1. Keď si hladný

Utvorte koridor, lebo vás tu všetkých rad za radom zožeriem, hovoríš si v duchu a veríš, že pokiaľ má ten hore aspoň minimálny záujem o zachovanie ľudskej rasy, bude to rešpektovať. Nemá. Žalúdok zíva prázdnotou a ako na potvoru sa ti v tomto chabom psychickom rozpoložení vrhajú do cesty tí najväčší idioti. „Mohol by si mi, prosím, 753-krát vysvetliť, ako sa používa ten kávovar?“ dovalí sa ti do kancelárie kolegyňa, ktorá by nerozoznala kaktus od Shreka a ty už ani neodpovedáš. Len vrčíš. A vrčíš hlasno.

2. Keď ťa bolí zub

Keď ti ako malému mama striekala dezinfekciu na odreté koleno, vravel si si, že väčšia bolesť ako toto hádam neexistuje. Lenže to si ešte nevedel, ako sakramentsky vie bolieť zub. Nielenže máš spuchnutú polku papule, nevieš prehltnúť ani vodu, nieto sa ešte najesť (čím sa opäť dostávame k bodu číslo jedna), ešte sa od teba očakávajú aj spoločenské interakcie. Nie. Proste nie.

3. Keď si v zápale hry

No jasné. To by nebol deň, aby si si nezapol hru a do troch minút ti neklopkala na plece polovica národa s problémom, ktorý nepočká. Vtedy by si bol schopný im tú paprču aj odhryznúť. A reálne to zvažuješ. To si máš naozaj na čelo vytetovať slovo „nerušiť“, aby ľudia pochopili, že uprostred misie nepôjdeš vraždiť pavúka, ani keby so zbraňou v ruke kradol všetky vaše finančné rezervy?! No tak.

Odporúčame prečítať:

TOP 10 memes, ktoré vás bavili minulý týždeň najviac #192

• Meme
• Slovensko

4. Keď nemáš peniaze

Kto nezažil, nepochopí. Jedna vec je srandovať, že budeš zase týždeň na vifonkách a druhá loviť z vrecka posledné drobáky, zatiaľ čo predavačka skepticky zazerá na tie dva smutné rožky a tresku, a cítiť sa ako posledný chudák.

Samozrejme, že práve vtedy ťa kamoš z výšky pozýva na pivo a ty nemáš gule povedať mu, kde je pes zakopaný. Tak naňho preventívne navrieskaš, že ti päť rokov dozadu kukal frajerke do výstrihu… kým jej na mol ožratý oduševnene grcal na topánky. Kto chce psa biť, palicu si nájde.

5. Keď ťa vytočí polovička

Tvoja polovička vie o tebe všetko. Vie, že po rannej cige ti pri šprinte na záchod nemá stáť v ceste, vie, že segedín papáš vždy so štyrmi knedľami a rovnako ako kopec iných vecí vie aj to, ako ťa nasr*ť, až ti z uší do neba stúpajú tmavé chuchvalce dymu. Túto vedomosť si necháva na špeciálne príležitosti. Napríklad na siedmu ráno, keď sa ponáhľaš do práce a po celý zvyšok dňa sa od teba očakáva produktivita a tímový duch. Skvelé. Fakt skvelé.

Príspevok 5 situácií, ktoré ťa vynervujú tak, že sa začneš hádať s kýmkoľvek je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Boli dokonca také silné, že na ich opakované pozretie vždy zbierame odvahu poriadne dlho. Vidieť sa ich ale jednoznačne oplatí.

1. Americký zločin

Silná a nepríjemná dráma Americký zločin od Tommyho O’Havera rozpráva skutočný príbeh Sylvie Likens (Elliot Page), ktorú spolu s jej sestrou rodičia na istý čas nechali v opatere Gertrude Baniszewski (Catherine Keener). Tá sa v tom čase starala o sedem vlastných detí a bola závislá od liekov.

Netrvalo dlho a Sylvia sa stala terčom brutálneho mučenia a týrania, a to nielen zo strany Gertrude, ale aj jej detí. Otrasný prípad, ktorý svojho času šokoval celú Ameriku, sa O’Haverovi podarilo sfilmovať výborne. Jeho film je emocionálne zdrvujúci a herecky bezchybný. Catherine Keener si za svoj výkon odniesla nomináciu na Zlatý glóbus.

2. Tanečnica v tme

Lars von Trier rozhodne patrí k filmárom, ktorí dokážu divákmi poriadne zatriasť. Medzi jeho majstrovské diela patrí aj dramatický muzikál Tanečnica v tme. V centre príbehu je česká emigrantka Selma (Björk), ktorá pracuje v americkej fabrike. Jej zrak sa začína zhoršovať, navyše sa snaží zarobiť peniaze na operáciu pre svojho syna.

Keď jej však peniaze ukradnú, veci sa začnú vymykať kontrole. Smutný, silný a poriadne mrazivý film, na ktorý budeš myslieť ešte dlho po skončení. Samozrejmosťou sú aj zaujímavé piesne, ktoré do príbehu veľmi dobre pasujú. Snímka si odniesla nomináciu na Oscara za najlepšiu pieseň.

3. Pianista

Vojnovú drámu Pianista natočil Roman Polanski. Rozpovedal v nej skutočný príbeh brilantného pianistu židovského pôvodu Wladyslawa Szpilmana. Začína druhá svetová vojna a pre Szpilmana a jeho rodinu nastávajú temné časy. Nacisti najprv prinútia všetkých židov nosiť Dávidovu hviezdu, neskôr sú odsunutí do geta a odtiaľ do koncentračných táborov. Szpilmanova nezlomná túžba prežiť je ale silná.

Filmov, ktoré ukazujú hrôzy vojny, máme viacero a Pianista určite patrí k tým najlepším titulom. Je emotívny, mrazivý a vyvoláva hrôzu nad tým, čo všetko sú ľudia schopní urobiť jeden druhému. Ponúka ale aj veľkú mieru nádeje. Pianista si odniesol sedem nominácií na Oscara, pričom premenil sošky za najlepšiu réžiu, adaptovaný scenár a najlepšieho herca v hlavnej úlohe.

