„Svokor je hrdý na to, že neje zeleninu.“ Znie to zvláštne, však? No pravda je taká, že každý z nás pozná ľudí, ktorí sa chvália niečím, čo v skutočnosti vôbec nie je dôvod na pýchu. Niekto tým, koľko vypije, iný tým, že nikdy nečíta knihy alebo že v živote nebol u lekára. Takéto pseudoúspechy pôsobia skôr bizarne než obdivuhodne. A presne také z podobného súdka sme pre teba zozbierali na Reddite. Poď si ich s nami prečítať.
1. „Ja nečítam,“ povedal mi chalan na prvom rande. Šokovane som sa ho spýtala, či ani časopisy, ale vraj nie. Bolo to ešte za čias spred smartfónov a on si myslel, že vďaka tomu bude pôsobiť cool. Znelo to, akoby robil, čo môže, len aby sa vyhol čítaniu v akejkoľvek podobe. Akoby jeho mozog mohol explodovať, keď ho náhodou priveľmi „nakŕmi“. No, skoro som odpadla.
2. Moja mama sa zvykla chváliť, že za celý život mala len jediný vzťah. Že sú spolu už XY rokov a na rozdiel od „moderných žien“, ona nemá potrebu skákať od jedného chlapa k druhému. Mala pocit, že celoživotná vernosť jedinému mužovi z nej robí akúsi nadženu… bez ohľadu na to, aký ten muž je. V roku 2016 ju takmer ubil na smrť. Dnes sa tým už nechváli.
3. Počas štúdia v Južnej Kórei som narazila na Američana, ktorý hrdo roztruboval, že za tie roky, čo tam bol, ešte ani raz neochutnal kórejské jedlo. Spýtala som sa ho, prečo si teda vybral práve túto krajinu, keď nemá žiaden záujem spoznávať jej kuchyňu, a teda aj kultúru. Ostal ticho. Precestovať svet, no jesť iba v mekáči naozaj nie je flex.
4. „Ja doma nerobím nič. Domáce práce sú ženská zodpovednosť, preto ich robí manželka.“ Mal som česť spoznať aj jeho manželku. Bola to veľmi nešťastná žena.
5. Suseda od naproti sa hnevala, že na ňu škola zavolala políciu, pretože jej vnúčatá vymeškali príliš veľa hodín. „Ja som nedokončila strednú, moja dcéra nedokončila strednú a ako dobre sa nám žije!“ kričala na celý panelák. Dobre?! Spolu s dcérou a jej dvomi deťmi sa tlačia v 2-izbovom byte, nemali auto, poriadny príjem, nič. Ale inak áno, maturita-formalita.
6. Vedúca iného oddelenia sa nám raz chválila, aká je zaneprázdnená prácou. Vraj hudbu nepočúvala už 15 rokov, lebo na to nemá čas. Spýtala som sa jej, či nemá v aute rádio. Má, ale vypína ho. „A čo obchodné centrá? Tam vždy hrá hudba,“ podotkla som. Tú vraj zase vždy vytesní a premýšľa nad niečím zmysluplnejším. Tento rozhovor sa odohral vyše desať rokov dozadu a ja stále nechápem, čo tým celým chcel básnik povedať.
7. Raz ma šéfka zvozila za to, ako škaredo píšem. Údajne sa tie škrabance po mne nedajú čítať. Skonštatovala, že ona má plné právo mi niečo také vytýkať, pretože raz vyhrala súťaž o najkrajší krasopis. V tretej triede. Základnej školy. Mala vyše sedemdesiat a stále sa chválila úspechom zo základnej školy.
8. Môj bratranec raz hrdo vyhlásil, že sa ešte v živote nenatrel opaľovacím krémom. „To je ženská vec. Chlapi to nepotrebujú,“ povedal. Rád by som podotkol, že to bolo na dovolenke. Ešte prvý deň sa spálil ako krkovička na grile a zvyšné dni len pišťal na ležadle a šúpal sa.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
