Medzi nimi vyniká aj uznávaná britská astrofyzička Dina Pasini, ktorá dokáže o najzložitejších javoch hovoriť s obdivuhodnou jednoduchosťou a vášňou. Vďaka jej prístupu sa témy ako čierne diery, temná hmota či pôvod života stávajú prístupnejšími a zároveň ešte záhadnejšími. Hovorí o nich s presnosťou vedeckého myslenia, no zároveň s úprimnou zvedavosťou, ktorá prebúdza fantáziu.

Zdôrazňuje, že odpovede na otázky o vesmíre úzko súvisia s pochopením samotnej planéty Zem. Každé pozorovanie hviezd totiž prináša nový pohľad na to, na akej krehkej a výnimočnej hranici môže život existovať aj v kozme. Okrem fascinujúcich vysvetlení ponúka aj pohľad do budúcnosti. Uvažuje, kam môže ľudstvo smerovať, ak sa mu podarí preniknúť hlbšie do tajov vesmíru.

Práve u nej nachádzame množstvo užitočných odpovedí, ktoré zodpovedajú otázky typu „Odkiaľ pochádza život na Zemi?“ alebo „Je možná medziplanetárna doprava?“ Ako sme už vyššie naznačili, vesmír je jedným z najneprebádanejších miest, ktoré sa ľudstvo dodnes snaží pochopiť. Po oceánoch sa nám teda naskytá ďalší tajuplný smer, ktorý môže rozhodnúť o živote ľudstva.

Odkiaľ sa podľa teórie panspermie dostal život na Zem? Otázku zodpovedala Dina Pasini

V našej slnečnej sústave sa nachádza viacero neobyčajných miest, ktoré priťahujú pozornosť vedcov z celého sveta. Mars patrí medzi najzaujímavejšie, pretože jeho dávna minulosť naznačuje prítomnosť prostredia, kde sa mohli rozvinúť formy života. Povrch planéty nesie stopy erózie a usadenín, ktoré pripomínajú pôsobenie vody, čo ešte viac podporuje predstavu o jeho živote v minulosti.

Niektorí odborníci dokonca predpokladajú, že mikroskopické organizmy sa mohli z Marsu dostať na Zem prostredníctvom meteoritov, ktoré preleteli medziplanetárnym priestorom. Tento proces, nazývaný panspermia, otvára fascinujúcu možnosť, že korene života majú mimozemský pôvod. Iní vedci zas upozorňujú, že život mohol vzniknúť ešte ďalej, a teda za hranicami nášho slnečného systému.

Aj napriek neistote sa ukazuje, že hranica medzi naším a cudzím svetom je tenšia, než by sa mohlo zdať. Každé nové zistenie o Marse či o vzdialených exoplanétach posúva hranice poznania a mení spôsob, akým sa ľudstvo pozerá na svoj vlastný pôvod v nekonečnom vesmíre.

Ako by sa život mohol dostať z jednej planéty na druhú?

Jedna z odvážnych hypotéz predpokladá, že mohutný dopad kozmického telesa do oceánu mohol vymrštiť drobné formy života až do vesmíru. Predstavte si scénu, kde masa ľadu a vody vystrelí mikroskopické organizmy mimo planéty, akoby išlo o improvizovaný biologický asteroid. Takýto jav by mohol vysvetliť, ako sa jednoduché bunky rozšírili medzi planétami a možno aj ďalej do galaxie.

Preto sme sa rozhodli overiť, či mikroriasy, často využívané ako potrava pre ryby, dokážu zvládnuť extrémne podmienky. Chceli sme zistiť, ako tieto drobné organizmy reagujú pri prudkom vstupe do atmosféry, kde teplota a tlak dosahujú extrémne hodnoty.

Ukázalo sa, že niektoré mikroskopické druhy zvládajú krátkodobý kontakt s teplom aj radiáciou. To naznačuje, že určité formy života majú potenciál prežiť cestu medzi planétami, ak sa ocitnú v ochranných časticiach ľadu či prachu.

Koľko z nich prežilo?

Po dôkladnom testovaní sa ukázalo, že určité formy života zvládajú tieto situácie omnoho lepšie než iné. Zaujímavé výsledky naznačili, že väčší počet organizmov prežil v prípadoch, keď dopadová rýchlosť zostala nižšia. Pri vyšších hodnotách, približne okolo 6,9 kilometra za sekundu, sa šance na prežitie výrazne znížili. Tento fakt potvrdzuje, že energia nárazu výrazne ovplyvňuje životaschopnosť buniek.

Mohlo by ťa zaujímať:

Záhada stratených hrobiek historických velikánov: Kde sa ukrýva miesto odpočinku Džingischána?

• Fakty a zaujímavosti
• História

Počas pokusov sme využili model planéty s vlastnosťami pripomínajúcimi Zem. Tým sme získali realistickejší obraz o tom, ako by sa správali mikroorganizmy pri skutočnom vstupe z vesmíru.

Ako dokázali mikroriasy vydržať takýto nápor?

