Podľa vedúceho autora výskumu Torea Nielsena z Université de Montréal platí, že ľudia s potravinovými intoleranciami a alergiami – najmä na mliečne produkty – majú výrazne horšie sny. „Zmena stravovacích návykov by mohla takýmto ľuďom zmierniť výskyt nočných môr,“ vysvetľuje. To by mohlo objasniť, prečo sa tradične dáva vina za nepokojné sny práve syru.

Mliečne výrobky a nočné mory

Najvýraznejší problém majú tí, ktorí trpia silnými tráviacimi ťažkosťami po konzumácii mliečnych výrobkov. Práve tieto symptómy často narušia spánok a môžu vyvolať desivé sny, ktoré vedú k náhlemu prebudeniu. Nočné mory zároveň znižujú kvalitu spánku a môžu spôsobiť, že sa ľudia začnú vyhýbať zaspávaniu úplne.

Približne tretina účastníkov štúdie priznala, že pravidelne trpí nočnými morami. Ženy ich nielen častejšie zažívajú, ale aj lepšie si ich pamätajú a zároveň častejšie hlásia potravinové intolerancie. Až 40 % opýtaných verí, že večerné maškrtenie alebo niektoré konkrétne potraviny zhoršujú kvalitu ich spánku.

Mohlo by ťa zaujímať:

Klasické podujatie plné zlomenín a modrín. Blázni zas leteli dole kopcom v snahe dostihnúť syrový bochník

• Viral
• Zahraničie

Medzi najčastejších „vinníkov“ nočného bdenia účastníci zaradili sladkosti, pikantné jedlá a mliečne produkty. Hoci len 5,5 % ľudí pripustilo, že to, čo večer zjedli, môže ovplyvniť ich sny, z týchto sa najčastejšie spomínalo práve mlieko a univerzálne milovaný syr.

Autori štúdie však upozorňujú, že výsledky sú len predbežné. Bude potrebné zapojiť širšiu a pestrejšiu skupinu ľudí, aby sa zistilo, či sú závery aplikovateľné na celú populáciu. Plánujú tiež experiment, kde by účastníci pred spaním jedli syr alebo kontrolnú potravinu, aby sa overil priamy vplyv na sny.

Zaujímavosťou je, že syry a nočné mory sa spomínajú už v klasickej literatúre – napríklad Scrooge v Dickensovej Vianočnej koledy obviňuje „omrvinku syra“ zo svojich vízií.

Príspevok Ak chceš mať sladké sny, nekonzumuj pred spaním túto potravinu. Nová štúdia odhalila, že má spojitosť s nočnými morami je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Začiatky sú vždy tie najhoršie. Len si tak žiješ svoj život, žerieš piate cez deviate a neriešiš.
„Ideme do McDonaldu?“ – „Jasné“
„Poďme do cukrárne“ – „Dobrý nápad, poďme“
„Nejdeme na kávu?“ – „Áno“
A úprimne, ja nerozumiem, aký má so mnou moje telo problém. Ak by mu tieto veci nechutili, tak by si ich nepýtalo, tak prečo ide zrazu robiť drámu ohľadom jedného hamburgeru? Niekedy ti naozaj nerozumiem. Áno, viem, že každá intolerancia má svoje opodstatnenie a stáva sa pomaly civilizačnou chorobou, pretože sme kŕmení odpadom, ALE…Moja otázka je, prečo moje telo nemohlo ešte pár rokov vydržať. Takých 40 napríklad. To by bolo ideálne.

Piješ túto kávu už niekoľko rokov. Nikdy ti z nej nič nebolo, a zrazu si odkázaný na záchodovú misu ešte predtým, než vôbec stihne doputovať do žalúdka. O tomto by som mohla napísať trojdielny román, pretože ja keď som mala prvý príznak potravinovej intolerancie, tak som bola 100% presvedčená, že mi práve prasklo slepé črevo a vylialo sa mi do brušnej dutiny. Na toaletnom papieri som už mala rozpísaný závet.
Ale čo teraz? Máš pocit, že z teba vyšiel aj kapor z minulých Vianoc, ale nevieš, čo tento jav mohlo spôsobiť. Ľudia si veľakrát myslia, že im nejaké jedlo iba nesadlo, alebo že bolo pokazené a na nejakú intoleranciu si ani len nespomenú.

