Upozornil na to portál The Wall Street Journal. Podľa správy Instagram nepriaznivo vplýva na psychiku mladých, pričom špeciálna pozornosť sa venuje mladým dievčatám. Až 20 % z nich sa kvôli Instagramu trápi s úzkosťami či depresiami.

Dôvodom preto môže byť frustrácia, že si ich na sieti nikto nevšíma, že majú málo „lajkov“ či followerov, ale aj z pravidelného sledovania rôznych instagramových influencerov. Tí nezriedka svoj život prezentujú ako dokonalý a bezproblémový. Odborníci ale upozorňujú, že Instagram ponúka výrazne skreslený pohľad na realitu, keďže používatelia na ňom zverejňujú len pozitívne správy. Napriek tomu ale môžu vyvolávať pocity menejcennosti, úzkostí či depresií.

Facebook to vidí inak

The Wall Street Journal obvinil Facebook, že už roky vie, že Instagram nie je pre mladé dievčatá vhodný, ale napriek tomu tieto problémy ignoruje. Facebook ale v oficiálnom stanovisku uviedol, že drvivá väčšina dievčat sa vďaka Instagramu cíti lepšie a menej osamelá.

Používanie tejto sociálnej siete im vraj pomohlo, keď prechádzali náročnými obdobiami. Napríklad im pomohol zbaviť sa komplexov zo svojho tela. V stanovisku sa ďalej píše, že The Wall Street Journal internú správu prekrútil. Zároveň ale predstavitelia Facebooku dodali, že si sú vedomí toho, že sociálne siete môžu mať na ľudí aj negatívny dopad. Stále sa ale vraj snažia podmienky zlepšovať tak, aby boli tieto dopady čo najviac minimalizované. O problematike sociálnych sietí a ich negatívnom vplyve na ľudí sme písali aj v samostatnom článku.

Čítaj ďalej: Ako vplývajú na našu psychiku sociálne siete?

Príspevok Podľa internej správy je Instagram škodlivý pre mladé dievčatá. Spôsobuje im psychické problémy je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Sú to toxické, sebadeštruktívne návyky, ktoré nás stále ťahajú dole a ktorými sami sebe, často nevedomky, ubližujeme. No keď si ich uvedomíme a priznáme, bude oveľa jednoduchšie s nimi zápasiť.

Toto je 7 toxických návykov, ktorých sa často dopúšťame:

Skrývame svoje emócie

Už odmalička je nám vštepované „Neplač“, „Nehnevaj sa“, „Nebuď smutný“. A tak si automaticky a podvedome začneme myslieť, že prejavovať svoje city je niečo zlé a máme sa tomu brániť. Táto doba z nás tak vytvára akýchsi moderných zombie.

Podľa odborníkov potláčanie negatívnych emócií spôsobuje, že paralyzujeme naše vnútro aj voči tým pozitívnym a v konečnom dôsledku tak už nepociťujeme vôbec nič. A chodíme ako bez duše, nič nás nebaví a nič nám nedokáže urobiť radosť.

To vedie k zlej komunikácii a k nie dobrým alebo dokonca mŕtvym medziľudským vzťahom. Pritom však existuje mnoho netoxických spôsobov, ktorými dokážeme zo seba vybiť to zlé a negatívne, a to bez toho, aby sme to v sebe museli nejak potláčať. Napríklad bojové športy, posilňovňa, tanec… Možností je neúrekom.

Bojíme sa

Vyjadriť sa. Nepovieme, čo si myslíme, nehájime svoje záujmy, skrátka, nebojujeme sami za seba, pretože však my to nejak stále ustojíme. Zlé správanie, malú výplatu, zlú známku. Všetko negatívne radšej pretrpíme a následkom toho sa v nás negatívne emócie hromadia.

Bojíme sa aj hanby, pozornosti. Nepôjdeme sami do fitka, pretože neovládame perfektne všetky cviky a ostatní sa tam na nás budú pozerať a smiať sa z nás. Obávame sa aj nových vecí, karmy, toho, že sa nám vráti všetko zlé. Strach nám zabraňuje robiť veľa vecí, brzdí nás a spôsobuje to, že v živote nenapredujeme, no stále sa pohybujeme v tej pre nás ešte stále bezpečnej zóne.

