1. Netuším, či má moja sestra narodeniny 6. augusta alebo 8. augusta. Vždy to maskujem tým, že poviem: „Máš narodeninový týždeň. Vyber si deň a ja ťa vezmem na večeru.“ Sestra má 75 rokov. Myslím, že svoju šancu spýtať sa jej na presný dátum som už dávno prepásol.

2. Bývalý kolega mi kúpil stierací žreb. Sedel som vo svojej kancelárii, zotrel som ho a zistil, že som práve vyhral desaťtisíc. Nastala veľká dilema – poviem mu, že som vyhral, a férovo sa s ním rozdelím, alebo mu poviem, že som nevyhral, a všetko si nechám pre seba. Keď sa u mňa zastavil s otázkou, či už som ho zotrel, stále som nebol rozhodnutý, tak som povedal, že ešte nie.

Srdce mi bilo ako o život. Fakt som práve vyhral 10-tisíc? Dospel som k záveru, že ich fakt potrebujem, a keď sa u mňa kolega zastaví najbližšie, poviem mu, že som nič nevyhral. Otočil som ho, aby som zistil, ako si uplatniť výhru… a zistil som, že je falošný. Bol to vtip. Vďakabohu, že som ho otočil skôr, ako som mu povedal, že som nič nevyhral, lebo by som vyzeral ako totálny kretén. A aj by som ním bol.

3. Keď sme s mojím manželom ešte len začínali randiť, na Halloween sme sa dohodli, že každý z nás uvarí svoju tekvicovú polievku a potom si ich vymeníme. Chcela som ho očariť svojím kuchárskym umením, a hoci moja polievka chutila fakt famózne, mala dosť neatraktívnu hovienkoidnú farbu. Tak som do nej pridala pár kvapiek oranžového potravinárskeho farbiva.

Polievka zrazu vyzerala ako z magazínu a on sa ňou išiel zadrhnúť. Stále opakoval, že mu hlava neberie, ako môže byť taká výborná a hlavne taká oranžová. Už sú to roky. Dodnes na Halloween varievam tú istú polievku, dodnes do nej pridávam potravinárske farbivo a on dodnes chváli jej ukážkovo oranžovú farbu. Nikdy mu nepoviem, čo za ňou stojí.

4. Na svoje narodeniny rád chodievam do miestnej pizzerie, ktorú však nikto z mojej rodiny nemá rád. Nechutí im tam. Mňa tam na narodeniny brávali ešte naši, keď som bol malý, a chcel som si túto tradíciu ponechať. Preto vždy nechám manželku vybrať reštauráciu, do ktorej pôjdeme na moje narodeniny na večeru, a na druhý deň idem sám do spomínanej pizzerie a dám si na obed svoju obľúbenú pizzu. Nikto o tom nevie.

5. Prvá alebo druhá trieda na základnej škole. Spolužiak, ktorý sedel vedľa mňa, začal vydávať zvuk ako sanitka a neprestal s tým ani počas testu. Učiteľka ho napomenula, že ak to spraví ešte raz, dostane päťku a bude. To posledné „uííí-úúú“ som spravil ja, nie on.

6. Chcel som zo zeme zobrať malý kamienok, aby som odplašil otravné vtáky. Až keď som ho poriadne uchopil medzi prsty, uvedomil som si, že je to psí (aspoň dúfam) výkal.

Mohlo by ťa zaujímať:

EMEFKA Premium len za 2,99 €? Využi našu limitovanú ponuku s nadupanými benefitmi

• Slovensko
• TV & Media

Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane

Príspevok Ľudia sa podelili o svoje malé (aj väčšie) tajomstvá, ktoré si preventívne vezmú do hrobu je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

1. Spolužiačka z vysokej (doteraz netuším, ako sa tam vôbec dostala). Raz jej volal otec, aby jej pripomenul, že musí do auta doliať olej. Urobila to. Potom začalo celé auto smrdieť ako fritéza a skapalo. Snažil som sa jej to vysvetliť, ale ani po hodine nevedela pochopiť, čo to má spoločné s tým, že do motora naliala slnečnicový olej. Niektorí ľudia sú stratený prípad.

2. Spolubývajúca si išla variť cestoviny. Hodila ich do hrnca, zapla sporák a odišla… Voda nikde.

3. Musel som kamoške pomáhať naštartovať auto cez káble, lebo sa jej vybila baterka. Keď sme to konečne nakopli (tvrdohlavá kraksňa), vypla motor, aby som ju „dobre počul“, poďakovala mi a povedala, že sa ozve neskôr. Nevedel som, či sa smiať, alebo plakať.

