Ani týchto 5 ľudí nebolo spokojných s filmovým/seriálovým stvárnením ich života. A dôvod? To sa dozvieš v nasledujúcich riadkoch.

1. Mark Zuckerberg

Film o zakladateľovi jednej z najpopulárnejších sociálnych sietí na svete je asi každému známy – Sociálna sieť. Vo filme ho stvárnil herec Jesse Eisenberg a celkovo sa tešil značnej popularite medzi divákmi. Ak si ho už videl, tak určite vieš, že Zuckerberg nebol práve postavou, ktorú by si každý zamiloval. Práve naopak.

Podľa skutočného Zuckerberga bol film vo viacerých oblastiach nepresný a pritiahnutý za vlasy. Údajne len preto, aby zaujal oko diváka. Niektoré skutočnosti dokonca zakladateľa Facebooku celkom zaboleli. Jednou z nich je napríklad dôvod vzniku tejto sociálnej siete, ako bol vyobrazený vo filme – vynašiel ju preto, aby zaujal ženy krátko po rozchode. V skutočnosti nebol vôbec single. Čo však autori skutočne vystihli, bol Zuckerbergov šatník.

2. Britská kráľovská rodina

Dobre, toto nie je len jeden nespokojný človek, ale rovno celá rodina. Už asi tušíš, s čím bola kráľovská rodina nespokojná. Asi nie je prekvapením, že nepatria medzi skalných fanúšikov netflixovského seriálu Koruna. To potvrdilo aj mediálne oddelenie pre styk s verejnosťou, ktoré sa vyjadrilo, že rodina neschvaľuje produkciu tohto seriálu a už vôbec sa do nej nebude zapájať.

Osobitne sa pozrime na detaily, s ktorými rodinní príslušníci nesúhlasia. Princ William nebol úplne spokojný s prezentáciou vzťahu jeho rodičov v 4. sérii. Kráľovná Alžbeta II. bola zase pobúrená stvárnením princa Phillipa ako necitlivého otca pri výchove princa Charlesa.

S celkom veľkou presnosťou tak môžeme tvrdiť, že kráľovská rodina sa tomuto titulu vyhýba a aj sa naďalej bude.

3. Susanna Kaysen

Neznáme meno, ktoré nič nehovorí? Stvárnenie jej biografie však určite poznáš, nesie rovnaké meno ako známy film z konca 90. rokov – Girl, Interrupted. Vo filme stvárnila Susannu Kaysen prvotriedna herečka Winona Ryder po boku ešte ikonickejšej Angeliny Jolie. Podľa slov skutočnej Kaysen, ktorá prežila tento zážitok, sa Ryder ani len nepriblížila k skutočnému vyobrazeniu. Produkcia zmenila vo filme veľa vecí, aby zaujala oko diváka. Množstvo postáv prešlo razantnou zmenou charakteru.

Čo sa Kaysen ale naozaj páčilo, bolo stvárnenie sociopatickej Lisy v podaní Angeliny Jolie, ktorá za túto úlohu získala Oscara. Herečka sa údajne vynikajúco priblížila tejto nezvyčajnej postave, ktorá zostala najviac zachovaná z celých memoárov.

4. Julian Assange

Ak niekto skutočne nebol nadšený z filmu o svojom živote, tak to bol určite Julian Assange, medzinárodne hľadaný zakladateľ stránky WikiLeaks. Ten podnikol dokonca osobné kroky, keď sa skontaktoval priamo s Benedictom Cumberbatchom, ktorý ho vo filme stvárnil. Naliehal predovšetkým na to, že jeho produkcia by mohla dopadnúť zle pre neho a ľudí, na ktorých mu záleží. Zároveň existovalo riziko, že by takýto film „pochoval“ všetku dobrú prácu, ktorú ľudia vo WikiLeaks urobili.

Ako by sme očakávali, WikiLeaks sa blysli zverejnením samotného scenára spoločne so 4000-slovnou esejou o tom, prečo je natočenie filmu zlé.