Tvárime sa, že sme dokonalí a nespochybniteľní

Je to dosť trendy a možno sa to aj nám samým zdá lichotivé, keď si napíšeme do životopisu, že sme perfekcionisti. Samozrejme, že to uvádzame ako jednu z našich kladných vlastností. A aj naše okolie, rodičia, učitelia, zamestnávatelia, väčšina od nás celý život vyžaduje, aby sme všetko robili stopercentne. No je to skutočne také super snažiť sa byť nasilu perfektným?

Vo svete úzkostlivého perfekcionistu v ňom dokonca aj malá chyba, ktorú urobí, dokáže vyvolať paniku a úzkosť, poruchy stravovania a iné zdravotné problémy. Neustále naháňanie za ideálom človeka neskutočne vyčerpáva.

A je to tak či tak márne, pretože žiaden dokonalý vzor správania či výzoru skrátka neexistuje. Je potrebné sa preto naučiť sa vyrovnať s neúspechom a s tým, že niekedy veci proste nevyjdú. Bude sa nám žiť oveľa ľahšie.

Radšej sa staneme obeťou, akoby sme mali o niečo zabojovať

Rýchly spôsob, ako nájsť vinníka svojich problémov, je obviniť z nich neprajné okolnosti a naše okolie. Čo je vždy oveľa viac jednoduchšie, ako sa nepríjemnostiam postaviť tvárou v tvár. Vždy si nájdeme nejakého „Judáša“, ktorý môže za každú našu bolesť.

Je totiž oveľa ľahšie ponadávať na to, že zbytočne chodíme na ôsmu do práce, kvôli tomu, že nášmu šéfovi načisto d*be, a preto sme nevyspatí, nie sme produktívni, nemôžeme si ísť ráno zabehať… Jednoduchšie, ako keby sme si o tom s ním pohovorili a snažili sa byť pánom situácie.

Tvárime sa, že dokážeme čítať myšlienky

Pokiaľ nie sme choro vyzerajúci Edward Cullen z Twilightu a nedisponujeme nejakými nadprirodzenými schopnosťami, nedokážeme to ani náhodou. Iba máme sklon si namýšľať, že si o nás druhí ľudia myslia iba to najhoršie. Popritom nemáme žiaden dôkaz alebo podklad k tomu, že to tak skutočne je. Robíme si tak zbytočne nepriateľov z tých, ktorí proti nám absolútne nič nemajú.

A keď nám niekto možno aj nechtiac urobí niečo zlé, už šalieme od zlosti. To všetko môže prameniť aj z toho, že voči ľuďom, ktorí nám v skutočnosti ubližujú, sa postaviť nedokážeme, tak si to ventilujeme inde a vytvárame si zbytočne zlé vzťahy so svojím, pre nás neškodným okolím.

Sústredíme všetku svoju pozornosť na to, čo nemáme

Namiesto toho, aby sme boli vďační za to, čo máme. V dnešnej „insta“ dobe je pomerne náročné sa neporovnávať, pretože dievčatá na Instagrame sú krajšie ako my, majú lepšie zadky, prsia. Necestujeme po svete ako ony a ani nemáme takého dokonalého chlapa, ktorý by nám každý druhý deň nosil gigantické kytice.

Je teda ťažké nespadnúť do porovnávacej pasce. Zabúdame však na to, že Instagram či Facebook často vytvárajú iba ilúziu reality a ľudia v online priestore ukazujú iba to, čím sa chcú pochváliť.

Takisto nemáme na pamäti, že tým, že sa budeme príliš zaoberať životmi iných, automaticky začneme zanedbávať ten svoj a stratíme tak čas, ktorý by sme mohli investovať do cestovania, zarábania peňazí a aj do toho lepšieho zadku.

Pestujeme v sebe nenávisť

Mnohokrát sa stáva, že začneme neznášať človeka iba preto, že vyjadril protichodný názor alebo jednoducho z dôvodu, že sa nám nepáči a nie je proste naša krvná skupina. Všetci máme okolo seba aj takýchto ľudí, ktorí nám skrátka nesedia a povahovo nevyhovujú. No tým, že si voči nim pestujeme prehnanú zášť a nenávisť, oslabujeme hlavne sami seba.

Príspevok Toxické návyky, ktorými oberáš svoje dni o šťastie je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Samozrejme, zmena životných okolností a denného režimu so sebou prináša mnoho negatívnych myšlienok, ktorými si škodíme, no nedokážeme sa im vyhnúť.

