Mzdy dobiehajú infláciu

Štúdia obsahuje 67 štátov, kde je minimálna mzda stanovená vládou. Daňový systém v týchto krajinách sa môže veľmi líšiť a rozdiel medzi mzdou v hrubom a v čistom môže byť od 0 % až do 35 % (na Slovensku – 19,9 %). Na to, aby bolo toto porovnanie fér, sme použili iba zárobky v čistom, čo sú peniaze, ktoré si zamestnanec odnesie naozaj domov.

Iba v 7 zo 67 krajín z nášho rebríčka sa minimálna mzda nezvýšila v porovnaní s januárom 2022. Medzi ostatnými sú to aj Izrael, Hongkong a Nigéria.

Najvyšší nárast minimálnej mzdy z roka na rok bol zaznamenaný v Argentíne (104,5 %) a v Turecku (100 %). V posledných rokoch bola v týchto krajinách inflácia aj devalvácia meny mimoriadne vysoká.

Krajiny, ktoré taktiež zaznamenali vyšší nárast minimálnej mzdy, sú Moldavsko (32,5 % nárast z roka na rok), Lotyšsko (27,1 %) a Malajzia (25,8 %).

V našom rebríčku nárastu miezd sa Slovensko umiestnilo na 43. mieste: momentálna minimálna mzda je 561 €, čo je iba o 7,2 % viac ako v januári minulého roka (523 €). Vyšší nárast mzdy môžeme nájsť napríklad aj v Chorvátsku (12 %), Poľsku (14,6 %) alebo v Maďarsku (16 %).

Odporúčame prečítať:

Na Slovensko prichádza nový fast food. Prevádzku otvorí už čoskoro, v prvý deň ponúkne 1 000 cheeseburgerov zadarmo

• Jedlo
• Slovensko

Košík so základnými potravinami

Na účel tejto štúdie sme vytvorili fiktívny nákupný košík s reálnymi cenami na Slovensku a porovnali cenu základných potravín s minimálnou mzdou. Košík obsahuje 8 skupín produktov: chlieb, mlieko, vajíčka, ryžu, syr, mäso, ovocie a zeleninu. Tento zoznam je veľmi limitovaný, ale tieto produkty by mali spĺňať minimálne nutričné požiadavky dospelého človeka.

• Mlieko (10 litrov) – 8 €
• Chlieb (10 bochníkov, 500g každý) – 10,10 €
• Ryža (1,5 kg) – 2,04 €
• Vajíčka (20 ks) – 3,87 €
• Syr (1 kg) – 9,28 €
• Hydina a hovädzie mäso (6 kg) – 50,07 €
• Ovocie (6 kg) – 9,46 €
• Zelenina (8 kg) – 11,35 €

Na Slovensku je na začiatku roka 2023 cena základného nákupného košíka 104,17 €, čo je o 19,6 % viac ako minulý rok. Košík stojí 18,6 % minimálnej mzdy v čistom, čo je oproti minuloročným 16,7 % zhoršenie. To znamená, že platy tých, ktorí zarábajú najmenej, rastú pomalšie ako ceny potravín.

Takto vyzerali ceny identických nákupných košíkov po minulé roky:

• január 2019 – 82,32 €
• január 2020 – 84,12 €
• január 2021 – 87,05 €
• január 2022 – 87,11 €
• január 2023 – 104,17 €

Kde je možné vyžiť z minimálnej mzdy?

Aj keď sú preferencie jedál rôzne a predstavy o pohodlnom živote sa taktiež líšia z krajiny do krajiny a z človeka na človeka, skúsili sme porovnať ceny rovnakého košíka s jedlom s minimálnymi mzdami, aby sme zistili koľko z minimálneho príjmu treba minúť na produkty potrebné na život.

Najlepší pomer medzi cenou košíka so základnými potravinami môžete nájsť, ako obvykle, v Spojenom kráľovstve, Írsku a v Austrálii – od 6,5 % do 7,7 %.

V tomto porovnaní sa Slovensko umiestnilo na 27. mieste s pomerom 18,6 %, tesne za Gréckom (18,5 %; 26. miesto) a predbehlo krajiny ako Chorvátsko (19,1 %; 28. miesto), Rumunsko (22,5 %; 34. miesto) alebo Maďarsko (23,9 %; 37. miesto).

