Podľa oceánografa Dr. Simona Boxalla z University of Southampton tajomstvo nemá nič spoločné s mimozemšťanmi ani časovými portálmi, ako by sa mnohí ľudia nazdávali. Skutočným vinníkom sú podľa neho tzv. „rogue waves“ – nebezpečné a nepredvídateľné vlny, ktoré môžu byť dvakrát vyššie než bežné morské vlny.

Bermudský trojuholník pod paľbou vedcov

Podmienky v oblasti Bermudského trojuholníka sú podľa Dr. Boxalla ideálne na vznik týchto obrovských vĺn. „Na juhu aj severe vznikajú búrky, ktoré sa stretávajú. Ak sa k nim pridajú ďalšie z Floridy, môže vzniknúť smrteľná kombinácia rogue waves,“ vysvetľuje.

Tieto vlny môžu dosahovať výšku až 30 metrov a ich nepredvídateľnosť spočíva v tom, že môžu prísť z rôznych smerov, nie len od hlavného vetra. Podľa odborníka dokážu takéto vlny potopiť veľkú loď už za dve až tri minúty.

Mohlo by ťa zaujímať:

Pravda či výmysel? Je Bermudský trojuholník naozaj miestom, kde sa strácajú lode a lietadlá?

• Fakty a zaujímavosti

Bermudský trojuholník sa dostal do pozornosti verejnosti už v roku 1918, keď zmizla loď USS Cyclops. Americká loď prevážala uhlie, ktoré poháňalo vojenské lode počas prvej svetovej vojny, a zmizla bez akéhokoľvek signálu núdze.

USS Cyclops plávala z brazílskeho Salvadora do Baltimoru – pričom táto 165-metrová loď so 306 členmi posádky sa nikdy nenašla. Mnohé konšpiračné teórie sa snažili vysvetliť jej zmiznutie pomocou UFO alebo časových anomálií, no Dr. Boxall tvrdí, že išlo o útok rogue wave.

Test, ktorý má teóriu overiť

Naprieč rokmi mali na Bermudský trojuholník rôzne vysvetlenia rôzni vedci. Boxall mal však aj praktickú časť teórie. Dr. Boxall a jeho tím vytvorili model USS Cyclops a testovali, ako by na ňu pôsobila gigantická vlna. Zistili, že vlna môže loď „zavesiť“ medzi svojimi vrcholmi, pričom stred lode zostane vo voľnom priestore – čo môže viesť k jej prelomeniu na dve časti.

„Vlny sú strmé a vysoké. Merali sme vlny vyššie než 30 metrov. Ak sa loď ocitne medzi nimi, môže sa potopiť v priebehu niekoľkých minút,“ dodáva Dr. Boxall. Väčšie lode pritom utrpia ešte väčšie škody, čo vysvetľuje, prečo USS Cyclops nemohla stihnúť vyslať signál núdze.

Napriek všetkej publicite, ktorú Bermudský trojuholník získal, vedci upozorňujú, že počet nešťastí v tejto oblasti nie je nijako výnimočný. Podľa National Oceanographic and Atmospheric Administration (NOAA) ide najmä o kombináciu prírodných podmienok, ťažkej navigácie a hustého lodného a leteckého premávky. UFO a cestovanie časom teda zostávajú len zábavnými fantáziami – všetko je otázkou síl matky prírody.

Príspevok Záhada Bermudského trojuholníka vyriešená: Vedci si myslia, že konečne prišli na to, čo sa tam vlastne deje je zobrazený ako prvý na Emefka.sk.

Nejedna legendárna snímka si so sebou nesie aj kôpku ikonických príbehov zo zákulisia. Väčšinou sú do nich zapojení herci, ale aj ostatní tvorcovia danej snímky, a dnes sa pozrieme na 10 filmov, ktoré ťa týmito príbehmi prinútia zamyslieť sa nad nimi v inom svetle.

Pomstychtiví domorodci, takmer smrteľné konflikty, ničenie prastarých predmetov, mentálne zrútenia a mnoho, mnoho ďalších. Neraz sa pri prečítaní príbehov zo zákulisia zasmeješ, no možno aj stŕpneš pri zistení, že tvorcovia daného filmu si kvôli jeho vzniku prešli hotovým peklom.

