Potom tu ale máme aj také, o ktorých vie len málokto. Patrí medzi ne aj takzvaná chrometofóbia. V širšom zmysle slova ide o chorobný strach z peňazí, v užšom o strach z ich utrácania. Ľudia s chrometofóbiou pociťujú silnú úzkosť, keď sú vystavení peniazom, keď sa ich majú dotýkať či byť v ich blízkosti. Veľké psychické vypätie ale spôsobuje aj tým, ktorým síce prítomnosť peňazí nevadí, ale zato majú obrovský strach míňať ich.

Peňazí majú dosť, ale míňať sa ich boja

Pravdaže, finančná obozretnosť nikdy nie je na škodu a spoločnosť si zvyčajne veľmi cení tých, ktorí utrácajú málo a peniaze si šetria. Mnoho ľudí tiež čas od času pociťuje neistotu spojenú s financiami. Platí tiež, že keď človek proste nemá veľa peňazí, musí si dvakrát rozmyslieť, na čo ich minie. Ľudia s chrometofóbiou sú však iný prípad.

Väčšinou totiž ide o ľudí, ktorí netrpia finančnou núdzou, ale napriek tomu majú strach peniaze míňať. Na okolie môžu pôsobiť ako zodpovední a šetrní, ale v skutočnosti je ich strach o finančnú bezpečnosť iracionálne silný a hlboký. Neustále sa zožierajú, keď majú zaplatiť úplne bežné výdavky či účty, a do hĺbky zvažujú, či si nejaký produkt kúpiť, či nie.

Často tak nemíňajú peniaze ani na úplne základné veci (napríklad potraviny, alebo keď potrebujú nové topánky či oblečenie) a nedoprajú si ani výdavky spojené s ich záľubami, hoci by ich to finančne nijako neohrozilo.

Niekedy už len samotné myšlienky na míňanie peňazí dokážu v týchto ľuďoch vyvolať silnú úzkosť a nepokoj. Vyhýbajú sa aktivitám, za ktoré treba platiť, zúfalo ochraňujú každý cent a cítia sa mizerne, keď musia peniaze pustiť z rúk.

Príčiny nie sú celkom známe

Tieto pocity môžu významne narušiť ich pravidelné fungovanie, zhoršiť im spánok či zdravie a schopnosť premýšľať. Pokiaľ tieto symptómy trvajú viac ako šesť mesiacov, môžeme hovoriť o fóbii a dotyčný by sa mal obrátiť na psychoterapeuta. Odborníci sa však stále nezhodujú na tom, čo túto (a iné) fóbie vlastne spôsobuje. Podľa nich tu zrejme zohráva rolu viacero faktorov.

Mohlo by ťa zaujímať:

Lakomá milionárka. Príbeh Hetty Green, ktorá nezaplatila ani za ošetrenie svojho syna

• Kuriozity
• Ľudia

Chrometofóbia je často reakciou na isté obdobie, v ktorom sa človek reálne trápil nedostatkom peňazí. Môže sa rozvinúť u niekoho, kto bol kedysi dlhodobo bez práce, a hoci teraz sa mu vedie dobre, stále v ňom ostal strach a prepočítava každý cent. Objavuje sa napríklad aj u ľudí, ktorí vyrastali v chudobe a ich rodičia mali problémy zaplatiť účty či základné potraviny. Pravdou ale je, že fóbia môže vzniknúť aj bez nejakej zjavnej príčiny.

Úzkosť a depresie

Je veľa ľudí, ktorí chrometofóbiou trpia a pritom o tom ani len netušia. Majú strach, že ak budú peniaze míňať, skončia bez finančných prostriedkov. Niektorí si zase uvedomujú, že ich úzkosť nemá racionálne jadro, keďže sami vidia, že na účte majú dosť peňazí. Napriek tomu si ale nemôžu pomôcť.

Majú tiež neustálu potrebu peniaze počítať a na internetbanking sa prihlasujú nielen každý deň, ale rovno niekoľkokrát za deň! Všetky tieto symptómy spôsobujú úzkosti, silné depresívne stavy, nezriedka sprevádzané aj fyzickými prejavmi ako potenie, nevoľnosť, hnačka či bolesť svalov.

