Únos lietadla

24. novembra 1971 nastúpil do lietadla asi 45-ročný muž v čiernom kabáte a obleku. Na očiach mal slnečné okuliare a v ruke držal tmavý kufrík. Letenku si zakúpil na falošné meno Dan Cooper (ktoré bolo neskôr novinármi skomolené na D. B. Cooper). Usadil sa na svojom mieste a objednal si drink (bourbon so sódou). Podľa výpovedí pôsobil veľmi pokojne a uvoľnene.

Keď bolo lietadlo vo vzduchu, Cooper letuške Florence Schaffner, ktorá sedela pred ním, podal obálku. Schaffner si najprv myslela, že Cooper sa ju snaží týmto spôsobom zbaliť a na papieri je napísané jeho telefónne číslo (podobné situácie letušky zažívali pravidelne). Na obálku sa teda ani nepozrela a automaticky si ju vložila do vrecka. V tej chvíli sa k nej Cooper naklonil a povedal: „Slečna, myslím, že by ste si mali ten papier prečítať. Mám bombu.“

Nevieme síce, aké bolo presné znenie odkazu na lístku, ale podľa neskoršej výpovede Schaffner sa tam písalo, že Cooper má v kufríku bombu, a keď bude nútený, použije ju. Cooper potom prikázal letuške, aby si sadla vedľa neho. Následne vyhlásil, že požaduje 200-tisíc dolárov v neoznačených bankovkách a štyri padáky. Výkupné si Cooper chcel vyzdvihnúť na letisku Seattle-Tacoma International Airport. Ako dôkaz toho, že neblafuje, otvoril kufrík, v ktorom Schaffner uvidela dve červené nálože a drôty.

Cooper letuške povedal, aby o jeho požiadavkách informovala pilota Williama Scotta. Ten ich následne predal dotyčnému letisku a jeho pracovníci FBI. Bezpečnostné zložky sa obávali, že by Cooper mohol naozaj bombu odpáliť a pripraviť tak o život mnoho ľudí. Rozhodli sa s ním teda spolupracovať.

Špeciálne peniaze

Problém bol v tom, že únoscovi nemohli dať označené bankovky. To predstavovalo prekážku v ďalšom vyšetrovaní, keďže peniaze sa nedali vystopovať. Agenti ale prišli s náhradným riešením. Cooperovi dali výhradne bankovky, ktoré boli vytlačené v roku 1969. Ich sériové čísla navyše začínali písmenom L.

Pilot ostatným cestujúcim oznámil, že na chvíľu pristanú na letisku Seattle-Tacoma, ale o Cooperovi sa im nezmienil, aby nevyvolal paniku. Povedal len, že sa na lietadle musí odstrániť drobný technický problém. Cooper stále sedel na svojom mieste. Nebol ani trochu nervózny či podráždený.

Ďalšia letuška Tina Mucklow neskôr vypovedala, že si objednal ďalší drink, normálne ho zaplatil a občas s ňou prehodil niekoľko slov. Podľa nej sa správal veľmi slušne a milo a dokonca chcel FBI požiadať, aby posádke po pristátí na letisku priniesli nejaké jedlo. Zdalo sa tiež, že je dobre oboznámený s oblasťou, nad ktorou leteli.

Zoskok

Lietadlo napokon podľa Cooperových požiadaviek pristálo na letisku. Cooper z neho nevyšiel, von poslal letušku Tinu Mucklow, ktorá od agentov prevzala peniaze a padáky. Jeden z agentov sa snažil Coopera presvedčiť, nech mu dovolí do lietadla vstúpiť, únosca to ale odmietol. Keď boli požiadavky splnené, Cooper prepustil všetkých 36 cestujúcich a letušku Florence Schaffner. Na palube ostali len piloti, technik a Tina Mucklow.

Cooper im prikázal, nech vzlietnu, a po dohode s pilotom lietadlo nasmeroval na letisko v meste Reno v Nevade. Letuške prikázal, aby odišla do pilotnej kabíny. Únosca teda ostal v časti pre pasažierov sám. Otvoril zadné dvere a vyskočil z lietadla.

Lietadlo následne bezpečne pristálo na letisku v Rene. Agenti FBI a polícia na jeho palube našli dva nepoužité padáky, Cooperovu kravatu so sponou a niekoľko odtlačkov prstov, ktoré ale mohli patriť ďalším pasažierom. Cooper si pri zoskoku vzal kufrík s bombou, peniaze a jeden padák (ďalší pravdepodobne použil pri zoskoku). Na základe svedeckých výpovedí bol vytvorený aj identikit páchateľa.