Testom sa nám odhalilo viacero informácií. Zatiaľ nemáme 100 %-nú odpoveď, no zdá sa, že čím jednoduchší organizmus je, tým má vyššiu šancu na prežitie. Uskutočnili sme niekoľko pokusov s veľmi malými živočíchmi, ktoré sa nazývajú tardigrady alebo pomalky, skladajúce sa zo 40 000 buniek. Niektoré z nich skutočne prežili.

Dina Pasini prekvapuje časom, za ktorý by sa organizmy dostali na Zem

Ak sa zameriame na Mars ako na príklad, cesta materiálu až na Zem by trvala približne 16 miliónov rokov. Tento čas predstavuje neuveriteľne dlhé obdobie, počas ktorého by akékoľvek organické zložky museli čeliť extrémnym podmienkam. V prípade úplného zamrznutia by sa však život dokázal zachovať aj v takýchto situáciách.

Keď sa niečo dostane do hlbokého mrazu, rozklad sa prakticky zastaví. Vďaka tomu zostáva štruktúra buniek neporušená, aj keď uplynie obrovské množstvo času. Ak organizmus zvládne prežiť zamrznutý aspoň niekoľko dní, existuje veľká šanca, že vydrží stovky, ba dokonca milióny rokov.

Panspermia mohla skutočne priviesť život na Zem

Naše pokusy dokazujú, že je možné dostať sa z planéty na planétu. To platí aj v prípade našej Zeme či akejkoľvek inej planéty. Aj keď v tomto prípade nedokážeme zodpovedať otázku, ako vznikol život. Jednoducho iba premiestnime odpoveď na príchod života z inej planéty.

Dina Pasini vyštudovala univerzitu v Kente. Aktuálne pracuje v britskom Centre pre astrofyziku a vesmírnu vedu. V rámci svojej práce na doktoráte sa venovala otázke, či vznikol život na Zemi.

Príspevok Medziplanetárna doprava života nie je vylúčená: Astrofyzička Dina Pasini zodpovedala otázky o živote ľudstva je zobrazený ako prvý na Emefka.sk.

Ako informuje portál The Brighter Side, volá sa kvantový tekutý kryštál (quantum liquid crystal) a vznikol vďaka šialenému experimentu, pri ktorom vedci z Rutgersovej univerzity spojili dva extrémne špeciálne materiály. Výsledok? Niečo, čo sa v prírode nevyskytuje a popiera všetky známe pravidlá správania sa elektrónov.

Kvantový sendvič, ktorý zmenil dejiny fyziky

Na začiatku museli vedci postaviť niečo, čo predtým neexistovalo – „kvantový sendvič“ z dvoch materiálov s úplne odlišnými vlastnosťami. Jeden z nich, Weylov polovodič, je niečo ako diaľnica pre elektróny – umožňuje im pohybovať sa neuveriteľnou rýchlosťou takmer bez odporu. Druhý, tzv. spinový ľad, má zvláštnu magnetickú štruktúru pripomínajúcu zamrznutú vodu, ale s chaotickým usporiadaním.

Spojením týchto dvoch vrstiev vzniklo rozhranie, ktoré doslova ožilo novými zákonmi. Elektróny sa začali správať tak, ako by počúvali neviditeľného dirigenta, ktorý im určil presné smery, kadiaľ môžu prúdiť.

Šesťcípa „vločka“ z elektrónov

Experiment prebiehal v extrémnych podmienkach – teplote blízkej absolútnej nule a pod ultrasilným magnetickým poľom v špičkovom laboratóriu na Floride. A práve tam sa začali diať veci.

Vedci zistili, že materiál vedie elektrický prúd inak v závislosti od smeru. Prúd prestal tiecť rovnomerne a vytvoril šesťcípu symetriu, akoby išlo o mikroskopickú snehovú vločku z elektrického odporu.

A potom prišlo prekvapenie. Keď posilnili magnetické pole, celá symetria sa rozpadla – a elektróny zrazu prúdili len dvoma opačnými smermi. Tento náhly zlom je známkou toho, že sa materiál prepol do úplne novej organizovanej fázy. A teda – vznikol nový, piaty stav hmoty.

Čo z toho máme my, obyčajní smrteľníci?

Možno sa pýtaš, čo máš z kvantového sendviča ty. Nuž, zatiaľ nič. Ale vedci tvrdia, že ide o kľúčový míľnik, ktorý v budúcnosti otvorí dvere k úplne novým technológiám. Od extrémne citlivých kvantových senzorov až po nové typy počítačov.

Táto revolúcia ukazuje, že ak spojíš dve zvláštne veci, môže vzniknúť niečo ešte šialenejšie – a funkčnejšie. Práve preto vedci veria, že sme len na začiatku objavovania úplne nového sveta kvantových materiálov.

„Toto je len začiatok. Takýchto kvantových rozhraní môžeme vytvoriť desiatky. A každé z nich môže ukázať úplne nový fyzikálny jav,“ uzavrel vedúci výskumu Jak Chakhalian.

Mohlo by ťa zaujímať:

Oči sú (nielen) bránou do duše. Podľa ich farby zistíš, odkiaľ pochádzali tvoji predkovia

• Fakty a zaujímavosti
• Ľudia

Príspevok Zabudni na pevnú látku, tekutinu a plyn. Vedci objavili šialený stav hmoty, ktorý popiera fyziku je zobrazený ako prvý na Emefka.sk.