Mohlo by ťa zaujímať:

10 skvelých filmov, v ktorých začínali známi herci predtým, než sa stali slávnymi

• Filmy a seriály

4. Hon

Poriadne strhujúca a intenzívna dráma Hon vznikla pod režisérskym dohľadom Thomasa Vinterberga. Hlavným hrdinom je učiteľ Lucas (Mads Mikkelsen), ktorému sa po rozvode v živote darí. Všetko však zmení klamstvo: jedna z Lucasových maloletých študentiek rodičom povie, že Lucas sa pred ňou vyzliekol.

Táto lož sa začína šíriť, mesto prepadá hystérii a Lucas je vystavený desivej štvanici. Vinterberg natočil silný a vťahujúci film, ktorý ťa priklincuje k sedačke a nedá ti vydýchnuť. Skvelá práca.

5. Choď a pozeraj sa

Sovietska vojnová dráma Choď a pozeraj sa od Elema Klimova dnes patrí do zlatého fondu kinematografie. Príbeh sa odohráva počas druhej svetovej vojny a sleduje mladíka Fljoru (Alexej Kravčenko), ktorý je plný mladíckej naivity a ideálov. Pridá sa k partizánom, ale o vojne má veľmi zromantizovanú predstavu.

Tá ale veľmi skoro narazí na desivú a hrôzostrašnú realitu. Fljora sa stáva svedkom šialených zverstiev, ktoré ho navždy zmenia. Elem Klimov sa rozhodol diváka nešetriť a je to len dobre. Jeho pohľad na druhú svetovú vojnu je zrejme jedným z najrealistickejších vôbec. Film, po ktorom sa ti nebude ľahko zaspávať.

6. Quo vadis, Aida?

Silná vojnová dráma Quo vadis, Aida? dorazila do našich kín tento rok, ide teda o čerstvý titul. Film natočila Jasmila Žbanić a bližšie sa v ňom pozrela na genocídu v Srebrenici, ku ktorej došlo počas vojny v Bosne v roku 1995. Aida (Jasna Đuričić) pracuje pre oddiely OSN ako prekladateľka. Situácia v tábore sa ale stáva neúnosnou. Srbská armáda pod vedením generála Mladića (Boris Isakovič) postupuje vpred a ľudia hľadajú ochranu u holandských vojakov.

Aida sa popri tom snaží zachrániť svojho manžela a dvoch synov, pretože tuší, že sa schyľuje k niečomu strašnému. Režisérka pristúpila k téme s veľkou citlivosťou a empatiou. Vyhýba sa explicitnému násiliu, jej dielo je ale plné úzkosti, intenzity a zdrvujúcich emócií. Silné. Snímka si odniesla nomináciu na Oscara za najlepší cudzojazyčný film.

7. Otec

Psychologickú drámu Otec natočil Florian Zeller (podľa vlastnej divadelnej hry). Anthony (Anthony Hopkins) stále viac fyzicky aj duševne chradne, napriek tomu ale odmieta pomoc svojej dcéry Anne (Olivia Colman). Zellerovi sa podarilo vykresliť pravdepodobne najrealistickejší obraz toho, ako vníma svet človek s demenciou.

A príjemný pohľad to rozhodne nie je. Film má výbornú štruktúru, Anthony Hopkins je fenomenálny a po emocionálnej stránke ťa Zellerov titul úplne vyšťaví. A to všetko bez prehnaného pátosu. Skvelé. Otec si odniesol šesť nominácií na Oscara, pričom premenil sošky pre najlepšieho herca v hlavnej úlohe a adaptovaný scenár.

8. Musíme si pohovoriť o Kevinovi

Dráma s trilerovým nádychom Musíme si pohovoriť o Kevinovi od Lynne Ramsay je skutočne ťaživým a depresívnym dielom. Eva (Tilda Swinton) vychováva so svojím manželom Franklinom (John C. Reilly) syna Kevina (Ezra Miller). Ten je ale už od detstva extrémne problémový a má čoraz väčšie sklony k agresivite.

A to vyvrcholí v absolútne hrozivom čine. Lynne Ramsay vo svojom filme ponúkla mrazivý pohľad na nepochopiteľnú nenávisť, ale zároveň aj nehynúcu materskú lásku. Tuhá káva, ktorá rozhodne nebude každému po chuti. Tilda Swinton si za svoj výkon odniesla nomináciu na Zlatý glóbus.

Mohlo by ťa zaujímať:

12 chýb v známych filmoch, ktoré pravdepodobne unikli tvojej pozornosti

• Filmy a seriály
• TV & Media

9. Je to len vietor

Benedek Fliegauf sa vo svojej znepokojivej dráme Je to len vietor inšpiroval skutočnými rasistickými vraždami Rómov v Maďarsku. Príbeh sa odohráva počas jedného dňa a sleduje život rómskej rodiny. Matka (Katalin Toldi) pracuje a stará sa o svojho invalidného otca (György Toldi), dcéra (Gyöngyi Lendvai) chodí do školy a syn (Lajos Sárkány) sa túla kade-tade.

Nervozita ale narastá, rovnako ako aj rasistické útoky a vraždy. Je pravdou, že Je to len vietor svojou formou nesadne každému. Je rozprávaný pomaly, nešetrí náznakmi a pomaly uzleným napätím. Funguje však brilantne a film je emocionálnou nakladačkou, ktorá divákom zaručene otrasie.

10. Núdzový východ

Pokiaľ obľubuješ prepracované a silné vzťahové drámy, tak Núdzový východ od Sama Mendesa by mal byť pre teba povinnosťou. Príbeh sa odohráva v Amerike 50. rokov a sleduje manželský vzťah Franka (Leonardo DiCaprio) a April (Kate Winslet). Vychovávajú spolu dve deti, ale necítia sa šťastní. Do ich vzťahu sa vkráda odcudzenie a každodenné priemerné prežívanie je úplným opakom toho, ako by svoje životy chceli viesť. Existuje ale cesta von?

Snímka je psychologicky majstrovským portrétom vzťahu v kríze, ale aj kritikou spoločnosti a konvencií, ktoré hlavným hrdinom zabraňujú vymaniť sa z toxického prostredia. DiCaprio a Winslet podali (ako vždy) strhujúce výkony (Winslet si za ten svoj odniesla Zlatý glóbus, DiCaprio nomináciu). Snímka získala aj tri nominácie na Oscara.

