Ako uvádzajú cestovky, najviac sú vyhľadávané najmä také dovolenkové destinácie, v ktorých je more teplejšie. Kľúčovým faktorom je aj stabilné počasie. Niečo také by sme potrebovali teraz aj u nás doma.

Pribudnú viaceré novinky

​Už aj doteraz sa dalo cestovať do rôznych destinácií, no tento rok pribudnú viaceré skvelé novinky. Aj zo Slovenska budeš môcť ísť letecky do exkluzívnych destinácií, inšpiráciou sú susedné krajiny. „Snažíme sa zaraďovať novinky, ktoré vieme, že na iných trhoch v Poľsku alebo v Česku naozaj fungujú,” vysvetľuje Juraj Sliacky, country manažér CK Čedok.

Mohlo by ťa zaujímať:

Zbláznili sme sa. Rozdávali sme EMEFKA Premium členstvo na mesiac úplne zadarmo

• Ľudia
• Slovensko

Zvýšený záujem očakáva aj bratislavské letisko. „Pre nás to znamená rozšírenie klientely pre bratislavské letisko,” hovorí generálny riaditeľ Letiska M. R. Štefánika v Bratislave Dušan Novota.

Zo Slovenska sa bude tradične lietať do dovolenkových destinácií, ako sú Albánsko, Čierna Hora, Malorka či Kréta. Potešujúcou novinkou je, že na zoznam letov pribudne napríklad turecká Antalya, na ktorú sa poletí z Popradu, ale aj Rodos či Tirana, kam budeš môcť letieť z metropoly východu – z Košíc.

Veľký záujem

Ukazuje sa, že o cestovanie je stále väčší záujem. Potvrdzujú to aj štatistiky cestovných kancelárií, tie očakávajú tento rok ešte lepšie čísla ako ten predošlý. Podľa prezidenta asociácie cestovných kancelárií a cestovných agentúr Romana Berkesa sa odhaduje, že doposiaľ bolo predaných počas predpredaja 40 až 50 % celkových kapacít na letnú sezónu. Ide tak o naozaj veľké číslo.

V súčasnosti sa ešte lieta do exotických krajín. „Aktuálne ešte lietame do exotiky, priamymi letmi z Bratislavy do Dubaja a do Ománu. A rovno prechádzame do letnej sezóny,” uvádza Eleonóra Fedorová, riaditeľka CK Satur.

Príspevok Do týchto dovolenkových destinácií sa dostaneš zo Slovenska letecky priamo. Pribudli viaceré novinky je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

V posledných rokoch sa ceny v tejto destinácii poriadne zvýšili. Zatiaľ čo kedysi išlo o azda najdostupnejšiu možnosť, ceny v bývalej „Juhoške“ teraz dosahujú úroveň, ktorá sa vyrovná ktorejkoľvek z ďalších obľúbených destinácií, respektíve ju dokonca až prevyšujú, napríklad Taliansko, Grécko, Turecko či ďalšie.

Všetko tam zdraželo

Prvou z položiek, za ktorú si výrazne v Chorvátsku priplatíme, sú ceny za ubytovanie. Každý rok tu zaň dávame v priemere o 10 až 20 % viac. To isté platí aj pre reštaurácie a kaviarne. V Dubrovníku či na Istrii sa môže cena za kávu vyšplhať až na tragických 6 eur. Samozrejme, v iných, menej populárnych mestách, minieš výrazne menej.

Ak si si myslel, že ušetríš, lebo si budeš variť, tak áno, čiastočne. Ceny potravín sú však v Chorvátsku takmer na maxime, vzhľadom na to, že v krajine je vysoká miera inflácie. V rámci eurozóny je na tom Chorvátsko úplne najhoršie.

Mohlo by ťa zaujímať:

Zbláznili sme sa. Rozdávali sme EMEFKA Premium členstvo na mesiac úplne zadarmo

• Ľudia
• Slovensko

Česi na Chorvátsko kašlú

Naši susedia z Českej republiky tento rok podľa všetkého Chorvátsko v značnej miere vynechajú. Údajne si mnohí volia práve Taliansko, ktoré je takmer za rohom. Neznamená to však, že ceny tam sú na tom najlepšie. Inflácia spôsobila, že všetky destinácie zdraželi, v priemere o 10 až 20 %.

Ako uvádzajú cestovné kancelárie, obľúbenou destináciou by malo byť tento rok opäť Turecko, pričom mnohí plánujú ísť aj do Egypta či Grécka.

Príspevok Slováci, pripravte si peňaženky. Toľkoto zaplatíš za dovolenku v obľúbenom Chorvátsku je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Ak kedysi obyvatelia Československa chceli zájsť k moru, nemali to veru vôbec jednoduché. Čelili mnohým výzvam, vyplývajúcim z vtedajšej politickej situácie aj úrovne technológie. Naši rodičia, starí rodičia a prarodičia však boli nesmierne vytrvalí a vynaliezaví a svoju vysnívanú cestu za slnečnými lúčmi a morom si poctivo odmakali.