Pokiaľ človek tieto symptómy pociťuje, je prospešné vyhľadať odborníka. Existujú overené terapeutické techniky, ako úzkosť zmierniť či dokonca úplne potlačiť. Je známych aj niekoľko trikov, ktorými sa dá proti tejto fóbii bojovať.

Ako proti chrometofóbii bojovať?

V prvom rade je dôležité vytvoriť si rozpočet na určitý čas. Ľudia s chrometofóbiou sa obávajú, že budú peniaze míňať na zbytočnosti a napokon im nič nezostane. Práve z tohto dôvodu je dobré vytvoriť si mesačný rozpočet a držať sa ho. Existuje aj niekoľko aplikácií (Personal Capital, YNAB či Clarity Money), ktoré v tom dokážu výrazne pomôcť.

Je dobré tiež odkladať si peniaze na nečakané výdavky do núdzového fondu. Mnoho ľudí žiadny takýto fond nemá, buď preto, lebo si ho nemôžu dovoliť, alebo mu neprikladajú veľkú váhu. Ľudia s chrometofóbiou väčšinou nedostatkom peňazí netrpia, takže je dobré, ak si ho zriadia. Budú tak vedieť, že majú poistku, ak by náhodou o peniaze na účte prišli. Už to samo osebe dokáže úzkosť výrazne zmierniť.

V prípade účtov sa oplatí nastaviť, aby platby odchádzali pravidelne a človek ich nemusel riešiť každý mesiac. Je vhodné vytvoriť si aj dlhodobé finančné ciele a ukladať si peniaze na dlhší čas. Keď si človek nastaví podobné zásady, dokáže svoje financie oveľa lepšie manažovať.

Má teda pocit väčšej istoty, a tým pádom uňho klesajú pocity nervozity a strachu. Ak úzkosť aj tak nepoľavuje, je naozaj dobré vyhľadať pomoc. Nielen psychológa, ale napríklad aj finančného odborníka, ktorý by ti mohol poslúžiť dobrými radami, ako nakladať s peniazmi.

V prípade psychologickej pomoci väčšinou stačí terapia. Netreba teda navštíviť psychiatra a nechať si predpísať lieky proti úzkosti, hoci pri naozaj ťažkých prípadoch sa to nedá vylúčiť.

Dobré je tiež myslieť na svoje fyzické zdravie. Dopriať si dostatok oddychu, prípadne prechádzky, cvičenie či meditáciu. To všetko dokáže významnou mierou prispieť k psychickej pohode.

Príspevok Máš dosť peňazí, ale bojíš sa ich míňať? Možno trpíš chrometofóbiou je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Za ten čas absolvovala viac ako tisíc hodín autoškoly, ale získať vodičák sa jej dodnes nepodarilo. Problém je v tom, že vždy keď si Isabelle sadne za volant, prepadne ju silná panika a úzkosť. Nezriedka sa jej stalo, že za volantom omdlela.

Preukaz sa snaží získať od 17 rokov

47-ročná pracovníčka supermarketu začala s autoškolou ako 17-ročná a doteraz na ňu minula viac ako 10-tisíc libier (asi 11 683 eur). „Učím sa 30 rokov, ale kedykoľvek si sadnem do auta, mám pocit, akoby som nikdy predtým v aute nesedela,“ povedala Isabelle. „Je to desivé. Nerozumiem tomu, odrazu dostanem silný pocit úzkosti, ktorý ma úplne ovládne. Môj mozog sa akoby odstrihne a ja na pár sekúnd stratím vedomie.“

Dodala, že najväčšie problémy jej robia kruhové objazdy. Vždy keď znovu naberie vedomie, auto je zaparkované na kraji cesty, keďže sa volantu musel chopiť inštruktor. Isabelle dodala, že ju jej neúspechy neraz dohnali k slzám, ale je rozhodnutá svoju snahu nevzdať.

