1. Nesmel som sledovať, ako sa ľudia v telke bozkávajú. Mama mi vždy zakryla oči a povedala, že ak budem nakúkať, vrany mi v pekle vyďobú oči.

2. V zvučke rozprávky Arthur sa spievalo „ver v seba samého“. Naši mi ju zakázali pozerať, pretože „v tejto domácnosti veríme len v Boha“.

3. Keď naši zistili, že sa Pokémoni vyvíjajú, zabavili mi všetky kartičky a zakázali mi sledovať to v telke. Báli sa, že začnem veriť, že evolúcia je skutočná.

4. „Keď myslíš na hriech, je to to isté, ako keby si zhrešil.“ Keď ma videli, ako sa pozerám na policu so sušienkami po tom, čo mi povedali, že si dať nemôžem, dostal som trest a musel som prosiť o odpustenie. Miestami som mal pocit, že si vymýšľajú, čo sa mi asi odohráva v hlave, len aby som sa mal za čo ospravedlňovať.

5. Pamätám si, ako som raz prišiel domov a našiel som svojho plyšového Pikachu s odstrihnutými ušami. Keď som chcel vedieť, prečo to spravili, otec mi povedal: „Lebo vyzerali ako rohy diabla.“

6. Mali sme zakázané počúvať „normálnu“ hudbu. Raz sme s bratom našli pri smetiakoch budík, ktorý zároveň slúžil ako rádio, a doteraz si pamätám, ako sme celé noci bdeli pod perinou a počúvali konečne niečo iné ako chválospevy. Jedna z mojich najkrajších spomienok na detstvo.

7. Moji rodičia neboli veriaci, ale rodiny všetkých mojich kamarátov áno. Raz som spal u kamaráta, pri raňajkách sme začali rozoberať Harryho Pottera a jeho mama skoro vyskočila z kože. „Akákoľvek mágia je dielo samotného Satana!“ kričala po nás. Mal som ledva desať a už vtedy som si hovoril, že to nie je s kostolným poriadkom.

8. Počas celého dospievania mi tlačili do hlavy, že veda je výmysel, každý vedec je šarlatán a ak uverím čo i len slovu, ktoré vypustí z úst, som hriešnik a zhorím v pekle. Taká vec ťa poznačí.

9. V škole sme preberali niečo o hadoch a ja – ako každé druhé decko, čo malo rado zvieratá – som si myslela, že sú fakt super. Na druhý deň si spolužiačka doniesla Bibliu a prečítala mi pasáž, v ktorej had zviedol Evu, aby mi dokázala, že vôbec nie sú super. Dnes je ateistka.

10. Žuvačky boli u nás doma zakázané, lebo „cudné dievčatá nežuvajú žuvačky“.

Mohlo by ťa zaujímať:

Máš dvoch kamošov? Vyskúšaj tento jednoduchý trik, s ktorým si znížiš účty za operátora na tretinu

• Financie
• Smartfóny

Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane

Príspevok Ľudia z hlboko veriacich rodín prezradili, čo všetko sa u nich považovalo za hriech je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

1. Telefónne búdky

Kedysi stáli na každom rohu. V daždi, v snehu, aj keď si zháňal odvoz o polnoci. Dnes by si telefónnu búdku hľadal márne. Nahradili ich mobily – a povedzme si úprimne, aspoň už nemusíš nosiť so sebou drobné a čakať v rade na telefón, no malo to svoje čaro.

2. Videopožičovne

Zlaté časy, keď si musel fyzicky vyjsť z domu, aby si si mohol pozrieť film. Dnes máš Netflix, Disney+ a všetky tie ďalšie služby. Ale kedysi si čelil ťažkým rozhodnutiam medzi tromi VHS kazetami, a keď si jednu stratil, stal sa z teba nepriateľ číslo jeden miestnej požičovne.

3. Herné automaty a herne

Kto nezažil ten pocit, keď si nahádzal svoje posledné mince do automatu a prehral v druhom kole Mortal Kombat, nevie, čo je bolesť. Dnes si decká zapnú konzolu doma a hrajú online s ľuďmi z Japonska. Aj keď dnes existujú retro napodobeniny takýchto herní, nikdy to už nebude ako predtým.