Potom nasleduje to obdobie, kedy si na záchode viac ako kdekoľvek inde a ide to vrchom, spodom a, ak sa ti pošťastí, tak niekedy aj oboma smermi naraz. Začínaš byť extrémne zúfalý, pretože jedlo bolo radosťou tvojho života a teraz sa bojíš aj napiť vody. Aj keď sa to rozhodneš riešiť s lekárom, tak krvné výsledky väčšinou prídu až o 2 až 3 týždne. Ale čo dovtedy? Mám snáď žiť zo vzduchu? Alebo z lásky? Čo ak ma nikto nemiluje?

Ďalším rozumným krokom je začať si všímať, ktoré jedlo ťa posadí na záchod, a snažiť sa ho obmedziť. Môže to fungovať možno pri laktóze alebo lepku, ale ak máš napríklad histamínovú intoleranciu, tak na to v živote neprídeš a bude ti zle až kým neprídu výsledky testov. A ak sa ti potvrdí histamín, tak si to rovno môžeš ísť hodiť, lebo podľa môjho skromného názoru to je tá najkrutejšia mučiaca taktika, aká v dnešnej dobe existuje.

Už si vo fáze, kedy (žiaľ) vieš, čo ti je, tvoj alergológ ťa zasype brožúrkami o tom, ako sa stravovať, ako sa nestravovať, ako sa popritom nezabiť a tak ďalej… Prvé dva mesiace budeš zrejme každý večer sedieť v posteli s lanom v rukách a premýšľať, či to ešte vôbec má zmysel. A to je úplne v poriadku, pretože z vlastnej skúsenosti viem, že to je to najhoršie obdobie celej tejto diéty. Ak dáš prvé dva mesiace, tak potom už bude všetko okej. Pomaly si zvykneš na svoj nový životný štýl, sem-tam budeš mať chuť vyvraždiť vlastnú rodinu, keď ich uvidíš kŕmiť sa tortou zatiaľčo ty si budeš pri nich žuvať svoju vegánsku raw tyčinku.

Avšak, čo ma ešte stále dokáže vytočiť najviac, sú reakcie okolia. Keď raz mám intoleranciu na laktózu a viem, že keď ju zjem tak si do najbližších 2 hodín vygrciam orgány, tak ju nebudem jesť. Podľa mňa to dáva dokonalý zmysel. Teraz si ale predstavme situáciu, že ku mne niekto príde a ponúkne mi smotanový koláč. Ja slušne odmietnem (napriek tomu, že mám všetky tri brady od slín) s tým, že mám intoleranciu na laktózu a tento človek mi povie:

„Ale nó, daj si, veď trošku ti neublíži.“

Prosím? Ak si za mňa pôjdeš na 4 hodiny sadnúť na záchod tak si kľudne dám, ale ak nie, tak zavri ústa, aby sa tá debilita nešírila.

Titulná fotka: pexels.com

Príspevok Slasti a strasti života s potravinovou intoleranciou je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Pre niekoho je adrenalínovým zážitkom skok z mosta či cikanie na verejných toaletách, no pre teba to jednoznačne vyhráva jedenie v reštaurácii. Už dopredu vieš, že pokiaľ navštevuješ celkom nové miesto, pravdepodobnosť, že nájdeš nejaké schopné jedlo v jedálnom lístku sa rovná tej, že spoza rohu vybehne Ryan Gosling len v trenkách s nápisom „zapoj môj kábel do elektriny“ a začne ti spievať španielsku serenádu. Spoliehaš sa teda na to, že kuracie prsia na prírodno s trochou šalátu hádam podávajú všade a tak tajne dúfaš, že to je jedno z tých jedál, na ktorom sa naozaj nedá nič pokaziť. Vzápätí nato si spomenieš na svoj kulinársky počin roka, kedy sa ti pri opekaní bieleho chleba takmer podarilo podpáliť polovicu bytovky, ovalí ťa studený pot a prepadnú nepríjemné pochybnosti. No ale skutočne, čo by sa predsa mohlo stať?