Prvú časť tohto článku nájdeš tu

Príspevok 10 skvelých filmov, ktoré ťa emocionálne vyžmýkajú tak, že už si ich druhýkrát nepozrieš (2. časť) je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

1. Hačikó – príbeh psa (Hačikó stále čaká)

Dráma Hačikó – príbeh psa od Lasseho Hallströma je spoľahlivým dojákom. Film vychádza zo skutočných udalostí a rozpráva príbeh psa Hačika, ktorý po smrti svojho pána Parkera Wilsona (Richard Gere) naňho stále čakal na vlakovej stanici.

Jedna z najdojemnejších scén sa odohráva 10 rokov po smrti Parkera. Jeho manželka Cate (Joan Allen) navštívi jeho hrob a k svojmu úžasu si všimne, že zostarnutý Hačikó stále čaká na svojho pána. Proste doják ako vyšitý!

2. Titanic (Jackova smrť)

Epická dráma Titanic od Jamesa Camerona je dnes už právom kultovým dielom. Spomenuli sme ju už aj v našom predchádzajúcom článku o dojemných scénach. Tých je vo filme skutočne mnoho. Jedna z najsilnejších je ale nepochybne smrť Jacka (Leonardo DiCaprio).

Po potopení Titanicu sa Jack a Rose (Kate Winslet) udržia na hladine, pričom Jack jej povie, že ten krátky čas, ktorý ju poznal, bol najlepším v jeho živote. Potom Kate presvedčivo povie, že ona tu dnes nezomrie a bude žiť dlhý život. Zároveň jej povie, aby mu sľúbila, že sa nikdy nevzdá a nezabudne naňho. Následne zistíme, že Jack v mrazivej vode zomrel.

3. Skrotená hora („Prisahám, Jack…“)

Emocionálne silná je aj romantická dráma Skrotená hora, ktorá hovorí o celoživotnom priateľstve a tajnom ľúbostnom vzťahu kovbojov Ennisa (Heath Ledger) a Jacka (Jake Gyllenhaal). Kvôli predsudkom okolia nemôžu žiť bok po boku a musia svoj vzťah skrývať. Jack neskôr zomrie a Ennis si nechá jeho košeľu.

Navštívi ho jeho dcéra Alma (Kate Mara), ktorá mu oznámi, že sa bude vydávať. Ennis sa uistí, že Alma svojho snúbenca naozaj miluje. Keď Alma odíde, Ennis sa pozrie na Jackovu košeľu spolu s fotkou Skrotenej hory, kde sa obaja prvýkrát stretli. Minimalistické a poriadne silné.

4. Pán prsteňov: Návrat kráľa (V prístavoch)

Fantasy trilógia Pán prsteňov patrí zrejme k najlepším trilógiám vôbec. Všetky tri diely obsahujú mnoho silných scén. V tomto prípade sme vybrali záver posledného dielu, ktorý bol naozaj nesmierne dojemný. Po zničení prsteňa sa hobiti vrátili späť domov, ale pre Froda (Elijah Wood) už nič nebolo ako predtým.

Z rán, ktoré utŕžil, sa nedokázal úplne zotaviť a napokon si uvedomil, že Stredozem zachránil, ale nie pre seba. Rozhodol sa tak spolu s Bilbom, elfmi a Gandalfom (Ian McKellen) odísť zo Stredozeme do Valinoru, zeme neumierajúcich, aby našiel pokoj.

5. Forrest Gump (Rozlúčka s Jenny)

Forrest Gump od Roberta Zemeckisa je dodnes strhujúcou a poriadne dojemnou dramédiou. Príbeh Forresta (Tom Hanks), ktorý je úplne náhodou pri zlomových okamihoch histórie, chytil za srdce milióny divákov. Okrem toho sa ale celým príbehom ťahá Forrestova láska k Jenny (Robin Wright).

Keď sa obaja napokon stretnú, aby boli spolu a vychovávali svojho syna (Haley Joel Osment), Jenny Forrestovi povie, že je smrteľne chorá a ostáva jej len niekoľko mesiacov života. Po jej smrti ju Forrest pochová pod ich obľúbený strom a dojemne sa s ňou rozlúči.

6. Toy Story 3 (Andy sa lúči so svojimi hračkami)

Nejaký čas sme si všetci mysleli, že Toy Story 3 od Leeho Unkricha bude posledným dielom tejto vydarenej pixarovskej série. Napokon sme síce dostali skvelý štvrtý diel, ale ak by trojka bola naozaj posledná, bolo by to viac ako dôstojné zakončenie. Aj v tomto filme sme sa stretli so známymi hračkami Buzzom či Woodym.

Keďže však ich majiteľ Andy dospieva, musia čeliť neistej budúcnosti. Andy sa napokon so svojimi milovanými hračkami rozlúči a v skvelej scéne sa ich rozhodne dať svojej malej sesternici Bonnie.

7. Interstellar (Stretnutie Coopera s Murph)

Epický sci-fi veľkofilm Interstellar od Christophera Nolana si iste videl. Príbeh sa točí okolo Coopera (Matthew McConaughey), ktorý sa musí s ďalšími astronautmi vydať nájsť novú planétu pre ľudstvo. Zem je totiž spustošená a čoskoro sa na nej nebude dať žiť.

Cooperov odchod ale najťažšie znáša jeho dcéra Murph (Mackenzie Foy), ktorá si myslí, že ho už nikdy neuvidí. V závere sa však obaja ešte raz stretnú. Murph (Ellen Burstyn) má už viac ako 90 rokov a zomiera, pričom Cooper kvôli dilatácii času nezostarol. Ich spoločná scéna patrí určite k najsilnejším vo filme.

8. Spoločnosť mŕtvych básnikov („O Captain, My Captain!“)

Vynikajúca dráma Spoločnosť mŕtvych básnikov od Petera Weira rozpráva príbeh učiteľa Johna Keatinga (Robin Williams), ktorý práve prichádza učiť na chlapčenskú akadémiu. Svojich študentov okamžite zaujme svojimi nekonvenčnými metódami a podnieti v nich lásku k poézii, umeniu a v to, aby išli pevne za svojimi snami. Jeden zo študentov Neil (Robert Sean Leonard) sa vždy túžil stať hercom, a to aj napriek nesúhlasu svojho otca.