4. Počítačové miestnosti

Pamätáš si na ten chladný počítačový kabinet v škole? Boli tam tie obrovské monitory a internet, ktorý šiel rýchlosťou tvojho premýšľania v pondelok ráno. Alebo ten pocit, keď si niečo potreboval spracovať na počítači a musel si ísť do špeciálnej počítačovej miestnosti či kaviarne, kde si za túto službu platil. Dnes majú deti vlastné notebooky, tablety a domáce počítače. A my? Máme nostalgické spomienky na Windows 98 a zvuk pripájania sa na internet.

5. Diskety, CD-čká a napaľovanie

Skopírovať si album na CD, napáliť ho a spraviť si vlastný obal – to bola vášeň! Dnes si všetko stiahneš za tri sekundy alebo si to ani nesťahuješ, len streamuješ. A keď náhodou nájdeš doma disketu, je to archeologický nález.

Svet sa mení a technológie idú vpred. Ale niekedy nezaškodí si zaspomínať na tie časy, keď si si musel počkať, kým sa obrázok načíta po pixeloch, a telefón si mal len doma v kuchyni. Boli to časy pomalšie, možno trochu otravnejšie… ale naše. A to je fajn si občas pripomenúť.

Mohlo by ťa zaujímať:

Menej, ale kvalitne: Koľko priateľov skutočne potrebujeme?

• Jedlo
• Ľudia

Príspevok Veci z nášho detstva, ktoré už dnes neexistujú alebo sa nepoužívajú. Pomaly zmizli z tvojho života a ani si si to nevšimol je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Smutnú správu zverejnilo vydavateľstvo Dino. To založil sám Mareš a pôsobil v ňom viac než tri desaťročia. Český zdroj uvádza, že Mareš zomrel počas veľkonočných sviatkov. Vydavateľstvo popri správe o jeho úmrtí vyzdvihlo jeho celoživotnú vášeň pre kone a lásku k rodine, ktorá ho sprevádzala až do posledných dní. Kolegovia o ňom rozprávali ako o vizionárovi, ktorý sa nikdy nevzdával svojich snov.

Mareš vytvoril hru Dostihy a sázky v roku 1984, keď sa snažil rozšíriť prevádzku malej tlačiarne v Jablonci nad Nisou. Inšpiroval sa hrou Monopoly, ale zároveň chcel, aby sa nová hra opierala o iné koncepty. Zvažoval teda, ako vymyslieť spravodlivejší a napínavejší koncept. „Kým v hre Monopoly víťaz rýchlo ovládne všetko, Dostihy ponúkajú priestor na obrat v hre cez systém stávok a protihráčov,“ vysvetlil v rozhovore pre iDnes.

Večné Dostihy a sázky

Dobová tlač stolovú hru najprv označovala za reklamu kapitalizmu, no aj sa tak Dostihy a sázky stali gigantickým fenoménom. Českí a Slovenskí hráči z nej spravili hru, ktorá predala viac než tri milióny kusov. „V tej dobe boli len jednoduché hry ako napríklad Človeče, nehnevaj sa a boli veľmi nekvalitne spracované. Potom sme s kamarátmi zistili, že existuje hra Monopoly. Ja som si povedal, to môžeme využiť. Veď tá hra je ideologicky neprijateľná,“ spomína Mareš v rozhovore pre web iDnes.cz.

Štúdio Dino však veľkolepý úspech ich stolovej hry o konských dostihoch nikdy nezopakovalo. „Je to ako prskavka, na chvíľu zažiari a potom je koniec,“ hodnotil novinky Mareš. Ten možno z tohto sveta odišiel, no jeho posolstvo už žije naveky v hre Dostihy a sázky.

Mohlo by ťa zaujímať:

Toto sú veci, ktoré si robil ako dieťa a stále v tom pokračuješ

• Zábava

Príspevok Hrával si ju aj ty. Zomrel muž, ktorý stojí za ikonickou spoločenskou hrou je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

1. Každý v našej rodine si dáva po obede šlofíka. Vysvitlo, že starká trpela narkolepsiou (pozn. autora – záchvaty krátkotrvajúceho chorobného spánku) a jej deti si skrátka časom zvykli spávať s ňou.

2. Zázvorovú limonádu z obchodu sme mohli piť, len keď sme boli chorí. Sem-tam nám mama dovolila iné sladené nápoje, ale zázvorová limonáda bola skrátka špeciálna. Mal som dávno po 25-ke, keď mi konečne docvaklo, že už zarábam vlastné peniaze a môžem si kúpiť zázvorovú limonádu, kedy len chcem.