4. Spolubývajúca piekla brownies. V recepte sa písalo, že treba vymastiť spodok plechu maslom a ona bez srandy chytila maslo, otočila plech hore nohami a vymastila spodok. Potom ho otočila, naliala doň cesto a šupla ho do rúry. Niektorí ľudia potrebujú obrázkový návod hádam aj na dýchanie.

5. Spolubývajúci nechápal, prečo ma vytáča, že si neumýva ruky po manipulácii so surovým mäsom. Myslel si, že na tom nič nie je, ocapkal, čo mu prišlo do cesty, a ešte ja som bola tá „pošahaná puntičkárka“, lebo mi to vadí. Na druhú stranu, bol to ten istý spolubývajúci, čo si myslel, že sa jeho plachta nezmestí do práčky, tak ju preventívne nikdy nepral. Tak čo sa čudujem?

Odporúčame prečítať:

Takto vyzerala na začiatku a takto teraz. Dominika Cibulková zverejnila fotky svojej premeny

• Celebrity
• Slovensko

6. Som gynekologička. Dospelá žena mi so všetkou vážnosťou povedala, že je pre ňu jednoduchšie utrieť všetko naraz (od zadku až k intímnym partiám, jedným kúskom papiera), ako postupne (najprv intímne partie, potom zadok). Už sa nedivím, že k nám chodí ako na hodiny klavíra s infekciou.

7. Musel som učiť chalaniska v práci, ako sa enterom dostane do druhého riadka. Och, povedal som chalaniska v práci? Myslel som šéfa. Svojho šéfa. Ktorý poberá päťcifernú mesačnú mzdu.

8. Bývalá najlepšia kamarátka sa mi sťažovala, že si musela zase kúpiť nový vysávač – tento mesiac už tretí. Nechápala som. Spýtala som sa jej, v čom bol problém, a ona odpovedala: „V tom istom, čo aj predtým. Zrazu prestal ťahať.“ Tak som sa jej spýtala, či skúsila vymeniť vrecúško. Čumela na mňa ako pero z gauča… netušila, čo to vôbec je.

9. Pozerali sme s kamarátkou vojnový film a ona sa vytočila, že na konci nepovedali, kto tú vojnu vyhral. Bol to film o druhej svetovej.

Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane

Príspevok Zábavné príhody s dospelými ľuďmi, ktorým chýbali úplne základné znalosti je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

1. Najkrajšia baba v našej triede, totálne mimo moju ligu. Keď som sa na ňu pozrel, zabudol som aj to, ako sa volám. Na stretávke z nej vypadlo, že celé tie roky čakala, kedy ju zavolám von, a bola úplne mimo z toho, že ju beriem skôr ako mladšiu sestru. Mal som chuť otrepať si hlavu o stenu.

2. Skupinka ľudí si najala našu kapelu, aby sme im zahrali na stredoškolskej stretávke. Ako som tak vykladal nástroje, zrazu si hovorím: „Kokos, hentoho chalana poznám… a tú babu tiež… a tamtá mi je tiež nejaká povedomá.“ Bola to stretávka mojej triedy, na ktorú ma nikto nepozval.

3. Na stretávke po desiatich rokoch som sa spýtal baby, teraz už ženy, do ktorej som bol v ôsmej triede zbláznený až po uši, či vôbec registrovala moju existenciu. Na druhý deň mi napísala, vybehli sme párkrát na kávu… Už je to šesť rokov, momentálne sme zasnúbení a plánujeme svadbu. Naozaj som nečakal, že sa to takto vyvrbí.

4. Bol som prekvapený, že je ten chalan ešte nažive. A on bol na tom podobne. Na strednej sme obaja prepadli drogám a posledný raz, čo som ho videl, sme sa prakticky okradli navzájom. On mi dal vo vrecúšku nejakú burinu, ja jemu päťku namiesto vyššej bankovky.

Obaja sme sa rozbehli opačným smerom skôr, ako sme vôbec skontrolovali, čo držíme v rukách, a už sme sa viac nevideli. Na stretávke som si ho všimol okamžite – sedel v kúte a vyzeral veľmi dobre. „Kámo, ja odpadnem! Myslel som si, že ty už budeš voňať fialky zospodu!“ bola prvá veta, ktorú mi povedal, keď ma uvidel.

5. Náš spolužiak bol prvotriedny šikanér. Raz mi len tak z dlhej chvíle vyšmaril školskú tašku von oknom z tretieho poschodia a nebol som jediný, kto s ním mal podobnú skúsenosť. Považoval som ho za kolosálneho kreténa a vždy, keď som ho spätne spomínal, som naňho nemal jediného pekného slova.