Ten mu to nechce povoliť ani vtedy, keď ho uvidí žiariť v divadelnom predstavení, a Neil spácha samovraždu. Následne Keatinga zo školy vyhodia, pretože sa mu kladie za vinu Neilova smrť. Na rozlúčku však jeho študenti vstanú s úryvkom „O Captain, My Captain!“ z Keatingovej obľúbenej básne od Walta Whitmana.

9. Zápisník jednej lásky (Allie a Noah)

Vynikajúca romantická dráma Zápisník jednej lásky od Nicka Cassavetesa rozpráva osudový ľúbostný príbeh Noaha (Ryan Gosling) a Allie (Rachel McAdams). Hlavných hrdinov napokon vidíme aj v starobe (kde ich hrajú James Garner a Gena Rowlands).

Allie trpí demenciou a Noah sa jej čítaním ich príbehu snaží pomôcť zvládnuť chorobu. Napokon si Allie spomenie, kto Noah je a čo s ním prežila, lenže trvá to len krátko. Následne zistíme, že Noah číta Allie ich príbeh každý jeden deň s nádejou, že sa jej pamäť vráti.

10. Stroskotanec (Wilson)

Stroskotanec od Roberta Zemeckisa rozpráva o analytikovi Chuckovi (Tom Hanks), ktorý stroskotá na opustenom ostrove. Musí nájsť spôsob, ako prežiť a ako sa vyrovnať s mučivou samotou. Napokon sa o to pokúsi tým, že krvavej šmuhe na lopte dokreslí oči a tvár. Pomenuje ju Wilson a často sa s ňou rozpráva.

Je to vlastne jeho jediný priateľ na celom ostrove. Keď sa po rokoch pokúsi z ostrova odísť na vlastnoručne vytvorenej plti, Wilsona stratí vo vlnách oceánu. Scéna sa určite nezmazateľne vryje do pamäti každému, kto film uvidí, a je skutočne úprimne dojemná.

Ak ťa tento článok zaujal, jeho 1. časť nájdeš tu

Príspevok Mrazenie a slzy v očiach. 10 filmových scén, ktoré nás maximálne dojali (2. časť) je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Ako uvádza aj portál Gulf Today, Messi si pri tom utieral tvár papierovou vreckovkou, ktorá sa neskôr dostala do rúk neznámej osoby. A tá okamžite zacítila obchodnú príležitosť. Dotyčný sa rozhodol vreckovku predať za ťažké peniaze, konkrétne za jeden milión dolárov (takmer 850-tisíc eur).

Predá sa?

Okrem toho tvrdí, že vreckovka obsahuje Messiho genetický materiál, ktorý môže v budúcnosti pomôcť naklonovať podobne geniálneho hráča. Ehm, no čo k tomu povedať. Ľudia sú ale schopní kúpiť čokoľvek, takže by nás ani neprekvapilo, ak by sa vreckovka plná Messiho sĺz naozaj za ten milión predala.

„Moja rodina a ja sme boli presvedčení, že zostaneme tu, doma,“ povedal Messi na tlačovej konferencii. „To sme chceli viac ako čokoľvek iné. Neviem, čo povedať. Po 21 rokoch odchádzam s tromi deťmi, ktoré sa považujú za Kataláncov. Dal som klubu všetko od prvého dňa, čo som sem prišiel, až do posledného. Neviem, čo povedať, nie som na to pripravený.“

Príspevok Vreckovka, ktorou si dojatý Lionel Messi utieral slzy na tlačovke, sa predáva za milión dolárov je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Jednou zo správnych odpovedí sú emócie. Niekde v hĺbke mozgov máme ešte od čias našich opičích predkov systémy vyhradené pre intenzívne vnímanie boja „našich“ s „cudzími“. Hokej je rovnako ako veľa ďalších športov akousi simuláciou vojny. Počas sledovania zápasu sa tieto staré mechanizmy aktivujú a hru vnímame tak vášnivo, akoby sme boli priamo na ľade (niekedy dokonca aj viac).

Toto sú emócie, ktoré pri sledovaní hokeja zažíva každý fanúšik:

Odhodlanie

Nech nás v nadchádzajúcom zápase čaká akýkoľvek súper, očakávame jediné – výhru. Aj v súboji s tými najsilnejšími tímami fanúšik očakáva, že slovenský tím vydá zo seba to najlepšie a podarí sa mu uchmatnúť tri body. Prehra jednoducho NEPRIPADÁ DO ÚVAHY! Vždy prítomná podpora znie veľmi vznešene, tí, ktorí na zápasy podávajú, by sa na hru mali pozerať triezvejšie.

Hrdosť

Pekne! Chalani hrajú parádne! Nič nie je krajšie, ako keď sa po šikovnej akcii podarí našim otvoriť skóre. Počas tohtoročného šampionátu sme mali niekoľko príležitostí vychutnať si tento pocit. Fanúšikovia sú naplnení hrdosťou a hovoria si, aké krásne je byť Slovákom! Každý menší či väčší úspech v priebehu hry nás uisťuje v tom, že naši to jednoducho dajú!

Strach

Hokejový zápas vychádza z jedného významného predpokladu – zvíťaziť chcú oba tímy. Súper teda urobí všetko pre to, aby slovenskú reprezentáciu dostal pod tlak a naplieskal jej niekoľko gólov. Výbornú príležitosť k tomu predstavuje presilovka. Ak hráme v oslabení, čas sa vlečie a minúta má 200 sekúnd. Potíme sa ako prasce v saune a každá strela nám spôsobuje miniinfarkty. 

Nádej

Aj napriek šialenému náporu sa našim chlapcom darí udržať vedenie. Hráči sa hádžu do striel, brankár opäť čaruje a víťazstvo sa blíži. Vydržte to chalani! Vyzerá to tak, že obetavý výkon prináša svoje ovocie a Slovensko bude triumfovať. Nič však ešte nie je isté, všetci sme priklincovaní k obrazovke a veríme. Veríme, že všetky snahy súpera zlyhajú a výborný výkon slovenských hokejistov bude odmenený tromi bodmi.

Apatia

Ja to môžem… Ako vedel nedať to, čo sa nedá nedať? Ja som vedel, že to takto dopadne! Na toto sa nedá pozerať! K športu, samozrejme, patria aj prehry a tie neobchádzajú ani slovenský tím. Aj ten najvernejší fanúšik zažil momenty absolútneho zlyhania, keď sa na hokej jednoducho nedalo ďalej pozerať a znechutený odišiel od obrazovky. Dúfajme, že takýchto momentov bude čo najmenej!

