Borrell na tlačovej konferencii po sérii stretnutí v Bruseli sám povedal novinárom, že srbský prezident Aleksandar Vučić a kosovský premiér Albin Kurti „súhlasili s tým, že o návrhu Európskej únie nie sú potrebné žiadne ďalšie diskusie“.

Obe krajiny chcú vstúpiť do EÚ, ktorá im odkázala, že najprv musia vyriešiť svoje nezhody. Borrell poskytol niekoľko podrobností o rozhovoroch, pričom poznamenal, že „je potrebné viac práce“ a že obaja lídri sa opäť stretnú v marci. Vučić osobitne povedal, že dúfal v „dohodnutie nejakých kompromisov“, ale kosovský premiér Kurti na to nebol pripravený. Dodal, že nehovorili o tom, ako uviesť plán EÚ do praxe. Kurti vyhlásil, že obaja lídri akceptovali plán EÚ, ale „srbská strana nie je pripravená ho podpísať“.

Napätie medzi Srbskom a jeho niekdajším územím pretrváva odkedy Kosovo v roku 2008 jednostranne vyhlásilo samostatnosť, pričom tento krok uznala väčšina západných krajín, no Srbsko, podporované Ruskom a Čínou je proti. Nedávno sa vzťahy krajín opätovne zhoršili v súvislosti s konfliktom pre poznávacie značky či zatknutie etnického srbského policajta v Kosove, čo vyvolalo na západe obavy, že by mohol na Balkáne vypuknúť ďalší konflikt.

Rozhovory medzi Kosovom a Srbskom sprostredkované EÚ pokračujú už od roku 2011, no implementovali veľmi málo z 33 podpísaných dohôd. Odkedy Rusko vlani spustilo plnohodnotnú inváziu na Ukrajinu, pritom Únia a Spojené štáty tlačia na rýchlejší progres.

Príspevok Lídri Srbska a Kosova vyjadrili tichý súhlas s plánom Únie na zlepšenie vzťahov je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

„Srbský prezident (Aleksandar Vučič)… nariadil srbskej armáde, aby bola na najvyššom stupni bojovej pohotovosti, to znamená na úrovni (pripravenosti) použitia ozbrojenej sily,“ povedal Vučevič. Dodal, že prezident nariadil aj posilnenie tzv. špeciálnych ozbrojených síl, a to zo súčasných 1500 na 5000 príslušníkov.

Srbské ministerstvo vnútra zároveň informovalo, že „všetky (armádne) jednotky“ okamžite prechádzajú „pod velenie náčelníka generálneho štábu“. AFP pripomína, že predmetné rozkazy prezidenta Vučiča prichádzajú po tom, ako bol k hraniciam s Kosovom v nedeľu vyslaný práve náčelník generálneho štábu srbských ozbrojených síl Milan Mojsilovič.

Srbské ozbrojené sily boli v ostatných rokoch uvedené do stavu „najvyššej pohotovosti“ pre napätie s Kosovom už viackrát. Naposledy sa tak stalo v novembri po tom, ako Belehrad tvrdil, že viacero dronov z Kosova narušilo jeho vzdušný priestor.

Stovky Srbov, rozhorčených zadržaním bývalého policajta podozrivého z účasti na útokoch voči policajtom – etnickým Albáncom, postavili ešte 10. decembra barikády, ktoré ochromili dopravu cez dva hraničné priechody z Kosova do Srbska.

Podľa príslušníkov medzinárodnej mierovej misie pod velením NATO v Kosove (KFOR) sa stavba barikád časovo zhoduje s nárastom prípadov streľby v tejto oblasti. Posledný takýto incident bol zaznamenaný v nedeľu večer.

Napätie sa na severe Kosova, kde žije prevažne srbská menšina, obzvlášť vyostrilo ešte v novembri v dôsledku dlhého sporu týkajúceho sa poznávacích značiek vozidiel. Priština sa pokúšala zaviesť do praxe legislatívu, ktorá zakazovala Srbom žijúcim v Kosove používať srbské poznávacie značky.

Na protest proti predmetnému zákonu dali výpoveď v práci stovky policajtov, sudcov, prokurátorov a iných štátnych zamastencov patriacich k tamojšej srbskej menšine. Priština napokon od opatrenia upustila, v dôsledku zmienených masových odchodov z verejných funkcií sa však krajina ocitla v akomsi bezpečnostnom vákuu, uvádza AFP.

Kosovo sa v dôsledku napätej situácie rozhodlo následne tiež odložiť komunálne voľby v obciach so srbskou väčšinou. Pôvodne sa mali tieto voľby konať v polovici decembra, na základe rozhodnutia prezidentky Vjosy Osmaniovej sa však presunuli na apríl.