Apocalypse Now a hurikán, partizáni a neposlušný Brando

Apocalypse Now z roku 1979 je majstrovským vojnovým filmom od legendárneho režiséra Francisa Forda Coppolu. Ten sa za svoju božskú kariéru postaral aj o snímky ako Bram Stoker’s Dracula a Godfather. V tomto diele sledujeme príbeh odohrávajúci sa na kraji vietnamskej vojny, z ktorej musí vykľučkovať špeciálny americký vojak a následne sa dostať do srdca džungle, kde žije jeho cieľ. Mysteriózny generál Kurtz, z ktorého sa v džungli stal násilný a nihilistický boh.

Snímka si prešla niekoľkými pekelnými udalosťami. Tvorcovia natáčali v srdci ozbrojeného konfliktu, a tak sa neraz stalo, že im armáda vzala vypožičané vrtuľníky. Jeden z robotníkov na pľaci zahynul po tom, ako na neho padlo obrovské poleno. Martin Sheen, predstaviteľ hlavného hrdinu, sa pri natáčaní prvej scény tak opil, že sa krvavo poranil, a výsledok môžeš vidieť v samotnom filme.

Štáb v džungli zápasil s exotickou faunou aj flórou a okrem toho ich postihol aj hurikán. Niekoľko lokácií na natáčanie bolo kompletne zničených a Francis Ford Coppola sa počas filmu niekoľkokrát psychicky zrútil. Ďalšou zaujímavou pikantériou tejto snímky je, že predstaviteľ hlavného zloducha Kurtza, legendárny Marlon Brando, prišiel na natáčanie kompletne nepripravený.

Neprečítal si ani knihu, na ktorej bol film založený, a taktiež bol aj obézny. Coppola sa s ním na niekoľko dní zatvoril do prívesu a tam polemizovali o tom, ako tento problém vyriešiť. Napokon Branda obliekli do kompletne čierneho odevu, čím zamaskovali jeho robustné tvary, a eventuálne ho donútili prečítať si aj knihu, vďaka čomu bol schopný podať jeden z najzvláštnejších, no aj najoriginálnejších hereckých výkonov modernej kinematografie.

Fitzcarraldo a šialený Klaus Kinski, domorodci a kúsok čokoládky

Fitzcarraldo z roku 1982 je ikonickou snímkou o posadnutosti a odhodlanosti jedného muža, ktorý chce do Amazónie priniesť operu. Potrebuje na to preniesť veľkú loď naprieč horou. Tento prenos by mu rozhodne skrátil cestu k vysnívanému miestu. Povoláva do akcie domorodcov a všetkých ľudí, ktorých vie zohnať. Sám je však blázon. Je zvláštne, že všetko spomenuté by sa dalo preniesť aj na skutočné príbehy zo zákulisia natáčania.

Mohlo by ťa zaujímať:

Len jedno pokračovanie od katastrofy. Toto je 10 filmových sérií, ktoré sa zbytočne pretiahli a ublížili si tak

• Fakty a zaujímavosti
• Filmy a seriály

Režisérom snímky je Werner Herzog, ktorý skutočne povolal aj domorodcov z Amazónie, aby pre neho pracovali. Loď bola skutočne ručne vytiahnutá na svah. S týmto sa do produkcie vniesla vlna úmrtí a nešťastí. Niekoľko domorodcov pri ťažkej práci zahynulo a napätie stúpalo. Všetko to začalo vrcholiť v momente, keď sa v predstaviteľovi hlavnej postavy Klausovi Kinskom začali prebúdzať jeho typické maniere.

Kinski bol totižto svetovo známy nervák. Bol schopný aj niekoľko dní škriekať, nadávať a verbálne ubližovať komukoľvek, s kým mal problém. V jednom bode sa situácia vyostrila do takého neriešiteľného bodu, že domorodci režisérovi Herzogovi navrhli, že vezmú Kinského do pralesa a zabijú ho tam.