Čo teda robiť, aby sme nepodľahli panike a strachu? Akým činnostiam sa venovať, aby sme neprepadli negatívnym pocitom? Ako si zvyknúť na izoláciu?

Aj na tieto otázky nám poskytla odpovede skúsená slovenská psychologička PhDr. Monika Piliarová.

Čo je to panika a ako vzniká?

Panika je v podstate záchvatová úzkosť, ktorá má svoje telesné a psychické prejavy. Panika a stres sú rizikové faktory pre zníženie imunity. Obavy a strach sú prítomné, to je prirodzené, no v popredí by sme si mali držať vlastnosti ako opatrnosť a zodpovednosť. Voči sebe a aj nášmu okoliu.

Prepadáva nás úzkosť a tá sa môže prejavovať aktivitou, ktorá nás povzbudzuje k nejakej akcii, či už chaotickej, alebo prospešnej. Alebo naopak, pasivitou prežívanou v našom vnútri, v ktorom môžeme ustrnúť až zamrznúť. Posunieme sa iba tak, že sa budeme navzájom rozprávať o svojich myšlienkach a pocitoch.

Ako zvládať strach a iné negatívne emócie?

Strach je jednou z evolučne najstarších emócií, ktorú zdieľame aj so zvieratami. Aktuálnej situácii však vôbec nepomôže vzájomné nadávanie si do bláznov či sústavné poukazovanie na iracionálne správanie ľudí, ktorí sa snažia zabezpečiť svoje potreby a ochrániť si zdravie.

Všetci sa pokúšame čo najlepšie zhodnotiť súčasnú situáciu a niekedy radšej urobíme viac, ako keby sme si mali neskôr vyčítať, že sme niečo podcenili a urobili menej, ako sme mali.

Čo robiť, aby sme neprepadli panickému strachu?

Každý jeden sme súčasťou spoločenstva a ďalších vzťahov, kolektívu a rodiny. A preto všetci aj tým, ako zareagujeme na súčasnú situáciu, môžeme ovplyvniť atmosféru, ktorá bude panovať v našom okolí. Musíme si tak uvedomiť fakt, že aj my sme zodpovední za to, k čomu budeme prispievať.

Či k tomu, aby v našom okolí a spoločnosti panovala atmosféra strachu, paniky, nepokoja, napätia, vzájomnej nevraživosti, alebo to radšej nahradíme obozretnosťou, uvážlivosťou, racionálnym zmýšľaním, ohľaduplnosťou a vzájomnou spoluprácou. Všetci prispievame svojou troškou, nie je to iba o tých ostatných. Sme v tom spolu.

Ako bojovať proti negatívnym emóciám?

Je pochopiteľné, že teraz môžeme prežívať narušenie bezpečia, pocit ohrozenia a stratu radosti z vecí, z ktorých sme sa doteraz tešili. Sme obmedzovaní v aktivitách, ktoré nám prinášali pozitívne emócie. Určite pomáha komunikovať o svojich pocitoch, nehanbiť sa za to, že sa cítime, ako sa cítime.

Nápomocná bude aj pravidelnosť a denná organizácia aktivít, pohyb v rámci našich možností a sledovanie primeraného množstva informácií. Vyskúšajme niečo nové, vytiahnime hry a knihy, ktoré sme stále odkladali na potom.

Izolácia – ako si na ňu zvyknúť? Môže byť aj nejak prospešná pre naše psychické zdravie?

Pre naše psychické prežívanie je omnoho náročnejšie sociálne vylúčenie ako izolácia. Izolácia neznamená, že nemôžeme telefonovať a využiť iné moderné komunikačné technológie.

Momentálne u nás rezignuje pocit bezpečia, cítime sa ohrození. Naše myšlienky ponúkajú viacero katastrofických predstáv a scenárov, ku ktorým máme blízko. Priestor sa mení pocitovo na uzavretý a stiesňujúci, a to napriek tomu, že sme v tých istých uzavretých miestnostiach trávili veľa času aj predtým.

Zrazu to je problém. Ten istý priestor, rovnaká izba a úplne odlišné prežívanie. To dokáže s nami spraviť naša psychika, predstavy a hodnotenie situácie. Necíťme sa kvôli tomu vinní.

Prijatie reálnosti situácie a využitie pobytu doma má svoje výhody. Rozprávajme sa a žime primerane okolnostiam, v ktorých sme sa ocitli.

