Všetko to začalo za počítačom

Žijeme v najväčšom technologickom rozmachu v histórii ľudstva, preto nie je žiadnym prekvapením, že na začiatku tejto operácie bola práve práca s počítačom. Najprv sa pracovníci lotérie infiltrovali do vnútornej databázy, kde zistili, kam presne putujú výherné žreby lotérie. Potom si ich prefíkane a hlavne „nenápadne“ kupovali v rozmedzí rokov 2015 až 2019.

Šťastné žreby

Presnejšie si títo „hazardéri“ kúpili štyri výherné žreby v rôznych časových horizontoch. Dva z nich boli v hodnote päť miliónov eur. Na ďalších dvoch bola po zotretí žrebu výhra vo výške sedem miliónov eur. Podobnosť so seriálom La casa de papel je aj tá, že členov lúpeže bolo dvanásť.

Fifty-fifty

Ako zamestnanci lotériovej spoločnosti nemali právo zúčastniť sa lotériových hier, a tak sa snažili obchádzať systém tým, že svojim blízkym dali echo, ktoré žreby sú výherné. Takýmto spôsobom sa dostali k „náhodným“ výhram. Neskôr si tieto peniaze prevzali a zároveň so svojimi blízkymi „spravodlivo“ rozdelili.

Čas na čítanie kníh, výrobu topánok a iné väzenské hrátky

Ak sa talianskym súdom podarí dokázať vinu týmto „partizánom“, tak si môžu za mrežami posedieť od troch do dvanástich rokov. Najvyššou sadzbou myslíme to, keď im súd preukáže vinu z trestného činu prania špinavých peňazí.

Lož má krátke nohy, preto sa niet čomu čudovať, že im na podvod talianska finančná polícia prišla. Stále však platí prezumpcia neviny a až po odsúdení si títo zločinci budú môcť pred väznicou zaspievať „Bella ciao“.

Príspevok Podvod ako zo seriálu La casa de papel. Zločinci odcudzili až 24 miliónov eur je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

1. Firma, v ktorej som strašne chcela pracovať, ma pozvala na pohovor. Hneď v úvode sa ma personalisti opýtali, či hovorím po francúzsky, a keď som povedala, že mi to celkom ide, rozhodli sa celý pohovor viesť v tomto jazyku. Vec sa má tak, že rozumiem, keď na mňa niekto hovorí po francúzsky.

Aj čítať a písať viem po francúzsky úplne plynule. Ale ani za ten svet neviem zo seba vypotiť súvislú vetu, najmä nie vtedy, keď som v strese. Bola som taká príšerná, že uprostred pohovoru sa jeden z personalistov zdvihol, odišiel z miestnosti a už sa nevrátil. Asi netreba dodávať, že tú prácu som teda nedostala.

2. Bola som s 3-ročnou dcérou na veľmi rušnej pošte a mala som na sebe nohavice, ktoré v podstate hore držali len na akejsi gumičke. A bola som úplne na ostro. Uprostred rozhovoru s chlapíkom za okienkom sa malá rozhodla, že by bola strašná sranda stiahnuť mi nohavice. Celá pošta videla moju holú prd*l, a keď som sa zohla naspäť po nohavice, tak pravdepodobne ešte viac.

3. Našiel som pacienta plakať v kúte jeho izby. Keď som sa ho opýtal, prečo plače, koktavo odpovedal: „Mám mozog bábätka.“ Aby ste mali predstavu, pracujem v nemocnici na oddelení vážnych mozgových poranení a pre niektorých ľudí sa to tu stalo domovom. Toto bol jeden z nich. Väčšinou opakoval len tie isté tri vety dookola a nemyslel som si, že by bol schopný takéhoto precitnutia. O to viac to zabolelo.

4. Zbadala som, ako zákazníčka drží v ruke zvláštny, veľmi krehký a veľmi drahý predmet a dôkladne si ho obzerá. Podišla som teda k nej a požiadala ju, či by ho mohla chytiť oboma rukami. Vtedy sa otočila a smutne sa na mňa pozrela. Mala len jednu ruku.

