Po celom svete existuje pozoruhodné množstvo architektonicky skvostných budov. Či už je to moderná panoráma mesta Tokio, elegantné pamiatky Paríža či historické klenoty Grécka a Egypta, byť nadšencom architektúry nebolo nikdy vzrušujúcejšie.

Vždy je to však o tom, čo nám povedali alebo čo sme boli schopní sa dočítať v oficiálnych zdrojoch. Preto ti ponúkame zoznam niekoľkých architektonických tajomstiev, o ktorých si pravdepodobne ešte nepočul a ešte pravdepodobnejšie ti vyrazia dych.

Londýnsky Tower Bridge

Každý milovník cestovania a histórie bezpochyby pozná londýnsky Tower Bridge. Ide o jednu z najvýznamnejších pamiatok Anglicka. Tower Bridge, ako už napovedá aj názov, je visutý most cez rieku Temžu dlhý cca 250 metrov. Okrem toho, že umožňuje nepretržitý prejazd cestnej aj lodnej dopravy, skrýva zaujímavé tajomstvo.

Sú ním Bascule Chambers. Komnaty boli postavené na pomoc s presúvaním veľkých protizávaží pri zdvíhaní mosta. Ide o dve masívne komory, ktoré sú vysoké 27 metrov. Kvôli špecifickému podkladu a konštrukcii stavby, v ktorej sú haly umiestnené, neboli návrh a jeho realizácia vôbec jednoduché.

Inžinieri museli starostlivo vykopať základy pod riekou a spustiť sa do hĺbky pomocou oceľových klietok. Väčšinu času sú Bascule Chambers pre verejnosť uzavreté, otvárajú sa pri špeciálnych príležitostiach a podujatiach, vtedy sa tu konajú prehliadky.

Parthenón na Akropole

Parthenón na aténskej Akropole je majstrovským dielom postaveným niekedy v rokoch 447 až 432 pred Kristom. Ide o jednu z najnavštevovanejších pamiatok sveta, každoročne k nej prúdia milióny turistov. Tento grécky skvost je v podstate už iba zrúcaninou a pamiatkou na pôvodný hlavný chrám antických Atén.

Mohlo by ťa zaujímať:

Juraj Slafkovský prišiel do Bratislavy osláviť výročie draftu. Prekvapením bol preňho tento netradičný darček

• Slovensko
• Šport

Návrh aj stavbu Parthenónu mal na starosti grécky architekt Feidias. Postavili ho z čistého bieleho mramoru bez použitia cementu alebo malty. Feidias dohliadal na celú stavbu vrátane sochy Atény a signifikantného stĺporadia, ktoré pôsobí až desivo geometricky dokonalé. Opak je však pravdou.

Parthenón bol zámerne navrhnutý s geometrickými nepravidelnosťami, ako sú napríklad nerovnomerné stĺpy, ktoré sa zvažujú dovnútra. Tieto nedokonalé línie dodávajú stavbe dojem dokonalej geometrie a zarovnania, vďaka čomu vníma ľudské oko tento chrám ako „hlboký„. Fascinujúce, ako dokázali vtedajší architekti vziať do úvahy niečo také záhadné, ako je ľudské oko…

Kapitol vo Washingtone D.C.

Washingtonský Kapitol je jednou z najznámejších historických pamiatok v USA. Postavili ho v roku 1793 ako oficiálne sídlo Kongresu USA, ktorému slúži dodnes. Okrem toho, že jeho poloha bola vybratá ako kompromis medzi americkým severom a juhom, Kapitol skrýva ešte jedno tajomstvo.

Pod ikonickou stavbou sa nachádza tajná krypta. Pôvodne sa nazývala Veľký vestibul a navrhli ju ako miesto posledného odpočinku pre Georgea Washingtona a jeho manželku Martu. Podzemné priestory Kapitolu sú navrhnuté podľa vzoru európskych katedrál, kvôli čomu má tento dizajn strašidelný charakter a miestu dodáva vzhľad aj atmosféru mauzólea.