V ázijsko-pacifických krajinách, ako je India, Indonézia, Filipíny, Thajsko a Vietnam, stojí základný košík s potravinami viac ako polovicu minimálneho príjmu. V Nigérii minimálna mzda nepokrýva ani tento základný košík s potravinami.

Metodológia a zdroje

V tejto štúdii sme porovnávali mesačnú minimálnu mzdu za prácu na plný úväzok v januári 2023 so mzdami z januára 2022. Tieto sadzby pochádzajú z oficiálnych vládnych webových stránok, príslušných ministerstiev alebo výborov. Vynechali sme krajiny, v ktorých o minimálnej mzde vyjednávajú jednotlivé odborové zväzy a krajiny bez zákonom stanovenej minimálnej mzdy (Švajčiarsko, Taliansko, Singapur a štáty severnej Európy). Pre krajiny, kde sa minimálna mzda líši od regiónu k regiónu (USA, Kanada, Filipíny, Thajsko a Vietnam), sme vypočítali a použili aritmetický priemer všetkých regiónov. Čisté mzdy sa získavali cez mzdové kalkulačky.

Súbor produktov použitých v tejto štúdii je zmluvný kôš potravinových produktov vytvorený len na štatistické účely. Uvedené sumy boli vypočítané na základe odporúčaní niektorých ministerstiev zdravotníctva ohľadom minimálnych noriem spotreby potravín. Ceny produktov boli prevzaté z numbeo.com, kde spotrebitelia z celého sveta sledujú ceny potravín, ako aj iných produktov a služieb.

Na prevod meny sme použili údaje o priemernom výmennom kurze zo služby Google Finance za štvrtý štvrťrok 2022.

Príspevok Takáto je v roku 2023 minimálna mzda vo svete. Kde sa z nej dá reálne vyžiť? je zobrazený ako prvý na Emefka.sk.

Ako informuje portál LADbible, ak by nastali skutočne ťažké časy, najväčšiu šancu prežiť by mali ľudia na Novom Zélande. Prečo?

Príjemná klíma aj vhodná poloha

Ako hlavné dôvody uviedli to, že Nový Zéland má pomerne nízku hustotu obyvateľov, vo veľkej miere neporušenú prírodu, veľký potenciál pre geotermálnu a hydroelektrickú energiu a mimoriadne úrodnú pôdu. Svoju rolu zohráva aj vyvážená klíma, možnosť dopestovať si vlastné plodiny a ochrana pred masovou migráciou (keďže Nový Zéland je ostrov).

Profesor Aled Jones povedal, že ho vôbec neprekvapilo, že na prvom mieste skončil práve Nový Zéland. „Pri skúmaní sme zohľadnili možnosť ochrany hraníc a miernosť klímy,“ prezradil a dodal, že teda nie je prekvapením, že najlepšie si viedli ostrovné štáty s komplexnými spoločnosťami.

Aké ďalšie krajiny sú najbezpečnejšie?

Ako veľmi dobré miesta na prežitie katastrofy sa ale ukázali byť aj Veľká Británia, Island, Írsko či Tasmánia. Jones poznamenal, že ho trochu prekvapilo, že práve Veľká Británia skončila v rebríčku tak vysoko. Ide podľa neho o husto obývaný ostrov, ktorý je do veľkej miery závislý od externých dodávateľov a vyrába len 50 % vlastných potravín. Tiež dosť zaostáva vo výrobe a aplikovaní obnoviteľných zdrojov energie.

Napriek tomu ale Veľká Británia skončila v TOP päťke najvhodnejších krajín na prežitie apokalyptickej udalosti. Zvyšok krajín by na tom podľa odborníkov bol horšie, keďže sú husto obývané a navzájom prepojené v dôsledku globalizácie. Ako Jones doplnil, ich práca má slúžiť pre tieto štáty aj ako inšpirácia na to, čo zlepšiť, aby bola v budúcnosti v krízovej situácii zabezpečená ochrana ich obyvateľov.

Príspevok Odborníci vybrali najvhodnejšie krajiny na prežitie apokalypsy. Ktorá skončila na prvom mieste? je zobrazený ako prvý na Emefka.sk.