„Túžim konečne šoférovať, aby som mohla voziť dcéru na vysokú školu a navštevovať svoju rodinu po celej krajine. Ale je to také traumatizujúce, že sa bojím, že sa to nikdy nenaučím,“ podotkla smutne. Podotkla tiež, že jej dve deti pravdepodobne získajú vodičák rýchlejšie než ona.

Jej syn Dominic (22) a dcéra Stella (17) začali s lekciami šoférovania len nedávno, ale zdá sa, že v ich prípade bude cesta za vodičským preukazom bezproblémová. Podobné úzkosti ako ich mama totiž nezažívajú. Isabelle ale cíti hanbu, že ona sama stále nemôže šoférovať. Ako poznamenala, všetci v jej okolí majú vodičák. „Je to 30-ročná nočná mora, ale mám nádej, že jedného dňa sa mi to podarí,“ uzavrela.

Príspevok 47-ročná Britka absolvovala už viac ako tisíc hodín autoškoly. Vodičák ale stále nezískala je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

A iste by sme našli aj veľa dospelých, ktorí z tmy nie sú práve nadšení a cítia sa nervózne, ak majú po zotmení zájsť do práce či prejsť tmavou neosvetlenou ulicou. V tme sme tiež citlivejší na rôzne zvuky. Ak pri nás zapraská konár, alebo začujeme nejaké kroky, poriadne nás to vystraší! A našli by sme aj takých, ktorí majú z tmy naozajstnú panickú hrôzu (tento stav sa odborne nazýva nyktofóbia). Prečo ale vlastne máme z tmy taký veľký strach a obavy?

Strach z tmy sme podedili po pravekých predkoch

V zásade sa dá povedať, že za naše obavy vďačíme evolúcii. Naši pravekí predkovia totiž vedeli, že v tme sa nedokážu tak dobre brániť (kvôli zhoršenej viditeľnosti a orientácii) a pre potenciálnych predátorov predstavujú ľahšiu korisť. Museli napnúť všetky svoje zmysly a v tme sa pohybovať s maximálnou opatrnosťou.

Strata života mohla v prípade jediného chybného kroku prísť zo sekundy na sekundu. Strach z tmy sa tiež spája zrejme s najsilnejšou formou strachu: strachu z neznámeho. Kvôli tomu, že v tme do istej miery strácame výhodu jasného videnia, cítime sa neisto, v strese a pociťujeme strach. Nedokážeme sa totiž brániť tak účinne ako počas dňa. Sme teda oveľa zraniteľnejší.

Psychológovia sa zhodujú, že mierny strach či obava z tmy je bežná (a prirodzená) reakcia ľudského organizmu. Najmä v prípade detí sa s podobnými strachmi stretávame často a podľa odborníkov to patrí k ich vývoju. Je, pravdaže, dôležité všímať si, či tento strach nepresiahol určitú hranicu a nestal sa patologickým. V tom prípade môžeme hovoriť o regulárnej fóbii.

Nie je to ale len obava z tmy, čo sme od našich predkov podedili. Evolúcia tiež môže za náš prirodzený strach voči predátorom (napríklad tigrom, levom, vlkom či medveďom). Spadajú sem aj pavúky či hady. Opäť pre to existuje logické vysvetlenie. Tieto živočíchy totiž pre pravekých ľudí predstavovali hlavný zdroj nebezpečenstva. Dravci ich ohrozovali svojimi tesákmi a pazúrmi, pavúky a hady jedom. Preto v našej hlave ostalo zakódované, že je dobré sa týmto zvieratám vyhýbať.

Príspevok Prečo sa vlastne bojíme tmy? Vedci na to majú logické vysvetlenie je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Analytický tím z Picodi.com sa rozhodol vypočítať, koľko času by trvalo pozrieť si najpopulárnejšie seriály na svete. Vybrali sme inscenácie s najvyšším ratingom a najväčším počtom divákov.

Prvé miesto v rebríčku animovaných inscenácii patrí „Simpsonovcom“. Táto séria sa stala zdrojom na množstvo meme obrázkov a má takmer 700 epizód. Pozrieť si všetky série, ktoré boli vytvorené od roku 1989, by trvalo 322 hodín neustáleho pozerania.