Mierové sily KFOR zvýšili v ostatných mesiacoch svoju prítomnosť na severe Kosova. K poslednému prípadu streľby, ktorý aktuálne vyšetrujú, tam došlo len v nedeľu večer, a to pri obci Zubin Potok. Výstrely smerovali k jednej z hliadok misie KFOR. K nijakým zraneniam ani materiálnym škodám však nedošlo. Priština obviňuje z najnovšej eskalácie napätia Belehrad. Tvrdí pritom, že jej severný sused používa všetky dostupné prostriedky na to, aby konal proti ústavnému poriadku Kosova.

Kosovo, ktoré obývajú prevažne etnickí Albánci, vyhlásilo v roku 2008 nezávislosť od Srbska. Belehrad to však odmieta uznať a doteraz považuje ho stále za súčasť svojho územia. Nezávislosť Kosova neuznáva ani päť členských krajín EÚ: Cyprus, Grécko, Rumunsko, Slovensko a Španielsko.

Príspevok Srbské ozbrojené sily sú pre napätie s Kosovom v stave najvyššej pohotovosti je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Kosovská prezidentka Vjosa Osmaniová, predseda parlamentu Glauk Konjufca a premiér Albin Kurti podpísali žiadosť, ktorú plánujú vo štvrtok odovzdať Českej republike. Tá má v súčasnosti rotujúce predsedníctvo v Rade EÚ.

„Toto je otváranie novej kapitoly,“ povedal Kurti. „Pokrok bude závisieť od našej oddanosti k hlbokým a transformatívnym reformám, ktoré posilnia našu demokraciu a hospodárstvo,“ povedal.

Kosovo má dlhoročný spor so Srbskom, ktoré okamžite Európsku úniu požiadalo, aby proces kosovskej kandidatúry zrušila. Prístupový proces Kosova, ktoré o členstvo v EÚ požiadalo ako posledná z krajín západného Balkánu, bude pravdepodobne dlhý a náročný – a to nie len z dôvodu napätej situácie so Srbskom, analyzuje AP.

Kosovo, ktoré obývajú prevažne etnickí Albánci, vyhlásilo v roku 2008 nezávislosť od Srbska. Srbsko ho však odmieta uznať a doteraz považuje Kosovo za súčasť svojho územia. Nezávislosť Kosova neuznáva ani päť členských krajín EÚ: Cyprus, Grécko, Rumunsko, Slovensko a Španielsko.

Srbsko reagovalo na kosovskú žiadosť o členstvo v EÚ hnevom, píše AP. Srbskí predstavitelia uviedli, že päticu krajín, ktoré nezávislosť Kosova neuznávajú, požiadajú, aby túto iniciatívu v Bruseli blokovali.

Príspevok Kosovo oficiálne požiadalo o členstvo v Európskej únii je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Spor o poznávacie značky vytváral napätie medzi Belehradom a Prištinou už istý čas. Zhruba 100-tisíc etnických Srbov v Kosove používa poznávacie značky vydané v Srbsku, ktoré sú v Kosove nelegálne. Kosovo v tejto veci prijalo zákon, na základe ktorého malo začať tento týždeň pokutovať vodičov s takýmito značkami.

V pondelok Borrell skritizoval srbského prezidenta Aleksandara Vučića a kosovského premiéra Albina Kurtiho za to, že ešte spor neurovnali. Borrell v noci na Twitteri uviedol, že si v nasledujúcich dňoch pozve obe strany, aby s nimi prediskutoval návrh Európskej únie (EÚ) o ďalšej deeskalácii.

Kosovo, niekdajšia srbská provincia, vyhlásilo v roku 2008 nezávislosť od Srbska. To ho odmieta uznať. Priština a Belehrad sa od roku 2011 pokúšajú rokovať o technických otázkach prostredníctvom dialógu pod vedením EÚ.

Príspevok Kosovo a Srbsko dosiahli dohodu v spore o poznávacie značky je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Spor okolo evidenčných čísel vozidiel spôsobuje medzi oboma krajinami napätie už takmer dva roky. Srbsko neuznáva nezávislosť, ktorú Kosovo vyhlásilo v roku 2008, a zhruba 50.000 Srbov žijúcich na severe tejto bývalej srbskej provincie považuje za svoje hlavné mesto Belehrad, nie Prištinu.

Napätie sa vyostrilo po tom, ako Priština v júni schválila zákon, podľa ktorého musia Srbi vymeniť staré evidenčné čísla – spred vojny z rokov 1998–99, ktorá viedla k nezávislosti – za nové, vydávané kosovskými úradmi.

Pod tlakom EÚ a USA však Kosovo odložilo implementáciu tejto legislatívnej normy až na 1. novembra. Kosovská vláda zároveň avizovala, že do 21. novembra bude srbských vodičov na ich novú povinnosť len upozorňovať. Po tomto termíne mala začať udeľovať pokuty. Na protest proti predmetnému zákonu dali v priebehu novembra výpoveď v práci stovky policajtov, sudcov, prokurátorov a iných štátnych zamastencov patriacich k srbskej menšine v Kosove.