Kvôli rôznym nezhodám však cieľ stavby nakoniec naplnený ani nebol. Do dnešného dňa je teda krypta prázdna, nachádzajú sa tu len sochy významných osobností z čias založenia koloniálnej Ameriky.

Newyorská verejná knižnica

Mesto New York sa okrem majestátnosti, ktorou samo osebe pôsobí, môže pýšiť aj jednou z najväčších a najpôsobivejších sietí knižníc naprieč zemeguľou. Ide o štvrtý najväčší knižničný systém na svete. Výskumnú zbierku knižnice tvorí viac ako 11 miliónov kníh. A neuveriteľné je ešte niečo.

Je tu jedna vec, o ktorej návštevníci knižnice asi ani netušia – v knižnici ostalo 13 bytov, v ktorých kedysi bývali správcovia budovy a ich rodiny. Nie že by malo ukrytie týchto priestorov nejaké veľmi tajomné alebo historické pozadie. To, že sa momentálne považujú za „tajné“, vyplýva z ich stavu, schátranosti a neobývanosti.

V priebehu desaťročí a po množstve renovácií zostali tieto byty skryté pred svetom, po odsťahovaní sa správcovských rodín sa z nich stali neobývané priestory. Niektoré zostali napospas osudu, iné boli dokonca odstránené.

Knižnica plánuje zostávajúce byty zrekonštruovať na programové priestory, aby lepšie vyhovovali potrebám knižnice. Navždy však tieto byty ostanú historickou spomienkou.

Katedrála Notre Dame

Katedrála Notre Dame si v poslednom čase prešla doslova peklom. Jeden z vrcholných klenotov francúzskej architektúry v roku 2019 zachvátil ničivý požiar, pri ktorom zhorela stredná veža, strecha a aj vnútorné vybavenie kostola.

Napriek tomu je táto gotická katedrála v Paríži naďalej svetoznámym skvostom. Budovu zdobí množstvo zložitých dizajnových prvkov, medzi ktoré bezpochyby patria chrliče. Tieto praktické architektonické zložky svojím dizajnom pripomínajú mýtické bytosti, ako sú draky, démoni a podobne.

Niektorí ľudia však možno nevedia, že chrliče majú aj praktické využite (čo-to o ňom napovedá aj ich názov). Veľkým problémom pri návrhoch takýchto stavieb bola dažďová voda. Keďže budovy nemali navrhnuté žiadne systémy na zber a odvádzanie vody, hrozilo, že tečúca voda by spôsobila eróziu a praskliny a následne by zničila stavbu.

Inžinieri sa rozhodli vytvoriť žľaby v oporách samotného kostola, pričom pomocou chrličov ako súčasti odvodňovacej siete odvádzali vodu preč. A čo je najlepšie, systém dokonale splynul s architektúrou. Len tak zo zaujímavosti: Uvedomil si si niekedy, že takéto budovy nemajú klasický odkvap?

Odporúčame prečítať:

Mladá Slovenka o cestách po Kolumbii: Ozbrojení gangstri ťa ako turistu nepovažujú za hrozbu. Morské prasiatka na špajdli mi veľmi nechutili (ROZHOVOR)

• Ľudia
• Rozhovory

Times Square

Times Square v New Yorku je jedným z najznámejších a najnavštevovanejších miest na planéte. Srdce Manhattanu nachádzajúce sa neďaleko ikonickej divadelnej štvrte Broadway je známe predovšetkým vďaka obrazovkám a reklamným pútačom, ktoré sa stali doslova jeho symbolom.

V centre najslávnejšieho námestia na svete stojí budova One Times Square. Ide o 111 metrov vysoký 25-poschodový mrakodrap, ktorý postavili v rokoch 1903 – 1904. Pôvodne slúžil ako sídlo redakcie denníka The New York Times. V priebehu rokov budovu niekoľkokrát rekonštruovali. Momentálne sa na nej nenachádza už nič z pôvodného architektonického návrhu.