Druhá najdlhšia inscenácia na našom zozname patrí seriálu „Hrozba z temnoty“ („Supernatural“). Potrebovali by ste 246 hodín na pozretie všetkých 15 sérií. „Dr. House“ sa umiestnil na treťom mieste a trvá 131 hodín.

Avšak držať krok s popkultúrou nemusí vždy znamenať desiatky hodín strávených pred obrazovkou. Medzi najkratšími seriálmi je stále veľmi populárna mini-séria „Chernobyl“, ktorá trvá 5 hodín a 27 minút neustáleho pozerania a taktiež „Dámsky gambit“, ktorý trvá 6 hodín a 35 minút.

Ak sa niekto rozhodne pozrieť si celý maratón všetkých najlepších seriálov, potreboval by až 2806 hodín. To je ekvivalent 175 dní, pokiaľ berieme v úvahu 8 hodinovú pauzu na spánok.

Metodológia a zdroje

Všetky informácie o spomenutých seriáloch pochádzajú z IMDb.com, čo je databáza filmov, seriálov a hier. Zoznam obsahuje seriály s hodnotením od 8,0 vyššie a s počtom hodnotení od 250 000 vyššie. Konečné výsledky sme získali spočítaním dĺžky každej jednotlivej epizódy. Zapojili sme série a epizódy, ktoré boli vysielané pred marcom 2021. Všetky seriály s hviezdičkou stále prebiehajú alebo boli potvrdené ich nasledujúce série.

Zdroj: Picodi.com / úprava redakcie

Príspevok Ako dlho by trvalo pozrieť si najlepšie seriály všetkých čias? je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Trauma a strach

V minulosti, keď mala 10 a 20 rokov, ju pohrýzol pes, z čoho pramenil jej silný strach z týchto zvierat. Teresa sa kvôli tejto fóbii psom radšej vyhýbala. Vždy, keď videla psa na ulici, prepadla ju úzkosť a radšej zvolila inú trasu.

Ako poznamenala, pri návštevách priateľov, ktorí mali psíkov, ich vždy prosila, aby ich dali do inej miestnosti. Podivným riadením osudu sa však Teresine cesty preťali so psíkom menom Boo, ktorý trpel strachom z ľudí.

@ketophoria

“Change is the essence of life; be willing to surrender what you are for what you could become.” ~ Reinhold Niebuhr #rescuedog #dog #furbaby #doglove

♬ Surrender – Natalie Taylor

Nápad zaobstarať si psa prišiel od Teresinho priateľa. Teresa síce spočiatku váhala, ale napokon sa rozhodla tento experiment podstúpiť. Na Booa natrafila v útulku. Pri výbere zavážil aj fakt, že Boo sa hodil do tichej domácnosti bez hluku či detí. Napokon sa Teresa a jej priateľ rozhodli, že si Booa adoptujú.

@ketophoria

Going Live tomorrow at 1:11 pm EST to answer questions. Thank you for being here. ?? #dog #furbaby #doglove #rescuedog #dogsoftiktok #live

♬ Surrender – Natalie Taylor

Veľkí kamaráti

Hneď pri prvom stretnutí si Teresa všimla, že Boo je veľmi úzkostný a ustrašený psík. Neisto k nej však vykročil a oblízal ju na nose. To bolo preňho veľmi nezvyčajné, takže tým zrejme dal najavo, že sa mu Teresa páči. Teresa a Boo si sadli a spoločne postupne prekonali vlastné vnútorné úzkosti.

Neudialo sa to však zo dňa na deň, Boo bol spočiatku pomerne nervózny a príliš neprejavoval náklonnosť. Jeho páni mu však naplánovali pevnú rutinu a naučili sa aj viacero trikov, ako zvládať psy, ktoré prešli nejakou traumou.

Po mesiacoch a mesiacoch sa Boo začal cítiť bezpečnejšie, začal sa k Terese túliť, hral sa s loptičkou a celkovo vykazoval väčšiu radosť zo života. Zachoval si ale niekoľko vzorcov správania, ktoré už mal. Podľa Teresy tak Boo možno nie je úplne najpriateľskejší pes, ale ona naňho nedá dopustiť. „Ak sa cíti v bezpečí, je šťastný,“ dodala Teresa pre portál Bored Panda.