Kosovský premiér Albin Kurti v noci na utorok na Twitteri ohlásil dvojdňový odklad začiatku pokutovania. „Prijímam žiadosť (amerického veľvyslanca) o 48-hodinový odklad… Teším sa, že počas nasledovných dvoch dní budem spolupracovať s USA a EÚ pri hľadaní riešenia (tejto situácie),“ uviedol. Kosovská polícia predtým informovala, že pokuty by sa mali začať udeľovať v utorok od 08.00 h rána miestneho času. Odhadla pritom, že sa dotknú približne 10.000 vodičov.

Prištine sa s Belehradom v pondelok v Bruseli na mimoriadnych rokovaniach sprostredkovaných Európskou úniou nepodarilo uvedený spor vyriešiť dosiahnutím dohody. Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničnú politiku Josep Borrell z neúspechu obvinil najmä Kosovo, ktoré podľa jeho slov neprijalo návrh EÚ na riešenie sporu. „Predstavili sme návrh, ktorý (srbský prezident) Vučič prijal, Kurti však nie,“ povedal šéf diplomacie EÚ.

Kurtiho kritizuje aj kosovská opozícia. Podľa jej slov totiž podkopáva vzťahy so Spojenými štátmi, ktoré sú najbližším spojencom Prištiny. Samotný kosovský premiér uvádza, že väčší záujem než o vyriešenie tohto sporu má o dosiahnutie konečnej dohody so Srbskom, v rámci ktorej by Belehrad uznal Kosovo ako nezávislý štát.

Srbský prezident Aleksandar Vučič v pondelok večer povedal, že Srbsko prestane vydávať alebo obnovovať platnosť poznávacích značiek pre severnú časť Kosova. Zároveň však vystríhal pred eskaláciou napätia. „Situácia je veľmi náročná; na pokraji konfliktu,“ povedal odvolávajúc sa na najnovšie informácie od tajných služieb.

NATO, ktoré má v rámci svojej mierovej misie v Kosove (KFOR) približne 3700 príslušníkov, oznámilo, že v prípade ohrozenia bezpečnostnej situácie je pripravené zasiahnuť.

Príspevok Medzi Kosovom a Srbskom to opäť vrie – dôvodom sú poznávacie značky áut je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Západní predstavitelia, ktorí dohliadajú na desiatky rokov trvajúcu patovú situáciu medzi oboma susedmi, však dúfajú, že to aspoň zníži čoraz „vojnovejšiu“ rétoriku prichádzajúcu z oboch strán. „Všetky otvorené otázky sa budú riešiť a mali by sa riešiť prostredníctvom dialógu podporovaného Európskou úniou. Obe strany musia v tomto bode ukončiť svoje nepriateľstvo a konať zodpovedne,“ povedala novinárom hovorkyňa EÚ pre zahraničné záležitosti a bezpečnostnú politiku Nabila Massrali.

Generálny tajomník Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) Jens Stoltenberg sa v stredu v Bruseli samostatne stretol s Vučičom a Kurtim. Uviedol, že jednotky pod vedením NATO umiestnené v Kosove v dôsledku súčasného napätia posilnili svoju prítomnosť na severnej hranici Kosova so Srbskom.

„Ale, samozrejme, budeme konať, keď to bude potrebné, a budeme konať primeraným spôsobom, pretože naším hlavným cieľom je pomôcť znížiť napätie a zabezpečiť všetkým komunitám slobodu pohybu, bezpečnosť všetkých komunít, samozrejme, vrátane Srbov v Kosove,“ povedal Stoltenberg.

Príspevok Lídri Srbska a Kosova sa stretnú na rozhovoroch v Bruseli je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Kosovské ministerstvo spravodlivosti vo štvrtok oznámilo, že s Dánskom uzavrelo o prenájme väzenských ciel predbežnú dohodu. Vo vyhlásení ministerstva sa uvádza, že desaťročná dohoda prinesie Kosovu 210 miliónov eur, ktoré Priština využije na financovanie justičného systému a projekty v oblasti využitia obnoviteľných zdrojov energie.

Rezort spravodlivosti vo vyhlásení tiež dodal, že z „Dánska prídu iba väzni, ktorí nie sú nebezpeční“. Ako a kým však budú prenajaté cely spravované, rezort nespresnil. Ako pripomína AP, kosovské väznice sú takmer na 100 percent obsadené.

Ministerstvo vo vyhlásení okrem toho uviedlo, že „dánske inštitúcie pozitívne ohodnotili zaobchádzanie s väzňami v kosovských väzniciach a tiež ich kapacity“. Predbežná dohoda bude podpísaná na budúci týždeň aj za účasti dánskych predstaviteľov.

Kosovo vyhlásilo v roku 2008 nezávislosť od Srbska, ktoré ho však stále odmieta uznať a považuje ho za súčasť svojho územia. Kosovo ako nezávislý štát doteraz neuznalo ani päť členských krajín EÚ — Cyprus, Grécko, Rumunsko, Slovensko a Španielsko.

Príspevok Kosovo prenajme Dánsku 300 väzenských ciel je zobrazený ako prvý na EMEFKA.