Čítaj ďalej: Takto si Slováci vychutnávajú hokejové zápasy na rôznych miestach

Príspevok Emócie, ktoré pri sledovaní hokeja zažíva každý správny fanúšik je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Robíme tak iba zo zvyku, pretože máme pocit, že musíme a že sa to patrí. No v skutočnosti tým to, čo chceme vyjadriť, zľahčujeme a sami seba v podstate ponižujeme. Toto je 9 vecí, za ktoré sa ospravedlňujeme, no vôbec by sme nemuseli:

1) Za úprimnosť. Pri niektorých ľuďoch je naozaj náročné vyjadriť pravdu a hovoriť presne to, čo si myslíme, bez toho, aby sa ich to nedotklo. A tak, keď sa rozhodneme povedať svoj názor na citlivú tému, už dopredu sa „obrníme“ čarovným slovíčkom prepáč.

Namiesto vety: „Je mi to ľúto“, skús používať výraz: „Myslím, že by ti mohlo pomôcť“ alebo: „Podľa môjho názoru by si to mal zmeniť…“. To z teba urobí človeka, ktorého rady budú ľudia skôr rešpektovať a brať vážne, lebo z tvojich slov jasne pochopia, že si za nimi stojíš.

2) Za svoje emócie. Ak dáš niekomu najavo, čo cítiš, pomáhaš mu porozumieť ti. Nie je zlé otvoriť sa a vyjadriť svoje emócie. Často sa ospravedlňujeme za svoje slzy, hnev a prudké prejavy emócií napriek tomu, že sme tým nikomu neublížili. Samozrejme, treba zvážiť situáciu a spoľahlivosť osoby, pred ktorou sa otvárame a rovnako ju vypočuť.

3) Ak nevyzeráš úplne top. Máme vo zvyku hovoriť prepáč, ak náš výzor na verejnosti nie je príliš dokonalý. Odborníci však tvrdia, že je to úplne zbytočné. Pokiaľ nejde o špeciálnu príležitosť, či už o pracovnú alebo slávnostnú, na ktorej je presne určený dresscode, vôbec sa tým netreba trápiť. Nie je primerané, ak sa za to budeme ospravedlňovať, čo i len zo zdvorilosti.

4) Za to, že si urobíš čas na seba. Veď o čom inom by mal byť hlavne tvoj život? O tvojich záľubách, práci, veciach, čo máš rád. Ľudia očakávajú, že tu budeš pre nich stále.

Keď si máš chuť zabehať, no tvoja kamoška „urgentne“ potrebuje ísť na víno a baliť chlapov, uprednostni seba a pohyb na čerstvom vzduchu. Vždy rozmýšľaj o tom, ako bude daná aktivita pre teba prínosná a ako pri nej vypneš, a následne si zvoľ riešenie, ktoré je pre teba najlepšie.

5) Kvôli tomu, že máš iné priority ako ostatní. Ak radšej chodíš večer cvičiť ako piť, nemusíš sa cítiť voči kamošom previnilo. Každý má právo na oddych a keď lepšie vypneš v telocvični ako v krčme, nemusíš sa za to ospravedlňovať ani svojim priateľom.

6) Keď položíš otázku. Mnoho ráz sa bojíme o niečom informovať a položiť otázku, pretože by to mohlo byť považované za hlúpe. Neospravedlňuj sa za to, že niečomu nerozumieš alebo niečo nevieš. Keď je ten druhý človek v pohode a nemá problémy sám so sebou, bez problémov a hlavne bez výsmechu ti poskytne odpoveď.

7) Ak niekomu ihneď neodpíšeš na správu. Je normálne, že máš množstvo iných povinností ako celodenné vypisovanie si so svojimi kamarátmi. To sú priority. Ak odpíšeš neskôr, ako by si dotyčný predstavoval, nemusíš preto prosiť o odpustenie.

8) Keď sa stane niečo, čo si ty nemohol ovplyvniť. Nehádž na seba vinu za veci, ktoré idú mimo teba. Ak meškáš, pretože sa ti pokazilo auto, alebo vznikli komplikácie, za ktoré ty osobne nemôžeš, skús danú situáciu objasniť, namiesto toho, aby si sa donekonečna ospravedlňoval.

9) Že máš na niečo iný názor. Mnohokrát sa vyhýbame diskusii, pretože nechceme povedať niečo pre ostatných hlúpe alebo vyvolať konflikt, a tak sa radšej držíme v úzadí. Ak začneš slovami: „Prepáčte, ale myslím si niečo iné“, už na začiatku debaty sa odpíšeš. Vôbec sa nemusíš cítiť vinný za to, že zmýšľaš inak.

Príspevok Situácie a veci, za ktoré by sme sa nikdy nemali ospravedlňovať je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Koniec-koncov, určite si aj ty už neraz počul frázy typu: „To vaše dieťatko je také roztomilé! Najradšej by som ho rozpučila!“ A práve to je jeden zo symptómov takzvanej cute aggression, teda roztomilej agresivity (občas nazývanej aj hravá agresivita).

Roztomilosť vyvoláva silné emócie

Vôbec prvýkrát tento termín vedci použili v roku 2013, keď sa o tieto emocionálne reakcie začali viac zaujímať. Roztomilá agresivita sa definuje ako „mierne agresívne správanie vyvolané pohľadom na niečo roztomilé, napríklad ľudské bábätko či malé zvieratko“. U ľudí sa prejavuje rôzne. Môže to byť verbálne („Si taký roztomilý, že by som ťa najradšej zjedla/rozpučila!“), ale časté sú aj fyzické prejavy, napríklad škrípanie zubami, zmena tónu hlasu alebo zatínanie pästí.

Vo vzťahu k objektu, ktorý takúto reakciu vyvolal, sa potom môžeme stretnúť napríklad so silnými objatiami, štípaním líc či nutkaním dotyčného jemne hrýzť. Do tela sa v takomto momente vyplavujú hormóny ako dopamín, oxytocín či serotonín, ktorý má priamu súvislosť s náladou a sociálnym správaním.