@ketophoria

“I didn’t want to do this, but you leave me no choice. Here comes the smolder.” ?? #tangled #dog #doglove #furbaby #dogsoftiktok #boodog #rescuedog

♬ Play Date – Melanie Martinez

„Niekedy ani sama nemôžem uveriť tomu, že mám psa, obzvlášť takého milujúceho ako je Boo,“ prezradila Teresa. „Ľuďom hovorím, že je ako syn, ktorého som nikdy nemala. Nemám ho rada len preto, že je milujúci a potrebuje ma. Mám ho rada preto, že ho prijímam takého, aký je, kvôli všetkému, čo musel prekonať, a kvôli radosti, ktorú priniesol do môjho života.“

Prekonala ona sama svoju úzkosť a strach zo psov?

„Ľudia sa ma na to často pýtajú. Pravdou je, že Booa sa nebojím, ale stále som nervózna v prítomnosti iných psov. Ale zlepšuje sa to. A viem, že ak budem mať po Boovi ďalšieho psíka, budem ho ochraňovať. Pretože Boo nie je jediný, kto sa zmenil. Keď som videla, ako sa Boo uzdravuje a dospieva, zmenilo to môj pohľad na seba. Starostlivosť o Booa ma naučila trpezlivosti a nekonečnej láske.“

@ketophoria

Lol this actually works! ? @abbyrartistry Boo looks likes he’s gained a solud 3 pounds..in his neck. #zoomchallenge #frontcamera #viral #trend #dog

♬ original sound – ketophoria

Príspevok Žena so strachom zo psov a psík so strachom z ľudí vytvorili nádhernú a nerozlučnú dvojicu je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Samozrejme, zmena životných okolností a denného režimu so sebou prináša mnoho negatívnych myšlienok, ktorými si škodíme, no nedokážeme sa im vyhnúť.

Čo teda robiť, aby sme nepodľahli panike a strachu? Akým činnostiam sa venovať, aby sme neprepadli negatívnym pocitom? Ako si zvyknúť na izoláciu?

Aj na tieto otázky nám poskytla odpovede skúsená slovenská psychologička PhDr. Monika Piliarová.

Čo je to panika a ako vzniká?

Panika je v podstate záchvatová úzkosť, ktorá má svoje telesné a psychické prejavy. Panika a stres sú rizikové faktory pre zníženie imunity. Obavy a strach sú prítomné, to je prirodzené, no v popredí by sme si mali držať vlastnosti ako opatrnosť a zodpovednosť. Voči sebe a aj nášmu okoliu.

Prepadáva nás úzkosť a tá sa môže prejavovať aktivitou, ktorá nás povzbudzuje k nejakej akcii, či už chaotickej, alebo prospešnej. Alebo naopak, pasivitou prežívanou v našom vnútri, v ktorom môžeme ustrnúť až zamrznúť. Posunieme sa iba tak, že sa budeme navzájom rozprávať o svojich myšlienkach a pocitoch.

Ako zvládať strach a iné negatívne emócie?

Strach je jednou z evolučne najstarších emócií, ktorú zdieľame aj so zvieratami. Aktuálnej situácii však vôbec nepomôže vzájomné nadávanie si do bláznov či sústavné poukazovanie na iracionálne správanie ľudí, ktorí sa snažia zabezpečiť svoje potreby a ochrániť si zdravie.

Všetci sa pokúšame čo najlepšie zhodnotiť súčasnú situáciu a niekedy radšej urobíme viac, ako keby sme si mali neskôr vyčítať, že sme niečo podcenili a urobili menej, ako sme mali.

Čo robiť, aby sme neprepadli panickému strachu?

Každý jeden sme súčasťou spoločenstva a ďalších vzťahov, kolektívu a rodiny. A preto všetci aj tým, ako zareagujeme na súčasnú situáciu, môžeme ovplyvniť atmosféru, ktorá bude panovať v našom okolí. Musíme si tak uvedomiť fakt, že aj my sme zodpovední za to, k čomu budeme prispievať.

