Zámocké nádvoria aj po zotmení budú môcť návštevníci spoznať počas letných prázdnin v stredu a štvrtok od 19.00 h do 21.30 h, v prvú stredu v mesiaci sú z ponuky múzea vyňaté. „Súčasťou prehliadky sú aj priestory kaplnky, rodinnej hrobky, travertínovej jaskyne pod zámkom a atmosférovo nasvieteného francúzskeho parku,“ uviedla Gordíková.

Večerné prehliadky vo vybraných termínoch podľa nej obohatia aj prednášky odborných zamestnancov múzea. Začínať sa budú vždy o 18.00 h. Spätné ohliadnutie o starobylej Lipe kráľa Mateja pred bránou zámku ponúkne rozprávanie archivára a historika Mareka Púčika 13. júla. Grófa Jána Pálffyho ako člena významného šľachtického rodu, zberateľa európskeho formátu a jeho hlavnú stavebnú aktivitu – prestavbu bojnického hradu predstaví prednáška Ad memoriam gloriae antiquae – Na pamiatku zašlej slávy v podaní historičky umenia Kataríny Malečkovej 27. júla.

Historik Erik Kližan počas rozprávania pod názvom Kým minca dopadne 10. augusta predstaví travertínovú jaskyňu pod zámkom. Prednášku pripravilo múzeum pri príležitosti 135. výročia jej znovuobjavenia a zároveň 60. výročia jej prvého komplexného výskumu. Vzťah medzi rodom Thurzo z Betlanoviec, najmä Jurajom Thurzom a bojnickým prepoštom a neskôr superintendentom nitrianskej, tekovskej a bratislavskej stolice Izákom Abrahamideom Hrochotským, ako i dianie v Uhorsku na prelome 16. a 17. storočia načrtne dokumentátor Andrej Albert počas prednášky Izák Abrahamides a Thurzovci 24. augusta.

Príspevok Večerné prehliadky Bojnického zámku doplnia i prednášky odborníkov z múzea je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Samicu získala bojnická zoo ešte v apríli na základe rokovaní s koordinátorom pre tento druh. „Volá sa Bambu, ale ošetrovatelia v Slovinsku ju volali aj Ola. Po prevoze 24. apríla strávila ešte nejaký čas u nás v karanténe, kde sme sledovali jej zdravotný stav. Momentálne ju už ale môžu vidieť návštevníci vo výbehu pandy červenej hneď na začiatku návštevníckej trasy,“ povedal vedúci zoologického úseku Národnej zoologickej záhrady Bojnice Andrej Duchoň.

Pôvodne boli v expozícii pandy červenej dva samce. Starší z nich však pre zhoršujúci sa zdravotný stav minulý rok uhynul. „Z tohto dôvodu sme sa začali zaujímať o možnosť získať do chovu samicu, čo sa nám napokon podarilo,“ ozrejmil Duchoň. Samcovi Maovi, ktorý má takmer osem rokov, tak od júna tohto roka robí spoločnosť samica Bambu.

Príspevok Národná zoo Bojnice získala samicu pandy červenej je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Obraz od Karla von Pilotyho bol kedysi súčasťou portrétnej galérie Pálffyovcov a nachádzal sa v zámockej obrazárni, objavili ho vlani v ponuke galérie v Kanade. Slovenské národné múzeum (SNM) – Múzeum Bojnice ho slávnostne odhalilo v piatok, pri príležitosti 115. výročia úmrtia grófa.

Obraz Pálffyho objavil pred dvomi rokmi študent výtvarného umenia, vtedajší lektor a súčasný konzervátor na zámku Dávid Bátora. „Zaujímal som sa o históriu, chcel som zistiť o grófovi a jeho rodine čo najviac. Objavil som portrét, ktorý bol na jednej aukcii identifikovaný ako Fidel Pálffy. Poznal som však, že to je Ján Pálffy, keďže som bol oboznámený s obrazom z Viedne od Pilotyho,“ spomenul Bátora.