Vedci však upozorňujú, že nejde o prejav žiadnej vážnej poruchy a takéto správanie nie je patologické. Naopak, je podľa nich úplne normálne. Môže však spôsobiť isté problémy. Predsa len, ak malé dieťa či zvieratko až príliš silno objímame, môže mu to byť nepríjemné, v krajnom prípade ho to môže dokonca zraniť.

Podobné prejavy zažíva približne 60 % ľudí

Podobným správaním ale vyjadrujeme silnú pozitívnu emóciu a rozhodne nemáme v úmysle nikomu ubližovať. Proste sa v nás len prebúdza ochranársky inštinkt, keď chceme bábätko/zvieratko chrániť a starať sa oň. V návale emócií si ale často neuvedomíme, že to s prejavmi náklonnosti možno trošku preháňame (čo ale nemusí byť nutne zlé).

Ide teda o zaujímavý fenomén, keď človek koná v zdanlivom rozpore s tým, ako sa cíti. Podobným prípadom môže byť aj obrovský nával šťastia, na ktorý človek reaguje plačom, prípadne sa usmieva, keď pociťuje smútok. Tieto prejavy sa nazývajú aj dimorfné. Podľa psychológov sú podobné reakcie spojené s mimoriadne silnými emóciami a zážitkami, pri ktorých musí človek spracovávať veľa pocitov a informácií.

Faktom tiež je, že s roztomilou agresivitou sa nestretávame u všetkých ľudí. Každý má totiž vlastný spôsob prežívania či reakcií na niečo roztomilé. Odborníci ale predpokladajú, že približne 50 až 60 % ľudí sa niekedy počas života správalo v intenciách roztomilej agresivity.

Môže to byť prospešné

Psychológovia navyše zdôrazňujú, že táto forma agresivity sa často objavuje u ľudí, ktorí pravidelne zažívajú dimorfné prejavy aj v iných situáciách, napríklad sa od šťastia rozplačú na cudzej svadbe. Odborníci ale uviedli, že roztomilú agresivitu nemusí vyvolať len milé zvieratko či krásne bábätko (hoci v ich prípade sa s týmto fenoménom stretávame najčastejšie).

Podobne silné emócie môžu vyvolať aj neživé objekty či zábery z dokumentárnych filmov, ktoré sú esteticky príťažlivé a krásne. Podľa psychologičky Oriany Aragón je takáto forma náklonnosti veľmi prospešná, a to najmä v prípade malých detí. Ukazujeme im tým totiž podstatný rozdiel medzi hravou a skutočnou agresivitou.

Príspevok Môžeš sa začať správať agresívne pri pohľade na roztomilé zvieratká? Podľa vedcov áno je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Upozorňujeme, že budú nasledovať spoilery!

1. Romeo a Júlia

Romeo a Júlia patrí k najznámejším a najlepším ľúbostným príbehom histórie. Divadelná hra Williama Shakespeara bola sfilmovaná mnohokrát, avšak veľmi originálne ju stvárnil režisér Baz Luhrmann. Romea si zahral Leonardo DiCaprio, Júliu stvárnila Claire Danes. Režisér celý príbeh preniesol do modernej doby, zachoval však jedinečný Shakespeareov jazyk.

Vzniklo tak dielo, ktoré rozhodne nie je pre všetkých, ale stojí za to to s ním skúsiť. Celý príbeh, pravdaže, vrcholí tragickou samovraždou dvoch milencov, ktorí nemohli byť spolu kvôli hlbokej nenávisti ich rodín.

2. Rachel (Ja, Earl a dievča na zomretie)

Vynikajúca nezávislá dramédia Ja, Earl a dievča na zomretie od režiséra Alfonsa Gomeza-Rejona rozpráva príbeh študenta a amatérskeho filmára Grega (Thomas Mann), jeho kamaráta Earla (RJ Cyler) a ich spolužiačky Rachel (Olivia Cooke). Tej práve diagnostikovali leukémiu a má pred sebou len niekoľko mesiacov života.

Greg sa s ňou však spriatelí a rozhodne sa pre ňu nakrútiť film. Dlho zápasí s tým, čo má vlastne natočiť, keďže nejako nemôže dostať žiadny poriadny nápad. Napokon vytvorí zvláštny abstraktný film, ktorý Rachel premietne v nemocnici. Tá je ním dojatá k slzám a krátko nato umiera.

3. Allie a Noah (Zápisník jednej lásky)

Romantickú drámu Zápisník jednej lásky natočil Nick Cassavetes. Príbeh sa točí okolo Allie (Rachel McAdams) a Noaha (Ryan Gosling), ktorí sa do seba zamilujú, hoci každý z nich pochádza z iného prostredia. Ich vzájomný vzťah bude musieť prekonať mnoho prekážok.

V závere filmu ich však vidíme bok po boku ako starých ľudí. Noah Allie číta príbeh ich lásky, aby sa jej aspoň na chvíľu pokúsil vrátiť pamäť (ktorá je poškodená kvôli demencii). To sa mu aj podarí, ale Allie má krátko nato infarkt. Noah jej sľúbi, že ju nikdy neopustí, a napokon obaja zomierajú vedľa seba na jednej posteli.

https://www.youtube.com/watch?v=GIme4XGcWLU

4. Han Solo (Star Wars: Sila sa prebúdza)

Han Solo (Harrison Ford) je bezpochyby jednou z najobľúbenejších postáv celej Star Wars série. Sympatický vesmírny pašerák však našiel svoj nečakaný koniec v prvom diele novej trilógie s názvom Sila sa prebúdza. O život ho pripravil jeho syn Kylo Ren (Adam Driver), ktorý prepadol temnej strane Sily.

Smrť obľúbeného hrdinu iste fanúšikovia nečakali a pre mnohých išlo jednoznačne o najsilnejšiu scénu filmu.

https://www.youtube.com/watch?v=hh-zGP-LcQQ

5. Albus Dumbledore (Harry Potter a Polovičný princ)

Poriadne emócie dokázala vzbudiť aj smrť Albusa Dumbledora zo série o Harrym Potterovi. Vidieť sme ju mohli v šiestej časti s názvom Harry Potter a Polovičný princ, ktorú režíroval David Yates. V závere filmu je Dumbledora odhodlaný zabiť Draco (Tom Felton), keďže verí, že práve on bol Voldemorton (Ralph Fiennes) pre túto úlohu vyvolený. Harry (Daniel Radcliffe) počuje ich konfrontáciu zo svojho úkrytu.