Vďaka tejto neochvejnej túžbe po poznaní dosiahol prelomové objavy, ktoré zmenili pohľad na fyziku a ľudský život ako taký. Jeho život zahŕňal nielen vedeckú prácu, ale aj hlboké filozofické úvahy o mieste človeka vo vesmíre. Zároveň venoval veľkú pozornosť spoločenským témam, čím inšpiroval celé generácie mysliteľov a humanistov.

V jeho príbehu možno vidieť prepojenie neúnavného skúmania, odhodlania a neustálej snahy pochopiť zákonitosti sveta. Aj napriek rôznym ťažkostiam pokračoval v práci a nikdy neustal v úsilí presadzovať pravdu. Jeho teórie dnes stoja na pevných základoch, ktoré podporujú modernú vedu a technológie. Postupne sa stal symbolom intelektu, ktorý prepája vedu a humanizmus.

Jeho osobnosť dodnes vyvoláva diskusie o význame veľkých myšlienok pre budúcnosť ľudstva. Medzi najväčšie prínosy pre vedu, ktoré Einstein vytvoril, patrí bezpochyby teória relativity. Ide o teóriu, ktorá absolútne zmenila naše zmýšľanie o vesmíre ako takom. Ako by však vyzeral dnešný svet, keby tento prelom nikdy neprišiel? Zmenilo by sa niečo? Touto otázkou sa zaoberá niekoľko odborníkov.

Čo je Einsteinova teória relativity?

Než sa vrhneme na konšpiračné teórie, musíme si určiť, čo vlastne teória relativity predstavuje. Patrí medzi najvýznamnejšie vedecké objavy, ktoré navždy zmenili pohľad na čas, priestor a hmotu. Albert Einstein ju predstavil, keď skúmal, ako sa veci správajú pri veľkých rýchlostiach či v silnej gravitácii. Vďaka tejto teórii dnes lepšie rozumieme, ako vesmír funguje a ako sa objekty navzájom ovplyvňujú.

Nastala neočakávaná chyba, prosím skontroluj vyplnené údaje, alebo skús neskôr.

Účet už existuje, prihlás sa!

Pre dokončenie platby je potrebné sa prihlásiť.

(Zabudol som heslo)

Prihlásiť sa

Pre odomknutie obsahu zadaj svoj e-mail

Registrácia a platba bude dokončená po zadaní e-mailu.

Overiť e-mail Prihlásiť sa

Máš účet? Prihlás sa!

Staň sa členom Emefka PREMIUM
a získaj neobmedzený prístup.

Predplatné môžeš zrušiť kedykoľvek.

Mesačné predplatné Startitup Group PREMIUM 7,99€

Bez reklám

Prístup k PREMIUM obsahu: Startitup, Fontech, Emefka, Interez, Odzadu

Exkluzívne benefity

Mesačné predplatné Emefka PREMIUM 2,99€

Bez reklám

Prístup k PREMIUM obsahu Emefka

Exkluzívne benefity

Zobraziť všetky mesačné predplatné

Mesačné predplatné Startitup PREMIUM 5,99€

Bez reklám

Prístup k PREMIUM obsahu Startitup

Exkluzívne benefity

Kúpiť

Mesačné predplatné Fontech PREMIUM 2,99€

Bez reklám

Prístup k PREMIUM obsahu Fontech

Exkluzívne benefity

Kúpiť

Mesačné predplatné Odzadu PREMIUM 3,99€

Bez reklám

Prístup k PREMIUM obsahu Odzadu

Exkluzívne benefity

Kúpiť

Mesačné predplatné Interez PREMIUM 2,99€

Bez reklám

Prístup k PREMIUM obsahu Interez

Exkluzívne benefity

Kúpiť

Ročné predplatné Startitup Group PREMIUM 65€

Bez reklám

Prístup k PREMIUM obsahu: Startitup, Fontech, Emefka, Interez, Odzadu

Exkluzívne benefity

Celá ponuka / Kód

Nechcem odoberať PREMIUM newsletter a Startitup Group newsletter s obsahom a ponukami Startitup a jeho obchodných partnerov.

Karta

Emailová adresa

Heslo

(Zabudol som heslo)

Súhlasím s Podmienkami ochrany súkromia, Podmienkami používania , Všeobecnými obchodnými podmienkami a Podmienkami TrustPay.

Nastala neočakávaná chyba, prosím skontroluj vyplnené údaje, alebo skús neskôr.

Platba

Registrovať a zaplatiť

Zabezpečené šifrovaním

Platobné operácie sa odohrávajú na zabezpečených certifikovaných platformách spĺňajúcich tie najvyššie PCI DSS štandardy bezpečnosti.

Zrušiť predplatné môžeš kedykoľvek. Súhlasím s poskytnutím predpaltného a bol som poučený, že odsúhlasením jeho poskytnutia strácam právo na odstúpenie.

Príspevok Čo ak by Albert Einstein nikdy neobjavil teóriu relativity? Odborníci šokujú svojimi tvrdeniami je zobrazený ako prvý na Emefka.sk.