3. Raz som ako dieťa spal u kamaráta a bolo mi povedané, že u nich sa počas večere nič nepije. Jeho mama to odôvodnila tým, že keď si všetci zaplnia žalúdok vodou, nikto nedoje, čo má naložené. Po jedle sa celá rodina pobrala k chladničke a každý si zobral plechovku koly. Keď som si vypýtal pohár vody, jeho mama len veľmi nesúhlasne prevrátila očami.

4. Každý štvrtok u nás doma prebiehala „luxusná večera“. Všetci sme sa museli nahodiť, slušne jesť, nehrať sa s jedlom, nemať lakte na stole… V tom čase mi to prišlo komické – veď to bol len obyčajný štvrtok a ani sme nemali hostí. Dnes rozumiem, že naši skrátka chceli, aby sme v budúcnosti vedeli, ako sa pri stole nesprávať ako prasa.

5. Naši nikdy neboli ochotní kŕmiť aj mojich kamarátov. Mal som zakázané ponúknuť im sladkosti či akékoľvek iné pitie okrem vody. Rodičia tvrdili, že „nie sú závodná jedáleň“. Dnes mi to ako dospelému človeku príde neuveriteľne absurdné, najmä preto, že sme rozhodne neboli chudobní. Pripisujem to ich lakomosti.

6. Koberček pred sprchou sa nikdy nesmel zamočiť. Mamu z toho išlo od jedu rozdrapiť. Ja som to nechápal ani vtedy a nechápem to ani dnes. Nie je presne to jeho funkcia?

7. Keď som bol malý, platilo pravidlo „kto šoféruje, ten vyberá hudbu“. Keď som si v 18-ke spravil vodičák, zrazu sa to zmenilo na „kto kúpil auto, vyberá hudbu“. Keď som si kúpil vlastné auto, zrazu to bolo „kto má najviac skúseností za volantom vyberá hudbu“. Vtedy som pochopil, že moja mama to mení tak, aby len ona mohla počúvať svoju obľúbenú hudbu.

8. Ako malá som si vypočula, že menštruujúce dievčatá nemôžu byť v prítomnosti chlapcov. Až po rokoch som sa dozvedela, že je to totálna lož. Pre všetky ženy, ktoré vyrastali v konzervatívnych rodinách – nie, mužovi nehrozí samovznietenie, keď sa k nemu počas toho týždňa v mesiaci priblížite.

Odporúčame prečítať:

Nie každému sa hodí pes či mačka. Tento domáci miláčik k tebe patrí podľa tvojho znamenia

• Zábava
• Zvieratá

Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane

Príspevok „Pri večeri sa nesmie piť voda.“ Hlúpe pravidlá rodičov, ktoré ľuďom zničili detstvo je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

1. Hrozno. Naši sem-tam kupovali ovocie, no nikdy nie hrozno, pretože bolo pre nás príliš drahé. Teraz sa napchávam hroznom hádam nonstop. Z podobného súdka sú aj nápoje v reštauráciách. Keď som bol malý, mohol som si objednať len čistú vodu. Dnes, keď si objednávam už druhý pohár koly, sa cítim ako kráľ.

2. Gitary. Po tom, čo som si kúpil dvadsiatu gitaru a už nemal miesto na ďalšiu, mi konečne došlo, že aj keby som si ich kúpil milión, tak čas by som skrátka nevrátil a moje 10-ročné ja si na gitare nikdy nezahrá.

3. Keď som bola malá, babka mala doma jednu z tých farebných lámp s optickými vláknami. Neustále som ju otravovala, aby ju zapla, až ju raz položila do prázdneho akvária, len aby som sa jej nemohla dotknúť. Teraz som dospelá a mám doma tri. Zapínam ich, kedy sa mi zachce, a stále sa z toho teším ako dieťa.

4. Obaja moji rodičia zbierali haraburdy, takže som vyrastal v domácnosti, ktorá bola od podlahy po strop zaplnená nepotrebnými hlúposťami. Keď som si nedávno konečne kúpil vlastný dom, rozhodol som sa, že ho nechám takmer prázdny. Technicky vzaté, kúpil som si priestor, ktorý som ako dieťa nikdy nemal.