Navyše sa aspoň nemusia ospravedlňovať a vymýšľať si výhovorky na najrôznejšie výlety, koncerty či oslavy, ktorým by sa najradšej vyhli. Trochu viac si introvertov preklepla aj stránka Merchant Machine. Tá totiž zverejnila zoznam štátov, ktoré sú pre introvertov hotovým rajom.

Zoznam bol vytvorený na základe údajov podľa toho, kde žije najmenej obyvateľov na kilometer štvorcový, rolu tiež zohrávalo rýchle internetové pripojenie, platové ohodnotenie a životné výdavky. Na prvom mieste sa umiestnila Kanada, kde na kilometer štvorcový žijú len štyria obyvatelia. Rýchlosť internetu je 145 megabitov za sekundu. Priemerný ročný plat sa pohybuje v sume 29 586 dolárov (cca 24 400 eur) a za prenájom bytu minieš mesačne približne 1 027 dolárov (cca 850 eur).

Na druhom mieste skončila Austrália. V nej žijú traja ľudia na kilometer štvorcový, ale rýchlosť internetu je nižšia (56 megabitov za sekundu). Priemerný ročný príjem je viac ako 41-tisíc dolárov (cca 34-tisíc eur) a výdavky na bývanie sú okolo 1 200 dolárov (cca 990 eur).

Tretie miesto obsadil Island so štyrmi ľuďmi na kilometer štvorcový, 116,88 megabitovou rýchlosťou internetu, platom 34 371 dolárov (cca 28 400 eur) a výdavkami necelých 1 300 dolárov (1 100 eur). Na ďalších priečkach sa umiestnilo Rusko, Fínsko či Nový Zéland. Nižšie nájdeš kompletný zoznam týchto krajín.

10. Belize

9. Nórsko

8. Mauritánia

7. Surinam

6. Nový Zéland

5. Fínsko

4. Rusko

3. Island

2. Austrália

1. Kanada

Okrem toho sa ale tvorcovia tohto rebríčka zamerali aj na zamestnania, ktoré sú pre introvertov tie najvhodnejšie. Celkom dali dohromady 15 rôznych povolaní. Na prvom mieste sa umiestnila pozícia fyzika či astronóma, na druhom mieste operátori strojov, na treťom zase marketingoví manažéri. Kompletný zoznam prinášame nižšie.

15. Mechanici

14. Stavbári

13. Novinári

12. Grafickí dizajnéri

11. Inžinieri

10. Elektrikári

9. Softvéroví vývojári

8. Poistní technici

7. Inštalatéri

6. Zvárači

5. IT analytici

4. Weboví vývojári

3. Marketingoví manažéri

2. Operátori strojov

1. Fyzici a astronómovia

Príspevok Patríš medzi introvertov? Odborníci dali dohromady krajiny, v ktorých by sa ti žilo najlepšie je zobrazený ako prvý na Emefka.sk.

Možno to platilo o bežných roľníkoch, ktorí také veci ani nepotrebovali vedieť. Bádatelia, dobrodruhovia, šľachtici a obchodníci dávnych čias v skutočnosti disponovali znalosťami o svete na úrovni, ktorá nás prekvapí. Žiaľ, mnohé z týchto poznatkov neboli naplno zužitkované.

Problémom poznania je to, že sa môže ľahko stratiť. Veľakrát ľudia nedokázali pochopiť význam nejakého objavu, neboli schopní ho prakticky využiť, alebo naň jednoducho zabudli. Častou prekážkou pre objavy sa stávali vojny a politická nestabilita. Taktiež treba spomenúť, že občas objaviteľovi ostatní ľudia jednoducho neverili, alebo ho za jeho názory prenasledovali.

Tieto zaujímavé fakty ťa presvedčia o tom, že starodávny svet bol prekvapivo malý:

Ľudia pred 2500 rokmi boli múdrejší ako dnešní flat-eartheri

Mnohé mytológie vyobrazujú planéty ako božstvá, zároveň sa ale v rôznych civilizáciách už pred tisícročiami objavili prekvapivo presné poznatky o Zemi a vesmíre. Podľa Herodota fenickí moreplavci dokázali už pred začiatkom nášho letopočtu oboplávať Afriku, počas čoho si všimli, že od istého bodu sa Slnko nachádzalo na sever od nich.