Byrokracia, papierovačky a obmedzenia

Totalitný režim komunistickej strany, ktorá v Československu vládla medzi rokmi 1948-1989, mal tendenciu zasahovať do všetkých sfér života jeho obyvateľov. Cestovanie nevynímajúc. Opustiť krajinu nebolo jednoduché a človek potreboval obehať úrady a dostať kopu potvrdení a povolení (pas, výjazdová doložka, devízový prísľub…).

Dovolenky sa vybavovali cez ROH (Revolučné odborové hnutie), odborovú organizáciu, ktorá zabezpečovala hlavne skupinové zájazdy pre celé pracovné kolektívy. Individuálne pobyty mala na starosti cestovná kancelária Čedok. Dovolenky do blízkeho zahraničia boli pomerne dostupné, dostať sa však na miesta ako Kuba si vyžadovalo veľkú dávku šťastia, známostí aj peňazí. Cesta do kapitalistických štátov bola veľmi zložitá.

Získať zahraničné peniaze nebolo ľahké a dovolenkári mali k dispozícii len menší obnos. Štát tým chcel obmedziť kšeftovanie a pašovanie tovaru a zároveň odradiť ľudí od pokusov o emigráciu. Taktiež to odrážalo fakt, že Československo cudzími menami jednoducho nedisponovalo. Na hraniciach sa čakalo dlhé hodiny a keď mali pohraničníci zlý deň, cestujúceho čakala prísna obhliadka vozidla a jeho obsahu.

Porovnajme si to so súčasnosťou:

Nájsť a objednať vhodné ubytovanie sa dá zopár klikmi na internete, a to takmer vo všetkých krajinách sveta. Nijakým úradom netreba nič nahlasovať. Hranice štátov Schengenu môžeme prekročiť bez toho, aby sme si to vôbec všimli. Eurom zaplatíme nielen v štátoch eurozóny, ale veľakrát ho akceptujú aj v štátoch, kde nepredstavuje oficiálne platidlo. Neuveriteľný rozdiel!

Populárne destinácie československých dovolenkárov

Počas socializmu sa dovolenkovalo takmer výhradne len v ostatných socialistických krajinách. Medzi jednoznačne najobľúbenejšie cestovateľské destinácie patrili Bulharsko a Juhoslávia. Skoro každý, kto počas socializmu cestoval k moru, navštívil aspoň jednu z týchto krajín. Veľa sa jazdilo aj k maďarskému Balatonu, ktorý síce nemal cveng mora, ale keďže bol tak blízko, ľuďom taký detail absolútne neprekážal.

Dovolenka na Kryme, 60. roky

V Sovietskom zväze boli najpopulárnejšími destináciami Krymský polostrov a východné pobrežie Čierneho mora – okolie Soči a územie dnešného Gruzínska. Tí, ktorým neprekážali troška nižšie teploty vody, sa mohli vybrať aj k Baltickému moru – či už v Poľsku, alebo v Nemeckej demokratickej republike. Netreba zabúdať na Rumunsko a Albánsko.

Čo so sebou ľudia brali?

Desaťročia technologického pokroku poznačili aj cestovanie a dopravu. Dnešná Škoda Octavia Combi má kufor s objemom 610 litrov, Oktávky, ktoré jazdili v 60. rokoch, si museli postačiť s objemom 360 litrov, čo predstavovalo značné obmedzenie pri balení. Súčasné autá sú omnoho pohodlnejšie, výkonnejšie a bezpečnejšie. Šesťdesiat rokov vývoja jednoducho neprehliadneš!

Škoda Octavia, 70. roky

Veľa československých dovolenkárov využívalo v zahraničí služby autokempingov. Znamená to, že do auta si naložili VŠETKO, čo počas pobytu potrebovali. Ako môžeme vidieť v zozname Zorinej babky, nechýbal stan, plynový varič, množstvo jedla, riady aj skladací nábytok. Nejakou mágiou bola schopná naložiť tento náklad do drobného Fiata 600 a úspešne sa dopraviť k moru.

Slovník, fotoaparát, kôpku máp, rádio a ďalšie praktické vecičky dnes dokáže nahradiť jeden jediný smartfón. Na druhej strane, moderná pohodlná doba spôsobila, že so sebou berieme hračky, ktorých užitočnosť na cestách nemusí byť vždy istá (notebook, herná konzola, dron, selfie tyč…)

Pre dnešných cestovateľov je to nezvyk, no v minulosti so sebou dovolenkári brali naozaj veľké zásoby potravín. Súviselo to s vyššie spomínaným ťažším prístupom k cudzím menám. Po prekročení hraníc našinci jednoducho chceli a museli šetriť svoj skromný obnos zahraničných peňazí.

Záver

S horkým úsmevom si môžeme povedať, že ak niekomu chýba retro dovolenka ako z čias ČSSR, tak pandémia koronavírusu mu určite spravila radosť. K cestovaniu pribudla kopa byrokracie a papierovačiek a niektoré krajiny nemôžeme navštíviť vôbec. Aj napriek týmto obmedzeniam je cestovanie neporovnateľne jednoduchšie a slobodnejšie.

Príspevok Ako vyzerala dovolenka pri mori kedysi? Toto si so sebou Slováci brali v 60. rokoch je zobrazený ako prvý na EMEFKA.