Pátranie

Vyšetrovateľom sa podarilo určiť len veľmi približnú polohu miesta, kde mohol Cooper pristáť. Predpokladalo sa, že dopadol v blízkosti jazera Lake Merwin 48 kilometrov od Portlandu. Neskôr sa ale začalo pracovať s teóriou, že mohol pristáť aj o výrazný kus východnejšie. Celá táto rozsiahla oblasť bola dôkladne prehľadaná, avšak agenti ani muži zákona nič nenašli.

Po Cooperovi neostala jediná stopa. Agenti si neboli dokonca istí ani tým, či zoskok z lietadla prežil. FBI sa skôr prikláňala k názoru, že bol preňho smrteľný. Pokiaľ skákal bez predchádzajúcich skúseností, nemal podľa profesionálnych parašutistov veľké šance. Niektoré detaily v jeho správaní ale naznačovali, že veľmi dobre vedel, ako padák použiť.

Ak naozaj neprežil, je otázkou, prečo sa nenašlo jeho telo. Odpoveďou by mohlo byť, že nepristál na zemi, ale dopadol do rozbúrenej vody. V tom prípade by takmer isto zahynul na podchladenie, navyše by to robilo nájdenie tela oveľa komplikovanejším. Vylúčiť však úplne nemožno ani fakt, že Cooperovi sa podarilo prežiť.

Nález peňazí

Identikit únoscu bol zverejnený v televízii aj v novinách, ale nikto sa neprihlásil s tým, že by dotyčného muža poznal. Vyšetrovatelia sa však nevzdávali. Veľkú nádej vkladali do bankoviek, ktorými Cooperovi vyplatili výkupné. Hoci neboli označené, ich sériové číslo im stále mohlo výrazne pomôcť v pátraní.

Spojili sa s kolegami na celom svete, vrátane Scotland Yardu, a informovali ich o sériových číslach bankoviek. Obrátili sa aj na širokú verejnosť s tým, že ak niekto od niekoho dostal bankovku s danými číslami, nech sa okamžite prihlási FBI.

Neprihlásil sa však nikto. V tom prípade vyvstáva otázka, či Cooper bankovky vôbec použil (ak teda vezmeme do úvahy, že zoskok prežil). Pokiaľ aj áno, musel si dávať veľmi veľký pozor, aby na seba utrácaním peňazí nepútal pozornosť. Ubiehal rok za rokom a zdalo sa, že vyšetrovateľom sa nepodarí nájsť ani jednu významnejšiu stopu. V roku 1980 sa to však nečakane zmenilo.

8-ročný Brian Ingram totiž na pikniku so svojimi rodičmi v blízkosti rieky Columbia River objavil dva balíčky bankoviek. Polícia rýchlo odhalila, že skutočne ide o peniaze, ktoré boli vyplatené Cooperovi. To v FBI len posilnilo ich prvotný odhad, že Cooper zoskok neprežil.

Ak by to bolo naopak, len ťažko sa dá predpokladať, že by peniaze nechal len tak ležať. Na druhej strane, je možné, že mu pri zoskoku mohli dva balíčky vypadnúť a on ich neskôr nemohol nájsť. Faktom ostáva, že zvyšok peňazí sa dodnes nepodarilo vypátrať. To by mohlo naznačovať, že Cooper je predsa len po smrti.

Identita

Počas pátrania FBI preverovala viac ako 800 podozrivých s cieľom odhaliť Cooperovu identitu. Do úvahy prichádzal napríklad masový vrah John List či známy zločinec Richard McCoy, Jr. Ten v roku 1972 uniesol lietadlo podobným štýlom ako Cooper. Polícii sa ho podarilo chytiť a McCoy napokon dostal 45 rokov basy. Z väzenia spolu s niekoľkými zločincami utiekol a napokon zahynul pri prestrelke s agentmi FBI.

Viacerí policajti a vyšetrovatelia sú presvedčení, že McCoy a Cooper sú jedna a tá istá osoba. McCoy sa Cooperovi celkom podobal, únos lietadla navyše vykonal veľmi podobným spôsobom. Na druhej strane, FBI McCoya za podozrivého nikdy vážne nepovažovala.

Okrem iných dôkazov mal totiž aj alibi a v čase Cooperovho únosu bol v Las Vegas. Vynorila sa tiež špekulácia, že Cooperom bol veterán z Vietnamu William Gossett. Ten mal skúsenosti s padákmi a mal za sebou aj intenzívny tréning, ako prežiť v divočine. Cooperovi sa navyše veľmi podobal a o jeho prípad sa živo zaujímal. Neexistuje ale jediný dôkaz, ktorý by ho s celým prípadom spájal.

V roku 2011 sa polícii ozval svedok, ktorý tvrdil, že pozná Cooperovu totožnosť. Údajne išlo o jeho dobrého priateľa. Svedok tvrdil, že Cooper zoskok prežil a následne spokojne dožil. Zomrel vraj niekedy v roku 2009. FBI meno údajného Coopera nezverejnila, ale podľa všetkého vyšetrovanie viedlo opäť do slepej uličky. Identitu Dana Coopera sa nikdy nepodarilo odhaliť. V roku 2016 bol prípad oficiálne uzavretý.