Či k tomu, aby v našom okolí a spoločnosti panovala atmosféra strachu, paniky, nepokoja, napätia, vzájomnej nevraživosti, alebo to radšej nahradíme obozretnosťou, uvážlivosťou, racionálnym zmýšľaním, ohľaduplnosťou a vzájomnou spoluprácou. Všetci prispievame svojou troškou, nie je to iba o tých ostatných. Sme v tom spolu.

Ako bojovať proti negatívnym emóciám?

Je pochopiteľné, že teraz môžeme prežívať narušenie bezpečia, pocit ohrozenia a stratu radosti z vecí, z ktorých sme sa doteraz tešili. Sme obmedzovaní v aktivitách, ktoré nám prinášali pozitívne emócie. Určite pomáha komunikovať o svojich pocitoch, nehanbiť sa za to, že sa cítime, ako sa cítime.

Nápomocná bude aj pravidelnosť a denná organizácia aktivít, pohyb v rámci našich možností a sledovanie primeraného množstva informácií. Vyskúšajme niečo nové, vytiahnime hry a knihy, ktoré sme stále odkladali na potom.

Izolácia – ako si na ňu zvyknúť? Môže byť aj nejak prospešná pre naše psychické zdravie?

Pre naše psychické prežívanie je omnoho náročnejšie sociálne vylúčenie ako izolácia. Izolácia neznamená, že nemôžeme telefonovať a využiť iné moderné komunikačné technológie.

Momentálne u nás rezignuje pocit bezpečia, cítime sa ohrození. Naše myšlienky ponúkajú viacero katastrofických predstáv a scenárov, ku ktorým máme blízko. Priestor sa mení pocitovo na uzavretý a stiesňujúci, a to napriek tomu, že sme v tých istých uzavretých miestnostiach trávili veľa času aj predtým.

Zrazu to je problém. Ten istý priestor, rovnaká izba a úplne odlišné prežívanie. To dokáže s nami spraviť naša psychika, predstavy a hodnotenie situácie. Necíťme sa kvôli tomu vinní.

Prijatie reálnosti situácie a využitie pobytu doma má svoje výhody. Rozprávajme sa a žime primerane okolnostiam, v ktorých sme sa ocitli.

Ako to teda využiť ? Aké aktivity by ste odporúčali?

Tak, že budeme okamžite robiť niečo, čo sa momentálne dá, namiesto pridlhého premýšľania. Ihneď zavolajme priateľom, rodine. Nie je od veci sa venovať ani kvázi „obyčajným“ aktivitám, ako napríklad zobrať do ruky ihlu a niť a vyšívať, pozašívať záplaty, opraviť oblečenie.

Nechystať sa na ideálnu chvíľu, ako to máme sklon robiť pri mnohých činnostiach. Lepší pocit príde iba s vykonávaním aktivity, nie katastrofickým myslením na veci, ktoré sa môžu stať.

Čo teda urobiť, na čo sa sústrediť, aby sme neprepadli negatívnym myšlienkam?

Najjednoduchšie a zároveň najnáročnejšie je plánovať si aktivity. Nie veľké vzdušné zámky, ale podniknúť jednoduché kroky. Urobiť si čaj, chutné jedlo, ponúknuť tých, s ktorými zdieľame domácnosť, upratať šuplík. Zavolať rodičom, umyť umývadlo, vymeniť posteľnú bielizeň… a postupne tak vyplniť svoj deň.

Ako uvoľniť napätie? Navrhujete aj nejaké cvičenie?

Je dobré vyskúšať nasledovné dýchacie cvičenie. Sadnite si, privrite oči a dýchajte pomaly, plynulo cez nos, až sa vám nadvihne brušná stena. Pre kontrolu môžete mať ruku na bruchu a pomaly vydýchnuť.