Až na stretávke som zistil, že mu v tom čase otec zomieral na rakovinu. So slzami v očiach sa mi ospravedlnil za všetko, čo mne aj ostatným v tom čase urobil. Som rád, že sme si to vyrozprávali, a dnes sú z nás celkom dobrí kamaráti.

Odporúčame prečítať:

Školský kalendár na rok 2025. Pozri si, kedy budú kľúčové udalosti ako maturity a monitor

• Fakty a zaujímavosti
• Slovensko

6. Najväčším prekvapením boli pre mňa ich terajšie profesie. Baba, ktorá nevedela zosmoliť súvislú vetu, je teraz učiteľkou. Chalan, ktorého trikrát zatkli za požitie alkoholu pred osemnástkou, je policajtom. Triedny génius, ktorý by svojím IQ zahanbil aj Einsteina, žije v totálnej chudobe, lebo sa rozhodol v Kostarike zachraňovať akýsi dažďový prales. Wau. Jednoducho wau.

7. Až na stretávke po desiatich rokoch som zistil, že 17 z mojich spolužiakov už nie je medzi nami. Ostalo mi trochu nevoľno, keď som sa to dopočul.

8. Nikto si na mňa nespomínal. Nikto. Namiesto toho, aby som si zaspomínal na staré dobré časy, som polovicu večera strávil predstavovaním sa a väčšina z nich ani napriek tomu netušila, čo som zač. Bol som tiché decko, ale toto bol fakt extrém.

Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane

Príspevok Ľudia prezradili, čo ich najviac šokovalo na stretávkach zo strednej školy je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

1. Do reštaurácie volá pani, chce si objednať jedlo na donášku, ale nechce nám dať adresu. „Nechcem, aby váš oplzlý kuriér vedel, kde bývam!“ Všetka snaha vysvetliť jej, že bez adresy to nemáme ako doručiť, bola márna, až napokon zavesila s tým: „Fajn! Nájdem si nejakú schopnejšiu reštauráciu!“

2. Pripravovala som pacienta, ktorý vykazoval známky demencie, na endoskopiu. Dostal jablkový džús zmiešaný s preháňadlom. Keď som neskôr prišla k nemu na izbu, s pokojom Angličana mi oznámil: „Slečna, ešte raz mi spôsobíte takú besnú sr*čku, tak si nájdem, kde bývate, a nalejem vám ten odporný džús rovno do gágora.“ Do dnešného dňa si nie som istá, či srandoval, alebo to myslel vážne.

3. Okolo pokladne v kine sa ponevieral pán na vozíčku, tak som sa ho opýtala, či mu môžem nejako pomôcť. „Hovoríte po anglicky?“ spýtal sa ma, na čo som odpovedala nie. „Španielsky?“ Nie. „Taliansky?“ Nie. Takto sme preskákali zopár jazykov, až napokon začal plynule hovoriť naším rodným jazykom.

„Nemáte tu náhodou straty a nálezy?“ spýtal sa ma, na čo som mu musela povedať, že, bohužiaľ, nič také nevedieme. „Čo ste stratili?“ chcela som vedieť. Predpokladala som, že to bude mobil alebo peňaženka, ale on zdvihol pravú ruku, na ktorej mal len štyri prsty, a odpovedal: „Palec.“ Ani nečakal na reakciu. Aj s vozíčkom sa otočil a odišiel preč.

4. Chalan prišiel k nám do pizzerie a objednal si pizzu s každou jednou prísadou, ktorú máme. Hovoril som mu, že je to blbosť, 15 prísad je príliš veľa, pizza nebude dopečená, blá, blá, blá. Nie. On to chce. Tak sme mu to upiekli, hodili do škatule a on si spokojne odkráčal. Ani nie o desať minút bol naspäť a hovorí mi: „Mali ste pravdu, bola to blbosť. Môžem dostať klasickú šunkovú?“

5. Pracovala som pri pokladni v železiarstve. Blokovala som nákup ako každý iný, keď zrazu na mňa začala zákazníčka vrieskať ako zmyslov zbavená, lebo používam skener a „ten laser nakazí jej nákup rakovinou“. Za ňou rad hádam až po koniec obchodu a ona ma donútila každý produkt nahodiť manuálne podľa číselného kódu.