Portrét si podľa neho spojil so starou fotografiou z archívov, ktorá zobrazovala pôvodné zbierky, zistil, že ide o obraz od Pilotyho a patrí do Bojníc na zámok. „Som rád, že som mohol prispieť k tomu, aby sa časť jeho zbierky vrátila sem,“ podotkol.

Obraz našli po mnohých rokoch v galérii v obchode s umením v Kanade. Pálffyho dedičia si totiž zbierky rozdelili medzi sebou, časť prenechali štátu a zvyšok predali, pripomenula historička umenia a kurátorka SNM – Múzea Bojnice Katarína Malečková. „Obraz namaľoval mníchovský maliar a profesor akadémie výtvarných umení v Mníchove Karl von Piloty. Podľa zachovanej dokumentácie je z roku 1858 a gróf Pálffy tam má 29 rokov,“ priblížila Malečková.

Samotný obraz je podľa nej namaľovaný v ovále, na pozadí je antická architektúra, v rímse je napísané Omnia cum tempore, všetko s časom. Kruhopis obsahuje text Ján z rodu Pálffy Erdődy, doplnila.

SNM – Múzeum Bojnice zaplatilo za obraz spolu s poistením 15.000 amerických dolárov zo svojich tržieb, vysvetlil riaditeľ SNM – Múzea Bojnice Igor Socha. Výnimočným je obraz podľa neho nielen autorom, namaľovať si ho dal samotný Pálffy. Obraz prejde ešte inšpekciou, jeho pravosť určí i súdny znalec, návštevníci ho budú môcť vidieť na prehliadkovej trase.

„Pre naše múzeum je to výnimočný deň, pretože získať dielo, ktoré bolo na Bojnickom zámku a bolo pre nás stratené vyše 100 rokov a je späť, je úžasné. Aj tá cesta, ktorou sa dostalo na Slovensko, že ho kolega našiel na internete, podarilo sa ho zakúpiť, je výnimočný príbeh,“ skonštatoval generálny riaditeľ SNM Branislav Panis. Podľa svojich slov dúfa, že sa múzeu podarí podobných príbehov uskutočniť viac. „Národné múzeum získava zbierky každoročne, ale takýto výnimočný poklad majú Bojnice,“ podotkol.

Príspevok Portrét grófa Pálffyho sa po desaťročiach vrátil späť do Bojníc je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

„Tento výskum sa uskutočňuje spôsobom, ktorý študuje vzťahy jednotlivých múrov, preto v styčných častiach stien realizujeme hĺbkové sondy pod omietky a tieto ukazujú jednotlivé nadväznosti múrov,“ načrtol pre TASR stavebný historik Martin Bóna.

Spolu s kolegom Bóna v miestnosti v blízkosti štvrtého nádvoria zistili, že bočné deliace steny tohto palácového traktu sú k obvodovému hradobnému múru, teda najstaršiemu múru horného hradu, primknuté bez previazania, druhotne, čiže patria k mladším konštrukciám.

„Domnievame sa preto, že tento palác vznikol v mladšom období ako vnútorná dvorová prístavba. Samotný kameň nehovorí o tom, kedy bol uložený, ale podľa kontextu s písomnými prameňmi, typológiou a vzťahov jednotlivých datovaných štruktúr múrov predpokladáme, že najstarší hradobný múr patrí ranogotickým konštrukciám z druhej polovice 13. storočia,“ priblížil Bóna.

Deliaci múr, vzhľadom na nález hrotitého portálu, radia odborníci podľa neho do obdobia vrcholnej gotiky, teda počas 14. a začiatku 15. storočia. Následne zachytili mladšiu úpravu v podobe rozšírenia priestoru, ktorá pravdepodobne súvisí so záverom stredoveku, teda koncom 15. a začiatkom 16. storočia.

„Vedelo sa, že tento hrad má svoju bohatú stavebnú históriu, len nebola možnosť realizovať hĺbkové výskumy, ktorými by sa zistili možnosti pre datovanie jeho jednotlivých častí,“ skonštatoval odborník.