V starovekom Grécku Pytagoras a Parmenides možno aj na základe výsledkov tejto cesty prišli pred 2500 rokmi s presvedčením, že naša planéta je guľatého tvaru. Pytagoras dokonca Zem rozdelil na päť podnebných pásiem a vďaka práci týchto dvoch mužov starogrécki myslitelia akceptovali guľatú Zem ako fakt.

Poznatky o našej planéte a fungovaní vesmírnych telies nechýbali ani civilizáciám mimo Európy. Indický astronóm Arjabháta okolo roku 500 vypočítal obvod Zeme. Jeho výsledok 39 968 km je od v súčasnosti uznávaného čísla 40 075 km menší len o 0,2 %. Vedomosti o pohyboch vesmírnych telies boli využívané na orientáciu národmi na všetkých svetadieloch.

Aj v stredoveku si si mohol kúpiť výrobky „Made in China“

Za úspechom mnohých veľkých miest a civilizácií stál obchod na veľké vzdialenosti. Už v staroveku bol svet popretkávaný obchodnými trasami, ktoré zabezpečovali prísun lukratívneho tovaru z ďalekých končín. O tieto príležitosti bol medzi obchodníkmi vždy veľký záujem. Rovnako ako medzi zbojníkmi.

Jedna podstatná výmenná trasa sa dotýkala aj územia Slovenska. Dôležitá Jantárová cesta viedla neďaleko dnešnej Bratislavy už niekoľko storočí pred naším letopočtom. Prostredníctvom Jantárovej cesty sa jantár vyťažený pri Baltskom mori presúval smerom na juh a mohol skončiť až v Egypte či v Sýrii.

Asi najznámejšou historickou obchodnou trasou je Hodvábna cesta, spájajúca východ Číny s Európou. Napriek názvu neslúžila len na vývoz hodvábu, ale šírili sa ňou aj iné tovary, vynálezy, myšlienky a občas aj choroby. Hodvábnej ceste vďačíme za slovo čaj. Územia, kam sa čaj dostal suchozemskou trasou, používajú názvy odvodené od základu ča, krajiny, ktoré čaj nakupovali po mori, prevzali z juhočínskych prístavných miest označenie te/tea.

Vikingovia radi zbierali suveníry zo svojich ciest

Normani, Varjagovia, Vikingovia aj mnohé ďalšie názvy prischli stredovekým Škandinávcom, ktorí na svojich dračích lodiach vzbudzovali rešpekt, kam len prišli. Rozmanitosť názvov, ktorými boli títo ľudia označovaní, vychádza z ich prítomnosti v mnohých kútoch Európy.

Severania zakladali štáty vo francúzskej Normandii, na Britských ostrovoch, v dnešnom Rusku aj na ďalekej Sicílii. V službách byzantských cisárov boli známi ako Varjagská garda, obávaná elitná jednotka. V období asi pred 1000 rokmi Vikingovia zohrávali podstatnú rolu v európskom dianí.

To, že Škandinávci boli skutoční cestovatelia, dokazujú viaceré nálezy zaujímavých predmetov v ich hrobkách. V hrobe švédskej ženy z 9. storočia bol objavený prsteň s nápisom „V mene Allaha“ v arabčine a mince, pochádzajúce pravdepodobne z Afganistanu. Medzi exotickými nálezmi na švédskom ostrove Helgo sa našla dokonca socha Buddhu.

Niekedy zasa oni boli tí, čo po sebe zanechali stopy ďaleko od domova

Vikingovia necestovali len na juh a východ a odhodlali sa aj na výpravy ďaleko na západ. Opisy riskantných ciest na západ sú zachytené v rôznych dobových kronikách a opisy jednotlivých udalostí sa nie vždy zhodujú. Preto ich treba brať s určitou rezervou.

Hovorí sa, že Erik Červený, vyhnaný z domova kvôli vražde, sa rozhodol preskúmať neprívetivú, ľadom pokrytú pevninu na západe. Územie naozaj nedisponovalo príjemnými podmienkami a práve preto sa Erik rozhodol pre bystrý marketingový trik. Ostrov nazval Groeland – zelená zem – a dúfal, že takýto pekne znejúci názov priláka viac osadníkov.