Trvalo to dobrých pätnásť minút a ona ma celý ten čas nezabudla prepaľovať nedočkavým pohľadom. Keď som konečne všetko nablokovala, zaplatila a zašepkala smerom ku mne: „Nehovorím, že vám prajem niečo zlé, slečna. Ale ak sa vám náhodou stane niečo zlé, tak som vám to asi omylom privolala.“

6. Jeden čas som pracovala v knižnici. „Vidím, že máte doma stále jednu knihu, ktorú bolo treba vrátiť už pred mesiacom,“ hovorím jednej zákazníčke. „Oh, tamtú. Tak tú nevrátim. Ježiš mi povedal, nech ju spálim.“ Ani si nechcite predstaviť jej reakciu, keď som jej oznámila, že buď ona, alebo Ježiš bude musieť zaplatiť pokutu.

7. Do pizzerie nám volala ženská a chcela, aby sme čas doručenia skrátili na polovicu. Obedňajšia špička, slušne som jej vysvetlil, že to neprichádza do úvahy. Napriek tomu si objednala a zavesila. O chvíľu volala znovu s tým, že sa pýtala v konkurenčnej pizzerii, tam jej to vraj urobia rýchlejšie, takže chce stornovať objednávku. Nie je problém – nebola prvá a určite nie posledná.

„Nieže mi za to prídete posprejovať dom. Ak sa niečo stane, budem presne vedieť, kto to spravil!“ začala vykrikovať na manažéra na telefóne, zatiaľ čo ten sa jej snažil vysvetliť, že nikto z nás sa o jej objednávku nezaujíma natoľko, aby sme spáchali trestný čin.

„No len aby,“ odvrkla a položila. Asi o hodinu neskôr k nám na pobočku napochodovala dvojica policajtov. Aby som to skrátil – tá ženská na nás reálne zavolala policajtov kvôli hypotetickému trestnému činu, ktorý sa ešte nestal.

Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane

Príspevok Zamestnanci služieb sa podelili o pamätné zážitky so zvláštnymi zákazníkmi je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

1. Manžel je zubár. Raz sa naňho nová pacientka sťažovala komore, pretože jej naznačil, že si nesprávne umýva zuby.

2. Som hasič. Chlapík na mňa podal sťažnosť, pretože som mu vyrazil dvere do bytu a nečakal, kým príde s kľúčmi. Vo vnútri bytu ležala na zemi jeho mama v bezvedomí. On bol mimo mesta a autom by mu to trvalo päť hodín.

3. Sťažoval sa na mňa kolega v práci, lebo – a to teraz citujem – som stále nahnevaný. „Veď sa naňho pozrite! V kuse je červený!“ Nebol som červený kvôli hnevu, ale preto, že bolo leto a ja som nafasoval jednu z tých pokožiek, čo sa skrátka nevie normálne opáliť.

4. Zákazníčka sa na mňa sťažovala manažérke predajne, lebo som jej povedala, že nedržíme značku krmiva pre psov, ktoré zháňa. Bola to vlastná značka konkurenčnej predajne.

5. Zákazník na mňa podal sťažnosť, lebo som opätovne odmietla jeho ponuku na večeru. Bola som tam len na brigáde, mala som čerstvých šestnásť a ten chlap mal minimálne štyridsať.

6. Kolega podal sťažnosť na personálne, lebo mu vadilo, že si počas obednej prestávky čítam knihu. Keď si ma vedúca HR zavolala na koberček, aby to prešetrila, povedala som jej: „Ospravedlňujem sa, už nebudem čítať knihy počas obeda. Namiesto toho budem čítať časopisy 18+ počas pracovnej doby ako on.“

Odporúčame prečítať:

Školský kalendár na rok 2025. Pozri si, kedy budú kľúčové udalosti ako maturity a monitor

• Fakty a zaujímavosti
• Slovensko

7. Keď som pracoval ako hasič, raz sa na mňa sťažovala akási ženská, pretože som si pred vstupom do jej domu nevyzul topánky. Po prvé, vyzliecť si akúkoľvek časť ochranného odevu je v rozpore s pravidlami. Po druhé, jej dom bol v tom čase v plameňoch.

8. Postaršia suseda sa na mňa začala sťažovať na domovej schôdzi, vraj som posprejoval akési garáže. Nič také som, samozrejme, nespravil. Trval som na tom, aby sme si spoločne prezreli záznam z bezpečnostnej kamery, a tak sa aj stalo. Vďaka tomu mohli všetci susedia na vlastné oči vidieť, že tie garáže posprejoval jej najmladší syn.

Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane

Príspevok Ľudia sa podelili o najhlúpejšie sťažnosti, aké na nich kedy kto podal je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

1. Kamaráti zobrali ženícha do baru, ožrali ho a spiaceho ho naložili do vlaku, ktorý mieril na opačný koniec republiky. Ráno sa zobudil desať hodín od miesta svadby a nemal sa tam ako dostať. Svadba sa zrušila a s danými kamarátmi sa už viac nebaví.