5. Strojček na zuby. Trvalo mi to päťdesiat rokov, ale predsa sa mi na to podarilo našetriť. Celý život som sa hanbil za krivé zuby a teraz, hoci som už skoro na dôchodku, konečne nemusím mať strach usmiať sa. Som na ne veľmi pyšný.

6. Obrovské balenie so 64 voskovkami značky Crayola, a teda to, ku ktorému je aj strúhadlo. Nie som veľmi umelecký typ, ale moje malé ja po nich vždy túžilo. Tak prečo nie?

7. Platím deťom akékoľvek krúžky, na ktoré chcú ísť. Ako malý som chcel hrať nejaký šport, no odpoveď bola nie. Prosíkal som o hodiny hry na hocijakom hudobnom nástroji, no naši ma vždy poslali do hája. Nebolo to kvôli tomu, že by sme nemali peniaze – mojim rodičom skrátka bolo úplne ukradnuté, čo chcem robiť a čomu sa naozaj chcem venovať. Aktivity mi vyberali oni.

Keď môj malý ako sedemročný zahlásil, že chce hrať na čelo, okamžite som mu zaplatil hodiny čela. Keď môj najmladší povedal, že by namiesto futbalu chcel prestúpiť na balet, tak som ho prihlásil na balet. Moje jediné pravidlo je, že vždy musia dokončiť aspoň jeden „semester“. Nechcem totiž, aby to vzdali po jednej nevydarenej hodine.

Mohlo by ťa zaujímať:

EMEFKA Premium len za 2,99 €? Využi našu limitovanú ponuku s nadupanými benefitmi

• Slovensko
• TV & Media

Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane

Príspevok Ľudia prezradili, čo si ako dospelí kupujú, lebo im to v detstve zakazovali je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

1. Ježiško

Vianoce – ten najkrajší deň v roku. Najprv si sa dobre napapal, potom si si chvíľu oddýchol, a keď sa konečne z obývačky ozval zvuk zvončeka, vedel si, že ťa čaká kvantum darčekov. „Ježiško vie, že si tento rok poslúchal,“ skonštatovala mama s úsmevom, a hoci si toho fúzatého deda nepoznal osobne, bol si za jeho existenciu nesmierne rád.

A potom prišiel deň dé. Deň, keď si oficiálne zistil, že žiadny magický deduško, čo celoročne mapuje tvoje správanie, aby ti 24. decembra férovo nadelil pod stromček, neexistuje. Nebol to pekný deň, a hoci si sa to snažil zvládnuť ako veľkáč, nemôžeš poprieť, že po ňom už nikdy nič nebolo také ako predtým.

2. Hračka v kinder vajci

Kinder vajce bola super vec, ktorá v sebe spájala hneď dve božské potešenia – čokoládu a hračku. Skákal si meter dvadsať, keď sa ti podarilo mamu v obchode zlomiť, aby ti ho kúpila, a nevedel si sa dočkať, aké prekvapenie ťa tentokrát čaká vo vnútri. Nuž, nie vždy bolo milé.

Nebudeme si klamať, niektoré hračky skrátka stáli za prd. Plný nádeje si otváral žltú plastovú nádobku, naivne si myslel, že v nej nájdeš robota rozloženého na súčiastky alebo figúrku z obľúbenej rozprávky… a prd. Boli tam puzzle. Poondiate puzzle.

3. Pokémon kartička

Za tvojej éry ste nepotrebovali mobily, tablety a dokonca ani fidget spinnery (pamätáš si ešte na túto rýchlokvasku?). Bohato vám stačili Pokémon kartičky. S každým ďalším balíčkom si dúfal, že ti do zbierky pribudne jedna z tých pekných lesklých, často sa však stávalo, že si mal skrátka smolu.

Mohlo by ťa zaujímať:

EMEFKA Premium len za 2,99 €? Využi našu limitovanú ponuku s nadupanými benefitmi

• Slovensko
• TV & Media

Namiesto luxusnej kartičky, vďaka ktorej by všetci spolužiaci horeli závisťou, si našiel úplne obyčajnú a ako na potvoru si mal doma také už minimálne tri. Vyhodiť ti ju však bolo ľúto. Odložil si si ju na horšie časy… a pre prípad, že by ju chcel ktosi vymeniť za niečo lepšie.

Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane

Príspevok 5 trpkých sklamaní, ktoré si v detstve určite považoval za hotovú tragédiu je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Čo by si dal teraz za to, aby si si mohol uprostred dňa nerušene schrupnúť. Alebo si ešte raz dať krupicovú kašu od tých najlepších kuchárok, ktoré (na rozdiel od tých školských) neboli protivné a nemali problém dať ti aj dvakrát dupľu, ak ostalo. Poď si s nami ešte raz zaspomínať na toto krásne obdobie a prečítaj si škôlkarské zážitky Slovákov, ktorí sa o ne s nami podelili pod nedávnym meme.

Vaše nostalgické spomienky sme zozbierali pod týmto meme:

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

Mohlo by ťa zaujímať:

EMEFKA Premium len za 2,99 €? Využi našu limitovanú ponuku s nadupanými benefitmi

• Slovensko
• TV & Media

Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane

Príspevok Poobedný spánok aj krupicová kaša. Slováci si zaspomínali na svoje škôlkarské časy je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Príbehy obľúbených postavičiek a hračka k tomu

Komiksy v časopise Káčer Donald boli zväčša dobrodružnými príbehmi, v ktorých najdôležitejšiu rolu zastávali rozličné postavičky z Káčerova – Káčer Donald, Daisy, strýko Držgroš, Hui, Dui a Lui či Dlhoprstí. V komiksoch sa bežne objavovali aj ďalšie Disney postavy ako Pluto, Goofy či Mickey Mouse. Niektoré dlhšie príbehy vychádzali na pokračovanie a boli rozdelené do viacerých čísel, tie kratšie sa celé odohrali v rámci jedného čísla. Okrem komiksov časopis obsahoval vtipy, súťaže, tipy a triky či hádanky.

Pre Káčera Donalda boli charakteristické rozličné zábavné darčeky, ktoré boli pribalené ku každému číslu. Mohlo ísť o postavičku mimozemšťana, svietiacu kľúčenku, trikové karty či rozmanité „špiónske“ vybavenie. Každý odberateľ časopisu si určite spomenie na svoj obľúbený kúsok!

Súčasne s časopisom vychádzali aj ďalšie Káčer Donald tituly. Za zmienku stojí napríklad väčšia komiksová kniha Komiks Gigant. Veľmi obľúbené boli aj knižky zo série Príručka mladých svišťov. V ňom Disneyho postavičky deťom dávali užitočné skautské rady o pobyte v prírode. Deti sa tak naučili napríklad spoznávať stopy zvierat či orientovať sa podľa hviezdnej oblohy.

Zmeny v priebehu rokov

Časopis, z ktorého sa neskôr vykľul Káčer Donald, začal vychádzať v slovenskej verzii už v roku 1990. Vtedy niesol názov Mickey Mouse. K výmene titulného hrdinu došlo o šesť rokov neskôr na základe výsledkov čitateľskej ankety.

V tomto období sa na slovenskom trhu pokúšalo presadiť množstvo rozličných komiksových časopisov v slovenčine, čas však ukázal, že Káčer Donald má najtuhší korienok, a na dlhé roky bol jediným, kto sa udržal. Vydavateľ Egmont na svojom webe uvádzal, že slovenský Káčer Donald vychádzal v náklade 10-tisíc výtlačkov.

Pamätníci za „zlatú éru“ Káčera Donalda považujú 90. roky. Kvalita príbehov vraj po začiatku nového milénia klesala a spolu s ňou časopis strácal aj čitateľov.

Nič netrvá večne a v roku 2012 Káčer Donald v slovenskej verzii skončil z dôvodu slabého predaja. Jeho priamou náhradou bolo české vydanie. Predplatitelia slovenského časopisu dostali možnosť priamo pokračovať v odbere českej verzie alebo požiadať o vrátenie peňazí za zvyšok roka. V tom čase vychádzal 48-stranový Káčer Donald každé dva týždne a jedno číslo stálo 1,99 €.

Aj s českou verziou sa však slovenskí čitatelia museli rozlúčiť. Veľkým sklamaním pre mnohých fanúšikov bolo ukončenie vydávania tohto legendárneho časopisu, ktoré nastalo v roku 2018.

Cenná spomienka

Pre niekoľko generácií Slovákov sa Káčer Donald stal symbolom ich detských čias a cennou spomienkou na dni radosti a bezstarostnosti. Tí, ktorí si časopisy odložili, sa radujú. Tí, ktorí o ne prišli, nadávajú. „Ako som ich mohol vyhodiť pri sťahovaní?“ trhajú si vlasy mnohí z tých, čo vyrastali v 90. rokoch.