Herzog rozumne odmietol a Kinského skrotil sám tak, že zjedol jediný malý kúsok čokoládky, ktorú celý štáb vlastnil. Skonzumoval ju bezprostredne blízko Kinského tváre. Kinski to nezvládol a ušiel do svojho stanu, kde niekoľko hodín ticho mlčal.

The Hateful Eight a improvizovaná deštrukcia prastarej gitary

The Hateful Eight z roku 2015 je divadelne ladený film od legendárneho filmového tvorcu Quentina Tarrantina. Banda hrdlorezov sa stretáva v osamotenej chatrči uprostred zamrznutej pustatiny, kde sa rozbieha dráma plná zrád a nenávisti. Počas natáčania sa nestalo príliš veľa kontroverzných udalostí, avšak jedna zvláštnosť zaujala filmových fanúšikov naprieč celým svetom.

Kurt Russell je legendárny americký herec, ktorého môžeš poznať z filmov ako The Thing, Guardians of the Galaxy vol. II a mnohých ďalších hitov svetovej kinematografie. Russell je legenda a môže si robiť, čo len chce. Pri natáčaní filmu The Hateful Eight sa však troška rozšantil a rozbil 145-ročnú gitaru, ktorá stála približne 40-tisíc dolárov. Všetko v mene improvizácie. Nikto to neplánoval, a tak si môžeš byť istý, že herečka zdieľajúca s ním scénu predviedla skutočne prekvapený herecký výkon.

The Revenant a jedenie surového mäsa a vyhrotené konflikty

The Revenant z roku 2015 je majstrovským veľdielom Alejandra Gonzáleza Iñárritua, ktorý v tejto snímke spojil hviezdnych hercov ako Tom Hardy a Leonardo DiCaprio. Celá produkcia sa niesla v dramatickom tóne, keďže sa natáčalo uprostred mrznúcej divočiny. DiCaprio nakoniec za svoj výkon získal aj Oscara a akadémia určite prihliadala na to, že si prešiel hotovým peklom. Neustále bol pod vplyvom drvivých elementov, pojedal surové mäso a neraz bol na kraji ľudských možností.

Do tohto zoznamu sa však Revenant dostáva hlavne vďaka Tomovi Hardymu, ktorý mal s režisérom Alejandrom neustále konflikty. Raz sa to vyhrotilo až do takého silného momentu, že Hardy prišpendlil Gonzálesa o strom a začal ho škrtiť. Celá situácia sa však rýchlo upokojila a dvojica si z toho naprieč natáčaním robila srandu.

The Abyss a takmer smrteľná voda

The Abyss z roku 1989 je veľkolepým podmorským filmom od Jamesa Camerona. Ten si po dokončení filmov ako Aliens a Terminator mohol robiť, čo len chcel. Natočil teda jeden z najťažších filmov na natočenie všetkých čias. Herci museli prechádzať rozsiahlymi potápačskými tréningami a neraz sa pri tom aj zranili. Film rozpráva príbeh posádky podmorského plavidla, ktoré sa stretne s mimozemšťanmi žijúcimi na dne mora.

Najvýraznejšou kuriozitou je asi veľmi tesná udalosť, ktorá mohla viesť k tragédii. Ed Harris, jeden z popredných hercov celého obsadenia, sa pri jednom z kaskadérskych podvodných kúskov skoro utopil. Jeho kyslíková bomba sa vyčerpala a záchranný tím sa k nemu nevedel okamžite dostať. Len čo ho vyslobodili z vody a pomohli mu nadýchnuť sa, tak sa pustil do režiséra Camerona a napadol ho. Následne sa s ním niekoľko rokov nerozprával a odmietal hovoriť aj o filme.

Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane

Príspevok Tajfúny a súťaže v pití. Toto je 10 príbehov zo zákulisia legendárnych filmov, ktoré musíš poznať je zobrazený ako prvý na Emefka.sk.

