Prvá upravená strofa (s textom „zastavme sa bratia“) sa od 12. decembra 1918 stala súčasťou štátnej hymny Československa. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 sa v treťom riadku text zmenil na verziu „zastavme ich bratia“. Ako sa vyvíjala a ako znela naša budúca hymna kedysi, sa dočítaš v nasledujúcich riadkoch. Vypočuť si ju môžeš na priloženom videu.

Vznikla ako protest

Pieseň bola reakciou proti prudkému maďarizačnému náporu a nútenému odchodu Ľudovíta Štúra z Evanjelického lýcea v Bratislave. Autorom textu bol spisovateľ a básnik Janko Matúška, vtedy 23-ročný študent lýcea z Oravy, informuje TASR.

Opustiť bratislavské lýceum a odísť študovať do Levoče sa rozhodlo dvadsaťdva z približne šesťdesiatich Štúrových poslucháčov. Išlo o protest proti silvestrovskému vyšetrovaniu Ľudovíta Štúra a jeho študentov v roku 1843 v súvislosti s petičnou akciou slovenských evanjelikov v roku 1842.

Evanjelici totiž usporiadali petičnú akciu proti maďarizácii. Po rozhodnutí, že Štúr pre svoje politické aktivity už nemá prednášať na lýceu, sa dali na odchod. Z rozličných príčin, pre zákazy a obavy rodičov odišlo z Bratislavy len osemnásť študentov. V Levoči sa ich potom prihlásilo na štúdium iba trinásť.

Viliam Paulíny Tóth, ktorý neodišiel do Levoče, ale ostal v Bratislave, si na pamiatku zapísal Matúškovu rozlúčkovú pieseň v roku 1844 takto: „Prešporskí Slováci, budaucj Lewočané – Po nad Tatrou blýská hromi ďiwo bigau, Zastawme jch bratia, Weť sa oni stratia, Slowaci ožgau.“

Štúrovská mládež

Pieseň sa stala najobľúbenejšou pre štúrovskú mládež. Vyšla anonymne v Domovej pokladnici v roku 1851 pod názvom „Dobrovoľnícka„. Kolovala v odpisoch a jej záznamy sa nachádzali vo viacerých rukopisných spevníkoch. Pieseň postupne znárodnela a za svoju ju prijali aj slovenskí dobrovoľníci v meruôsmom roku. Vytlačili ju ako leták.

Dve upravené strofy piesne autora Janka Matúšku sú štátnou hymnou Slovenskej republiky podľa zákona číslo 63/1993 Zbierky zákonov. Štátna hymna sa hrá alebo spieva najmä pri príležitosti štátnych sviatkov, pamätných dní, výročí a pri iných významných príležitostiach.

Kto bol Janko Matúška

O živote Janka Vlastimila Matúšku informuje TASR. Narodil sa 10. januára roku 1821 v Dolnom Kubíne. Bol dramatik, štúrovský básnik, národný buditeľ a autor hymny „Nad Tatrou sa blýska“. Matúška písal vlastenecky ladené básne a veršované povesti, a keď sa v roku 1844 uzákonila spisovná slovenčina, prezentoval sa svojimi lyrickými básňami a baladami v almanachu Nitra. V rokoch 1848 až 1849 predčasne ukončil svoju literárnu dráhu a vrátil sa späť do svojho rodného Dolného Kubína, kde 11. januára roku 1877 zomrel.

Vypočuj si všetky štyri strofy hymny:

Príspevok Toto by mal vedieť každý Slovák. Naša hymna má v origináli až štyri strofy, takto znejú zvyšné dve je zobrazený ako prvý na EMEFKA.