Sústrediť sa na to, ako vzduch prichádza, prechádza telom a následne vychádza von. Myšlienky nechať voľne plynúť. A takto si odpočinúť dve až päť minút. A na záver sa pochváliť, usmiať sa sám na seba do zrkadla a aj na svojich blízkych.

Aké činnosti by ste odporúčali?

Môžeme fotiť pekné detaily nášho prostredia, kresliť, maľovať, skicovať, písať svoje myšlienky a sledovať, kam nás príbeh dovedie. Niekto rád niečo skladá, premiestňuje a (re)konštruuje. Iný rád počúva hudbu, rádio a pozerá filmy. Všetci máme svoje činnosti, ktoré nás potešia. Vráťme sa k nim a doprajme si aj pocit spokojnosti, bez výčitiek.

Vymyslime si aj nejakú novú aktivitu a postupne si ju osvojme pravidelným opakovaním. V odbornej literatúre sa uvádza, že keď niečo spravíme aspoň sedemkrát, utvoríme si tým nový zvyk. Opakovaním získavame skúsenosť, nastavíme pravidlá a overíme, či je pre nás nová aktivita príjemná.

Čo nám pomôže udržiavať si dobrú náladu?

Kontrolovať čas, ktorý venujeme sledovaniu informácií, prospešné je aj pustiť si obľúbenú hudbu a trochu sa pohýbať do rytmu. Sledovať aj udalosti, ktoré hodnotíme pozitívne, veselšie, nebyť zameraný výlučne na situáciu s koronavírusom. Ak si aktivujeme aj časť myslenia, ktorá nám ponúka optimistickejší náhľad na život, prídu s ňou aj príjemnejšie pocity.

Zastavme myšlienkové prúdy typu: „Keby nebolo toho a toho…“ / „Môže za to ten a ten…“ Nahraďme ich radšej tými produktívnymi, napríklad tým, čo užitočné dnes urobíme. Je veľmi prospešné neostávať v bludnom kruhu negatívnych myšlienok, ktoré nás dokážu úplne pohltiť.

Ako nastaviť svoju myseľ v takýchto časoch?

Naša myseľ má schopnosť sa preniesť v myšlienkach a vrátiť do príjemných chvíľ, ktoré sme zažili. Avšak, teraz je to o to náročnejšie, zmýšľanie je plné obáv.

Napríklad: „Čo keď sa stane to a to, čo budem robiť, keď…“ a doplníme si tam naozaj rôzne katastrofické scenáre a prepadneme tak obrovskej úzkosti. Oveľa viac benefitu dostaneme pre naše telo a myseľ z návratu k príjemným udalostiam a predstavám.

Na čo by sme sa mali sústrediť?

Tu je dôležité podotknúť, že sústredení vieme byť iba vtedy, ak naša myseľ nie je pohltená negatívnymi emóciami a strachom. Tolerantní musíme byť nielen navzájom, ale i k sebe samým, k svojmu vnútru. Buďme trpezliví a tolerujme aj seba samých, je normálne, že sa bojíme. Musíme však efektívne pracovať s našou psychikou a nepoddať sa tomu.

Hľadajme priestor a aktivity v domácom prostredí, niečo, čo nás zaujme a pohltí našu myseľ. Nesiliť sa do aktivít, ktoré v nás ešte zosilnia nepríjemné pocity, u každého z nás sú to iné činnosti. Radšej pozerať obľúbené filmy, zatancovať si, usporiadať domácu degustáciu a hrať hry, ako napríklad „Hádaj, na čo myslím“. Čokoľvek, čím sa rozveselíme.

Ako posilniť svoje psychické zdravie?

Psychické zdravie je úzko spojené s telesným, takže určite by som odporučila dostatok spánku, vystaviť svoju tvár slnečným lúčom a nezanedbávať ani športové aktivity. Pamätajme na to, že hýbať sa dá aj doma v obývačke alebo na záhrade. Rozptýľme sa aj plánovaním si leta.

Obnovme svoje sociálne siete a zdieľajme svoje usmievavé fotky a povzbuďme tým aj ostatných, aby boli pozitívnejší. Môžeme sa so svojím okolím podeliť aj o tipy na príjemné aktivity a povzbudivé myšlienky. Musíme byť teraz v prvom rade súdržní.

