„Je to jeden veľký zásah do prírody, ktorý nemá logické zdôvodnenie. Niečo také sa tam vôbec nemalo stať. Je to na území národného parku a v treťom stupni ochrany,“ uviedol jaskyniar a správca Krásnohorskej jaskyne Jaroslav Stankovič.

Slovenský hydrometeorologický ústav poukazoval na chátrajúce monitorovacie zariadenia. K jaskyni boli umiestnené ešte v roku 1958, odvtedy merali výdatnosť prameňa Buzgó. Jaskyňa je navyše zapísaná v zozname UNESCO.

„Boli upozornení na to, že je tam výskyt chráneného druhu živočícha – sadlerianky panónskej. Práce sa mali realizovať tak, aby sa tento druh nepoškodil. Mali sme informáciu, že sa to bude riešiť všetko ručne,“ povedal pre RTVS Ján Kilík, anorganik zo Správy Národného parku Slovenský kras.

Unikát zničili bagre

Penovcové kaskády boli jediné zachované na Slovensku, ich osud však spečatil bager. V prameni sa nachádzali státisíce vzácnych ulitníkov. „Budeme zisťovať rozsah škôd, keď tieto práce ukončia,“ uviedol anorganik Kilík.

Mohlo by ťa zaujímať:

Vtipné výroky slovenských detí, ktoré ťa úprimne pobavia

• Slovensko
• Zábava

„V tesnej blízkosti vstupu do jaskyne prebiehajú výkopové práce na vyvieračke potoka Buzgó. Vašu prehliadku by ale tieto práce nemali ohroziť,“ uviedla jaskyňa na svojej facebookovej stránke.

O spomínaných prácach vraj Správa slovenských jaskýň ani obec nevedeli. Podľa slov starostky obce je momentálne realizácia prác v štádiu šetrenia kompetentných stavebných úradov. Aktuálne sa v areáli Krásnohorskej jaskyne nenachádzajú ťažké stroje, robotníci pracujú manuálne.

Príspevok Slováci si zničili ďalší prírodný unikát. Jedinečné kaskády rozbúral bager, odborníci krútia hlavou je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Ako informuje RTVS vo svojej reportáži, naša jedinečná ľadová jaskyňa je takmer bez ľadu. Doterajšia ľadová výzdoba sa roztopila a, žiaľ, nová nevznikla. Príčinou sú teplé zimy z posledných rokov a taktiež ľudský faktor, ktorý zasiahol do jej „prirodzenosti“.

Mohlo by ťa zaujímať:

Tisíce Slovákov môžu prísť o svoje domovy. Panelákom končí životnosť, budú ich búrať?

• Ľudia
• Slovensko

Bude musieť zmeniť názov?

„V jaskyni prebiehali rekonštrukčné práce elektroinštalácie a svietenia. Z toho dôvodu z hľadiska bezpečnosti a vôbec možnosti pracovať v jaskyni boli otvory – vstupy studeného, mrazivého vzduchu do jaskyne uzavreté,“ uviedol pre RTVS jaskyniar zo Správy slovenských jaskýň Pavel Herich.

Teplo pohltilo výzdobu Kmeťovho dómu a aj stĺp ľadu vo Veľkom dóme. Turistom tento rok ostáva na obdiv „len“ vápencová výzdoba a ďalšie krasové útvary. Ľad sa vraj stále môže vytvoriť, no silná celoročná vrstva je zrejme tento rok utópiou.

„Ak ľad definitívne odtiaľto zmizne, je namieste uvažovať o zmene názvu. Pretože Demänovská ľadová jaskyňa je pomerne mladý – storočný názov. A historický názov, pochádzajúci z diel Mateja Bela, je Veľká a Malá čierna jaskyňa,“ povedal pre RTVS Herich.

Príspevok Smutná správa pre milovníkov slovenskej prírody. Demänovská ľadová jaskyňa možno zmení názov je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Ondrej Adolf Húska a Adolf Somra dňa 8. júna 1922 sa dostali do hlavných priestorov jaskyne. Maliara Františka Havránku natoľko zaujala, že si ju od važeckého urbáru prenajal a sprístupnil v roku 1928, otvorená bola až v roku 1934. Ide o najmenšiu jaskyňu s prehliadkovou trasou 530 metrov a patrí medzi biospeleologické lokality európskeho významu.

