V rozhovore sa dozvieš, aké boli jej prvé dojmy po príchode do Grónska, čo ju prekvapilo, akí sú miestni obyvatelia, či je život v Grónsku finančne náročný a ako tam trávi svoj voľný čas.

Čo ťa priviedlo zrovna do Grónska?

Povedala by som, že ma dosť ovplyvnil fakt, že som sa narodila v decembri, a zima vždy evokovala niečo pozitívne v mojom živote. Druhým faktorom bol asi môj kamarát Robert, ktorý mi ukázal taký ten pravý arktický život na Svalbarde, kde som ho bola navštíviť pár rokov dozadu.

Obrovské kusy ľadu, mrože, polárne medvede a sneh v auguste mi učarovali natoľko, že som sa rozhodla svoj život smerovať za polárny kruh. Potom už bola len otázka času (a pár emailov), kedy sa naskytne príležitosť byť súčasťou tohto arktického dobrodružstva.

Aké boli tvoje prvé dojmy po príchode do tejto krajiny? Čo všetko ťa prekvapilo?

Na Slovensku si Grónsko väčšinou idealizujeme len ako zimu, sneh a ľad. A väčšinu roka to tak skutočne je. Ja som sem prišla v lete a všade okolo bola zeleň, kvitnúce kvety a ľudia v tričkách s krátkym rukávom. Tým pádom bola aj moja adaptácia omnoho jednoduchšia. No ten kontrast zelene a ľadu na jednom mieste vám naozaj dokáže vyraziť dych.

Určite sa život v Grónsku líši od toho na Slovensku, no ako veľmi a v čom všetkom?

Príspevok Slovenka žijúca v Grónsku: Ak chcete cestovať, nesadnete len tak do auta. Za dopravu do iných miest zaplatíte aj niekoľko stoviek eur je zobrazený ako prvý na Emefka.sk.

Autori štúdie poskytli doteraz najkomplexnejší pohľad na budúcnosť 215.000 svetových ľadovcov. Pracovali so štyrmi možnými scenármi budúceho vývoja pri zvýšení priemernej globálnej teploty o jeden a pol, dva, tri a štyri stupne Celzia.

„Každý stupeň zvýšenia (teploty) spôsobuje väčšie topenie a straty (masy ľadovca),“ povedala spoluautorka štúdie Regine Hocková z Univerzity v Osle a Aljašskej univerzity vo Fairbankse. „To tiež znamená, že ak znížite nárast teploty, môžete obmedziť stratu hmoty (ľadovca). Takže v tomto zmysle je tu malá nádej,“ dodala Hocková.

Projekcie štúdie vedci dosiahli prostredníctvom pozorovaní hmotnosti každého ľadovca v priebehu desaťročí a počítačových simulácií a sú pesimistickejšie ako prognózy klimatických expertov OSN.

Ak sa podarí naplniť najambicióznejší cieľ Parížskej dohody (o jeden a pol stupňa Celzia nad predindustriálnu úroveň), vedci odhadujú, že do roku 2100 zmizne 49 percent ľadovcov. To je asi 26 percent svetovej masy ľadovcov.

„Regióny s relatívne malým množstvom ľadu, ako sú Alpy, Kaukaz, Andy alebo západ USA, stratia do konca storočia takmer všetok ľad takmer bez ohľadu na emisný scenár,“ povedala Hocková. „Takže tieto ľadovce sú viac-menej odsúdené na zánik.“

Podľa najhoršieho scenára (globálny nárast teploty o štyri stupne Celzia) by topenie ohrozilo aj masívne ľadovce (napríklad na Aljaške) a do konca storočia by zmizlo 83 percent ľadovcov. To by znamenalo rýchlejšie stúpanie hladiny morí.

Oteplenie o jeden a pol stupňa Celzia by zvýšilo priemernú hladinu morí o deväť centimetrov, oteplenie o štyri stupne Celzia o 15 centimetrov. To sa podľa Hockovej nezdá byť veľký rozdiel, ale môže to spôsobiť „oveľa väčšie škody.“

Roztopenie ľadovcov bude mať vplyv aj na zdroje vody, pretože poskytujú vodu pre približne dve miliardy ľudí. „(Voda z) ľadovca kompenzuje stratu vody v lete, keď je horúco a veľa neprší,“ povedala Hocková.

Príspevok Vedci odhalili, aký krutý osud čaká ľadovce do konca storočia je zobrazený ako prvý na Emefka.sk.