V 90. rokoch boli na One Times Square nainštalované reklamné obrazovky, vďaka čomu sa z tohto mrakodrapu stalo jedno z najdrahších, ale zároveň najlukratívnejších reklamných miest na svete. A čo sa nachádza vo vnútri? Odpoveď je jednoduchá – nič.

One Times Square je jednou z najdrahších nehnuteľností na svete. Čo sa týka príjmu, takmer výlučne sa spolieha na reklamný priestor. Väčšiu časť roka zostáva interiér budovy prázdny a nevyužitý. A dôvod? Dostať budovu do súladu s bezpečnostnými predpismi je v súčasnosti veľmi náročná úloha, čo znamená, že je oveľa jednoduchšie nechať ju prázdnu.

Námestie svätého Petra vo Vatikáne

Vatikán – miesto, ktoré predstavuje viac než len domov pápeža a ďalších 800 ľudí, ktorí pracujú pre neho a pod ním. Okrem toho, že je to centrum katolíckej cirkvi, Vatikán je domovom významných divov, ako sú Bazilika svätého Petra, Vatikánske múzeá či Sixtínska kaplnka. Mnohí návštevníci však netušia, aké tajomstvo skrýva Námestie svätého Petra.

Hlavné vatikánske námestie je v skutočnosti navrhnuté ako slnečné hodiny. V strede stojí 25 metrov vysoký kamenný obelisk, ktorý predstavuje stred slnečných hodín. Vďaka tieňu, ktorý vrhá, je možné veľmi presne určiť čas. Námestie svätého Petra, ktoré tvorí centrum mestského štátu Vatikán, navrhol taliansky sochár a architekt Gian Lorenzo Bernini.

Chrysler Building

Chrysler Building sa nachádza na Manhattane v New Yorku a je jednou z najvyšších budov na svete. Postavili ju v roku 1930, jej architektom bol William Van Alen. Mrakodrap je okrem svojej výšky (319 metrov) známy aj svojou špičkou navrhnutou v štýle Art Deco.

Budova vznikla na podnet podnikateľa Waltera Chryslera a ako prvá na svete prekročila výškovú hranicu 305 metrov. Chrysler Building má však tajomstvo: vo svojom vnútri skrýva ešte jednu vežu. V čase jej vzniku totiž prebiehala v New Yorku súťaž o postavenie najvyššej budovy na svete.

Architekti a dizajnéri Chrysler Building sa zo všetkých síl snažili súťaž vyhrať. Do poslednej chvíle nechceli prezradiť výšku budovy, a mali na to skutočne dobrý dôvod. Napadlo im totiž postaviť v korune samotnej budovy ešte jednu vežu, ktorú potom, keď príde čas ukázať konečnú výšku mrakodrapu, vztýčia.

Po dokončení v roku 1930 nakoniec mrakodrap získal titul najvyššej budovy. O tom, či to bolo vďaka ukrytej veži, alebo nie, už historické zdroje nehovoria. Hoci Chrysler Building po roku o svoj titul prišla (predbehla ju Empire State Building), zvyšky tajnej veže sa tu nachádzajú dodnes.

Capitol Records

Budovu Capitol Records v Hollywoode postavili v roku 1956. Kvôli futuristickému dizajnu výrazne vyčnieva z mestského štýlu okolitých budov. Stavba pôvodne vznikla ako ústredie jednej z najvýznamnejších nahrávacích spoločností v USA – Capitol Records. Táto historická budova je však zaujímavá aj niečím iným.

Vysiela totiž tajnú správu v morzeovke. Myšlienka, aby svetlo na vrchu budovy vysielalo na oblohu šifrovanú správu, bola pôvodne nápadom bývalého prezidenta Capitol Records Alana Livingstonea. Slovo, ktoré sa malo zobrazovať, bolo „Hollywood“.

Osobou, ktorá dostala právo prvýkrát rozsvietiť svetlo na streche budovy Capitol Record po jej otvorení v roku 1956, bola Leila Morse, vnučka Samuela Morsea, vynálezcu Morseovej abecedy. Od toho času vysiela svetlo tento tajný odkaz. Takmer po celý čas existencie stavby išlo o rovnaký text, až na pár výnimiek.