5. David Letterman

TV film z produkcie HBO o vzťahu Jaya Lena a Davida Lettermana v boji o stoličku ústrednej postavy programu Hosting The Tonight Show nepotešil druhého menovaného. Nielenže je trpkým pripomenutím, že program napokon prevzal jeho sok, taktiež ide o premárnený filmový potenciál.

Letterman nenechal nitku suchú ani na predstaviteľovi seba samého. Johna Michaela Higginsa, ktorý ho stvárnil, prirovnal k psychotickému šimpanzovi.

Príspevok Radosť z filmovej biografie? To sotva! 5 ľudí, ktorí skritizovali filmové predlohy ich života je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Tento ťah neskôr viedol k sporu s Stokerovou manželkou a súd napokon rozhodol, že Murnau a jeho tím musia všetky kotúče s filmom zničiť. Napriek tomu sa (našťastie!) niekoľko z nich zachovalo a dnes je Nosferatu radený medzi základné kamene hororu a kinematografie ako takej.

Zaujímavosťou je, že film sa sčasti nakrúcal aj na Slovensku, konkrétne na Oravskom hrade. Desivý príbeh sa zapísal do dejín najmä vďaka mrazivému výkonu Maxa Schrecka, ktorý si zahral upírskeho grófa Orloka. Stvorenie s dlhými ušami, špicatými zubami a rukami s pazúrmi vyvolalo v divákoch solídny strach a na celý film sa nabalilo viacero povier a legiend.

Jednou z tých najdivokejších bolo tvrdenie, že Max Schreck bol skutočný upír, a práve preto pôsobí tak vierohodne a strašidelne.

Skutočný upír?

Legendy o tom, že Schreck je skutočným upírom, si šepkali vydesení poverčiví diváci už krátko po premiére, ale o masovú popularitu tohto tvrdenia sa postaral až filmár a kritik Ado Kyrou v roku 1953. Ten napísal o filme článok, v ktorom poznamenal, že upíra Orloka stvárnil herec, ktorého meno štáb odmietol prezradiť. 

Kyrou tvrdil, že meno Maxa Schrecka, ktoré diváci videli uvedené v titulkoch, bolo len zástierkou a pod maskou upíra sa môže skrývať ktokoľvek. „Kto sa teda skrýva pod maskou desivého Nosferatu? Žeby sám Nosferatu?“ pýtal sa. Toto divoké a ničím nepodložené tvrdenie sa stalo mimoriadne populárnym. Prispelo k tomu aj niekoľko iných náhodných faktorov.

Tak napríklad, už samotné priezvisko herca Schreck v nemčine znamená „strach“. Schreck navyše pôsobil už na prvý pohľad pomerne znepokojivo a jeho výrazná tvár uľahčila prácu aj filmárom, keďže ho nemuseli príliš detailne maskovať.

Ďalším faktorom bola istá záhadnosť, ktorá sa okolo Schrecka vznášala. O jeho súkromnom živote sa totiž príliš veľa nevedelo. Kolegovia Schrecka navyše popisovali ako samotárskeho excentrika s podivným zmyslom pre humor a morbídnosť. Všetky tieto detaily poskytli živnú pôdu pre následné upírske klebety. Vznikol teda dojem, že Orloka stvárnil neznámy muž, o ktorom nikto nič nevie, ktorý je samotár a po ktorom sa zľahla zem hneď potom, ako dotočil film Nosferatu.

Aká je pravda?

Tieto príbehy síce znejú efektne, ale – ako to už tak býva – nezakladajú sa na pravde. Schreck si síce súkromie naozaj strážil, ale nešlo o neznáme meno, ktoré sa len tak záhadne vynorilo. Je pravdou, že pred účinkovaním v Murnauovom filme hral len v dvoch iných snímkach, ale v hereckých kruhoch bol pomerne známy. Často totiž vystupoval v rôznych divadelných predstaveniach. Narodil sa v roku 1879 a už od útleho veku miloval herectvo a divadlo, čo sa stretávalo s nevôľou jeho otca.