Erikov syn Leif Eriksson (asi 970 – 1020) je považovaný za prvého Európana, ktorý kedy vstúpil na územie Ameriky. Strata kurzu počas plavby z Nórska do Grónska ho priviedla na neznámu zem, ktorú nazval Vinland (pravdepodobne Newfoundland). Leif sa po stroskotaní vrátil do Európy a neskôr do Vinlandu opäť zavítal a založil tam osadu. Prítomnosť Vikingov v Amerike dokazujú nálezy pozostatkov sídiel a nórska minca z 11. storočia.

Sťahovanie na veľké vzdialenosti

Migrácia na veľké vzdialenosti sprevádzala ľudstvo už od jeho počiatku a niekedy sa isté kultúry objavili na neočakávaných miestach. Napríklad, podľa jednej teórie ostrov Madagaskar osídlili ľudia z 5000 km vzdialenej Indonézie. Pravdivosť týchto dohadov je vždy ťažké potvrdiť a často ide len o rozšírené mýty.

Pôvod čínskeho mesta Liqian sprevádza zaujímavý príbeh. Súčasní obyvatelia majú pomerne európske črty tváre. Názov Liqian sa zasa podobá na slovo légia, ktoré Číňania používali na označenie Rimanov. Populárna teória predpokladá, že mesto bolo založené stratenou rímskou légiou, ktorá sa v Číne usídlila po desaťročiach perzského zajatia. Znie to veľmi atraktívne, ale najnovšie genetické testy a ďalšie nálezy sa stavajú proti tomuto tvrdeniu.

Aj taliansky misionár Matteo Ricci počas svojho pôsobenia v Číne natrafil na zvláštny objav. Písal sa rok 1605 a v Pekingu stretol muža, ktorý bol „vyznávačom jedného boha“. Ako sa ukázalo, išlo o žida. Nevedno kedy a odkiaľ sa vzali, no čínske mesto Kaifeng bolo stáročia domovom židovskej komunity. V roku 1163 bola v meste vztýčená synagóga, ktorú o päť storočí neskôr zničila povodeň.

Aj v stredoveku bolo možné spôsobiť finančnú krízu v krajine vzdialenej tisíce kilometrov

Chudobný či bohatý, v tom nebol žiadny rozdiel. V stredoveku zohrávalo náboženstvo významnú úlohu v živote všetkých. Zrejme každá rozšírená viera v nejakej miere pozná koncept pútnických miest, kde sa veriaci schádzajú z celého sveta. Za jednu z najikonickejších pútí, ktorú kto kedy absolvoval, môžeme považovať púť do Mekky malijského cisára Mansu Musu.

Musá (asi 1280 – 1337) býva označovaný za najbohatšieho človeka všetkých čias a jeho veľkolepá výprava tomuto titulu zodpovedala. Mali napriek svojmu bohatstvu, za ktoré vďačilo rozsiahlym zlatým baniam, bolo krajinou vo svete takmer neznámou. Vládca púť využil tiež ako PR tour a svoje panstvo predstavil svetu.

Malijského vládcu sprevádzalo asi 60-tisíc služobníkov a 80 tiav, z ktorých každá niesla niekoľko desiatok kíl zlatého prášku. Počas svojej veľkolepej 2500-kilometrovej cesty Musá zlatom platil za služby, alebo ho rozdával chudobným. Výsledok? V Egypte klesla hodnota zlata tak rapídne, že z vážnej hospodárskej krízy sa spamätával desať rokov. O Mali zrazu vedeli všetci navôkol – Katalánsky atlas dokonca v časti o západnej Afrike zahrnul kresbu Musu – aj so zlatým nugetom v ruke.

Príspevok Svet je malý a bolo to tak vždy. Neuveriteľné fakty zo starodávnej geografie je zobrazený ako prvý na Emefka.sk.

Vieš, aké pokrmy tradične jedia ľudia z Bulharska, Rumunska, Portugalska či mnohých iných krajín? Odpoveď môžeš nájsť v našom kvíze. Pripravili sme si pre teba 15 tradičných jedál z rôznych krajín Európy a tvojou úlohou bude zistiť, ktorej patria. Podarí sa ti to? O svoje skóre sa s nami nezabudni podeliť v komentároch! 🙂 

Príspevok Otestuj sa: Dokážeš k týmto európskym národným jedlám priradiť správnu krajinu? je zobrazený ako prvý na Emefka.sk.