5. Stalo sa to na firemnom večierku. Vyšiel som von z budovy a zistil, že žiaden z mojich kolegov tam nie je, tak som si sadol na lavičku a čakal. Až neskôr som sa dozvedel, že si robili skupinové firemné fotky. Bezo mňa.

6. Raz som si k obedu kúpil fľaškovú pepsi. Nestihol som ju dopiť, mal som plný ruksak, a tak mi veľmi múdro napadlo, že si ju prelejem do svojej vlastnej fľaše, ktorú vždy nosím. No poviem vám, že zas až také múdre to nebolo. O niekoľko minút som vošiel do železiarstva a rozhodol sa napiť.

Len čo som otvoril veko fľaše, vyrútil sa z nej bublinkový gejzír tmavohnedej tekutiny a zastriekal strop aj všetky steny naokolo. Rýchlo som sa to snažil niečim poutierať a personál sa na mne výdatne rehotal. Jeden chlapík mi dokonca povedal, že som stál na perfektnom mieste rovno pod bezpečnostnou kamerou, ktorá celý môj výstup zachytila a že si ma určite ešte pozrie.

7. Robila som pohovor s potenciálnym budúcim študentom, ktorý sa hlásil na našu školu. Okolo oka mal výrazný zelenkastý fľak, tak som si neodpustila otázku: „To je ale monokel. Čo si, preboha, vystrájal?“ A on mi, nie veľmi nadšene, odpovedal: „Tak som sa narodil.“

8. V štvrtej triede sa robila na mojej škole valentínska zbierka, počas ktorej mohli decká kúpiť karafiát za euro alebo ružu za dve a tajne ju poslať svojmu vyvolenému. Strašne sa mi páčil jeden môj spolužiak, tak som sa rozhodla kúpiť mu ružičku. Nevedela som sa dočkať, keď ju konečne dostane, a keď odišiel z triedy, rýchlo som mu do lavice šupla ešte „správu od tajnej ctiteľky“.

Bola som však nenápadná asi ako h*vno v tráve a jeho spolusediaci okamžite zbadal, že jeho tajná ctiteľka som práve ja. Keď sa môjho srdca šampión vrátil do triedy, nahlas mu prečítal môj lístok a hneď nato sa dovalili aj starší žiaci s kvetinami. Podali mu ružu a on sa na mňa znechutene pozrel. Zlomil ružu na polovicu, moje srdce asi na milión častí a oboje bez chochmesu odhodil do koša.

9. Na strednej som súťažne plával za školský tím. Raz som meškal na tréning, tak som len vletel do šatne, natiahol na seba plavky, zobral okuliare a bežal k bazénu. Cítil som akýsi vánok v panvovej oblasti, ale vôbec mi nenapadlo skontrolovať, čo sa tam dole deje. Chyba. O pár sekúnd som narazil na dievča, ktoré sa mi vtedy zhodou okolností dosť páčilo a ktoré mi zároveň oznámilo, že mi z plaviek vytŕča vajce.

10. Mal som asi deväť rokov a sedel som na školskom zasadnutí. Rozumej štyri stovky študentov usadených v tureckom sede na drevenej zemi v telocvični. Strašne som si potreboval prdnúť. Strašne.

No riaditeľ vrieskal do mikrofónu, všade bol šum, tak som si povedal, že to dám von, veď sa to hádam stratí. Nestratilo. Bol to najhlasnejší sk*rvený prd, na aký sa kedy moje črevo zmohlo a náraz tejto plynovej bomby o drevenú podlahu zadunel celou miestnosťou.

Zdroj: Hiddein / Reddit

Príspevok Ľudia sa podelili o zahanbujúce momenty, pri ktorých „vnútorne zamreli“ je zobrazený ako prvý na EMEFKA.