Väčšina ľudí preto považuje Einsteina za mimoriadne inteligentného človeka – až do takej miery, že sa jeho meno stalo synonymom pre vysokú inteligenciu. Narodil sa v nemeckom Ulme 14. marca 1879 a od chvíle, čo prišiel na svet, kráčala Einsteinova genialita ruka v ruke s jeho výstrednosťou. A ver či nie, tá bola takmer rovnako jedinečná ako jeho brilantná myseľ.

Stačí si prezrieť niektoré z nasledujúcich podnadpisov, aby si pochopil, že Albert Einstein bol učebnicovým príkladom excentrického génia. Mnohé aspekty jeho celoživotnej práce môžu byť pre bežného človeka záhadou, no niektoré zvyky, ktorým sa venoval v každodennom živote, by zrejme prišli čudné aj úplnému laikovi.

Mal abnormálne veľkú hlavu a zvláštne tvarovaný mozog

Hlava Alberta Einsteina bola nezvyčajná už v okamihu jeho narodenia – a nemalo to nič spoločné s jeho inteligenciou. Ako novorodenec bol trochu zdeformovaný: mal neprimerane veľkú hlavu vzhľadom na telo a navyše s abnormálnym tvarom.

Jeho matku to znepokojovalo, no mladý Albert tento problém po pár týždňoch prerástol. Po jeho smrti pitva odhalila, že abnormálne tvarovaný nebol len tvar hlavy, ale aj mozog samotný. Hoci bol Einsteinov mozog menší než je priemer, oblastiam spojeným s matematikou a abstraktným uvažovaním dominovali výrazne zväčšené časti.

Jedol lúčne kobylky

Počas svojho života Albert Einstein verejne priznal viacero problémov s ovládaním svojich impulzov. Nešlo pritom o zanedbateľné záležitosti – bol to impulzívny človek, ktorý často robil unáhlené rozhodnutia. Občas si dokonca vymýšľal rôzne kúsky len preto, aby vydesil svojich priateľov.

K najvýraznejším patria historky o tom, ako zbieral zo zeme lúčne kobylky a jedol ich. Z dnešného pohľadu by sa to dalo hodnotiť ako pokrokové stravovanie, no v Albertovej dobe to skôr znelo ako dôvod, pre ktorý by vás mohli kedykoľvek obliecť do zvieracej kazajky.

Fajčil ohorky cigariet

Mnohé z Einsteinových výstredností sa podobajú tomu, čo by sme očakávali od géniov. Iné však, naopak, pôsobia skôr ako niečo, čo by ste pripísali tulákovi či bezdomovcovi. Zbieranie ohorkov cigariet na ulici a ich fajčenie rozhodne patrí do tej druhej kategórie – a presne takto Einstein naozaj konal.

Bol celoživotným fajčiarom a často hovoril o upokojujúcich účinkoch tabaku na ľudský organizmus. Keď ho lekári v pokročilom veku prinútili prestať fajčiť, uchýlil sa k fajčeniu ohorkov, ktoré nachádzal na ulici – dokonca aj pred očami svojho vlastného vnuka. Ten sa o niekoľko rokov neskôr rád podelil s médiami o túto „vtipnú“ anekdotu z rodinného života s „bláznivým vedcom“.

Odporúčame prečítať:

Exmanželka Bekima Laura Aziri prehovorila úprimne o rozchode: Nestrácate len partnera, strácate sen o úplnej rodine

• Celebrity
• Slovensko

Nenosil ponožky

Počas celého svojho života sa Albert Einstein vyhýbal noseniu ponožiek, a to z dosiaľ neobjasneného dôvodu – pravdepodobne nenávidel mať nohy pokryté látkou. Namiesto toho si často radšej navliekol akúkoľvek inú dostupnú obuv. Nebolo to však len kvôli pohodliu.

Einstein veľmi dobre vedel, že takto sa vymaňuje zo spoločenskej normy, a zrejme práve túto formu rebélie voči zaužívaným zvyklostiam vyhľadával. Dokonca sa tým hrdo chválil, hoci pracoval v mnohých rešpektovaných a kultivovaných inštitúciách.

Do štyroch rokov nevedel rozprávať

Dnes je Einstein známy svojimi nesmierne múdrymi výrokmi a výrečnosťou, o to zvláštnejšie pôsobí fakt, že do štyroch rokov nevedel plynulo rozprávať. Za bežných okolností by to svedčilo o vážnom vývojovom omeškaní, no v jeho prípade išlo o vzácny fenomén, ktorý dnes poznáme ako Einsteinov syndróm.

Ten sa občas vyskytuje u vysoko inteligentných detí, ktoré začnú komunikovať neskôr, no napokon vyniknú vo verbálnych aj intelektuálnych schopnostiach.

Rád plakal a hral na husliach pri pozorovaní vtákov

Hovorí sa, že keby sa Albert Einstein nepreslávil ako „najmúdrejší muž planéty“, pokojne by sa mohol stať výborným koncertným huslistom. Na husle totiž začal hrať už ako päťročný, pričom v tom vynikal od samého začiatku.