2. Rozlúčka so slobodou v Las Vegas. Nikto nevedel, že ženích je bývalý gambler. Celá partia sme sedeli v kasíne, popíjali, keď sa zrazu zdvihol, že si ide niečo objednať k baru, a na niekoľko hodín sa po ňom zľahla zem. Keď sme ho našli, sedel na obrubníku pred kasínom a plakal. Prehral viac ako 10-tisíc.

3. Nevesta sa vkradla na ženíchovu rozlúčku so slobodou. Našla ho v špajze s jeho mamou, ktorá – ako sa v ten deň dozvedela – ho vo veku 20 rokov ešte stále dojčí.

4. Ženíchov pripitý kamarát začal kydať na jeho nastávajúcu, tak sa ženích neudržal a jednu mu natiahol. Začali sa klbčiť a chalan, čo sa mal o týždeň ženiť, skončil so zlomenou sánkou. Na svadbe musel jesť cez slamku.

5. Bola to moja rozlúčka so slobodou. Čo-to sme popili a chalanom skrsla v hlave brilantná idea – čo keby som sa vyzliekol donaha, vybehol na námestie Times Square a začal spievať. Dopadlo to presne tak, ako by ste čakali, a týmto by som sa chcel ospravedlniť všetkým, ktorí v ten deň utrpeli duševnú ujmu.

6. Opitý ženích zaspal a jeho kamaráti sa rozhodli prefarbiť mu chlpy v intímnej oblasti na oranžovo. Vraj to bude „super“ prekvapenie počas svadobnej noci. Nejako nerátali s tým, že po kontakte s farbou sa mu to tam dole môže celé zapáliť… a presne to sa aj stalo. Chudák sa namiesto ženenia musel ísť dať obrezať.

Odporúčame prečítať:

Kruté, ale zamyslenia hodné. 10 skvelých filmov, v ktorých nakoniec nevíťazí dobro

• Fakty a zaujímavosti
• Filmy a seriály

7. Kamarátova rozlúčka, jeden z jeho známych zavolal striptérku. Aby som to skrátil – v ten deň som videl mamu svojej bývalej frajerky nahú. Vôbec som netušil, že sa niečomu takému venuje, a keďže som ju (pochopiteľne) nikdy predtým nevidel vyzlečenú, hodnú chvíľu mi trvalo, kým som ju spoznal.

8. Nevesta sa v rámci stávky pokúšala vyliezť na rebrík hasičského auta a skĺznuť sa po ňom dole ako po šmykľavke. Zlomila si obe nohy. Termín svadby sa už nedal prebookovať, iba zrušiť, takže ju absolvovala na vozíčku.

Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane

Príspevok Vtipné príhody z rozlúčok so slobodou, ktoré nedopadli podľa predstáv je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Na sociálnej sieti sa podelili o chvíle, keď ich mozog dočasne prestal kooperovať. „To som vážne až taký idiot?“ pýtali sa následne sami seba, no my sme presvedčení, že podobné veci sa sem-tam dejú každému. Súhlasíš?

1. Povedala som si, že je čas na domáce zvieratko, a vydala sa do zverimexu pre škrečka. Kúpila som mu krásnu veľkú klietku, piliny, jedlo, napájačku a spokojne odišla domov. Až keď som doma zložila spomínanú klietku, došlo mi, že som zabudla kúpiť škrečka.

2. Telefonoval som s mamou. Po chvíli ma prepadla panika, lebo som nevedel nájsť mobil, tak som jej to v strese povedal a ona odpovedala: „Nepanikár. Zložím, zavolám ti, a keď začne zvoniť, určite ho nájdeš.“ Tak sme zložili, ona mi zavolala a ja som nevedel, či sa smiať alebo plakať. Jablko naozaj nepadá ďaleko od stromu.

3. Našiel som na ulici mobil, ktorý zhodou okolností vyzeral úplne ako ten môj, no nevenoval som tomu žiadnu pozornosť. Zastavil som sa na policajnej stanici a odovzdal ho. Prišiel som domov, išiel som zavolať kamarátovi a vtedy mi to docvaklo. Polhodinu dozadu som odovzdal na polícii svoj telefón, ktorý mi predtým očividne vypadol z vrecka.