Odraz v kultúre

Celý Cooperov prípad sa stal dokonalou záhadou, ktorá priťahovala novinárov, filmárov, ale aj bežných ľudí. Ako priamu odpoveď na únos letiská zaviedli prísnejšie bezpečnostné pravidlá, zmenila sa aj konštrukcia samotných lietadiel, ktorá ďalšie prípadné únosy výrazne komplikovala (pribudli napríklad detektory kovov).

Postava Dana Coopera sa stala súčasťou populárnej kultúry a jeho príbeh poslúžil ako inšpirácia viacerým spisovateľom, napríklad Jamesovi M. Cainovi, Elwoodovi Reidovi či Gregovi Coxovi.

V roku 1981 vznikol aj dobrodružný kriminálny film The Pursuit of D. B. Cooper v réžii Rogera Spottiswoodea. Coopera si v ňom zahral Treat Williams. Celý prípad sa rozoberal aj v jednej epizóde dokumentárneho seriálu Unsolved Mysteries. Na základe Cooperovho prípadu vzniklo aj niekoľko populárnych piesní.

Príspevok Uniesol lietadlo, dostal výkupné a bez stopy zmizol. Záhadného muža sa nikdy nepodarilo nájsť je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Nie je nič výnimočné na tom, že ľudia pred letom pijú alkohol. Občas sa jednoducho duty free zónam a alkoholu v nich nedá odolať. Niekto neodolá ani ochutnávke, ktorú si dopraje ešte pred letom. Sú ľudia, ktorí siahnu po alkohole aj preto, aby zmiernili nervozitu z lietania.

Na palube lietadla s nejakým tým promile

Nik netuší, aký dôvod na opitie našiel pán v lietadle, no rozhodne to prehnal. Muž počas štvorhodinového letu do ruského mesta obťažoval pasažierov lietadla a letušky, okrem toho sa dožadoval rozhovoru s pilotom lietadla. Keďže sa pán nevedel zmestiť do kože, spolucestujúci sa o neho patrične postarali.

Nevedel sa spratať do kože, tak si s ním poradili

Agresívneho muža spolucestujúci pripútali lepiacou páskou o sedadlo a nechali ho spútaného po zvyšok letu. Po príchode do finálnej destinácie ho už na letisku vyprevádzali z lietadla policajti. Neskôr si údajne nič nepamätal. Ktovie, koľko toho nakoniec popil, keď si svoje vyčíňanie nepamätal.

Takto si pán užíval svoju celu po pristátí

Mnohokrát sa stane, že sa niekto pred svojím letom posilní až príliš veľkým množstvom alkoholu. Ak sa človek nevie správať a robí problémy ešte pred odletom, letušky majú právo takéhoto cestujúceho nechať vyviesť.

Nebol by to jediný prípad, keď človek neodletel kvôli tomu, že je príliš opitý a nechcú ho vpustiť na palubu lietadla. Tento pán mal šťastie, že sa na palubu dostal a stihol odletieť, jeho spolucestujúci však až také šťastie nemali.

Zdroj: Profimedia.sk 

Príspevok Pán v lietadle sa nevedel spratať do kože, spolucestujúci si s ním poradili je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Po sérii nešťastných životných udalostí bola Carla nútená hľadať útočisko v dodávke. Aby to samo o sebe nebolo smutné (a trocha aj nechutné), spoločnosť jej robilo asi 320 hlodavcov (to je viac ako Sparťanov v onom známom filme).

Šokujúci je fakt, že na začiatku bol len jeden pár potkanov, ktorý si Carla adoptovala. Zrejme podcenila rozmnožovací potenciál potkanov a čoskoro jej vyrástla celá armáda. Aj napriek nepriaznivým podmienkam to vyzerá tak, že o zvieratá bolo dobre postarané. Potkany boli prevezené do útulkov, a je možné adoptovať si pár za 5 dolárov.

Dobrí ľudia našťastie zorganizovali zbierku, ktorá má Carle pomôcť postaviť sa opäť na nohy. Zbierka bola veľmi efektívna a rýchlo sa jej podarilo naplniť cieľ vo výške 5000 dolárov. Niekto dokonca daroval nákladiak. Snáď sa Carle podarí nájsť si slušné bývanie, prácu a ľudských priateľov.