V archívnom krídle sa od roku 1995 podľa neho uskutočňoval archeologický výskum, počas ktorého sa po prvý raz odkryli rozsiahlejšie stredoveké konštrukcie z 13. a 14. storočia, ale i s mladšími prestavbami. „Táto časť, ktorá sa teraz skúma, nebola doteraz bližšie datovaná. Na základe portálov sa mohlo predpokladať, že má najneskôr renesančný alebo barokový pôvod, o jej stredovekom pôvode sa doteraz nevedelo,“ dodal.

Miestnosť, v ktorej odborníci realizujú výskum, bude neskôr slúžiť na účely expozície. Postupne sa presunú i do iných častí zámku podľa požiadavky vedenia múzea.

Príspevok Výskum na Bojnickom zámku potvrdil existenciu pôvodného hradu už v stredoveku je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Jeho autorom je Jakub Kovaliček a na stavbe si dal naozaj záležať, ako môžeš vidieť aj v priloženom videu. Do práce na dome zapojil tesárov zo svojej rodinnej stavebnej firmy.

Unikátny domček z dreva obsahuje viacero predmetov, ktoré môžeš poznať zo známej série z pera J. K. Rowling. Nechýba Nimbus 2000, mandragora či zlatá strela.

Rokfort v oblakoch, ako stavbu Jakub pomenoval, je navyše otvorený všetkým záujemcom. Pokiaľ si teda chceš urobiť krásny výlet do sveta mágie, môžeš si návštevu v domčeku zarezervovať na tejto adrese.

Príspevok Fanúšik Harryho Pottera postavil pri Bojniciach originálny domček na strome. Dýcha čarovnou atmosférou je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

V sprievode návštevníci uvidia Bambuľku, šialene smutnú princeznú či princeznú Fantaghíro. Prezentované budú aj ďalšie projekty, ktoré sa stali klasikou slovenskej kinematografie. Organizátori pripravujú aj program pre deti vo forme tvorivých dielní, tanečnej školy a fotenia s rozprávkovými bytosťami. Súčasťou otvorenia bude tiež výprava Národnej zoologickej záhrady.

Príspevok Národná ZOO Bojnice otvorí letnú turistickú sezónu je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Ochrannú konštrukciu navrhla trenčianska spoločnosť, ktorá sa venuje systému zberu odpadu v zmysle platnej legislatívy. „Konštrukcia mala oceľový rám, pozinkované plechy, otvor na vhadzovanie odpadu a obslužný uzamykateľný otvor na umiestnenie nádoby na odpad,“ opísal Procner.

Konštrukciu podľa neho testovali trojročné medvede s hmotnosťou od 100 do 150 kilogramov, zaujímal ich hlavne obsah nádoby, a to bol v tomto prípade kuchynský odpad. „Konštrukcia nápor medvedej sily a umu vydržala, no boli deformované dôležité časti. Preto naša spolupráca so ŠOP SR bude pokračovať, prototyp sa vylepší o nedostatky, ktoré sa zistili pri tomto testovaní a v budúcnosti vykonáme ďalšie testy,“ priblížil Procner s tým, že pokiaľ tento kryt prejde testom bojnických medveďov, bude sa testovať priamo v prírode v teréne.

„Výskyt medveďa v blízkosti ľudských obydlí je častým problémom, ktorý pre ľudí znamená najmä riziko poškodenia majetku a ohrozenia zdravia. Medvede a ich častý výskyt v blízkosti ľudských obydlí sú v posledných rokoch diskutovanou témou aj v slovenskom odpadovom hospodárstve. Dôvodom je jedno z hlavných lákadiel, pre ktoré medvede do miest a obcí prenikajú, a to odpad,“ pripomenul hovorca zoo.

Zásahový tím pre medveďa hnedého, ktorý vznikol v roku 2014, má za úlohu riešiť problémy s medveďmi, ktoré sa dostávajú do blízkosti ľudských sídel, a zároveň problémom spojeným s medveďmi predchádzať. „Príčina, prečo medvede vnikajú do intravilánov obcí a miest, je podľa člena tímu Jaroslava Slašťana vždy rovnaká – potrava,“ dodal Procner.

Príspevok Medvede z bojnickej zoo testovali ochrannú konštrukciu na nádoby na odpad je zobrazený ako prvý na EMEFKA.