Zahral si na nich vždy, keď mohol, a v neskoršom živote sa jednou z jeho obľúbených činností stalo prechádzanie sa a hranie na husliach pri pozorovaní vtákov. Kombinácia krásy prírody a hudby ho neraz dojala až k slzám.

Japonsko navštívil ako megacelebrita

Po tom, čo sa Einstein preslávil po celom svete, stal sa akousi celebritou globálneho významu. V rámci svojich ciest zavítal aj do Japonska, kde ho čakal osobný výnimočný kontakt s cisárom – pre cudzieho civilistu mimoriadna pocta. Doslova ho vítali hordy nadšených ľudí, podobne ako kapelu The Beatles pri jej príchode do Ameriky. Je trochu ironické, že roky Einsteinovho výskumu neskôr vytvorili základ pre jadrové zbrane, ktoré – ako vieme – Japonsko ťažko zasiahli.

Kamarát s Charliem Chaplinom

Medzi Albertom Einsteinom a Charliem Chaplinom vzniklo úprimné priateľstvo. Einstein bol brilantný vedec, ktorý utiekol z Nemecka pred Hitlerovým režimom, kým Chaplin bol herec, no takisto výrazný kritik diktátora. Po Einsteinovom presťahovaní sa do Ameriky sa z nich stali dobrí priatelia. Chaplin vraj raz Einsteinovi povedal: „Oboch nás povzbudzujú. Teba preto, lebo ti nikto nerozumie, a mňa preto, lebo mi rozumejú všetci.“

Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane

Príspevok Jednu časť tela mal abnormálne veľkú a museli ho nútiť, aby sa osprchoval. Podivné fakty o Albertovi Einsteinovi je zobrazený ako prvý na Emefka.sk.

Portál Slashfilm teraz priniesol slová známeho astrofyzika Neila deGrasse Tysona, ktorý sa v minulosti už vyjadril na margo vedeckých nepresností v rôznych filmoch.

Poukázal napríklad na to, že v kultovom Titanicu od Jamesa Camerona vyzerala nočná obloha inak, než ju slávny režisér zobrazil. Ide len o detail, ale Cameron si kritiku vzal k srdcu a zábery digitálne upravil. Tyson na jednej strane vychválil sci-fi Duna: Časť druhá od Denisa Villeneuvea, ale tiež poukázal na niektoré nepresnosti.

Hlúpejší film než Armageddon

Teraz sa však vyjadril na margo vedecky najhlúpejšieho filmu, aký kedy videl. Donedávna túto priečku okupoval Armageddon od Michaela Baya, ale jeho hlúposť dokázal prekonať Roland Emmerich so svojím sci-fi Moonfall. Ten je podľa Tysona absolútnym nezmyslom, ktorý popiera všetky zákony fyziky.

Príbeh filmu sa točí okolo astronautov, ktorí v blízkosti Mesiaca narazia na známky mimozemského života. O dekádu neskôr sa vydávajú k mimozemskému satelitu a zisťujú, že Mesiac samotný je stavbou mimozemšťanov. Navyše sa vychýlil zo svojej osi a približuje sa k Zemi.

Tyson svojho času poznamenal, že Armageddon dokázal porušiť za jedinú minútu viac fyzikálnych zákonov ako ktorýkoľvek iný film v histórii. Ako ale astrofyzik dodal, to platilo len do doby, kým nevidel Moonfall.

„Bol to film z obdobia pandémie. Viete, Halle Berry a Mesiac, ktorý sa blíži k Zemi, a oni zistia, že je dutý,“ začal vedec. „A v jeho vnútri je bytosť z kameňov, z ktorých je Mesiac vytvorený. Misie Apollo boli určené, aby navštívili a nakŕmili tú bytosť. A ja som proste… Proste nemohol. Myslel som si, že Armageddon si svoju korunu udrží. Očividne nie.“

Tyson sa ani nepokúšal konkretizovať, ktoré veci Moonfall z vedeckého hľadiska pokazil, pretože ich tam boli stovky. Na strane druhej tu ale podľa neho máme aj sci-fi filmy, ktoré sa snažia ctiť vedecké fakty.

Tyson ako príklad uviedol tituly ako Marťan, Kontakt, Interstellar, Gravitácia, Ticho na Zemi, Prvý kontakt či The Blob. S určitými výhradami prijal aj Matrix, hoci poukázal, že získavanie energie z ľudských mozgov je krajne nepraktické.

Odporúčame prečítať:

Karolína z Ruže má nového, mysteriózneho priateľa. Rasťova reakcia fanúšikov prekvapí

• Celebrity
• Slovensko

Prezradil tiež, že má veľmi rád aj sériu Návrat do budúcnosti od Roberta Zemeckisa, pretože je podľa neho výborne napísaná a zábavná. Podotkol síce, že cestovanie v čase v týchto filmoch sa vyhýba otázkam, ktoré veda kladie (časové paradoxy a kauzalita), ale v tomto prípade mu to vôbec neprekážalo.

