Dôvod bol prozaický: ostrov chceli využiť na skúšku jadrových zbraní. Počas tuhej studenej vojny prebehlo týchto testov pomerne veľa (hovorí sa o 23 skúškach) a trvali až do roku 1958. Na jadrové skúšky bol ostrov ideálnym miestom. Bol dostatočne ďaleko od obývaných oblastí a spadal priamo pod kontrolu Spojených štátov.

Vysoký stupeň radiácie

Na oblasť malo toto testovanie zásadný vplyv. Okrem iného na ňom napríklad armáda odpálila bombu, ktorá bola tisíckrát silnejšia, než bomby, ktoré dopadli na Hirošimu a Nagasaki. Vláda obyvateľom síce sľúbila, že po skončení vojenského programu sa môžu na ostrov vrátiť, ale to sa ukázalo ako nemožné.

V roku 1970 tam totiž namerali nebezpečne vysoké stupne radiácie, konkrétne vysoké hodnoty stroncia a cézia. Väčšina obyvateľov sa tak usadila na ostrove Kili, ktorý je od Atolu vzdialený viac ako 724 kilometrov. Vedci uvádzajú, že na ostrove by sa nedalo bezpečne žiť ani dnes. Ivana Nikolic Hughes z kolumbijskej univerzity uviedla, že ak by sa tam mali vrátiť ľudia, ostrov by musel byť radikálne vyčistený.

Vláda Spojených štátov priznala svoje pochybenie, keď kvôli testom presídlila obyvateľov ostrova a vyplatila ich potomkom odškodné vo výške 125 miliónov dolárov (viac ako 122 miliónov eur).

Príspevok Ostrov Atol Bikini je neobývaný už 77 rokov. Môžu za to vysoké stupne radiácie je zobrazený ako prvý na EMEFKA.