V roku 1992, keď vydavateľstvo Capitol Records oslavovalo 50. výročie vzniku, sa na celý rok toto posolstvo zmenilo na „Capitol 50“. Ďalšia zmena prišla až po desiatich rokoch, a to pred vydaním albumu Katy Perry. Budova vtedy vysielala tajný odkaz, ktorý znel „Katy Perry. Prism. 22. október 2013“. Išlo o prvú zmienku o štvrtom albume tejto speváčky, ktorú si mohol prečítať prakticky ktokoľvek. Nevšimol si ju nikto.

Svetlo na vrchu budovy Capitol Records vysiela signály v Morseovej abecede aj dnes. Každý, kto prejde okolo, si môže prečítať odosielanú správu. Ak tam budeš, možno sa pri troche šťastia staneš prvým, kto sa dozvie o vydaní nového albumu.

Príspevok Tajomstvá najznámejších budov na svete, o ktorých si ešte nepočul je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

O tom, čo robí Bratislavu Bratislavou, sme si už čo-to povedali v minulom článku, dnes by sme sa pozreli na to, čo robí Slovensko Slovenskom. Niektoré z našich miest majú hlbšie, iné zase plytšie dejiny, no v mnohých z nich sa v priebehu rokov vytvorili také ikonické stavby, ktoré sa nestali len symbolom samotného mesta, ale celej krajiny.

Pamätník SNP, Banská Bystrica

Pamätník SNP v Banskej Bystrici patrí k najvýznamnejším pamätníkom na Slovensku. Jeho úlohou je, aby sa nikdy nezabudlo na hrôzy 2. svetovej vojny, má vzdať hold a úctu tým Slovákom a Slovenkám, ktorí sa zaslúžili o priebeh povstania v auguste 1944. Pamätník sa nachádza v Banskej Bystrici, ktorá má významné miesto v priebehu tejto dejinnej udalosti.

Architektom pamätníka je Dušan Kuzma, dokončený bol v roku 1969. O tom, čo presne bolo inšpiráciou na vytvorenie tejto stavby, sa vedú diskusie, no je možné sa dočítať, že dve akoby samostatne stojace časti budovy predstavujú dejiny slovenského národa, prepojené sú mostom, ktorý symbolizuje myšlienku SNP ako významného medzníka v živote Slovákov.

Medzi skulptúrami sa nachádza sieň so symbolickým hrobom neznámeho bojovníka, pri ktorom horí večný oheň. Okrem viacerých pietnych miest, ktoré majú byť okrem spomienky na SNP aj pripomienkou holokaustu na Slovensku, je medzi dvomi kamennými monumentmi pamätníka socha s názvom Obete varujú od sochára Jozefa Jankoviča.

V súčasnosti sa v areáli pamätníka, ako aj v jeho priestoroch nachádza Múzeum SNP, ktoré bolo založené 8. mája 1955. Pamätník a jeho areál vyhlásili v roku 1982 za národnú kultúrnu pamiatku.

Slovenský rozhlas

Budova Slovenského rozhlasu jednoznačné patrí k ikonám slovenskej architektúry. Je to netradične stvárnený koncept pyramídy, ktorý chodia obdivovať nielen slovenskí, ale aj zahraniční architekti a milovníci umenia. Projekt tejto stavby vznikol v roku 1967, no postaviť sa ju podarilo až v roku 1983. Vyznávači architektonického umenia aj znalci histórie považujú túto stavbu za symbol slovenskej socialistickej architektúry.

Jej netradičná kompozícia je zámerná. Architekti tejto budovy, Štefan Svetko, Štefan Ďurkovič a Barnabáš Kissling, nechceli, aby v Bratislave vyrástla ďalšia nezaujímavá budova. Hľadali preto niečo špecifické a rozhodli sa pre konštrukciu v tvare obrátenej pyramídy. Vďaka tomu vzniklo niečo, čo sa pre Slovensko stalo signifikantným.