Potom sa na scéne objaví Snape (Alan Rickman), ktorý Dumbledora šokujúco zabije. Ako sme sa ale neskôr z ďalších filmov dozvedeli, urobil to priamo na Dumbledorov pokyn. Zároveň sme sa dozvedeli, že Snape celý čas Harrymu pomáhal a snažil sa ho chrániť.

6. Beth March (Malé ženy)

Silnou a emotívnou drámou bola aj nová adaptácia slávneho románu Malé ženy, o ktorú sa postarala talentovaná Greta Gerwig. V centre príbehu sa nachádza štvorica sestier Marchových, ktoré sa počas prebiehajúcej americkej občianskej vojny snažia nájsť svoje životné šťastie.

Jedna z nich, Beth (Eliza Scanlen), ale vážne ochorie a práve jej smrť patrí k najsmutnejším okamihom celého filmu.

https://www.youtube.com/watch?v=URBsFJD9CWc

7. Augustus Waters (Na vine sú hviezdy)

Romantická dráma Na vine sú hviezdy od Josha Boonea rozdelila divákov na dva tábory. Jeden považuje film za emocionálne silnú pecku, druhý za obyčajné citové vydieranie. Nech je, ako chce, snímka obsahuje veľa silných scén. Príbeh sa točí okolo smrteľne chorej Hazel (Shailene Woodley), ktorá sa zoznámi s vážne chorým Augustom (Ansel Elgort).

Aj napriek chorobe však sú ochotní žiť svoje životy a svoju lásku naplno. Chorobe sa ale utiecť nedá a Augustus napokon zomiera.

8. John H. Miller (Zachráňte vojaka Ryana)

Epická vojnová dráma Zachráňte vojaka Ryana vznikla pod taktovkou Stevena Spielberga. Skupina vojakov na čele s kapitánom Millerom (Tom Hanks) dostane po vylodení v Normandii počas druhej svetovej vojny úlohu nájsť vojaka Jamesa Ryana (Matt Damon) a poslať ho domov.

Vojaci pri tejto úlohe postupne prichádzajú o životy, napokon sa im ale Ryana skutočne podarí nájsť. V obkľúčení nepriateľmi ale napokon Miller zomiera. Ryan ale práve vďaka nemu a jeho vojakom prežil a už ako starý muž mu nad hrobom so slzami v očiach vyjadrí vďačnosť.

9. Ramón Sampedro (Volanie mora)

Silnú drámu podľa skutočných udalostí Volanie mora natočil Alejandro Amenábar. Rozpovedal v ňom príbeh Ramóna Sampedra (Javier Bardem), ktorý ostal po úraze ochrnutý od krku nadol. Po 30 rokoch, ktoré strávil pripútaný na lôžko, túži len po jednom – po dôstojnej možnosti ukončiť svoj život. Eutanázia je však nelegálna.

V závere filmu vidíme, že jednotlivé úlohy, ktoré napokon viedli k jeho smrti, rozdelil medzi viacerých ľudí tak, aby samy osebe netvorili žiadny trestný čin. Vyzve však sudcov či náboženských vodcov, aby si sami zodpovedali otázku, čo pre nich znamená dôstojnosť. Dodá, že jeho život už dlho nie je dôstojný a nechce v ňom ďalej pokračovať. Napokon sa pripraveným kyanidom otrávi. Mrazivá a silná scéna.

10. Lee Abbott (Tiché miesto)

Výborný horor Tiché miesto od Johna Krasinskiho nám rozpovedal príbeh rodiny Abbottovcov. Tá sa snaží prežiť vo svete, ktorý napadli záhadné monštrá reagujúce aj na ten najmenší hluk. Abbottovci tak musia byť stále potichu.

V strhujúcej pasáži ku koncu filmu sa otec rodiny Lee (John Krasinski) rozhodne obetovať, aby zachránil svoje dve deti (Millicent Simmonds a Noah Jupe). Znakovým jazykom im povie, že ich miluje, a následne z plných pľúc zakričí, aby prilákal monštrum. Svojou smrťou dá svojim deťom možnosť utiecť do domu, kde sa stretnú so svojou matkou Evelyn (Emily Blunt).

Tu nájdeš ďalšie filmové úmrtia, ktoré nás emocionálne zasiahli

Príspevok 10 filmových úmrtí našich obľúbených hrdinov, ktoré nás v kinách dohnali k slzám je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Sú to toxické, sebadeštruktívne návyky, ktoré nás stále ťahajú dole a ktorými sami sebe, často nevedomky, ubližujeme. No keď si ich uvedomíme a priznáme, bude oveľa jednoduchšie s nimi zápasiť.

Toto je 7 toxických návykov, ktorých sa často dopúšťame:

Skrývame svoje emócie

Už odmalička je nám vštepované „Neplač“, „Nehnevaj sa“, „Nebuď smutný“. A tak si automaticky a podvedome začneme myslieť, že prejavovať svoje city je niečo zlé a máme sa tomu brániť. Táto doba z nás tak vytvára akýchsi moderných zombie.

Podľa odborníkov potláčanie negatívnych emócií spôsobuje, že paralyzujeme naše vnútro aj voči tým pozitívnym a v konečnom dôsledku tak už nepociťujeme vôbec nič. A chodíme ako bez duše, nič nás nebaví a nič nám nedokáže urobiť radosť.

To vedie k zlej komunikácii a k nie dobrým alebo dokonca mŕtvym medziľudským vzťahom. Pritom však existuje mnoho netoxických spôsobov, ktorými dokážeme zo seba vybiť to zlé a negatívne, a to bez toho, aby sme to v sebe museli nejak potláčať. Napríklad bojové športy, posilňovňa, tanec… Možností je neúrekom.

Bojíme sa

Vyjadriť sa. Nepovieme, čo si myslíme, nehájime svoje záujmy, skrátka, nebojujeme sami za seba, pretože však my to nejak stále ustojíme. Zlé správanie, malú výplatu, zlú známku. Všetko negatívne radšej pretrpíme a následkom toho sa v nás negatívne emócie hromadia.

Bojíme sa aj hanby, pozornosti. Nepôjdeme sami do fitka, pretože neovládame perfektne všetky cviky a ostatní sa tam na nás budú pozerať a smiať sa z nás. Obávame sa aj nových vecí, karmy, toho, že sa nám vráti všetko zlé. Strach nám zabraňuje robiť veľa vecí, brzdí nás a spôsobuje to, že v živote nenapredujeme, no stále sa pohybujeme v tej pre nás ešte stále bezpečnej zóne.