Ako to teda využiť ? Aké aktivity by ste odporúčali?

Tak, že budeme okamžite robiť niečo, čo sa momentálne dá, namiesto pridlhého premýšľania. Ihneď zavolajme priateľom, rodine. Nie je od veci sa venovať ani kvázi „obyčajným“ aktivitám, ako napríklad zobrať do ruky ihlu a niť a vyšívať, pozašívať záplaty, opraviť oblečenie.

Nechystať sa na ideálnu chvíľu, ako to máme sklon robiť pri mnohých činnostiach. Lepší pocit príde iba s vykonávaním aktivity, nie katastrofickým myslením na veci, ktoré sa môžu stať.

Čo teda urobiť, na čo sa sústrediť, aby sme neprepadli negatívnym myšlienkam?

Najjednoduchšie a zároveň najnáročnejšie je plánovať si aktivity. Nie veľké vzdušné zámky, ale podniknúť jednoduché kroky. Urobiť si čaj, chutné jedlo, ponúknuť tých, s ktorými zdieľame domácnosť, upratať šuplík. Zavolať rodičom, umyť umývadlo, vymeniť posteľnú bielizeň… a postupne tak vyplniť svoj deň.

Ako uvoľniť napätie? Navrhujete aj nejaké cvičenie?

Je dobré vyskúšať nasledovné dýchacie cvičenie. Sadnite si, privrite oči a dýchajte pomaly, plynulo cez nos, až sa vám nadvihne brušná stena. Pre kontrolu môžete mať ruku na bruchu a pomaly vydýchnuť.

Sústrediť sa na to, ako vzduch prichádza, prechádza telom a následne vychádza von. Myšlienky nechať voľne plynúť. A takto si odpočinúť dve až päť minút. A na záver sa pochváliť, usmiať sa sám na seba do zrkadla a aj na svojich blízkych.

Aké činnosti by ste odporúčali?

Môžeme fotiť pekné detaily nášho prostredia, kresliť, maľovať, skicovať, písať svoje myšlienky a sledovať, kam nás príbeh dovedie. Niekto rád niečo skladá, premiestňuje a (re)konštruuje. Iný rád počúva hudbu, rádio a pozerá filmy. Všetci máme svoje činnosti, ktoré nás potešia. Vráťme sa k nim a doprajme si aj pocit spokojnosti, bez výčitiek.

Vymyslime si aj nejakú novú aktivitu a postupne si ju osvojme pravidelným opakovaním. V odbornej literatúre sa uvádza, že keď niečo spravíme aspoň sedemkrát, utvoríme si tým nový zvyk. Opakovaním získavame skúsenosť, nastavíme pravidlá a overíme, či je pre nás nová aktivita príjemná.

Čo nám pomôže udržiavať si dobrú náladu?

Kontrolovať čas, ktorý venujeme sledovaniu informácií, prospešné je aj pustiť si obľúbenú hudbu a trochu sa pohýbať do rytmu. Sledovať aj udalosti, ktoré hodnotíme pozitívne, veselšie, nebyť zameraný výlučne na situáciu s koronavírusom. Ak si aktivujeme aj časť myslenia, ktorá nám ponúka optimistickejší náhľad na život, prídu s ňou aj príjemnejšie pocity.

Zastavme myšlienkové prúdy typu: „Keby nebolo toho a toho…“ / „Môže za to ten a ten…“ Nahraďme ich radšej tými produktívnymi, napríklad tým, čo užitočné dnes urobíme. Je veľmi prospešné neostávať v bludnom kruhu negatívnych myšlienok, ktoré nás dokážu úplne pohltiť.

Ako nastaviť svoju myseľ v takýchto časoch?

Naša myseľ má schopnosť sa preniesť v myšlienkach a vrátiť do príjemných chvíľ, ktoré sme zažili. Avšak, teraz je to o to náročnejšie, zmýšľanie je plné obáv.

Napríklad: „Čo keď sa stane to a to, čo budem robiť, keď…“ a doplníme si tam naozaj rôzne katastrofické scenáre a prepadneme tak obrovskej úzkosti. Oveľa viac benefitu dostaneme pre naše telo a myseľ z návratu k príjemným udalostiam a predstavám.

Na čo by sme sa mali sústrediť?