Zdroj: twentytwowords.com

Príspevok Objavili ženu, ktorá žila v dodávke spolu s tromi stovkami potkanov je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Urevaní pankharti

Najviac frekventovaným a basic problémom sú deti. Vždy, fakt vždy sa nájde v lietadle aspoň jedna malá kreatúra, ktorá by prekričala aj Sisu Sklovskú. Nadávaš si do ch*jov za to, že si si zabudol zbaliť slúchadlá a preklínaš bezpečnostnú službu, lebo ti nedovolili prepašovať niečo ostré, aby si si mohol vypichnúť ušné bubienky a užívať tak svätý pokoj. Samozrejme, rozumieme, že s rodičmi musia cestovať aj deti, ale mohla by sa im zriadiť súkromná kója ďaleko od nás. A keby boli rodičia natoľko láskaví, že by tomu svojmu klbku nešťastia ponúkli pred cestou štvrťku Rohypnolu, svet by bol hneď krajším miestom.

Ten, ktorého nadrapuje ako šteňa

Áno, presne tí grcajúci, kašľajúci a kýchajúci jedinci. Už z diaľky vidíš ten neprítomný výraz a bledú tvár tvojho spolusediaceho a vieš, že to bude „jízda“. S nedôverou pozeráš na tie vracacie vrecká z pofidérneho papiera, čo isto presiaknu už po prvej náloži. Nádych-výdych, pomedzi to ho natiahne a ty sa v duchu modlíš, nech to skončí radšej na tom decku vedľa neho, možno prestane toľko tliachať. Plus chlapík s tuberou o sedadlo ďalej, ktorý kašle tak silno, že čakáš, kedy ti na kolená vyvalí pľúca, prípadne zomrie, a nočná mora je na svete.

Páriky, z ktorých ťa nadrapuje

Keď sme už pri tom vracaní, osobitnou kategóriou sú ňuňu páriky na začiatku vzťahu, ktoré sa nevedia od seba odtrhnúť a stopro majú založený spoločný cestovateľský blog, samozrejme vysoko perspektívny. Snažíš sa pozerať do okna a myslieť na trblietavé jednorožce, no tie mľaskavé zvuky sa vytesniť len tak nedajú. Zas nadávaš na seba, bezpečnostnú službu či vybavenie lietadla a skúšaš sa modliť k rôznym bohom, aby ti z neba zoslali aspoň jednu ľubovoľnú potrebnú vec: slúchadlá, nožnice, mixér, prípadne Xanax alebo vysokú dávku práškov na spanie.

Proste Čech

Ale veď to všetci poznáme, všakže. Ľadvinka, sandále, feši khaki klobúčik, v lone encyklopédia húb, príručka na chytanie kaprov, žolíkové karty a rodinné hádky. Ak sedíte vedľa Čecha, celú cestu vás bude sprevádzať šušťanie alobalu, sáčkov a fólií popri vyberaní paštík či rezňov a sťažnosti, že to palubné jedlo je „k sakru drahé“ a porcie malé. Keď ti skoro odpáli poistku z nejakého otrasného zápachu, rozmýšľaš, či si z Olomouca na cestu zabalili aj syrečky, nebo se taťka zapomněl okoupat.

Lietadloví jogíni

To sú vám ľudia, ktorí by si nohy vyložili prosím pekne aj na Melmak, keby sa dalo. Sú to aj tí, ktorí to ľúbia telo na telo a čím bližšie sú jeho nohy k vašej hlave, tým lepšie. Len čo ťa niečo zozadu pošteklí na ruke, hlavne to nechytaj! To ti ten milučký a pozorný pasažier zo zadného sedadla posiela pozdrav v podobe nožičiek, ktoré boli donedávna uväznené v teniskách dosť dlhú dobu na to, aby ti prišlo zle.

Fanúšik otrasnej hudby

Metalový týpek s dlhými vlasmi a najmohutnejšími a najlacnejšími slúchadlami, aké na Aliexpresse našiel. To súdiš podľa toho, že hudba z nich hučí jak z repráku, akoby ich vlastne ani nemal. Keby aspoň počúval niečo spánku príjemnejšie, nie ten hardcore, čo ti bude naháňať strach ešte dlhé noci.

Mudrlanti hodní jednej krespapuľu

To sú tí profíci a šarlatáni, ktorí zrejme zvládajú riadenie lietadla lepšie, než samotní piloti a najradšej by boli, keby to vedeli všetci ľudia v lietadle. „Ten pilot si myslí, že sme banda vriec s krumpľami alebo čo? Hrozne tvrdé pristátie, ani tlieskať sa mi nechce.“ A keď sa letušky seriózne spýta, či na tom krídle náhodou nechýba ľavá obruba, postačí už len facepalm.

A vieš, čo ťa v lietadle otravovať nikdy nebude? Voľné sedadlo. Lebo taký luxus nezažiješ. Nikdy.

Titulná fotka: realclear.com, milestomemories.boardingarea.com

Príspevok 7 najhorších spolusediacich v lietadle, ktorých isto stretneš aj ty je zobrazený ako prvý na EMEFKA.