Dóm sv. Alžbety, Košice

Slovensko sa môže pýšiť viacerými významnými katedrálami, kostolmi, svätyňami, synagógami či kaplnkami. Najväčším kostolom na Slovensku je práve Dóm svätej Alžbety týčiaci sa na Hlavnej ulici v Košiciach. Ide o gotický chrám, ktorý sa okrem svojej veľkej rozlohy pýši aj titulom najvýchodnejšia gotická katedrála v Európe. Dóm má vonkajšiu dĺžku 60 m, jeho šírka je 36 m.

Určite si prečítaj:

Toto jedinečné miesto sa nachádza na Slovensku. Prečo vzniklo, je doteraz veľkou záhadou

• Fakty a zaujímavosti
• Slovensko

Katedrálny chrám Košickej rímskokatolíckej arcidiecézy začali stavať na konci 14. storočia a dokončili ho približne v roku 1508. S jeho výstavbou sa spájajú viaceré zaujímavosti. Napríklad, na jednotlivých tehlách si môžeš všimnúť rôzne značky. Je to preto, že na základe nich zamestnávateľ vyhodnotil, koľko práce majstri vykonali, a dal im za to patričnú odmenu.

Zaujímavá je aj legenda, ktorá sa spája s hlavným staviteľom chrámu, majstrom Štefanom. Bol to síce pracovitý muž, no chýbalo mu šťastie v osobnom živote. Oženil sa so ženou, ktorá nemala problém s alkoholom, ale bez neho. Aby sa jej pomstil za trpké spoločné chvíle, nechal jeden z chrličov na katedrále vytvoriť podľa jej vzoru.

Modrý kostolík, Bratislava

Aj keď mnohí obyvatelia Slovenska poznajú túto stavbu ako Modrý kostolík, jej oficiálny názov je Kostol svätej Alžbety. Ide o secesnú sakrálnu stavbu, ktorá sa nachádza v centre hlavného mesta. Podobne ako katedrála v Košiciach, aj tento malý kostolík je zasvätený Alžbete Uhorskej. Podľa projektu maďarského architekta Ödöna Lechnera ho postavili za 4 roky (1909 – 1913).

Najzaujímavejšou črtou kostolíka ja farba jeho fasády – modrá. Okrem toho sú pre kostolík typické aj mäkké hranice jednotlivých tvarov a častí. Na hlavnej fasáde je talianska mozaika sv. Alžbety a aj na hlavnom oltárnom obraze dominuje mozaika so sv. Alžbetou držiacou v náručí ruže. Pôvodná farba kostolíka mala byť sivá, doplnená žltými prvkami.

Ani miesto, kde momentálne kostol stojí, nie je pôvodné. Architekt stavby si chcel totiž miesto vybrať sám, aby vyhovovalo jeho plánu. Chcel, aby mal kostol dva vchody otočené inak, ako mali tradičné svätostánky.

Bolo to preto, aby žiaci z gymnázia, do komplexu ktorého kostolík patril, mohli plynule vchádzať do budovy. Modrý kostolík v Bratislave je výnimočnosťou svetového formátu, o čom svedčí aj skutočnosť, že sa vo svojej zmenšenine nachádza aj v bruselskej Mini-Europe.

Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane

Príspevok Modrý kostol a socha Krista. Ikonické stavby, ktoré nám svet môže závidieť je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Nielen architekti a milovníci umenia, ale aj my ostatní, nevzdelaní laici, určite vieme vymenovať niekoľko budov, ktoré nám prídu na um, keď sa povie slovo Bratislava. Či už je to preto, že okolo nich chodíme každý deň, alebo jednoducho preto, že majú za sebou nejaký historický príbeh, určite by Bratislava nebola Bratislavou bez takého Slovenského rozhlasu či komplexu III veže na Bajkalskej ulici.