Matka ho však v jeho snažení podporovala a Schreck sa po otcovej smrti prihlásil na hereckú školu. Pred účinkovaním v horore Nosferatu si zahral vo filmoch Der Richter von Zalamea a Der Roman der Christine von Herre. Po natočení Nosferatu jeho kariéra pokračovala a zahral si vo viacerých ďalších snímkach. Väčšinou stvárňoval podivné, excentrické či temné postavy. Zomrel v roku 1936 na infarkt. Mal 56 rokov.

Odraz vo filme

Upírske povery, ktoré sa so Schreckom spájali, poslúžili režisérovi E. Eliasovi Merhigemu, ktorý na ich základe postavil scenár svojho filmu V tieni upíra. V ňom spracoval vyššie zmienenú poveru o tom, že Schreck bol skutočným upírom, ktorého Murnau náhodou objavil v jednom schátranom hrade a prehovoril ho, aby si zahral v jeho filme. Ako odmenu mu prisľúbil život krásnej herečky Grety Schroeder.

Maxa Schrecka si zahral skvelý Willem Dafoe a Murnaua stvárnil John Malkovich. Snímka si odniesla pozitívne kritické reakcie a získala aj niekoľko ocenení, vrátane dvoch nominácií na Oscara. Dafoe si odniesol nomináciu za najlepší herecký výkon vo vedľajšej úlohe a snímke sa ušla aj nominácia za najlepšie masky.

Príspevok Predstaviteľ upíra Orloka z kultového hororu Nosferatu bol podľa legiend skutočným upírom je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Avšak, nebolo to tak vždy. V minulosti bola viera v upírov a iné nadprirodzené potvory mimoriadne rozšírená. Zaujímavým prípadom je nález kostry takzvaného muža z Bockstenu či upíra z Bockstenu, o ktorom si povieme niečo bližšie práve v tomto článku.

Kôl v hrudi

V lete roku 1936 na farme Bocksten v blízkosti mesta Varberg vo Švédsku sa farmárom podaril nevídaný objav. Počas práce na poli narazili na kostru muža, ktorá bola mimoriadne zachovaná.

Nálezcovia si dokonca najprv mysleli, že ide o obeť nejakého nedávneho zločinu. Tento fakt ale vylúčili experti, ktorí stanovili, že kostra pravdepodobne pochádza zo 14. storočia. Nie je to ale úplne isté. Obdobie, v ktorom muž zomrel, sa totiž pohybuje medzi rokmi 1250 až 1500.

Kostra bola zabalená v hnedej látke, lebka bola stále pokrytá kožou a dlhými kučeravými vlasmi. Muž mal v hrudi zarazený dubový kôl, brezový kôl bol tiež zarazený uprostred chrbta. Tieto praktiky, pravdaže, až nápadne pripomínajú po stáročia tradované spôsoby, ako zabiť upírov či iné nadprirodzené monštrá. Okrem použitia striebra či cesnaku bolo nutné prebodnúť im srdce dubovým kolom, aby po smrti nevstali z hrobu a nepokračovali vo svojich krvavých vraždách.

Čo na to vedci?

Čo nám o nájdenej kostre môže povedať veda? Podrobnou analýzou sa prišlo na to, že muž bol pravák, asi 175 cm vysoký, normálnej postavy. Po preskúmaní zubov a kostí bol jeho vek určený na cca 35 až 40 rokov. Mohol ale byť aj mladší. Podľa všetkého ho zabili tromi údermi do hlavy tupým predmetom.

Muž bol oblečený v hnedej sutane s kapucňou. V tej dobe sa takto obliekali ľudia z náboženských rádov, ale napríklad aj výbercovia daní či mestskí úradníci. Podľa vedcov rozhodne nešlo o chudobného žobráka.

