Ako by však vyzerala Hviezdoslavova tvorba, ak by žil v 21. storočí? Bol by Hviezdoslav raperom? Použili sme umelú inteligenciu na to, aby sme previedli ikonické slovenské rapové texty do štýlu, v akom písal Hviezdoslav.

Chat GPT v textoch nezmenil len jazyk na kvetnatú a starú slovenčinu, akú používal Hviezdoslav. Nanovo vyskladal báseň, ktorá presne zodpovedá Hviezdoslavovmu štýlu a jazyku, a zároveň si zachováva rovnakú náladu aj tému textu súčasného autora.

Zistiť, ktorý text sme prerobili na Hviezdoslavov štýl, nie je ťažké, pokiaľ pozorne vnímaš, čo čítaš a sústredíš sa na určité slová. Podarí sa ti uhádnuť originálnu verziu všetkých piatich básní?

Báseň č. 1

Keď my sa veziem, darmo svet nám závidí
bo v letku našom iskra, čo srdcia zapáli,
bo v šume kolesa spev duše sa ozýva —
a vánok v tvár mi veje, sloboda svätá dýcha.

Keď my sa veziem, voz hlučne nezarieka,
lež ticho ide, jak stín, v ňom duša neutečie.
Plyn spúšťam krotko, dym stúpa k oblakom,
a ja, jak vták, čo v povetrí sa nesie — sám, voľný, pokojný.

Keď veziem sa, nad krajem slnce žiari,
za mnou tieň závisti, čo jazyk šteká v dave.
Ale ja mlčím, v koži ticha sedím,
v tom štvorkolesu chráme, kde duch sa zregeneruje.

Dvaja priatelia, vpredu jak strážni anjeli,
míňame komíny, Jaslovské, v diaľke tlejú,
a Slovensko, ó kraj, ty krásny, bohom daný,
dych tvoj mi myseľ zjasní, i keď v hlave búrka hučí.

Otvor mi okno, nech vzduch ma očistí,
nech dym z cigary v prúdoch sa s vetrom mieša —
a ja, čo v srdci mám viac než len kov a oheň,
zrak dvíham k nebu: tam je náš cieľ, tam je náš sen.

Na rodinné vozne zvysoka ja hľadím,
srdcu blízky mi je ten, čo sa s vetrom vadí —
a kto nás pozná, vie, že hranice lámeme,
že noci tancujú s nami, že my sme tí, čo plameň nesú.

Príď teda k nám, kde žitia prúd je plný,
čo ti my dáme, to v žiadnom dome nenájdeš.
Do rána sa smejeme, výsmechom klam bijeme,
čo slovo vraví, skutkom zboríme.

Nezbedné deti ulice, no s dušou básnika,
čo nemá rád klam, čo miluje pravdu.
Moja mater nepoznala pohodlia dary,
ale mňa naučila kráčať priamo, statočne.

A ty, čo v slow flow nevidíš krásu,
nevieš, že i šepot môže silnejší byť než krik.
Čo bontón z vás robí, mňa iba zväzuje —
ja v horách revem jak kráľ, v srdci mám Kongovu silu.

Báseň č. 2

Z doliny tmavej, z chudobných končín,
kde zore blednú a hlad sa tam zloží,
prišla si, dievčina, v srdci márnivosť,
v očiach sny z lesku, nie z čestnosti ložisk.

Za víziou svojou — nie prácou si šla,
no ruku nezdvihla si k námahe dňa.
Kde dar, tam úsmev, kde zlato, tam túžba,
len po výhode si dychčala, úbohá slúžka.

Vrecia plné — no nie tvojou zásluhou,
kabelky cudzie, sťa masky ti kryjú lož.
Mená honosné, značky jak štít —
no duch v tebe prázdny, jak polámaný kmeň.

Chlap, nech by aj jazvou mal tvár porušenú,
no mešec ak hrubý, hneď lásku vzbudzuje.
Nie srdce ti drahé, ni duša mu čistá —
no vrecko, čo štrngá, je tvoja modlitba.

Ó, ženy, čo v lakomej túžbe sa zvrhli,
v cudzom sa kúpeš, no samu seba si stratila.
Čo domy rozbíjaš, jak búrka bez srdca,
v smiechu ti chýba i zárodok hanby.

Kde je tvoj súcit? Kde hanba, kde stud?
Len hry máš, len masky, len tichý podvod.
Dáma sa hráš, no duch tvoj je žobrák,
ani vlas v tvojom zrkadle nie je tvoj vlastný.

A priateľky tvoje? Vranie to stádo —
vrana k vrane, klam ku klamu sadá.
V prázdnych rečiach, kde srdce chýba,
pravda sa topí v kaluži pýchy.

