Ivan Korčok nakoniec odpovedal na otázky moderátora Braňa Závodského sám, pritom jeho protikandidát Peter Pellegrini sa stále nachádzal v Bratislave.

Pellegrini účasť v dueli ešte cez víkend odmietol. Dnes svoju neúčasť na sociálnej sieti vysvetlil nasledovne: „A, prosím, nenechajte sa zmiasť, hoci Rádio Expres stále avizuje upútavku na dnešný prezidentský duel, ja som včas a vopred oznámil, že sa rozhovoru nezúčastním, keďže budem s vami v regióne.“

Denníku SME sa ho však v čase debaty podarilo odfotografovať na Miletičovej ulici v Bratislave. Na tejto ulici sa nachádza budova, kde má kanceláriu Pellegriniho sestra. Budova Rádia Expres sa nachádza od daného miesta len necelé štyri kilometre.

O tom, že sa predseda parlamentu nachádzal v čase debaty stále v Bratislave a nie v regiónoch, ako avizoval, informoval aj bývalý minister obrany Jaroslav Naď vo videu.

Príspevok Pellegrini klamal. Predseda parlamentu sa nedostavil na duel s Korčokom, dôvod má byť úplne iný, ako uviedol je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Obaja tak postupujú do druhého kola prezidentských volieb. Sčítaných je 99,15 percent okrskových zápisníc. Vyplýva to z priebežných neoficiálnych výsledkov, ktoré zverejnil Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Na treťom mieste je naďalej Štefan Harabin, ktorému sa podarilo získať 11,79 percenta voličov.

Za ním nasleduje Krisztián Forró so ziskom 2,95 percenta, Igor Matovič s 2,19 percenta, Ján Kubiš s 2,03 percenta, Patrik Dubovský s 0,71 percenta, Marian Kotleba s 0,57 percenta a Milan Náhlik s 0,13 percenta hlasov. Volebná účasť sa priebežne zvyšuje, aktuálne dosahuje 51,72 percenta.

Príspevok Je rozhodnuté. Toto je víťaz prvého kola prezidentských volieb 2024 je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Exkluzívny prieskum agentúry Focus pre reláciu Na telo priniesol zaujímavé údaje o tom, kto by ich mohol vyhrať, ak by sa konali už v septembri, píše portál tvnoviny.sk. Prieskum verejnej mienky sa uskutočnil v dňoch od 6. septembra do 13. septembra 2023. Opýtaných bolo 1001 respondentov.

Respondentov vyzvali k tomu, aby si predstavili, že prebieha druhé kolo prezidentských volieb. Ponúkli im mená politikov, ktorí by sa mohli o mandát uchádzať. Kto dostal najviac hlasov?

Mohlo by ťa zaujímať:

Ivan Korčok bude kandidovať v budúcoročných prezidentských voľbách

• News
• Politika

Údaje z prieskumu ukazujú, že ak by o post hlavy štátu bojoval líder strany Smer-SD Robert Fico a bývalý minister zahraničných vecí Ivan Korčok (ktorý už oficiálne ohlásil svoju kandidatúru), výsledok by bol veľmi tesný. Ukázalo sa, že za oboma by stálo presne 50 percent z opýtaných.

Zdroj: Agentúra FOCUS pre reláciu Na telo, tvnoviny.sk

Peter Pellegrini by bol favoritom

Peter Pellegrini by bol favoritom, keby sa voľby konali tento mesiac. Ak by sa stretol v dueli s Ivanom Korčokom, získal by 58 percent. Korčoka by tým pádom volilo 42 percent rozhodnutých voličov.

Keby sa v súboji stretol Peter Pellegrini a Robert Mistrík, taktiež by získal šéf Hlasu väčšinu, presne 68 percent. Jeho oponentovi by dalo hlas 32 percent.

Pellegrini by porazil aj Roberta Fica. Hlas by mu odovzdalo v tomto prípade 65 percent opýtaných. Fico by získal 35 percent.

Príspevok Kto by vyhral slovenské prezidentské voľby, keby sa konali v septembri? Toto odhalil exkluzívny prieskum je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

„Mojím hlavným cieľom je pomôcť Slovensku. V prípade, že uspejem, chcel by som niesť spoluzodpovednosť za to, ako naša krajina napreduje. Chcem ponúknuť moju skúsenosť z 30 rokov služby Slovenskej republike, nadstraníckosť a zároveň jasné postoje k tomu, ako by sa život v našej krajine mal vyvíjať,“ uviedol Korčok.

Podľa Korčoka Slovensko dlhé roky prešľapovalo na mieste a je potrebné urobiť všetko pre to, aby sa krajina vymanila zo stagnácie. V kampani chce hovoriť aj o téme vlastenectva a otázke ukotvenia Slovenska.

