Tieto ušaté lovkyne sú s nami už veľmi dlho. Doteraz sa predpokladalo, že domestikácia mačiek začala približne pred 9 000 rokmi s divokými mačkami severnej Afriky. Nové výskumy však ukazujú, že všetko smeruje späť do starovekého Egypta. Vtedy mačky neboli chované ako spoločníci alebo na odháňanie myší, ale z oveľa desivejšieho dôvodu, ktorý by dnes ľudia len ťažko akceptovali.

Globálny prieskum domácich miláčikov z roku 2024 odhadol celosvetovú populáciu domácich zvierat na približne miliardu, pričom mačky sú považované za najobľúbenejšie zvieratá chované v domácnostiach. Vedia zaujať pozíciu miláčika na maznanie, ale aj neochvejného strážcu domácnosti. Pred zlodejom ťa neochránia, no postarajú sa o hmyz i hlodavce.

Mačky a ich podivná minulosť

Kedy teda ľudia začali mačky vlastne chovať? Predpokladalo sa, že to bolo pred viac ako 9 000 rokmi, keď sa divoké mačky začali zdržovať pri prvých farmárskych osadách. Pomáhali totiž loviť hlodavce, ktoré škodili úrode. Tak vznikol vzájomne výhodný vzťah, ktorý z nich spravil domáce šelmy.

Avšak podľa archeológa Dr. Seana Dohertyho z Univerzity v Exetere, ktorý vedie nový výskum, sa domestikácia mačiek začala až v Egypte medzi druhým a prvým tisícročím pred naším letopočtom. Použitie najnovších metód vypočítania veku nájdených pozostatkov ukázalo, že niektoré mačky boli mladšie, než sa doteraz myslelo.

Mohlo by ťa zaujímať:

Britská vláda udeľuje titul „hlavný myšiar vládneho kabinetu“. Je určený výhradne mačkám

• Fakty a zaujímavosti
• Politika

Hoci odháňanie hlodavcov zohralo istú úlohu, v starovekom Egypte bol podľa vedcov hlavným dôvodom náboženský význam mačiek, ktoré boli zasvätené bohyni Bastet. Milióny mačiek sa chovali za účelom obetovania v chrámoch tejto bohyne. V období viktoriánskej éry sa dokonca tony mumií mačiek privážali do Británie, kde sa mleté využívali ako hnojivo.

Pri tak masovom chove sa začali vyberať mačky s vlastnosťami, ktoré vyhovovali majiteľovi. Tak postupne vznikli skutočne domestikované mačky, aké poznáme dnes.

Príspevok Zo šeliem sme spravili božské, no lenivé bytosti. Vedec objasnil krutý dôvod, prečo ľudia začali chovať mačky je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Vo Veľkej Británii však teraz prešiel zákaz podobných lepidlových pascí. Kto zákon poruší, vystaví sa riziku finančnej pokuty a 51 týždňom vo väzení. Na to, aby človek mohol použiť lepidlovú pascu, bude potrebovať špeciálne povolenie. To sa ale udelí až vtedy, keď zlyhajú všetky ostatné metódy.

Kruté a zbytočné

„Lepidlové pasce sú kruté zariadenia, ktoré spôsobujú strašné utrpenie miliónom zvierat,“ vyjadrila sa Claire Bass z organizácie Humane Society International/UK. „Je absolútne správne, že ich používanie bude zakázané. Dúfame, že to urýchli ich odstránenie z predaja, keďže ich používanie bude pre zákazníkov nezákonné.“

Zákaz privítala aj organizácia PETA, ktorá bojuje za práva zvierat. „Tieto pasce spôsobujú malým zvieratám pomalú, bolestivú smrť,“ napísali jej predstavitelia na svojej facebookovej stránke.

So zákazom lepidlových pascí súhlasí aj prírodovedec Chris Packham. „Som rád, že nepotrebné lepidlové pasce vyradia z používania,“ povedal. „Dúfam, že to podnieti súcitnejší a efektívnejší prístup k riešeniu problémov s nežiadúcimi zvieratami.“

Príspevok Kruté a neľudské. Vo Veľkej Británii zakázali lepidlové pasce na myši je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Ako píše portál Vice, umelci týmto spôsobom chcú skúmať, „akú váhu spoločnosť kryptomenám prikladá“. Zdôraznili tiež, že podobná úprava DNA by myši nijako neohrozovala na živote, ani im nespôsobila žiadne zdravotné ťažkosti.

„Chceli by sme docieliť, aby hodnota myši stúpala či klesala podľa toho, ako sa mení cena Bitcoinu,“ uviedli umelci. „Naša myš by o desať rokov mohla mať cenu sto miliónov dolárov, alebo byť bezcenná.“ Dodali tiež, že rozhodne neplánujú „vytvoriť žiadne biochemicky zmutované monštrum“.

Ako však niečo také docieliť? Podľa umelcov by bolo treba vygenerovať súkromný platobný kľúč, ktorý je nutný pre nákup kryptomien. Tento kľúč by sa následne vložil do myšacej DNA. Odborníci by ho preložili do sekvencie zvieracej DNA a zakódovali do myších vajíčok.

Šialený nápad?

Myši by tak tento kód prenášali na svojich potomkov. Existuje ale aj možnosť tento kód vložiť za pomoci upraveného vírusu, ktorý by neohrozil zvieratká na živote. Členovia skupiny BitMouseDAO uviedli, že podľa odborníkov z radov biotechnológie ide o úplne bezpečný spôsob, ktorý navyše nie je vo farmaceutickom priemysle ničím novým.