A každý to vie, len ty nie — slepá si,
že žiješ len z cudzích, no vlastne nežiješ vôbec.
Bez opory druhých, bez rúk, čo ti dajú,
si padlá, si prázdna — si ozvena v prachu.

Báseň č. 3

Ó, nevysedávaj, mládenče, dievčina,
pri obraze bludnom svetla zo skla,
no poďže von, kde zeme šíra rovina
volá ťa – tam, kde radosť žiari z dna!

Veď len raz nám žiť je dané,
v tejto chvíli, v tomto čase —
slnko rovnako nám svieti,
na pastiera i na krásne dievča v pase.

Od jazier chladných po morí šum,
zvuky sa nesú – kdes’ tichý dvor,
kde priateľ podáva kofoly dúšok,
a leto kvitne jak ruža cez dvor.

Zhodené sú už saká, kostýmy,
mikiny dávno visia na klinci,
pláže nás čakajú s vetrom vo vlasoch,
v bikinych tancuje leto po vinici.

Vietor si hrá s farbami z lúk,
voňavé spevy s lúčmi sa stretnú —
ó, nečuj na ramená váhu dní včerajších,
dnes nový deň k nám láskavo vkĺzne!

Zabudni starosť, bôľ i ten stres,
daj oddych duši, čo trpí i klesá —
voda, slnko, spev a oddych v tráve,
v ústrety dňom, kde radosť sa nesie.

Aspoň raz, ó, bratia, nerobme pre zisk!
Nech smiech znie jak fujara do dolín,
nech pieseň letí ponad hory
a s ňou — pokoj, mier a láskavý čin.

Toto je hudba, t-toto je mier,
duše sa kúpu v čistých pramienkoch.
Tráva sa ligoce, piesok v ňom vietor,
nebo je blankytné, čisté jak sneh z hôr.

Kto v srdci nesie ranu či bôľ,
nech slnko mu teplom ju hojí.
Nádej a láska dnes k nám sa skloniť chcú —
a sny sa plnia pod letnou oblohou.

Báseň č. 4

Mám v srdci pokoj — čo povie svet, ma netrápi,
kto sám seba pozná, viac sa pýtať nemusí.
Nech rečnia tí, čo z vlastných úst len vietor chrlia —
ja idem svojou cestou v mene vôle a vnútornej sily.

Keď ranné slnko dýcha na kraj líc,
vstávam a deň mi šepká – buď mi blíz.
Zrkadlo čistí myseľ, ruka tvár,
a každá chvíľa mi je poklad, dar.

Triko si vezmem – nie pre pýchy lesk,
lež preto, že mi sedí, nie je zväz.
Na ulici sa veziem ako pán,
v hlave len rytmus, dym a prázdny plán.

Hudba mi hrá a ticho do mňa vchádza,
dva palce k nebu — duša moja kráča.
Smejem sa svetu, bez póz, bez masky,
nepotrebujem chvály, ani hlasy.

Mám v srdci pokoj — čo povie svet, ma netrápi,
kto vie, čo chce, už z cudzích súdov neztráca sily.
Nech vravia, nech sa mútia v rečiach bez cieľa —
ja kráčam rovno, hoci iných blud vedie.

Zuby i ruky čistím v rannej chvíli,
raňajky tiché, šál s vôňou zelenej víly.
A slnko, náš priateľ, nad strechou žiari —
dnešok je sviatok, nie deň bežný, starý.

Triko si vezmem nové, modrý deň,
tankujem plnú nádej, chuť a sen.
Večer nás čaká štúdio a verš,
no teraz oddych, film a priateľská reč.

Zajtra je koncert – plameň medzi ľuďmi,
tisíc očí žiari, ruky, hlasy, tlmy.
V pondelok v dedine, v stredu v meste,
a v piatok s vínom — jak básnik na ceste.

Mám v srdci pokoj — a viac už netrápi ma,
čo šepkajú tie tváre bez mena.
Kto žije čisté, ten viac klamať nemusí —
len pravdu nosí, aj keď vietor fúka z druhej strany.

Otvorím oči – a pri mne si ty,
nádej mi šepká v tvojej blízkosti.
Aj keď sa nechce vstávať do dňa sivého,
tvoja tvár ma volá do života nového.

Telefón zvoní, hlas priateľa znie,
že večer nás čaká verš i poézie spev.
Mama už varí — domov, môj chrám,
kde vône a spomienky vždy mi zostanú tam.

Zjem, napíšem, usmejem sa k rýmu,
a ďakujem dňu za tú obyčajnú chvíľu.
Stojím pri mikrofóne, v hrudi oheň mám,
ten život, čo žijem — z plna srdca rád.