A to je pri hľadaní ľudí zavalených troskami veľmi dôležité. Ich robotická verzia dokáže tiež bez väčších problémov prejsť cez členité terény, vyhľadať ľudí a dokonca ich aj odviezť do bezpečia. Samozrejme, kým sa SQuRo uvedie do prevádzky, bude potrebný ešte nezanedbateľný výskum.

Môžu zachraňovať životy

Prvé testy sa už ale uskutočnili a dopadli veľmi priaznivo. Na priloženom videu môžeš vidieť, ako sa robotický hlodavec krčí či otáča v tesnom priestore. Dokáže sa dokonca aj sám postaviť v prípade, ak by ho niečo udrelo a prevrátilo.

Podľa štúdie uverejnenej vo vedeckom časopise IEEE Transactions on Robotics sa tím vedcov podrobne venoval replikovaniu určitých vlastností a funkcií biologických systémov potkanov. Sľubujú si od nich veľké veci. Mohli by vraj zachrániť mnoho ľudí, ktorí by inak boli odsúdení na smrť. Sme teda zvedaví, či sa ich o pár rokov na miestach rôznych nehôd skutočne dočkáme.

Zdroj: Profimedia

Príspevok Vedci vytvorili robotického potkana. Mohol by zachraňovať ľudí spod trosiek je zobrazený ako prvý na Emefka.sk.

Zimné športy sú na zranenia omnoho štedrejšie ako tie, s ktorými sa stretávame na letnej olympiáde. Počas niektorých disciplín je riziko fakt vysoké a rebríčku najnebezpečnejších športov kraľujú snowboardové disciplíny – napríklad v roku 2014 v slopestyle pripadalo až 37 zranení na 100 športovcov.

Mnohým športovcom sa prihodili úrazy aj počas tohtoročnej olympiády v Pekingu. Našťastie väčšina z nich nemá pre reprezentantov dlhodobé následky. V histórii zimných olympijských hier a prípravných podujatí sme sa ale stretli aj s prípadmi, keď to tak vôbec nebolo. Niekedy dokonca na športoviskách kosila smrť.

1964 – Dve úmrtia v priebehu troch dní

Olympiáda v rakúskom Innsbrucku sa niesla v znamení dvoch veľkých tragédií. V rozpätí troch dní zahynuli počas tréningu až dvaja športovci. Prvým z nich bol Brit poľského pôvodu, sánkar Kazimierz Kay-Skrzypecki.

V roku 1964 mali sánkarské preteky svoju olympijskú premiéru a ihneď sa ukázalo, o aký nebezpečný šport ide. Kay-Skrzypecki počas cvičnej jazdy utrpel vážne poranenia, predovšetkým v oblasti hlavy a panvy, a na druhý deň zomrel v priebehu operácie. Bývalý príslušník Kráľovského letectva, ktorý určite prežil množstvo nebezpečných situácií, nakoniec našiel svoju smrť mnoho rokov po vojne pri niečom, čo miloval.

Len tri dni po Kay-Skrzypeckého tragickej smrti prišiel o život devätnásťročný rakúsky lyžiar. Ross Milne počas tréningu vo vysokej rýchlosti vrazil do stromu a zranenia sa mu stali osudnými. Pod jeho smrť sa pravdepodobne podpísalo to, že svah bol preplnený a Milne sa snažil vyhnúť ostatným ľuďom. Obaja športovci zahynuli ešte pred samotným zahájením olympijských hier.

1992 – Smrť švajčiarskeho lyžiara

V predposlednom súťažnom dni olympiády vo francúzskom Albertville sa stala hrozná tragédia. Skupinka švajčiarskych a amerických lyžiarov sa vybrala zatrénovať si na verejnom svahu. Švajčiar Nicolas Bochatay, ktorý bol v tom čase najrýchlejší lyžiar švajčiarskeho tímu, a jeho kolega Pierre Yves-Jorand sa po svahu rútili obrovskou rýchlosťou.

Stalo sa však niečo hrozné – dvojica prefrčala cez kopček, kvôli čomu sa ocitli vo vzduchu. Kým Jorand bezpečne pristál, Bochatay vrazil do vozidla na zhŕňanie snehu a bol okamžite mŕtvy.