Našťastie, kto chce hľadať, ten nájde. Staré komiksy s Káčerom Donaldom sa dajú nájsť v ponukách antikvariátov či kúpiť prostredníctvom rôznych bazárov. Ceny sú väčšinou dosť rozumné a každý si tak môže dovoliť cestu do detstva.

Jednotlivé výtlačky predávajúci ponúkajú zväčša v cenách od 70 centov po 4 eurá. Môžeme nájsť aj ponuky obsahujúce kompletné ročníky. V takýchto prípadoch (ak sú časopisy aj s hračkami) predávajúci môžu žiadať až vyše 200 €.

Comeback

Príbeh komiksového časopisu sa predsa len neskončil v roku 2018. Po krátkej prestávke sa v roku 2023 časopis Káčer Donald vrátil do novinových stánkov a momentálne stále vychádza viac-menej v rovnakej podobe, na akú sme si počas dlhých rokov zvykli. V českej jazykovej verzii, ktorá sa predáva aj na Slovensku, vychádza osemkrát do roka a jedno číslo stojí 5,49 €.

V každom čísle nájdeme niekoľko komiksových príbehov obľúbených postavičiek, vtipy a hádanky. Samozrejmosťou je aj pribalená hračka.

Ikonická maska

V Česku je za veľmi výnimočné číslo považované číslo 22 z roku 2004. Čo je na ňom špeciálne? K tomuto číslu bola ako hračka pribalená strašidelná halloweenska „maska smrťáka“. Táto maska sa stala charakteristickým symbolom českého horrorcorového rappera Řezníka, ktorý s ňou zvykol vystupovať.

Řezník, vlastným menom Martin Pohl, v jednom z rozhovorov priznal, že si do rezervy nakúpil hneď niekoľko masiek, avšak tieto zásoby sa mu rokmi zmenšili. Originály tak začal nahrádzať vlastnými napodobeninami. Ikonická „maska smrťáka“ z Káčera Donalda je vďaka Řezníkovi u našich susedov vnímaná ako veľmi cenný zberateľský predmet a je po nej obrovský dopyt.

Príspevok Na „najzábavnejší časopis na svete“ s nostalgiou spomínajú celé generácie. Takáto je história Káčera Donalda na Slovensku je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Niekto by možno predpokladal, že ide len o čisto slovenský fenomén spôsobený tým, že po páde železnej opony brali ľudia Kinder Surprise ako jeden zo symbolov nového života v slobodnom svete. Omyl. Rovnako vec vidia aj ľudia zo západných štátov. Deväťdesiate roky považuje za zlatú éru kindervajec viac-menej každý.

Boli v minulosti hračky lepšie?

„Hračky z kindervajca sú dnes naho*no,“ znie názov vlákna na jednom z britských subredditov. Po celom internete nájdeme množstvo komentárov od ľudí z rôznych krajín, ktorí s nadšením spomínajú na vynikajúce hračky z minulosti. Je to len nostalgia alebo sa naozaj niečo zmenilo?

V deväťdesiatych rokoch deťom robili radosť mnohé atraktívne série hračiek z kindervajíčok. Oproti súčasným kúskom ich plastový materiál pôsobil robustnejším dojmom a na ich ručne maľovaný povrch bola radosť pozerať. O tom, že figúrky naozaj maľovali ľudia, sa každý mohol presvedčiť tak, že sa na ich maľovanie sám dal. Áno, aj mnohí Slováci si privyrábali maľovaním hračiek, ktoré následne išli do kindervajíčok.

Staršie ročníky si pamätajú dokonca aj celokovové hračky. Ohromujúco pôsobia napríklad štvorcentimetrové postavičky vojakov z rôznych epoch, ktoré by rozhodne spravili radosť aj dospelým zberateľom. Ide o záležitosť z rokov 1974-2002.

Obľúbené série

Aké Kinder Surprise hračky robili radosť deťom v 90. rokoch? Figúrky z obľúbených animovaných seriálov ako Šmolkovia či Flinstonovci určite nikdy nesklamali. Možno menej prestížne, avšak často rovnako potešujúce boli jednoduché hračky ako autíčka, domčeky či mini puzzle. Samozrejme, zabudnúť nemôžeme ani na originálne postavičky z dielne Kinder. Väčšinou išlo o zvieratká, avšak určite si všetci spomíname aj na duchov svietiacich v tme či zelených mimozemšťanov.