Príspevok Známy astrofyzik prezradil, aký je najhlúpejší sci-fi film histórie. Na nezmysly v ňom nenachádzal slová je zobrazený ako prvý na Emefka.sk.

Ako vyzerá bežný deň teoretického fyzika na Slovensku?

Podľa mňa na Slovensku to vyzerá rovnako ako hocikde inde. Teoretická fyzika by sa dala robiť aj na opustenom ostrove s dobrým pripojením na internet. Myslím si, že u mňa neexistuje nič také ako bežný deň.

Vždy sa snažím, aby gro môjho dňa bolo mať vyhradených niekoľko hodín na venovanie sa výskumu. To znamená, že rozmýšľam o niečom v tomto vesmíre, ako to funguje, čítam si články, počítam, píšem články, diskutujem s kolegami a podobne. Možno sa to tak nezdá, ale je to celkom mentálne náročné.

Takže, keď tomuto venujem napríklad štyri hodiny, tak mi ostane trochu času na to, aby som robil menej mentálne náročné veci. Napríklad odpisovanie na emaily či konzultácie. V priemere hodinu denne venujem Vedátorovi, čiže píšem články, nahrávam podcast. Každý deň sa snažím športovať, alebo aspoň šesť dní a jeden deň si doprajem oddych.

Ktorý aspekt tvojej práce ťa baví či napĺňa najviac? Vedecká práca, podcast Vedátor či písanie kníh?

Odpoveď je vždy iná. Vo všeobecnosti platí, že najviac ma baví robiť výskum. Myslím si, že keby som ho nechcel robiť, tak sa dokážem uživiť aj len Vedátorom. Avšak, ten pocit, keď človek príde na niečo, na čo pred ním neprišiel nikto iný, je úžasný. Ženie ma túžba objavovať svet okolo nás. Keď mám pocit, že som objavil niečo ako prvý, tak je to v niečom podobnom pocit, ako keď človek prvýkrát vystúpil na Everest.

Nastala neočakávaná chyba, prosím skontroluj vyplnené údaje, alebo skús neskôr.

Účet už existuje, prihlás sa!

Pre dokončenie platby je potrebné sa prihlásiť.

(Zabudol som heslo)

Prihlásiť sa

Pre odomknutie obsahu zadaj svoj e-mail

Registrácia a platba bude dokončená po zadaní e-mailu.

Overiť e-mail Prihlásiť sa

Máš účet? Prihlás sa!

Staň sa členom Emefka PREMIUM
a získaj neobmedzený prístup.

Predplatné môžeš zrušiť kedykoľvek.

Mesačné predplatné Startitup Group PREMIUM 7,99€

Bez reklám

Prístup k PREMIUM obsahu: Startitup, Fontech, Emefka, Interez, Odzadu

Exkluzívne benefity

Mesačné predplatné Emefka PREMIUM 2,99€

Bez reklám

Prístup k PREMIUM obsahu Emefka

Exkluzívne benefity

Zobraziť všetky mesačné predplatné

Mesačné predplatné Startitup PREMIUM 5,99€

Bez reklám

Prístup k PREMIUM obsahu Startitup

Exkluzívne benefity

Kúpiť

Mesačné predplatné Fontech PREMIUM 2,99€

Bez reklám

Prístup k PREMIUM obsahu Fontech

Exkluzívne benefity

Kúpiť

Mesačné predplatné Odzadu PREMIUM 3,99€

Bez reklám

Prístup k PREMIUM obsahu Odzadu

Exkluzívne benefity

Kúpiť

Mesačné predplatné Interez PREMIUM 2,99€

Bez reklám

Prístup k PREMIUM obsahu Interez

Exkluzívne benefity

Kúpiť

Ročné predplatné Startitup Group PREMIUM 65€

Bez reklám

Prístup k PREMIUM obsahu: Startitup, Fontech, Emefka, Interez, Odzadu

Exkluzívne benefity

Celá ponuka / Kód

Nechcem odoberať PREMIUM newsletter a Startitup Group newsletter s obsahom a ponukami Startitup a jeho obchodných partnerov.

Karta

Emailová adresa

Heslo

(Zabudol som heslo)

Súhlasím s Podmienkami ochrany súkromia, Podmienkami používania , Všeobecnými obchodnými podmienkami a Podmienkami TrustPay.

Nastala neočakávaná chyba, prosím skontroluj vyplnené údaje, alebo skús neskôr.

Platba

Registrovať a zaplatiť

Zabezpečené šifrovaním

Platobné operácie sa odohrávajú na zabezpečených certifikovaných platformách spĺňajúcich tie najvyššie PCI DSS štandardy bezpečnosti.

Zrušiť predplatné môžeš kedykoľvek. Súhlasím s poskytnutím predpaltného a bol som poučený, že odsúhlasením jeho poskytnutia strácam právo na odstúpenie.

Príspevok Samuel Kováčik alias Vedátor: Zarazilo by ma, ak by sme boli vo vesmíre sami. Znamenalo by to, že niečomu v tomto svete rozumieme veľmi zle je zobrazený ako prvý na Emefka.sk.