Niektorí svedkovia tvrdili, že vozidlo malo zapnuté svetlá a sirénu a nehoda bola Švajčiarovou vinou, iní hovorili presný opak a vozidlo bolo podľa nich perfektne schované za kopcom. Bochatay mal v ten osudný deň údajne používať slalomové lyže, ktoré vôbec nie sú stavané na vysoké rýchlosti.

2010 – Tragédia gruzínskeho sánkara

Dalo by sa povedať, že gruzínsky sánkar Nodar Kumaritašvili sa na sánkach akoby narodil. Osud to zariadil tak, že na sánkach aj umrel. Kumaritašvili pochádzal zo sánkarskej rodiny – otec a strýko boli špičkoví reprezentanti, starý otec je dokonca považovaný za zakladateľa tejto disciplíny v niekdajšom Sovietskom zväze. Sám Nodar trénoval od svojich trinástich rokov.

Mohlo by ťa zaujímať:

15 originálnych obrázkov, na ktorých sa olympijské športy prelínajú s bežným životom ľudí

• Umenie

Počas poslednej zákruty poslednej prípravnej jazdy pred začatím olympiády vo Vancouveri Nodar stratil kontrolu nad sánkami, vyletel z trate a v rýchlosti 140 km/h vrazil do oceľového stĺpa. Napriek rýchlej akcii záchranárov 21-ročný Nodar zahynul len pár hodín pred začiatkom veľkého športového sviatku.

Mnohí gruzínski športovci uvažovali o neúčasti na olympiáde, minister športu ich ale presvedčil, aby v Kanade zostali a svoje úsilie venovali pamiatke svojho kolegu. Na otváracom ceremoniáli aj pri iných príležitostiach sa Gruzínci pohybovali s čiernymi stuhami na oblečení.

2010 – Krvavá dráma so šťastným koncom

Američan J.R. Celski dosiahol v rýchlokorčuľovaní niekoľko svetových rekordov. Je preto samozrejmosťou, že športoví nadšenci ho mohli niekoľkokrát vidieť v akcii pod piatimi kruhmi. Nechýbalo veľa a Celski by na olympiáde nikdy nevystúpil.

Počas príprav na olympiádu vo Vancouveri sa v priebehu pretekov na 500 m prihodil športovcovi hrozný úraz. Vo vysokej rýchlosti si pravou korčuľou porezal ľavú nohu, čo okamžite spustilo silné krvácanie. Celského, ležiaceho v kaluži vlastnej krvi, ratovali záchranári a zašitie vyše desaťcentimetrovej rany si vyžadovalo 60 stehov.

Znamenalo to koniec kariéry? Najprv to tak naozaj vyzeralo. Celski sa však nevzdal a len o päť mesiacov neskôr súťažil na olympiáde. Nebol tam len do počtu a tímu USA vybojoval dve bronzové medaily. Jednu z nich získal vďaka tomu, že dvaja kórejskí korčuliari pred ním sa zrazili. Korčuľovanie je naozaj drsný šport!

2014 – Aký by to bol zoznam zranení bez hokejistov?

Všetci dobre vieme, že v hokeji nie je núdza o brutálne úrazy. V histórii olympiády je jedným z nich na prvý pohľad nie také vážne poranenie, ktoré si odniesol Kanaďan John Tavares z olympiády v Soči. Dlhoročný hráč New York Islanders aj napriek víťazstvu trpko spomína na zápas s Lotyšskom.

V druhej tretine zápasu Tavaresa nepríjemne narazil na mantinel Arturs Kulda. Nešlo o žiadnu maličkosť. Kanaďan sa zrútil na ľad, kde sa chvíľu zvíjal v bolestiach, dokázal však sám odkorčuľovať na lavičku. Tavares na turnaji nenastúpil a vynechať musel dokonca aj celý zvyšok sezóny NHL. Z olympijského turnaja si odniesol vážne poškodenie kolena.

Hviezdu Islanders čakala operácia roztrhnutého menisku a ďalších poškodení kolena. Po náročnej rehabilitácii mal Tavares to šťastie, že sa mohol vrátiť na ľad a pokračovať v kariére. Nie všetci dostali druhú šancu. Oproti ostatným vážnym úrazom môže niekomu tento pripadať triviálnejšie, no určite by nikto nechcel zažiť zdemolované koleno!