4. Frajer deň pred odletom vážil kufor tak, ako to robí vždy – najprv sa postavil na váhu sám, potom zobral do ruky kufor a vypočítal rozdiel. Zistili sme, že má o kilo navyše, a ja som bez rozmyslu skonštatovala: „Neboj, ráno sa vys*rieš a budeš o kilo ľahší. Problém vyriešený.“

5. „Aha, takže sme menovci,“ povedal mi niekto, koho som v ten deň videl prvýkrát, a moja okamžitá odpoveď bola: „Fakt? Ako sa voláš?“ Ešte teraz mám chuť niekam sa zakopať, keď si na to spomeniem.

6. Dobrých päť minút som sa snažil otvoriť konzervu otváračom na konzervy a za ten svet som nevedel pochopiť, prečo mi to nejde. Pomyslel som si, že už to je nejaká chvíľa, čo som naposledy otváral konzervu, ale niečo také primitívne človek hádam nezabudne, nie? Potom som sa poriadne pozrel, čo to držím v ruke. Bola to škrabka na zemiaky.

Odporúčame prečítať:

Animovaný Spider-Man, miliardová Barbie aj kvalitné slovenské tituly. Tipy na 10 filmov, ktoré Netflix pridal do svojej ponuky

• Filmy a seriály
• Stream platformy

7. Pri vyťahovaní jedla z chladničky som do nej nevedomky zavrel mobil. O pár hodín neskôr mi niekto volal. Keď som počul z chladničky vychádzať hudbu, moja prvá myšlienka bola: „Fíha, moja chladnička vie prehrávať hudbu. Prečo mi to majiteľ bytu nepovedal?“

8. Bavili sme sa s kamarátom o futbale a Cristianovi Ronaldovi. Chvíľu sme sa odmlčali, rozmýšľali nad nesmrteľnosťou chrústa, keď sa zrazu opýtal: „Koľko rokov má vlastne Ronaldo?“ A ja som ako idiot odpovedal otázkou: „Kto je Ron Aldo?“

Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane

Príspevok Ľudia sa podelili o prípady, keď si museli povedať: „To som vážne taký blbý?“ je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Ľudia na Reddite sa nedávno podelili o nepríjemné skúsenosti so svojimi šialenými, neporiadnymi a občas značne prepnutými spolubývajúcimi, ktorí im robili zo života peklo. Poďme si ich spoločne prečítať.

1. Mala som niekoľko príšerných spolubývajúcich. Moja „obľúbená“ vždy prišla domov o druhej ráno spitá pod obraz boží a buď nechala kľúče z vonkajšej strany vchodových dverí, alebo ich rovno nechala otvorené dokorán. Potom, samozrejme, zaspala v obývačke.

2. Býval som v zdieľanej izbe s chalanom, ktorého som predtým nepoznal. Trvalo mi niekoľko mesiacov, kým som si všimol, že vždy, keď odíde, nechá si zapnutú webkameru.

3. Niekoľko týždňov sme boli dohodnuté, že mi postráži mačky, kým budem na víkend mimo mesta. Vrátila som sa domov, mačky nemali jedlo ani vodu a bolo jasné, že tam už niekoľko dní nikto nebol. Keď som jej – vytočená do nepríčetnosti – volala, s pokojom Angličana mi oznámila, že sa rozhodla ostať na víkend u frajera. „Veď sú to len mačky. Tie zvládnu všetko,“ zakončila to.

4. Bol august, horúca vlna a všetci sme sa potili aj vo vlastnej koži. Ona nielenže vypla klimatizáciu, ešte aj nastavila kúrenie na 32 stupňov. Potom si odišla na víkend preč a ja som sa z práce vrátil do sauny.

5. Kradol nám jedlo a bol to neskutočný bordelár. Odmietal si po sebe umyť riady, nechával po byte špinavé paličky do uší a raz som ho pristihol, ako si bez štipky chochmesu odpľul na zem. NA KOBEREC. Za to som mu jednu kvalitnú lízol a krátko nato sa odsťahoval.

6. Majiteľ nás pred nasťahovaním akosi zabudol informovať, že byt má ešte jednu izbu navyše, v ktorej už niekto býva. Taktiež úplne zabudol podotknúť, že daný človek trpí schizofréniou a nefajčí na balkóne, ale vnútri. Krajšie prekvapenie som v živote nezažil.

Odporúčame prečítať:

Mrazivý príbeh americkej tínedžerky: Presvedčila svojho priateľa, aby vyvraždil celú jej rodinu

• Krimi
• Zahraničie

7. Zavolala mi, keď som bola u kamarátky, a povedala mi, že môj otec zomrel. Môj otec nezomrel, bol úplne v poriadku. To len ona bola žiarlivá psychopatka.