1. Bratislavský hrad

Keď sa povie Bratislava, prvé, čo sa mnohým vybaví, je Bratislavský hrad. Rozprestiera sa na ploche asi 67 944 m², pričom nejde iba o samotný hrad, ale patrí sem aj súbor okolitých stavieb. Osídlenie hradného kopca má dlhú históriu, prví obyvatelia tejto strategicky výhodnej lokality sem prišli už cca 2500 rokov pred n.l.

Prvá písomná zmienka o Bratislavskom hrade pochádza z roku 907, vtedy ešte ako Pressalauspurch je zapísaný v Salzburských análoch v súvislosti s veľkou bitkou medzi Maďarmi a Bavormi. Vďaka bohatej histórii, ktorá sa s Bratislavským hradom viaže, bol v roku 1961 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku č. 1.

Dnes sa jeho priestory využívajú jednak na reprezentačné a štátne účely, ale sídli tu aj Historické múzeum Slovenského národného múzea, kde sa pravidelne konajú výstavy. V okolí hradu, v hradnom areáli, je verejnosti prístupná zelená plocha na oddych a hradby ponúkajú krásny výhľad na Dunaj a Petržalku.

2. Budova NR SR

Do širšieho okolia hradu patrí aj budova Národnej rady Slovenskej republiky. Jej príbeh sa začal písať v júni 1986, projekt vyšiel z rúk Ľudovíta Jendrejáka, Petra Puškára a Jána Šilingera. Zaujímavosťou je, že pôvodne bola budova konštruovaná tak, že v nej mala pôsobiť len jedna politická strana.

Po rôznych udalostiach na slovenskej politickej scéne sa pôvodný projekt musel preorganizovať, výstavba budovy sa na nejaký čas zastavila, no nakoniec zostala verná pôvodnému účelu, na ktorý bola plánovaná.

Prvé zasadnutie Národnej rady SR v týchto priestoroch bolo 25. mája 1994, dovtedy pracovali slovenskí poslanci zo Župného domu, ktorého budova stále stojí. Podľa archívnej správy TASR po zohľadnení stavebných a cenových zmien stála výstavba budovy cca 320 milión vtedajších Kčs.

Určite si prečítaj:

Americký portál si zgustol na Bratislave. Táto budova vraj patrí k najškaredším na svete

• TV & Media
• Zahraničie

3. Slovenský rozhlas

Budova Slovenského rozhlasu je po Bratislavskom hrade pravdepodobne druhou najikonickejšou budovou v hlavnom meste. Stojí na Mýtnej ulici a postavili ju v roku 1983. Za návrhom projektu, ktorý vznikol už v roku 1967, stoja Štefan Svetko, Štefan Ďurkovič a Barnabáš Kissling.

Jej základ tvorí oceľová konštrukcia v tvare pyramídy, ktorá je ale obrátená špicom nadol. Celková výška budovy je 84 m, prvé vysielanie z týchto priestorov zaznelo v roku 1984. Budova Slovenského rozhlasu patrí medzi národné kultúrne pamiatky. Nachádza sa tu, okrem priestorov určených na vysielanie, aj koncertná sieň a jeden z najväčších organov na Slovensku.

4. Hotel Kyjev a obchodný dom Prior

Na Kamennom námestí v Bratislave nájdeme hneď niekoľko ikonických stavieb. Tou najvýraznejšou je asi budova bývalého hotela Kyjev, ktorá patrí do komplexu obchodného domu Prior. Obe tieto budovy pochádzajú zo 60. a 70. rokov minulého storočia, hotel Kyjev bol dostavaný v roku 1973.

Budova tohto, kedysi veľmi vyhľadávaného, ubytovacieho zariadenia je vysoká 65 metrov a radí sa tak k najvyšším budovám Starého mesta. Má 19 poschodí a aj keď v súčasnosti sa už na pôvodný účel nevyužíva, pozornosť púta minimálne svojím špecifickým obkladom.

Obchodný dom Prior otvoril svoje brány pre verejnosť 20. novembra 1968. Bol to prvý obchodný dom v Československu, jeho celková predajná plocha sa nedala porovnať so žiadnym iným obchodným domom (12 000 m²). Podľa Wikipedie stála výstavba OD PRIOR 100 miliónov korún.