Rotácia Zeme okolo seba samej zabezpečuje striedanie dňa a noci a trvá takmer 24 hodín, presne 23 hodín a 56 minút. Deje sa to milióny rokov a všetci pevne veríme, napriek tomu, akí ľudia sa narodili, aké vynálezy sme objavili a ako ohavne sa k našej domovskej planéte správame, že sa to bude ešte zopár miliónov rokov diať. Predsa len si ale pusťme chrobáčika do hlavy.

Čo by sa stalo s ľuďmi?

„Bola by to katastrofa,“ odpovedal na otázku, čo by sa stalo, keby sa Zem prestala točiť, astrofyzik Neil deGrasse Tyson. Zem sa otáča okolo svojej osi rýchlosťou od 0 km/h na póloch do 1 600 km/h na rovníku, v závislosti od zemepisnej šírky. Na mnohých miestach v Európe sa napríklad točí rýchlosťou okolo 1 180 km/h. My to však nevnímame, pretože sa otáčame spolu s ňou.

Berúc do úvahy ľudí, klímu a všetko, čo pokrýva povrch Zeme, ak by sa naša planéta čo i len na sekundu prestala točiť, následky by boli zničujúce. „Všetci sa pohybujeme so Zemou rýchlosťou 800 míľ za hodinu (1 287,475 km/h) smerom na východ. Ak by sme zastavili Zem a neboli by sme k nej pripútaní bezpečnostným pásom, prevrátili by sme sa a padali by sme rýchlosťou 800 míľ za hodinu smerom na východ. Zabilo by to každého,“ vysvetlil Tyson.

Mohlo by ťa zaujímať:

KVÍZ: Vieš, za akými skvelými vynálezmi a nápadmi stoja Slováci?

• Kvízy
• Slovensko

Fascinujúce zmeny

Ak by sa Zem prestala točiť na neurčito, nie len na sekundu, došlo by k niekoľkým úžasným zmenám. Prvou náhlou revolúciou by prešli atmosférické vzorce, t. j. spôsob, akým sa pohybujú vzdušné prúdy, ktoré zohrávajú veľmi dôležitú úlohu pri kontrole zrážok a teplôt.

Ďalším z dôsledkov by mohol byť vznik púští na miestach, kde sú teraz lesy, alebo premena zamrznutých tundier na útulné, obývateľné prostredie. Samozrejme, obrovský a katastrofálny dôsledok by malo zastavenie Zeme na zemské jadro.

Zemské jadro čiastočne pozostáva z roztaveného železa. Ak by sa Zem náhle prestala otáčať, zaniklo by magnetické pole vytvorené magnetickým dipólom, ktorý vzniká rotáciou roztaveného železa v zemskom jadre. Bez takzvaného geomagnetického poľa by tento ochranný štít proti škodlivému žiareniu zo Slnka a kozmického žiarenia zanikol.

Čo bráni tomu, aby sa Zem prestala točiť?

Naša planéta, ako takmer každá vo vesmíre, sa neustále otáča sama okolo seba. Po otázke, čo by sa stalo, keby sa zastavila, prirodzene prichádzajú na um ďalšie, a to, či sa to v skutočnosti môže stať a prečo sa vlastne Zem ešte neprestala točiť.

Zoberme si iné otáčavé teleso, napríklad kolotoč. Keď ho poriadne roztočíme, bude trvať nejaký čas, kým sa bude otáčať, no nakoniec sa vždy zastaví. Je to preto, lebo počas otáčania naň tlačí vzduch a rovnako aj povrch Zeme. Pôsobenie okolitých síl spôsobuje trenie, a to kolotoč spomaľuje.

Ako je teda možné, že Zem sa točiť neprestáva? Pretože priestor okolo nej je prakticky prázdny. Vo vesmíre sa nevyskytuje vzduch ani iné častice, ktoré by mohli zastaviť tento pohyb. K zastaveniu resp. k spomaleniu otáčanie Zeme by došlo iba vtedy, ak by sa naša planéta zrazila s inou planétou.

Zem v skutočnosti spomaľuje

Zastavenie Zeme je teda veľmi málo pravdepodobné. Čo je však asi menej známym faktom, je, že Zem kvôli Mesiacu postupne spomaľuje svoju rotáciu. Ako vysvetľuje portál The Conversation, strana Zeme privrátená k Mesiacu a odvrátená strana Zeme nie sú dokonalo vyvážené gravitáciou, čo ovplyvňuje ich pohyb. Táto nerovnováha vytvára oceánske prílivy, ktoré spôsobujú, že oceány sa vydúvajú na oboch stranách Zeme.

Počas rotácie Zeme sa výbežky spôsobené prílivom a odlivom pohybujú po zemskom povrchu ako vlna. Tento pohyb pôsobí silou, ktorá ide v opačnom smere, ako je smer rotácie, čím sa postupne spomaľuje rotácia planéty. To spôsobí, že sa dĺžka dňa Zeme zmení približne o jednu sekundu každých 50 000 rokov.

Zatiaľ však môžeme zostať pokojní. Zem sa bude otáčať ešte veľmi dlho. Medzitým sú tu ale určite naliehavejšie problémy, ktoré by sme mali riešiť, kým nebude neskoro. Napríklad taká zmena klímy a jej vplyv na životné prostredie. Pamätajme – Zem nás nepotrebuje, ale my ju áno.