8. Bývalá spolubývajúca mala vlasy dlhé po pás. Česala si ich kefou a vlasy z nej následne vyhadzovala do drezu v kuchyni. DO DREZU V KUCHYNI. Nonstop sme museli volať majiteľa, lebo bol upchatý odtok.

Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane

Príspevok Ľudia sa podelili o hororové zážitky s príšernými spolubývajúcimi je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

1. Manželova teta bola príšerná kuchárka. Nezvykneme na návštevách frflať na jedlo, ale jej kreácie boli doslova nepožívateľné. Tak sme jedného dňa začali predstierať, že sme prešli na vegetariánstvo, len aby sme sa im vyhli. Bolo to desať rokov dozadu, medzičasom sa z nás stali reálni vegetariáni a ona stále o ničom netuší.

2. Keď som dvadsať rokov dozadu nastúpil ako redaktor do novín, náš hlavný editor sa volal Eduard. Až potom, čo odišiel do dôchodku – po vyše štyridsiatich rokoch v tej istej firme -, som sa dozvedel, že v skutočnosti sa tak vôbec nevolal. Dostali sa mi do rúk nejaké jeho papiere a na nich svietilo meno Leonard.

Vysvitlo, že keď tam začal pracovať, bol mladý, hanblivý a vedúci, ktorému sa predstavil, zle počul jeho meno. Bál sa ho opraviť, a tak radšej polovicu života vystupoval ako Eduard.

3. Keď som bol malý, často som predstieral chorobu, aby som sa mohol uliať zo školy. Spravil som si horúcu čokoládu, celý deň hral videohry a bolo mi fajn. Našim som vždy povedal, že ma „bolí hrdlo“. Jedného dňa sa o mňa začali vážne strachovať, tak ma nahnali k lekárovi a ten zistil, že mám jednu mandľu o dosť väčšiu ako druhú, čo vraj môže spôsobovať moje časté „choroby“.

Odporučil našim, nech mi ju dajú chirurgicky odstrániť. Mne to bolo jedno – bol som decko a netušil som, čo znamená chirurgicky odstrániť… až dokiaľ som sa neocitol na operačnej sále. Dnes mám 25 rokov a moji rodičia dodnes nevedia, že som bol celé detstvo prakticky zdravý ako repa.

4. Celá moja rodina je v tom, že som svojho manžela stretla na kamarátkinej oslave. V skutočnosti sme sa stretli tak, že ho daná kamarátka prizvala do trojky.

5. Sused, ktorého nemám veľmi v láske, ma pozval na záhradnú opekačku a mne sa vážne, ale vážne veľmi nechcelo ísť. Vedel som, že uvidí moje auto na príjazdovej ceste, tak som ho naštartoval, odišiel do mesta a celý deň sa nevrátil, len aby som tam nemusel ísť.

Odporúčame prečítať:

Školský kalendár na rok 2025. Pozri si, kedy budú kľúčové udalosti ako maturity a monitor

• Fakty a zaujímavosti
• Slovensko

6. V druhom ročníku na strednej sme si museli povinne vybrať jeden nepovinný predmet (pekný paradox), tak som si zvolil 3D modelovanie. Všetko, čo som spravil, stálo za prd, ale čo by ste čakali od 16-ročného chalana? O niekoľko rokov neskôr som hral Minecraft na určitom serveri, skamarátil sa s majiteľom a stal sa moderátorom.

Raz sa ma spýtal, či nepoznám niekoho so skúsenosťou v 3D modelovaní. Vraj rozbieha nejaký nový projekt. Samozrejme, že som sa prihlásil – skúsenosť som predsa mal. Najprv som absolútne netušil, čo vlastne robím, ale po nociach strávených nad videami z YouTube to zrazu všetko začalo dávať zmysel a aby som to skrátil, koncom projektu som bol šéfom celého oddelenia 3D grafikov.

7. Môj brat 15 rokov predstieral, že je alergický na mačky… a potom to celé prasklo. „Chcela by som mačku, ale tento je alergický,“ povedala raz jeho exmanželka na rodinnej oslave. „A to si kde zobrala?“ spýtala sa jej udivene moja mama. Aby bolo jasné, nerozviedli sa kvôli lži o alergii, ale v ten deň ho skoro stiahla z kože.

Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane

Príspevok Ľudia sa podelili o „nevinné“ lži, ktoré sa nafúkli do astronomických rozmerov je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Na sociálnej sieti prezradili, ako šikovne sa pomstili kolegom či šéfom, ktorí si už poriadne dlho koledovali o niečo nemilé. Poďme si spoločne prečítať ich príbehy.