Hádam len to, že kuchár je premotivovaný idiot a potužený poldecákom v každej spodnej končatine prepadol bytostnej potrebe experimentovať práve v tvojom tanieri. Inak si totiž nedokážeš vysvetliť, ako sa do kuracieho mäsa dostali krevety a čo je to tá neidentifikovateľná zelená gebuzina, ktorá sa ti nesympaticky rozteká po tanieri. Naozaj pod slnkom existuje ľudská bytosť, ktorá považuje za brilantný nápad postriekať hlávkový šalát bazalkovým pestom? Keby mal niekto záujem o bezducho sa ponevierajúci parmezán na tanieri, určite by sa o tom nezabudol zmieniť vo svojej objednávke. No takéto prekvapenia skutočne nie sú fér.

A čo ešte nie je fér? Klamstvá. No niekedy je to nevyhnutné zlo, ktoré si ochotný podstúpiť a pridať ho na svoj zoznam hriechov hneď za chronickú lenivosť a neutíchajúcu chuť masturbovať v tých najmenej vhodných momentoch. Vždy máš v zbierke pripravených zopár dôveryhodných alergií, intolerancií, či iných strašidelne znejúcich diagnóz, ktorými pod hrozbou spuchnutého ksichtu a náhleho záchvatu dusenia s možnými fatálnymi následkami, odzbrojíš aj toho najarogantnejšieho čašníka na planéte. Nie všetci ťa totiž po celodennej šichte berú vážne, keď sa im snažíš vysvetliť, že určité druhy zeleniny vo farebnej škále žltá až zelená menia tvoj tráviaci trakt na kríženca centrifúgy a Cvičme v rytme. A ty sa im ani nedivíš, lebo určite nie si prvá ani posledná, ktorej chuťové poháriky a jedálny lístok nie sú práve kompatibilná dvojica a s krvavými otlakmi na nohách sa hranica vnútornej explózie rapídne znižuje, ale predsa len…

Ale predsa len nič. Cica v čiernobielej rovnošate so zápisníkom v ruke sa očividne rozhodla, že keď nebude mať pekný večer ona, rozhodne ho nebudeš mať ani ty. Netušíš, či sa vôbec obťažovala si všetky tvoje výhrady zapamätať alebo to zlyhalo až v kuchyni, kde si týpek v bielej čapici povedal, že za toto ho dosť neplatia, no jedno vieš určite. Že práve pred teba nepoložili porciu chutného jedla, ale mínové pole, kde na teba z každej strany číha akýsi neidentifikovateľný kus potraviny, ktorý by mohol intoxikovať celú tvoju existenciu. Preto sa zdráhavo vŕtaš vidličkou v jedle a na okraj taniera pomaly, ale iste vyťahuješ všetko, čo nespadá do tvojho súkromného zoznamu povolených potravín. Ale nie, ak by sa niekto pýtal, určite nie si fajnová.

V tom momente spomínaš na svoju mamu a na to, aká vďačná si za jej domácu kuchyňu. A hoci častokrát len zúfalo prevaľuje očami, lebo pri otcovi, ktorý zožerie aj drevenú policu v predsieni, ak nie je večera o siedmej na stole, vyzeráš skutočne ako najhorší stravník v histórii ľudskej rasy, vieš, že ťa aj tak ľúbi. Možno ti niekedy v duchu trieska hrniec o hlavu, no hovoríš si, že aj matky sa predsa musia nejako ventilovať, no nie?

Titulná fotka: oops.udn.com

Príspevok Situácie, ktoré určite poznáš, ak si vyberavý jedák je zobrazený ako prvý na EMEFKA.