Myslime pozitívne, neprepadávajme panike, buďme k sebe dobrí a spoločne to zvládneme!

Príspevok Psychologička hovorí: Aktuálnej situácii nepomôže vzájomné nadávanie si do bláznov či poukazovanie na iracionálne správanie nášho okolia je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Tieto situácie poznáš, ak máš podobný problém. Náš šikovný ilustrátor nám ich pomohol trefne zachytiť v nasledujúcich obrázkoch.

Doma máš všetko vydezinfikované

Hygienici by k tebe pokojne mohli ísť na návštevu a nenašli by u teba jediný zádrheľ. Všetko máš v tip top stave, žiadne opackané dvere či roje baktérií u teba nemajú šancu. Každú chvíľu si dôkladne čistíš monitor, mobil, stôl i svoje okolie.

Bohaté zásoby čistiacich prostriedkov

Skrine ti praskajú všetkou tou nahromadenou chémiou vo švíkoch a tvoju výbavičku by ti mohla závidieť nejedna drogéria. Všade na poličkách máš bohatý arzenál sava a podobných likvidátorov. Do ochrany pred bacilmi investuješ hotový majland.

Kľučky sú nočná mora

Keď si predstavíš, koľko ľudí ich chytilo pred tebou, slzy sa ti tlačia do očí. A najhoršie je, keď nemáš po ruke antibakteriálny obrúsok. Na otvorenie dverí potom musíš použiť papierovú vreckovku alebo prinajhoršom kúsok oblečenia. A po príchode domov to celé hodíš obratom do práčky a máš sto chutí vliezť tam tiež.

Ruky si umývaš tri hodiny

A aj tak máš pocit, že nie sú dostatočne čisté. A s týmto bojuješ ešte urputnejšie ako Monk. A niekedy rozmýšľaš aj nad tým, že čo, ak ani tá voda, v ktorej si ich umývaš, nie je dostatočne kóšer a dostaneš z nej nejaký smrteľný vírus?

Keď počuješ „Hapčí“, zježia sa ti všetky chlpy na tele

Neznášaš cestu MHD a ľudí s nádchou. Toto je doslova vražedná kombinácia. Niektoré indivíduá totiž nedokážu kýchať do papierovej vreckovky, ale vrhnú to do priestoru, a ty by si si v tej chvíli najradšej nasadil na tvár kyslíkovú masku.

Si ochotný chrániť sa za každú cenu

V čakárni u lekára si pre istotu oveľa skôr pred ordinačnými hodinami, aby si minimalizoval riziko novej nákazy. Alebo si v prípade potreby nasadíš rúško. No najradšej by si tam chodil v skafandri. Ty si bol na vírus pripravený už dávno predtým, ako nejaký Číňan ochutnal netopiera.

Cikáš iba doma

Aj keď máš občas pocit, že keď okamžite nevyprázdniš mechúr, praskne ti a rozmláti všetky tvoje vnútornosti, no radšej riskuješ, že cestu domov absolvuješ s mokrým zadkom, ako by si mal na verejnom WC chytiť nejaký AIDS alebo chlamýdie. Na školské časy spomínaš kvôli tomu tiež veľmi nerád. Nedokázal si pustiť v tej liahni baktérií ani kvapôčku.

Neznášaš ľudský kontakt

Keď ti niekto chce podať ruku, najradšej by si mu ju odťal. Prípadne, hodil rýchly šprint a vzdialil sa od možného rodiska nebezpečných mikroorganizmov. A každému človeku pred dotykom s tebou by si najradšej namočil paprče do sava.

Príspevok Situácie, ktoré zažívajú ľudia, ktorí sa odmalička boja baktérií je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

Zdroj obrázkov a titulná fotka: truthfacts.com

Príspevok Jednoduché a výstižné grafy, ktoré reflektujú bežné veci a situácie zo života je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

Zdroj: sadanduseless.com

Príspevok Zopár úplne zbytočných grafov, ktoré vás aspoň pobavia je zobrazený ako prvý na EMEFKA.