Ďalšou zaujímavosťou tohto obchodného domu je napríklad to, že sa v ňom nachádzali prvé eskalátory na Slovensku (s kapacitou 600 ľudí za hodinu), na tú dobu prelomové zasúvacie sklenené dvere či zvonkohra od Jaroslava Kočiša.

5. Stará tržnica

Budova Starej tržnice, ktorá sa nachádza neďaleko Kamenného námestia, je v súčasnosti často vyhľadávanou lokalitou, nielen kvôli jej vzhľadu a histórii, ale najmä kvôli trhu a rôznym iným podujatiam, ktoré sa tu konajú. Postavená bola v roku 1910 a za vyše sto rokov svojej existencie slúžila nielen ako trhový priestor, ale napríklad aj ako sklad Slovenskej televízie.

V súčasnosti má správu tejto historickej budovy na starosti OZ Aliancia Stará tržnica, budova je majetkom hlavného mesta. Viac o histórii tržnice a trhovníctva v Bratislave si môžeš prečítať na stránke Bratislavské rožky.

Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane

Príspevok Čo robí Bratislavu Bratislavou? 10 architektonických skvostov, ktoré ti napovedia, že si v hlavnom meste je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Ľudia sa na internete podelili o také architektonické zázraky, pri ktorých si nejeden nie je istý, či sa tam neskrýva celé zastúpenie slovenských poslancov. Teda… na to u nás máme inú budovu a veru nebudí dojem, že by sa v nej stretávali zloduchovia.

Pre budovy tohto rázu existuje celá zasvätená podstránka na Reddite s názvom evilbuildings. My sme vybrali 20 budov, ktoré vyzerajú tak perfektne zlodejsky, že by sa určite mali objaviť vo filme o superhrdinoch!

1. Budova fakulty inžinierstva na univerzite v Marylande

2. IE Tower v Madride

3. Ehm…

4. Lokiho most

5. Tak toto je fakt strašidelné

Odporúčame prečítať:

Ako vychádzať s manipulátorom bez toho, aby sme sa stali obeťou manipulácie? Takto

• Ľudia
• Tipy a triky

6. Hasičská stanica v Taliansku

7. Praha… ale na fotke vyzerá ako Draculovo mesto

8. Štyria jazdci krvavého Mesiaca

9. Záleží od perspektívy

10. Tu sa rodia plány na ovládnutie sveta

Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane

Príspevok Ako základne filmových záporákov. Desivé budovy, ktoré sa ľuďom podarilo odfotiť je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

1. Najväčší hotel na svete, ktorý má 10-tisíc izieb, Saudská Arábia

2. Krásy Holandska

3. Zelená oáza uprostred betónovej džungle

4. Dom, ktorý sa skladá z dvoch obrátených pyramíd, Španielsko

5. Bytový komplex The Interlace, Singapur

Odporúčame prečítať:

Polievočku by som si dal. 10 legendárnych hlášok z televíznych novín

• Slovensko
• Viral

6. Hypnotický bytový komplex v provincii Kuej-čou, Čína

7. Veža kráľa Alfréda, postavená v roku 1772, Anglicko

8. Takto vyzerali čerpacie stanice Shell v 30. rokoch minulého storočia

9. Obytná veža L’arbre blanc v meste Montpellier, Francúzsko

10. Železničná stanica v Moke, ktorá vyzerá ako lokomotíva, Japonsko

Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane

Príspevok 20 zaujímavých a zvláštnych budov z rôznych kútov sveta je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Hoci pri aktuálnej situácii à la koronakríza toto tvrdenie nebude úplne na mieste, no v dnešnej dobe sa hlavne medzi mladými ľuďmi rozmáha trend cestovať aj do vzdialenejších krajín za spoznaním nových zážitkov v podobe navštevovania veľkých miest. Tak si poď skúsiť, či medzi nich patríš!

Príspevok Otestuj sa: Ako dobre poznáš európske metropoly? je zobrazený ako prvý na EMEFKA.