„Važecká jaskyňa bola vytvorená vodami Bieleho Váhu pred státisícimi rokov, má bohatú výzdobu s mnohými formami stalaktitov, bŕk, sintrových jazierok a stalagmitov. Je významným paleontologickým náleziskom kostí jaskynného medveďa, ktorý jaskyňu celoročne obýval a odchovával tu svoje mláďatá. V súčasnosti je jaskyňa sídlom sedem druhov netopierov a až 70 druhov bezstavovcov,“ uvádza riaditeľ Správy slovenských jaskýň Ján Zuskin. Z jaskynných bezstavovcov je pozoruhodný nález šťúrovky, ktorý predstavuje najsevernejší výskyt zástupcu tohto radu pavúkovcov.

Príspevok Važecká jaskyňa oslavuje 100. výročie svojho objavenia je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

„Minulý rok sme zafinancovali opravu cesty k vyhľadávanej jaskyni Driny a teraz ideme ďalej. Spolu s partnermi máme záujem vybudovať moderné návštevnícke a vzdelávacie centrum. Vytvoríme aj nový vchod do jaskyne, a to prostredníctvom jej prerážky. Návštevníkom aj sprievodcom tak ponúkneme komfortné zázemie,“ povedal trnavský župan Jozef Viskupič. Projekt bude koordinovať Krajská organizácia cestovného ruchu Trnavský kraj. Po odbornej stránke ho zastreší Štátna ochrana prírody SR, ktorá disponuje projektovou dokumentáciou na prerážku jaskyne a jej zokruhovanie či na rekonštrukciu prevádzkovej budovy.

V lokalite podľa trnavského vicežupana a predsedu Krajskej organizácie cestovného ruchu Trnavský kraj Pavla Kalmana pribudne zážitkový náučný chodník z parkoviska v obci k jaskyni a perspektívne aj k Smolenickému zámku a do doliny Hlboča. Bude prezentovať najmä históriu jaskyniarstva a jaskynné legendy, ako aj prírodné zaujímavosti Smolenického krasu.

Na spolupráci pri zatraktívnení lokality sa podpisom memoranda dohodli predstavitelia Krajskej organizácie cestovného ruchu Trnavský kraj, Oblastnej organizácie cestovného ruchu Trnava Tourism, obce Smolenice, Štátna ochrana prírody SR a Lesy SR.

Príspevok Do jaskyne Driny prerazia nový vchod, pribudne aj zážitkový náučný chodník je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Na nezvyčajný úkaz narazili pri výkope stavebného zárezu. Žilka to označil za netypické, pretože nález vopred neidentifikovali prieskumy. „Našli sme ho v úplne spodných etážach. Vzhľadom na geologické prostredie, v ktorom sme ho zachytili, je to veľmi neočakávané. V takomto geologickom prostredí sa totiž jaskynné útvary nevyskytujú, alebo len veľmi ojedinele,“ priblížil hlavný geológ stavby.

Ako doplnil, v jaskyni sa nachádza veľmi bohatá sintrová výzdoba, čo je na tzv. „puklinové jaskyne“ dosť netypické. „Z geologického hľadiska ide o krížňanský príkrov. Pri tvorbe alebo presúvaní príkrovov dochádza k rôznym tektonickým poruchám a vytvorí sa dutina,“ vysvetlil vznik puklinovej jaskyne Žilka. Podotkol, že jej výzdobu následne dotvoria pritekajúce podzemné vody. Ak sú silno mineralizované, dokážu vytvoriť sintrovú výzdobu.

Hovorkyňa diaľničiarov Eva Žgravčáková ubezpečila, že nález nebude mať vplyv na lehotu dokončenia výstavby diaľničného úseku pri Ružomberku. Ten by mali pre motoristov sprístupniť na konci budúceho roka.

Príspevok Počas výstavby diaľnice D1 pri Ružomberku objavili novú jaskyňu je zobrazený ako prvý na EMEFKA.