Hlavu štátu volia občania Slovenskej republiky v priamych voľbách tajným hlasovaním na päť rokov. Ústava SR hovorí, že kandidátov na prezidenta navrhuje najmenej 15 poslancov Národnej rady SR alebo občania na základe petície s 15.000 podpismi. Návrhy na voľbu sa odovzdávajú predsedovi parlamentu najneskôr do 21 dní od vyhlásenia volieb.

Súčasnej prezidentke SR Zuzane Čaputovej uplynie mandát v roku 2024. O funkciu sa nebude opätovne uchádzať.

Príspevok Ivan Korčok bude kandidovať v budúcoročných prezidentských voľbách je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Keďže od jej vyhlásenia ubehlo len niekoľko hodín, nevie sa vyjadriť k tomu, či príjme prezidentskú kandidatúru. Podľa svojich slov potrebuje dostatok času na to, aby dôsledne zvážil všetky aspekty a nevie, kedy sa definitívne rozhodne. „Som si vedomý toho, že v spoločnosti je dopyt po tom, aby bola zachovaná vysoká miera dôvery voči úradu hlavy štátu. Zdieľam spôsob výkonu mandátu pani prezidentky, to, ako komunikovala a ako reprezentovala Slovenskú republiku,“ dodal Korčok.

Ivan Korčok bol od roku 2020 do 13. septembra 2022 ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí, nominovala ho strana Sloboda a Solidarita (SaS). Spolu s ostatnými ministrami za SaS podal demisiu z dôvodu odchodu strany z vlády, vo funkcii ho nahradil Rastislav Káčer.

Predtým pôsobil ako štátny tajomník rezortu zahraničia, veľvyslanec Slovenska v USA, bol tiež veľvyslancom v Nemecku, radcom a Chargé d’affaires na veľvyslanectve vo Švajčiarsku. V rokoch 2009 – 2015 bol stálym predstaviteľom Slovenska pri Európskej únii.

Príspevok Ivan Korčok bude zvažovať svoju kandidatúru na post prezidenta je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

„Bol by som rád, ak by Ivan Korčok zostal súčasťou vlády a neodišiel spolu s ostatnými ministrami SaS,“ uviedol Matovič na sociálnej sieti. Po Korčokovom zotrvaní vo funkcii volá aj premiér Eduard Heger (OĽANO). „Mal by zotrvať vo svojej funkcii,“ zdôraznil.

„Bol som oslovený stranou SaS pred 2,5 roka ako nestraník, zostal som nestraník. Ale neviem nájsť pádny dôvod pre moje zotrvanie v situácii, keď takéto výhrady voči ďalšiemu pôsobeniu má strana, ktorá ma nominovala,“ reagoval Korčok. Zotrvanie vo funkcii je však podľa neho v súčasnosti takmer druhoradá otázka, „keď je absolútne nejasné, akým spôsobom chce vládnuť vláda Eduarda Hegera a zostávajúce tri strany“.

SaS zopakovala výzvu, aby Matovič odstúpil zo svojej funkcie, ak má skutočný záujem na tom, aby Korčok ostal ministrom zahraničných vecí. „V opačnom prípade podajú zajtra (31. 8., pozn. TASR) všetci štyria ministri za SaS demisiu,“ uviedol hovorca liberálov Ondrej Šprlák.

Koaličná kríza sa vyostrila po tom, ako parlament prelomil veto prezidentky pri tzv. protiinflačnom balíku z dielne Matoviča. SaS naďalej trvá na odchode lídra OĽANO Igora Matoviča z vlády, inak jej ministri 31. augusta podajú demisiu. Po minulotýždňovom rokovaní plánovaný odchod potvrdil aj šéf SaS Richard Sulík s tým, že ďalšie koaličné rokovania podľa neho nemajú zmysel.

Príspevok Matovič chce Korčoka za ministra i po odchode SaS, on na to nevidí dôvod je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Hlavným cieľom cesty na Ukrajinu, ktorej politickú nezávislosť a územnú celistvosť v medzinárodne uznaných hraniciach Slovensko plne podporuje, je oboznámiť sa s aktuálnou situáciou vrátane východu krajiny, aj v kontexte pretrvávajúceho napätia pozdĺž ukrajinskej hranice.

Ministri navštívia 7. februára kontaktnú líniu na Donbase, kde budú informovaní o situácii v zóne konfliktu, ktorý sa nedarí vyriešiť od roku 2014. Stretnutia s najvyššími predstaviteľmi Ukrajiny v Kyjeve 8. februára poskytnú priestor na oboznámenie sa s ich hodnotením aktuálneho vývoja. Ministerstvo zahraničných vecí SR vyjadrilo nádej a očakávanie, že súčasné napätie sa podarí znížiť diplomatickými rokovaniami. Slovensko v tejto súvislosti víta oživenie Normandského formátu a pevne verí, že rokovania sa v najbližšom čase uskutočnia na adekvátnej politickej úrovni a prinesú potrebné konkrétne výsledky.

Príspevok Šéf slovenskej diplomacie navštívi Kyjev a Donbas je zobrazený ako prvý na EMEFKA.