Príspevok Čo by sa stalo, ak by sa Zem prestala na 1 sekundu točiť? Odpoveď je desivá je zobrazený ako prvý na Emefka.sk.

Ako píše portál Sto plus jednička, odpoveď je, že lyžička pri chladnutí kávy naozaj pomáha. Musí však byť kovová. Kov totiž pôsobí ako tepelný vodič, ktorý odvádza prebytočné teplo. Vírivý pohyb navyše dvíha tekutinu zo dna šálky nahor, čím sa dostáva do kontaktu so vzduchom a teplo vyprcháva rýchlejšie.

Faktom ale ostáva, že miešaním sa teplota zníži len pomerne málo. Napríklad po desiatich minútach len o 2 °C. Exitujú však aj iné finty, ako nápoj ochladiť. Napríklad stačí doň lyžičku proste len ponoriť. Odborníci ale odporúčajú urobiť tak obrátene, teda rúčkou do šálky. Tá je totiž vo väčšom kontakte so vzduchom, takže nápoj ochladzuje rýchlejšie.

Príspevok Vychladne nápoj naozaj rýchlejšie, ak ho miešame lyžičkou, alebo ide len o zbytočný zvyk? je zobrazený ako prvý na Emefka.sk.

„Ide o jeden iba z dvoch pracovných rukopisov zachytávajúcich vznik všeobecnej teórie relativity, o ktorých vieme. Ide o výnimočné svedectvo Einsteinovej práce,“ uviedol aukčný dom Christie’s, ktorý riadil predaj Einsteinových poznámok v mene francúzskeho aukčného domu Aguttes.

Dokument predaný v utorok, ktorý ma 54 strán, napísal Einstein spolu so svojím kolegom a dôverníkom, švajčiarskym inžinierom Micheleom Bessom v rokoch 1913 a 1914 v švajčiarskom meste Zürich. Rozoberá v ňom teóriu všeobecnej relativity, ktorá vychádza z teórie špeciálnej relativity publikovanej v roku 1905.

Poznámky tohto svetoznámeho vedca pochádzajúceho z Nemecka boli pôvodne ohodnotené iba na jednu štvrtinu cena, za ktorú boli nakoniec vydražené. Aukčný dom Christie’s najskôr odhadoval ich cenu na dva až tri milióny eur. Za najvyššiu sumu bol doposiaľ vydražený Einsteinov list o Bohu, ktorý v roku 2018 vydražili za 2,8 milióna dolárov (2,5 milióna eur).

Albert Einstein je považovaný za najvýznamnejšieho vedca 20. storočia a najväčšieho teoretického fyzika všetkých čias. Jeho teórie relativity sú považované za revolučné a predstavili nový pohľad na pohyb objektov v priestore a čase.  

Príspevok Einsteinove poznámky o teórii relativity vydražili v Paríži za rekordnú sumu je zobrazený ako prvý na Emefka.sk.

Manfred Steiner sa narodil vo Viedni pred druhou svetovou vojnou. Nacistická tyrania a blížiaci sa vojnový konflikt boli dostatočne dobré dôvody, aby jeho rodina emigrovala do USA. Mladému Manfredovi bola fyzika veľmi sympatická, no na odporúčanie rodiny si zvolil inú kariérnu cestu, ktorú považovali za perspektívnejšiu.

Nie je to tak, že by si pán Steiner celý život odkladal štúdium a dosť času na vysokú školu si našiel až na dôchodku. Získať univerzitný diplom sa mu prvýkrát podarilo už pred niekoľkými desaťročiami, keď vyštudoval medicínu. Aj napriek tridsaťročnej kariére hematológa však stále cítil silnú vášeň pre fyziku a tomuto volaniu nedokázal ani v pokročilom veku odolať.

Steiner hovorí, že už odmalička ho fyzika fascinovala svojou presnosťou a poriadkom. V porovnaní s ňou je medicína plná rozmanitých premenných, z ktorých človek mnohé ani nevidí a nie je jednoduché sa v nich zorientovať. Na štúdium fyziky sa pôvodne dôchodca zapísal čisto len zo záujmu naučiť sa čo najviac.

Keďže postupne sa minuli všetky predmety, ktoré by Steiner mohol absolvovať, musel sa vydať na cestu za titulom Ph.D. Rovnako ako predtým, aj tu sa stretol s veľmi ústretovým prijatím a našiel si mnohých skvelých priateľov, vďaka ktorých pomoci sa mu podarilo obhájiť dizertačku o bozónoch a získať titul.

Ani v 89 rokoch to starému pánovi nestačí a vášeň k fyzike ho ženie k ďalším výkonom. Hovorí, že chce aktívne pokračovať vo svojej vedeckej kariére v oblasti fyziky a venovať sa výskumu. Riešenie náročných úloh vníma ako ten najlepší spôsob, ako si udržať bystrý mozog.

Príspevok 89-ročný pán si konečne splnil sen. Vo vysokom veku získal doktorát z fyziky je zobrazený ako prvý na Emefka.sk.