1. Pracovala som v bagetérii. Všetky baby tam mali dlhé tmavé vlasy, napriek tomu šéf vždy obvinil mňa, keď zákazník našiel v jedle vlas. Podotýkam, že som bola jediná, ktorá nosila sieťku. Jedného dňa som si povedala, že mám toho tak akurát dosť a zafarbila som si vlasy namodro.

Ako hovorím, bola som jediná, ktorá nosila sieťku, takže netrvalo dlho a niekto zase našiel vo svojej bagete vlas – dlhý tmavý vlas. Šéf sa automaticky otočil na mňa, no ja som sa len usmiala. „Môj určite nie je. Veď by musel byť modrý.“ Jeho výraz tváre bol na nezaplatenie.

2. Sedela som v jednej kancelárii s kolegyňou, ktorá mala zálusk na moje miesto, tak sa začala sťažovať vedeniu, že sedenie so mnou „má negatívny dopad na jej zdravie“. Fajčila som totiž v kancelárii (bolo to ešte v 80. rokoch, vtedy bolo niečo také bežné). Ona sama pritom chodila do práce zafajčená, lebo jej frajer fajčil jednu od druhej priamo v byte.

Časom mi to začalo liezť na nervy, tak som s tým skrátka sekla. Nefajčila som jeden deň, päť dní, dva týždne… a ona stále chodila za vedením s tou istou sťažnosťou. Napokon jej šéf povedal: „Ak by vám ten dym z cigariet naozaj tak prekážal, asi by ste si všimli, že tu už dva týždne žiadny nie je.“ O pár mesiacov nato ju prepustili a ja vďaka tomuto incidentu už štyridsať rokov nefajčím.

3. Niekto nám kradol z firemnej chladničky jedlo a bolo mu fuk, koľko nahnevaných schôdzok sme na túto tému viedli – odmietal s tým prestať. Raz som si povedal, že stačí, a zobral som iniciatívu do vlastných rúk. Zlodejovi chutili moje sendviče, tak som si dal na príprave toho ďalšieho náramne záležať.

Objednal som cez internet najštipľavejšiu omáčku, akú som našiel, a dal som jej tam teda požehnane. „Preboha!“ vystrelil počas obednej pauzy jeden z kolegov od stola, červený ako paradajka, a utekal sa do kuchynky napiť vody. Odvtedy už nikomu jedlo z chladničky nezmizlo.

Mohlo by ťa zaujímať:

Chceš potešiť svoju lásku na Valentína? Vďaka týmto darčekom ťa bude ľúbiť ešte viac

• Tipy a triky
• Vzťahy

4. Pracujem na stavbách, ale keď to veľmi nejde, privyrábam si ako roznášač pizze. Svojho času so mnou na stavbe robil jeden neskutočne slizký chlap. Chválil sa, že má doma ženu, ktorá by mu dala aj modré z neba, a zároveň má frajerku, s ktorou si užíva vždy, keď je jeho drahá v práci. Ako bonus šikanoval kolegov – skrátka idiot na pohľadanie.

V ten deň som doručoval pizzu. Zazvonil som na zvonček, klasika, keď mi zrazu dvere otvoril tento výkvet. Schmatol pizzu, zaplatil na cent presne a išiel mi tresnúť dverami pred nosom, no ja som ho zastavil otázkou: „Počuj, a toto je dom tvojej ženy alebo frajerky?“ V tej rane by sa mu nikto krvi nedorezal. Z vrecka vytiahol dvacku, ktorú mi nechal ako prepitné, a zaželal mi príjemnú jazdu.

5. V práci máme jednu chladničku, ktorú, pochopiteľne, zdieľajú zamestnanci dennej zmeny rovnako ako zamestnanci tej nočnej. Niekto z tej nočnej mi permanentne pil moju kolu. Jeden pohár by ma nezabil, ale ja som si tam nechal polovicu dvojlitrovky a ráno tam boli dva hlty. Mimo toho bolo hrdlo celé ulepené, takže mi bolo jasné, že ten človek ešte aj pije rovno z fľaše.

Neskutočne ma to vytočilo. Nešlo o poondiatu kolu, ale o princíp. Na druhý deň som pred odchodom z práce špendlíkom spravil do hrdla fľaše s kolou niekoľko dierok. V práci máme povinné uniformy, ktorých súčasťou je biela košeľa. Viem si teda predstaviť, aký bol dotyčný nadšený.

Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane

Príspevok Ľudia sa podelili o víťazné momenty, keď sa pomstili svojim kolegom či šéfom je zobrazený ako prvý na EMEFKA.