Tieto originálne postavičky Kinder Surprise, ktoré stále majú zvláštne miesto v našich srdciach, sa stali prakticky maskotmi kindervajíčok ako takých. Hovoríme napríklad o hrošíkoch Happy Hippos či dinosauroch Dapsy Dinos. Tieto figúrky sa opakovane vracali vo viacerých sériách, ktoré zvykli byť nejako tematicky orientované. Hrošíky išli na dovolenku, dinosaury zasa pracovali na stavbe.

Klasické figúrky z 90. rokov ešte stále zoženieš na rôznych bazárových weboch. Väčšinou ich ceny nie sú prestrelené. Ak si po takmer troch desaťročiach chceš doplniť zbierku, je to možné.

Príspevok Boli hračky z kindervajíčok v minulosti lepšie? Zaspomínaj si na ich zlatú éru z 90. rokov! je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

O niečom obdobnom by vedeli rozprávať aj títo ľudia z Redditu. V nedávnom vlákne sa podelili o klamstvá dospelákov, ktoré v detstve povýšili na pravdu. A že im trvalo poriadne dlho, kým prišli na to, ako to v skutočnosti je…

1. Ako malý som veril, že môj otec je génius, a čo povedal, to bolo pre mňa sväté. Raz som sa ho pri prechádzke na pláži opýtal, ako sa tvoria vlny. „Keď veľryby mávajú plutvami,“ povedal. Neviem, či to myslel zo srandy, alebo si len narýchlo niečo vymyslel, lebo nevedel, ale veril som tomu až do neskorej puberty.

2. „Ty si ale neskutočne podrástol. Chlap ako hora,“ hovorievala mi starká vždy, keď som ju prišiel pozrieť, vďaka čomu som bol presvedčený, že rastiem ako z vody. Dnes som dospelý chlap a meriam 168 centimetrov. Začínam mať pocit, že si zo mňa uťahovala.

3. Ešte ako prvákom na základnej nám triedna učiteľka prízvukovala, nech sa správame pekne, lebo sa nám všetko zlé zapíše do doživotného registra trestov. Predstavte si môj šok, keď som zistil, že nikde nie je zapísané, ako som v tretej triede zlomil kružidlo na tabuľu.

4. „Mole sú duchovia motýľov.“ Ďakujem, oci, skvelý spôsob, ako traumatizovať svoje dieťa do konca života.

5. Dedko mi povedal, že sa so mnou nepôjde kúpať do mora, lebo je vyrobený zo soli a vo vode by sa rozpustil. Pravdepodobne si chcel len schrupnúť na uteráku, no ja som mu to zožral aj s navijakom. Roky som sa kamarátom chválil, že môj dedko je zo soli, a bol som urazený, keď mi nikto neveril.

6. „Len dievčatká, ktoré jedia kôrku, majú kučeravé vlasy.“ Výrok mojej mamy, ktorej sa už nechcelo odkrajovať kôrku z každého chleba, čo som mala jesť. Zabralo to, odvtedy som ju tlačila s úsmevom na tvári.

Mohlo by ťa zaujímať:

Nenechaj si ujsť zľavu, aká tu ešte nebola. S naším PREMIUM sa počas leta nudiť nebudeš

• Slovensko
• Zábava

7. V prvom ročníku na strednej k nám prišiel akýsi chlapík z neziskovky robiť prednášku o nebezpečnosti drog. „Ak vám niekto na ulici ponúkne drogy, musíte odmietnuť.“ Myslel som si, že to je bežná vec, ale za celých tridsať rokov mojej existencie mi ešte nikdy nikto len tak na ulici neponúkol drogy. Asi žijem v zlom meste alebo čo.

8. „Budúci rok to budete potrebovať.“ Ak som túto vetu nepočul z úst našich učiteľov aspoň miliónkrát, tak hádam ani raz. A hádajte, čo? Budúci rok po tom ani pes neštekol.

Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane

Príspevok Ľudia prezradili, akým nezmyselným klamstvám dospelákov v detstve naleteli je zobrazený ako prvý na EMEFKA.