Tvárime sa, že sme dokonalí a nespochybniteľní

Je to dosť trendy a možno sa to aj nám samým zdá lichotivé, keď si napíšeme do životopisu, že sme perfekcionisti. Samozrejme, že to uvádzame ako jednu z našich kladných vlastností. A aj naše okolie, rodičia, učitelia, zamestnávatelia, väčšina od nás celý život vyžaduje, aby sme všetko robili stopercentne. No je to skutočne také super snažiť sa byť nasilu perfektným?

Vo svete úzkostlivého perfekcionistu v ňom dokonca aj malá chyba, ktorú urobí, dokáže vyvolať paniku a úzkosť, poruchy stravovania a iné zdravotné problémy. Neustále naháňanie za ideálom človeka neskutočne vyčerpáva.

A je to tak či tak márne, pretože žiaden dokonalý vzor správania či výzoru skrátka neexistuje. Je potrebné sa preto naučiť sa vyrovnať s neúspechom a s tým, že niekedy veci proste nevyjdú. Bude sa nám žiť oveľa ľahšie.

Radšej sa staneme obeťou, akoby sme mali o niečo zabojovať

Rýchly spôsob, ako nájsť vinníka svojich problémov, je obviniť z nich neprajné okolnosti a naše okolie. Čo je vždy oveľa viac jednoduchšie, ako sa nepríjemnostiam postaviť tvárou v tvár. Vždy si nájdeme nejakého „Judáša“, ktorý môže za každú našu bolesť.

Je totiž oveľa ľahšie ponadávať na to, že zbytočne chodíme na ôsmu do práce, kvôli tomu, že nášmu šéfovi načisto d*be, a preto sme nevyspatí, nie sme produktívni, nemôžeme si ísť ráno zabehať… Jednoduchšie, ako keby sme si o tom s ním pohovorili a snažili sa byť pánom situácie.

Tvárime sa, že dokážeme čítať myšlienky

Pokiaľ nie sme choro vyzerajúci Edward Cullen z Twilightu a nedisponujeme nejakými nadprirodzenými schopnosťami, nedokážeme to ani náhodou. Iba máme sklon si namýšľať, že si o nás druhí ľudia myslia iba to najhoršie. Popritom nemáme žiaden dôkaz alebo podklad k tomu, že to tak skutočne je. Robíme si tak zbytočne nepriateľov z tých, ktorí proti nám absolútne nič nemajú.

A keď nám niekto možno aj nechtiac urobí niečo zlé, už šalieme od zlosti. To všetko môže prameniť aj z toho, že voči ľuďom, ktorí nám v skutočnosti ubližujú, sa postaviť nedokážeme, tak si to ventilujeme inde a vytvárame si zbytočne zlé vzťahy so svojím, pre nás neškodným okolím.

Sústredíme všetku svoju pozornosť na to, čo nemáme

Namiesto toho, aby sme boli vďační za to, čo máme. V dnešnej „insta“ dobe je pomerne náročné sa neporovnávať, pretože dievčatá na Instagrame sú krajšie ako my, majú lepšie zadky, prsia. Necestujeme po svete ako ony a ani nemáme takého dokonalého chlapa, ktorý by nám každý druhý deň nosil gigantické kytice.

Je teda ťažké nespadnúť do porovnávacej pasce. Zabúdame však na to, že Instagram či Facebook často vytvárajú iba ilúziu reality a ľudia v online priestore ukazujú iba to, čím sa chcú pochváliť.

Takisto nemáme na pamäti, že tým, že sa budeme príliš zaoberať životmi iných, automaticky začneme zanedbávať ten svoj a stratíme tak čas, ktorý by sme mohli investovať do cestovania, zarábania peňazí a aj do toho lepšieho zadku.

Pestujeme v sebe nenávisť

Mnohokrát sa stáva, že začneme neznášať človeka iba preto, že vyjadril protichodný názor alebo jednoducho z dôvodu, že sa nám nepáči a nie je proste naša krvná skupina. Všetci máme okolo seba aj takýchto ľudí, ktorí nám skrátka nesedia a povahovo nevyhovujú. No tým, že si voči nim pestujeme prehnanú zášť a nenávisť, oslabujeme hlavne sami seba.

Príspevok Toxické návyky, ktorými oberáš svoje dni o šťastie je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Ako ale píše portál IFLScience, výskumníci z Michigan State University sa rozhodli na základe analýz zistiť, ktorý štát na svete je najempatickejší.

Možno si povieš, že niečo také sa predsa nedá zistiť. Napriek tomu sa o to vedci pokúsili. Preskúmali vzorku viac ako 104-tisíc ľudí medzi rokmi 19 až 90 rokov zo 63 rôznych štátov sveta a na ich základe sa snažili prísť na to, v ktorej krajine žije najviac empatických ľudí.

Hodnotu empatie zisťovali prostredníctvom celej rady otázok v rozsiahlom dotazníku. Výsledky na teba možno budú pôsobiť pomerne prekvapivo. Najmenej empatickou krajinou bol Litva, nasledovali Venezuela, Estónsko, Poľsko a Bulharsko. Na prvom mieste štátov s najväčším podielom empatie sa umiestnil Ekvádor, druhé miesto obsadila Saudská Arábia, tretie Peru a štvrté Dánsko.

Kompletnú desiatku krajín, ktoré obstáli najlepšie, ti prinášame nižšie:
10. Kuvajt
9. Kostarika
8. Taiwan
7. USA
6. Južná Kórea

5. Spojené arabské emiráty
4. Dánsko
3. Peru
2. Saudská Arábia
1. Ekvádor

Obyvatelia štátov, ktoré získali v teste najviac bodov, sa vyznačovali väčšou svedomitosťou, emocionálnym prežívaním, spokojnosťou so životom, záujmom o iných ľudí, kolektivizmom a prosociálnym správaním. Zo štúdie zároveň vyšlo, že ženy sú v priemere viac empatickejšie než muži.

Príspevok Vedci zisťovali, ktoré svetové krajiny sú najempatickejšie. Výsledky ťa možno prekvapia je zobrazený ako prvý na EMEFKA.