Manifestácia kresťanov za náboženské slobody a ľudské práva predznamenala pred 35 rokmi pád totalitného komunistického režimu vo vtedajšom Československu.
Na pokojnej akcii, ktorá sa konala 25. marca 1988 na bratislavskom Hviezdoslavovom námestí, neodzneli žiadne prejavy. Manifestujúci svoj postoj vyjadrovali horiacimi sviečkami a modlitbami. Režim sa snažil zhromaždeniu zabrániť a napokon proti jeho účastníkom aj tvrdo zasiahol.
Počas Sviečkovej manifestácie prišlo na Hviezdoslavovo námestie viac ako 2 000 ľudí, ktorí požadovali vymenovanie katolíckych biskupov pre neobsadené slovenské diecézy, úplnú náboženskú slobodu a tiež dodržiavanie ľudských práv. Tým pôvodne náboženské podujatie získalo širší občiansky rozmer. Ďalšie tisíce ľudí zablokovala polícia v priľahlých uličkách. Celkový počet účastníkov sa odhaduje na 10-tisíc.
Podnet na organizovanie protestných akcií vzišiel z kruhov slovenskej emigrácie okolo predsedu Svetového kongresu Slovákov a bývalého československého hokejového reprezentanta Mariána Šťastného a kňaza a redaktora Rádia Slobodná Európa Antona Hlinku, ktorí chceli protestovať „proti zákerným vraždám veriacich.“
Upozorniť chceli predovšetkým na brutálnu a dodnes nevyšetrenú vraždu kňaza Štefana Poláka v Borovciach v októbri 1987. Zvolávateľom manifestácie bol František Mikloško. Predstavitelia tajnej cirkvi na Slovensku sa preto rozhodli k plánovaným exilovým akciám pripojiť pokojným zhromaždením veriacich. Medzi hlavných organizátorov bratislavskej Sviečkovej manifestácie patrili okrem Františka Mikloška aj Ján Čarnogurský, Vladimír Jukl a Silvester Krčméry.
Vtedajšia Verená bezpečnosť (polícia) a Štátna bezpečnosť (tajná služba) počas zhromaždenia celé námestie uzavreli. Keď jeho účastníci nereagovali na výzvu rozísť sa, predstavitelia režimu, ktorí celý priebeh akcie sledovali z blízkeho hotela Carlton, vydali príkaz na rozohnanie zhromaždenia. Policajné autá so zapnutými sirénami nabiehali do davu a začali na veriacich útočiť. Tí sa nedali strhnúť k násiliu a pokojne sa modlili ďalej.
Bezpečnostné zložky a tajní policajti v civile ich potom napádali, bili obuškami a kopali na zemi. Autami vytláčali ľudí aj z bočných uličiek a nasadené boli aj špeciálne jednotky so služobnými psami. Viacerí účastníci manifestácie pri ich zásahu utrpeli poranenia a ďalších odvliekli a odvážali na policajné stanice. Krátko pred oficiálnym koncom akcie nasadili na účastníkov aj vodné delá.
Na potlačenie zhromaždenia veriacich občanov bolo nasadených 953 príslušníkov bezpečnosti. Celkovo bolo zadržaných 126 československých občanov a 12 cudzích štátnych príslušníkov, medzi ktorými boli aj akreditovaní novinári. Na policajný zákrok proti pokojnej modlitbovej manifestácii vtedy zareagoval aj demokratický svet, ktorý ho ostro odsúdil.
O bratislavskej udalosti sa slovenská verejnosť dozvedela len z vysielania rozhlasových staníc BBC, Slobodná Európa, Hlas Ameriky či Vatikánsky rozhlas. Domáca štátna propaganda uverejnila len správu o údajne neúspešnom pokuse niektorých jednotlivcov zneužiť náboženské cítenie ľudí.
Totalitný československý komunistický systém padol nasledujúci rok po novembrových udalostiach v roku 1989. Sviečková manifestácia sa považuje za jedno najvýznamnejších vystúpení proti režimu v bývalom Československu počas takzvanej normalizácie (1969-1989).
Na Slovensku sa 25. marec pripomíname ako pamätný deň – Deň zápasu za ľudské práva.