Zvykol som si kráčať bez súdu, bez rečí,
nech si svet šepká, nech sa o mne dozvie hocičo.
Ja robím, čo cítim, v duši mám svoj cieľ,
a sloboda — tá mi verne spieva každý deň.

Báseň č. 5

Prichodí večer, čas nespať, mlčať nie
bo ticho dnes neprislúcha mládencovi.
Hrať budeme – a vy tlieskať s vervou,
v kruhu, kde radosť dýcha ako krv v telu.

Vieš jak? Za pás, za bok, tiež tak —
dotyk i smiech, jak kedysi — a zas tak.
Po náročných dňoch, v piatkovom lesku,
dýchať chceme — nie bdieť v tiesni mestskou.

Ach, ten deň, ten zas bol dlhý,
a týždeň? Rád, že zbehol v prachu.
Predo mnou piatok, sobota svitá —
to sú večery, kde duša rozkvitá.

Po meste blúdi radosť, iskra,
každý kút volá: „Príď, nehľaď na zisk!“
Zabudnúť starosť, hlavu vyprázdniť,
nový šat, parfém — večer sa patrí.

Mobil v dlani, hlas priateľa v ňom:
„Kde znie hudba, kde je večer plný tón?“
„Viem, priateľu — bar za barom rád ťa vediem,
všetko mám — a v tom priestore sa nestratím.“

Za dvermi je víkend, práca mlkne,
školáci v kúte, mejkap si vťapkne.
Piatok — a výplata je doma,
mladé dievča sa v klube nestratí znova.

Túžba je piť, smiať sa, tancovať,
vypotiť stres, nech nechceš už spomaľovať.
Tí, čo dna nemajú – aj tí dnes žijú,
veria, že s nocou sa k životu vrátia v úsvite.

Na pódiu reční ten, čo nesklame,
keď beat zaznie — vlní sa dvor, aj námestie.
Zabudni, čo bolo včera — dnes je dnes,
a keď piješ, tak nie tak, že padneš hneď.

Od nás znie beat — a ide až k vám,
vlní sa krajinou, cez vŕšky aj lán.
A keď tam dopadne — povieš si vďačne:
„Stálo to za to. Hudba nás zblížila večne.“

V piatok, v sobotu, často sa stáva,
že pozvú nás hrať tam, kde hudba hráva.
Ak zvuk je čistý a promotér spravodlivý,
vtedy sa dobre tancuje, aj básni rýmmi.

Gradujú chvíle, ľudia sa smejú,
Havana sa neleje — no chutí bez brehu.
Každé ucho nás cíti, každé telo sa hýbe,
a dievčina tancuje — túžba v nej vibruje.

Keď naše dievky zapoja hlas —
aj tvoje dievča rozžiari zrak.
Zober ju k stolu, daj vínku dúšok,
a možno aj tvoj konárik získa skúšok.

Prichodí večer — a spánok nie je v pláne,
hrať budeme, tlieskať budete v chráme.
Vieš jak? Za pás, za ruku, s úsmevom —
dýchať, žiť — v rytme, čo hýbe svetom.

Určite si prečítaj:

Ak vlastníš takýto byt, sedíš na zlatom vajci. Ich ceny vystrelili o 17 percent za rok

• Financie
• Slovensko

Príspevok Umelá inteligencia prerobila ikonické texty slovenských raperov do štýlu Hviezdoslava. Spoznáš, o ktoré hity ide? je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Názorové a morálne črty týchto ľudí sú spojené s obdobím, keď bolo potrebné bojovať za Slovensko ako národ, preto aj odpovede na otázku, koho by volili, sú väčšinou orientované smerom k stranám podporujúcim národné otázky. Na druhej strane, aj progresívnejšie a liberálnejšie strany majú medzi historickými osobnosťami svojich „fanúšikov“. Veď si to pozri sám, koho by volili osobnosti histórie.

Cyril a Metod

Cyril a Metod boli byzantskí misionári a svätci, ktorí v 9. storočí priniesli kresťanstvo na Veľkú Moravu. V dnešnej dobe by mohli inklinovať k politickým stranám a hnutiam, ktoré podporujú kresťanské hodnoty, sociálnu spravodlivosť a vzdelávanie. KDH by bolo ich prirodzenou voľbou.

Možno by sa priklonili aj k politike strany Borisa Kolára Sme rodina. Táto strana sa zameriava na podporu rodín a sociálnu spravodlivosť, čo rezonuje s misijným a vzdelávacím poslaním Cyrila a Metoda, ktorí pracovali na duchovnom a sociálnom rozvoji spoločnosti.

