) označil za politický populizmus zneužívajúci súkromný sektor. Podľa neho je absurdné nútiť firmy platiť 100 % príplatky v deň, ktorý už nie je oficiálnym dňom voľna. „To, čo pôvodne bola chyba, teraz premenil na politický kapitál a hrubo ho zneužíva. Naozaj, to už nerozprávame o normálnej krajine, ale o džamahírii,“ nešetril kritikou opozičný poslanec.
Okrem politických sporov naráža novinka aj na bariéry v Zákonníku práce, ktorý obmedzuje prácu vo sviatok len na nevyhnutné prevádzky. Jozef Mihál navyše upozorňuje na nespravodlivosť voči iným dňom. „Prečo majú mať zamestnanci nárok na príplatok za prácu 8. mája a 15. septembra – a nemajú nárok na príplatok za prácu 1. septembra, 28. októbra a 17. novembra?“ pýta sa odborník poukazujúc na legislatívny zmätok, ktorý si vyžaduje okamžitú opravu.