2018 – Dôkaz, že snowboarding je naozaj štedrý na poranenia

V úvode sme spomenuli, že snowboardové disciplíny patria na olympiáde k tým najnebezpečnejším. Hrozivý zážitok Rakúšana Markusa Schairera, ktorým si prešiel v Pchjongčchangu, je toho výstižnou ilustráciou. Vážne poranenie dokonca majstra sveta donútilo ukončiť kariéru.

Odporúčame prečítať:

Ktoré zimné gumy sa oplatia najviac? Táto „svätá trojica“ valcuje drahú konkurenciu

• Auto/moto

V tom čase 31-ročnému Schairerovi počas štvrťfinálového zápolenia v snowboardcrosse nevyšiel skok podľa predstáv. Vo vzduchu stratil kontrolu nad svojou doskou, čo znamenalo naozaj tvrdý dopad. Rakúšan celou váhou tela pristál na chrbte, čo viedlo k zlomenému krčnému stavcu.

Zlomený krčný stavec v mnohých prípadoch znamená smrť, Schairer však prekvapivo dokázal vstať a bez pomoci dokončiť preteky. Lekári priniesli dobrú správu – nenastalo žiadne poškodenie neurologických funkcií. Počas dlhej rehabilitácie sa Schairer pokúšal vrátiť k snowboardu, postupne však zistil, že je to ťažšie, ako očakával, a bol nútený ukončiť kariéru.

Príspevok Najhoršie úrazy a tragédie, ktoré sa udiali na zimných olympijských hrách je zobrazený ako prvý na Emefka.sk.

Ako informuje portál LADbible, ak by nastali skutočne ťažké časy, najväčšiu šancu prežiť by mali ľudia na Novom Zélande. Prečo?

Príjemná klíma aj vhodná poloha

Ako hlavné dôvody uviedli to, že Nový Zéland má pomerne nízku hustotu obyvateľov, vo veľkej miere neporušenú prírodu, veľký potenciál pre geotermálnu a hydroelektrickú energiu a mimoriadne úrodnú pôdu. Svoju rolu zohráva aj vyvážená klíma, možnosť dopestovať si vlastné plodiny a ochrana pred masovou migráciou (keďže Nový Zéland je ostrov).

Profesor Aled Jones povedal, že ho vôbec neprekvapilo, že na prvom mieste skončil práve Nový Zéland. „Pri skúmaní sme zohľadnili možnosť ochrany hraníc a miernosť klímy,“ prezradil a dodal, že teda nie je prekvapením, že najlepšie si viedli ostrovné štáty s komplexnými spoločnosťami.

Aké ďalšie krajiny sú najbezpečnejšie?

Ako veľmi dobré miesta na prežitie katastrofy sa ale ukázali byť aj Veľká Británia, Island, Írsko či Tasmánia. Jones poznamenal, že ho trochu prekvapilo, že práve Veľká Británia skončila v rebríčku tak vysoko. Ide podľa neho o husto obývaný ostrov, ktorý je do veľkej miery závislý od externých dodávateľov a vyrába len 50 % vlastných potravín. Tiež dosť zaostáva vo výrobe a aplikovaní obnoviteľných zdrojov energie.

Napriek tomu ale Veľká Británia skončila v TOP päťke najvhodnejších krajín na prežitie apokalyptickej udalosti. Zvyšok krajín by na tom podľa odborníkov bol horšie, keďže sú husto obývané a navzájom prepojené v dôsledku globalizácie. Ako Jones doplnil, ich práca má slúžiť pre tieto štáty aj ako inšpirácia na to, čo zlepšiť, aby bola v budúcnosti v krízovej situácii zabezpečená ochrana ich obyvateľov.

Príspevok Odborníci vybrali najvhodnejšie krajiny na prežitie apokalypsy. Ktorá skončila na prvom mieste? je zobrazený ako prvý na Emefka.sk.