Juraj Jánošík

Historický obraz Juraja Jánošíka ako ochrancu chudobných a bojovníka proti šľachte a nespravodlivému systému by ho mohol priviesť k voľbe hnutí, ktoré sa zameriavajú na ochranu chudobných a sociálnu spravodlivosť. Z toho dôvodu by si vyberal pravdepodobne zo strán:

Sme rodina

• Sme rodina sa zameriava na podporu rodín, sociálnu spravodlivosť a boj proti exekúciám a chudobe. Tieto témy by mohli osloviť Jánošíka, ktorý by sympatizoval s úsilím pomôcť chudobným a znevýhodneným skupinám.

Progresívne Slovensko (PS)

• PS sa usiluje o sociálne a ekonomické reformy, rovnosť a ochranu práv jednotlivcov. Ich progresívne a reformné postoje by mohli prilákať Jánošíka, ktorý by hľadal moderné spôsoby, ako dosiahnuť sociálnu spravodlivosť.

Mohlo by ťa zaujímať:

5 osobností slovenskej histórie, ktoré by dnes ovládli sociálne siete

• História
• Slovensko

Ľudovít Štúr

Ľudovít Štúr ako vedúca osobnosť slovenského národného obrodenia a kodifikátor spisovnej slovenčiny v 19. storočí by v dnešnej dobe pravdepodobne sympatizoval s politickými stranami a hnutiami, ktoré zdôrazňujú národnú identitu, kultúrny rozvoj a sociálnu spravodlivosť. Jeho prirodzenými voľbami ako bojovníka za práva Slovákov a rozvoj slovenského jazyka by boli SNS a KDH.

Slovenskú národnú stranu (SNS) by volil pravdepodobne preto, že považuje za dôležité otázky ochrany a rozvoja slovenskej identity, tradícií a jazyka. Ako syn evanjelického kňaza by zas určite neopomenul otázku kresťanských hodnôt, etiky a morálky. Preto by vedel nájsť spoločnú reč aj so stranou KDH.

Ľudovít Štúr by možno ale siahol aj po krúžku pre inú stranu, a to konkrétne pre Smer – SD. Táto strana sa prezentuje ako strana, ktorá sa usiluje o sociálnu spravodlivosť a ochranu národných záujmov. Štúr ako vedúca osobnosť slovenského národného obrodenia by pravdepodobne podporoval stranu, ktorá kladie dôraz na ochranu slovenských záujmov a podporu sociálnej spravodlivosti.

Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane

Príspevok Koho by v dnešnej dobe volili osobnosti slovenskej histórie? S týmito stranami by sympatizoval Jánošík či Ľudovít Štúr je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Túto vzácnu osobu si Slováci dodnes nesmierne vážia a často si ju pripomínajú. V minulosti československá desaťkorunáčka niesla jeho tvár, o ktorej umelecké znázornenie sa postaral majster Albín Brunovský. Pomenované sú po ňom ulice a námestia po celom Slovensku, obec Hviezdoslavov a dokonca aj planétka (3980) Hviezdoslav. Netreba zabúdať na súťaž Hviezdoslavov Kubín.

Vedel by si z hlavy vymenovať aspoň tri diela tohto výnimočného autora?

Príspevok Anketa dňa: Poznáš aspoň tri diela P. O. Hviezdoslava? je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

„Obnovu veršov iniciovala bratislavská mestská časť Staré Mesto spolu s prekladateľom a bývalým diplomatom Stanislavom Vallom. Projekt financovala Bratislavská organizácia cestovného ruchu –  Bratislava Tourist Board (BTB),“ povedal pre TASR hovorca BTB Július Buday.

Žulové stĺpiky pribudli k básnikovej soche v roku 2006. Na ich vrchnej strane je vytesaná časť Hviezdoslavovej básne. Zlatá farba zvýrazňujúca text však časom vybledla a báseň sa dala prečítať už len ťažko. „Staré Mesto, na území ktorého stĺpiky stoja, nás preto oslovilo s prosbou o spoluprácu. Pri obnove zlatého písma spolupracovalo aj Veľvyslanectvo Spojených štátov amerických na Slovensku,“ spresnil Buday.

Slovenský básnik, dramatik, spisovateľ, prekladateľ a právnik Pavol Országh Hviezdoslav bol jednou z najväčších a najznámejších osobností slovenskej literatúry. V pondelok (8. 11.) uplynie 100 rokov od jeho smrti.

Príspevok V centre Bratislavy opäť ožijú verše Hviezdoslavovej básne je zobrazený ako prvý na EMEFKA.