Na toto všetko ale treba peniaze, ktoré sa umelci rozhodli vybrať prostredníctvom crowdfundingovej kampane. Ak by boli úspešní, plánujú dražiť aj fotografie týchto myší prostredníctvom systému NFT. Myšacie bunky s daným kódom by sa tak podľa nich mohli ďalej šíriť.

Príspevok Myši ako nové kryptomeny? Skupina umelcov chce vložiť Bitcoin do myšacej DNA je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Ako prvá mačka v histórii sa Larry stal oficiálnym držiteľom titulu „hlavný myšiar vládneho kabinetu“. Mačka v tejto pozícii nepatrí úradujúcemu premiérovi, ale je akoby „zamestnancom“ kancelárie. Ročné výdavky na mačaciu službu sa pohybujú okolo sto libier ročne (cca sto osemnásť eur). Larry, úradujúci od roku 2011, bol adoptovaný z útulku, ktorý ho odporučil na základe jeho vynikajúceho talentu pre likvidáciu hlodavcov.

Funkcia s dlhou históriou

Mačky, ktorých úlohou bolo likvidovať myši vo vládnych budovách, sa prvýkrát spomínajú v dokumentoch zo 16. storočia. Najstaršie detailné a oficiálne zmienky, obsahujúce konkrétne mená mačiek a systém ich fungovania, sú z roku 1929. V tom čase mačaciu službu vykonával kocúr zvaný Rufus of England, známy aj ako Treasure Bill. Napriek tejto dlhej tradícii je Jerry prvý, kto oficiálne nesie titul hlavného myšiara.

Najdlhšie slúžiacou mačkou bol Wilberforce, ktorý Downing street 10 obýval medzi rokmi 1973 a 1986 a zažil pôsobenie štyroch premiérov. Vládne mačky sa medzi Britmi tešia veľkej obľube a sú vnímané ako celebrity. Prítomní novinári si ich vždy radi fotia počas čakania na premiéra. Mačky z Downing street sú takým fenoménom, že sa dokonca stali objektom vedeckého výskumu – ten zistil, že Briti pozitívnejšie vnímajú mačky, ktoré do funkcie vymenoval premiér zo strany, ktorú podporujú.

Ďalšie mačky v úradoch

Nielen premiér a vláda majú svoju protimyšaciu mačku. Podobný post obsadzujú aj ďalšie britské úrady a ministerstvá. Napríklad ministerstvo zahraničných vecí, nachádzajúce sa v tesnej blízkosti premiérskej kancelárie, zamestnáva čierno-bieleho kocúra Palmerstona, ktorý robí často Larrymu spoločnosť.

Náplň práce

Oficiálna stránka britskej vlády popisuje Larryho náplň práce ako vítanie hostí, inšpekciu bezpečnosti, testovanie oddychových kvalít starožitného nábytku a pripravovanie riešení na problematiku výskytu myší v dome. Za skvelý výkon pri týchto aktivitách mu spokojná verejnosť každodenne zasiela množstvo maškŕt a darčekov.

Príspevok Britská vláda udeľuje titul „hlavný myšiar vládneho kabinetu“. Je určený výhradne mačkám je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Že si nevieš predstaviť, ako by malý hlodavec mohol ohroziť dospelého človeka? No, zdá sa, že aj to je možné. Žena sa totiž v noci zobudila na to, že jej myš obhrýza očnú buľvu! Ani zďaleka pritom nejde o ojedinelý prípad, skôr len o špičku ľadovca. Vidiecke oblasti Austrálie sa totiž už dlhšiu dobu boria s premnoženými myšami.

Ničia všetko, čo im príde do cesty

Za ich populačný boom môžu výdatné dažde, ktoré síce zmiernili sucho, ale spôsobili, že populácia myší sa dramaticky zvýšila. Podobné „útoky“ tak nie sú ničím neobvyklým. Farmárovi Mickovi Harrisovi myš uprostred noci hrýzla ucho, našťastie si tento prípad nevyžiadal lekársku starostlivosť.

Iní ale také šťastie nemali a museli navštíviť nemocnicu. Problém ale je, že myši sa motajú aj v nich a hryzú pacientov. Nevrhajú sa pritom len na ľudí, ale aj na iné predmety. Shirilee Jackson povedala, že horda myší narobila na jej aute hotovú pohromu. Rozhryzené pásy, detské sedadlo či ohrievacia jednotka, to všetko padlo za obeť nenažraným hlodavcom. Okrem toho prehryzávajú aj elektrické káble.

Farmári majú hlavu v smútku, keďže myši im ničia aj polia s úrodou. Pre premnožené myši museli dokonca evakuovať aj 400 väzňov a 200 dozorcov z väznice vo Wellingtone, keďže hlodavce sa dostali aj tam. Odhaduje sa, že vyčíslené škody spôsobené týmito drobnými potvorami sa šplhajú k jednej miliarde dolárov. Vláda prisľúbila postihnutým farmárom finančnú pomoc a zamerala sa tiež na boj proti samotným myšiam. Ľudia si tak môžu v zľave kúpiť jedy či pasce na myši.

Príspevok Austrálsku farmárku „napadla“ myš. V spánku jej začala hrýzť očnú buľvu je zobrazený ako prvý na EMEFKA.