Muž mal pri sebe dýku, do ktorej bol vyrytý monogram katolíckeho rádu Ordine di Santo Spirito. Je teda možné, že dotyčný patril práve k nemu. Neskôr sa vedcom podarilo vytvoriť pomerne presnú rekonštrukciu tváre a postavy nájdeného muža.

https://www.facebook.com/officialthisissweden/photos/bc.Abr03B2ho1Qiv1B4FOVf4zIBdj-cNNOyXiJOAxlya-okBMfCi4PhiXYySWuBUdm33EtwXYCYmwYaWBQW4ARbCVDR-y09R0dllJdtmomexz61vzu6xePl7BTSR_ff1nnfadXdF-9_iLLOZyZiF3cldDCB/460233874136289/?opaqueCursor=AbrhHtVl4_f_npdXKWbolEZSeBiIDmyjg_qX-98Z62Gj2T9uPX131w3vcU7MrhtjgHb37RexCEhfXUX_Cp1VAwwYXMj5YNKNoSQoij5SKWohRhWN2j5i35l_2mRIn52xEGrgoUzDnsOdjOzOaeecLVTnboVbFtdeyxEU5A0hHSOowHoTf5xz8_p3eaZtCbvbVPPLr3zmO3MvufoBmktKwvDI-TeptS1ew0C0MebD_Lhv3oqN8ELP1Fqgf9xEVMLGz59cEweXYtZCfyfRx33NU4GVLMxetcKiH_G5fLh4UkA_6rbF2olcOtazEz2-B5oD_1rZBeygTU_9R9_fEmMAGpTwHqp7HILyw8hSspbYDsfIziphPsdjFrppEBXPIBn5yo-Q35D5T4Poc-6fLKDz6Aycy6cfvbBJDiQE6hr94E1DbkAwAcQMWSgtoRBkeajrboBKvDFyl0Azw4_E3IbacJ9r1IGP6lIvK8a7PFWPN0Ah04INNTLZBEOzdxNV5FGm0thRXK9nnxhh271egYnip8_cNiZa6nTw6bGFbc5H9_NQ9yEeJQvKLSD63dJ1yMyHVisxUrpyzytZo8VfpMwHf4zD3jrWtuLJCK_v1oIuVkUOFg

Naozaj bol upír?

Mohol byť ale tento neznámy naozaj upírom? Odborníci o tom silno pochybujú. Pokiaľ necháme bokom, že existencia upírov je medzi vedeckou komunitou prakticky vylúčená, nič nenasvedčuje tomu, že by muž mal byť nejakou nadprirodzenou bytosťou. Na druhej strane je faktom, že jeho vrah (či vrahovia) si mohol myslieť, že niečím podobným bol.

Je pravdou, že hoci slovo „upír“ v 14. storočí neexistovalo, legendy a príbehy o bytostiach, ktoré vstávajú z hrobov a pijú ľudskú krv, medzi poverčivým ľudom, samozrejme, kolovali. Ako najpravdepodobnejšia teória sa javí, že muž sa stal obeťou jedného či skupiny ľudí, ktorí ho mohli považovať za nejakú podobnú démonickú bytosť. Prichádza tiež do úvahy, že sa mu proste chceli za niečo pomstiť a kôl mu do hrude vrazili len „pre istotu“, aby ich muž po smrti neprišiel strašiť.

Podivná legenda

Zaujímavá je tiež legenda, na ktorú si po náleze kostry spomenul jeden z miestnych farmárov menom Karl Andersson. Tvrdil, že keď bol ešte chlapec, viackrát počul tajomný príbeh o tom, že v oblasti Bockstenu kedysi došlo k vražde verbovača do armády, ktorého zabili miestni roľníci. Následne ho pochovali v rašelinisku.

Muž však vstal z hrobu a dotyčných strašil, takže ho vrahovia vykopali a prebodli mu srdce dubovým kolom. Nie je však známe, prečo farmári dotyčného muža vlastne zabili.

Či sa táto historka naozaj odohrala, resp. či má priamy súvis s nájdenou kostrou, nie je jasné. Stojí ale za zmienku, že podobnú sutanu, akú mal mŕtvy muž oblečenú, naozaj používali aj verbovači, ktorí do armády zháňali nových vojakov. Je tiež ale možné, že Andersson si príbeh jednoducho vymyslel, keďže nikto nebol schopný potvrdiť, že by v miestnej oblasti táto legenda kolovala.

Kostra je teraz v majetku múzea vo Varbergu, kde zároveň vystavujú aj pravdepodobnú podobizeň muža.

Príspevok Nájdená kostra muža zo 14. storočia vzbudila údiv. Podľa niektorých išlo o upíra je zobrazený ako prvý na EMEFKA.