Tu je dôležité podotknúť, že sústredení vieme byť iba vtedy, ak naša myseľ nie je pohltená negatívnymi emóciami a strachom. Tolerantní musíme byť nielen navzájom, ale i k sebe samým, k svojmu vnútru. Buďme trpezliví a tolerujme aj seba samých, je normálne, že sa bojíme. Musíme však efektívne pracovať s našou psychikou a nepoddať sa tomu.

Hľadajme priestor a aktivity v domácom prostredí, niečo, čo nás zaujme a pohltí našu myseľ. Nesiliť sa do aktivít, ktoré v nás ešte zosilnia nepríjemné pocity, u každého z nás sú to iné činnosti. Radšej pozerať obľúbené filmy, zatancovať si, usporiadať domácu degustáciu a hrať hry, ako napríklad „Hádaj, na čo myslím“. Čokoľvek, čím sa rozveselíme.

Ako posilniť svoje psychické zdravie?

Psychické zdravie je úzko spojené s telesným, takže určite by som odporučila dostatok spánku, vystaviť svoju tvár slnečným lúčom a nezanedbávať ani športové aktivity. Pamätajme na to, že hýbať sa dá aj doma v obývačke alebo na záhrade. Rozptýľme sa aj plánovaním si leta.

Obnovme svoje sociálne siete a zdieľajme svoje usmievavé fotky a povzbuďme tým aj ostatných, aby boli pozitívnejší. Môžeme sa so svojím okolím podeliť aj o tipy na príjemné aktivity a povzbudivé myšlienky. Musíme byť teraz v prvom rade súdržní.

Myslime pozitívne, neprepadávajme panike, buďme k sebe dobrí a spoločne to zvládneme!

Príspevok Psychologička hovorí: Aktuálnej situácii nepomôže vzájomné nadávanie si do bláznov či poukazovanie na iracionálne správanie nášho okolia je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Rovnako však ani on nechápe zážitky tých ľudí, ktorí musia čeliť nepríjemnej opici. Toto je niekoľko vecí, ktoré človek, ktorý nemáva opicu, nikdy nepochopí.

1. Toto prežíva človek, ktorý sa zobudí po prepitej noci. Absolútne peklo, ktoré sa nedá nijak urýchliť, musíš ho iba prečkať.

2. Ten moment, keď premýšľaš, ktorý alkohol máš zvoliť podľa toho, akú opicu z neho budeš mať

3. To zázračné ráno, keď sa cítiš ako čarodej, lebo si vstal s tým, že ťa nebolí hlava a nie je ti zle

4. Keď ráno vstaneš ešte opitý a je ti dobre, no s kamarátmi už odpočítavate sekundy, kedy to príde. Keď to príde, zvalcuje vás to ako tsunami.

5. Ako si nadávaš, keď si bol na jedno štyri pivá cez týždeň a na druhý deň vstávaš do práce.

6. Pokúšať sa niečo robiť je veľmi hlúpy nápad a nakoniec aj tak končíš v posteli, v ktorej umieraš úplne celý deň

7. Zabudnúť napiť sa vody a doniesť si pohár k posteli je horšie ako rozhodnúť sa piť

8. Zakaždým skúšaš všetky triky na odbúranie opice, ktoré aj tak nikdy nezaberú

9. Keď cítiš, že už sa ti hýbe v črevách poopičné h*vienko. Polhodinu po tvojej tlačovke nik nesmie na záchod.

10. Ten moment, keď sa postavíš a nevieš sa rozhodnúť, či v tebe ostane ten skromný obsah žalúdka. Ku tomu si si tiež nie istý, ktorým smerom by sa rád vybral von.

11. Prečo vždy hovoríš, že už nikdy nebudeš piť, aj keď to stále znova zopakuješ?

12. Premýšľaš, ktorý deň ideš von, aby si mal čas aj na triezvenie.

13. Presne tento kamoš nechápe, prečo sa nemôžete ísť prejsť, ísť na výlet alebo robiť čokoľvek mimo domu po tom, ako ste sa včera spolu opili.

14. Strávil si ako perinové burrito oveľa viac času, ako si schopný si priznať

15. Humor teba a tvojich kamarátov je teraz tak primitívny, že sa na ňom dokážete smiať iba vy.

16. Človek bez opice nikdy nepochopí, čo je to za vďačnosť, že ju máš len jeden deň a nie dva

17. Po prepitej noci si schopný minúť na jedlo celú výplatu

18. Niektorí ľudia z donášky ťa už videli naozaj v zlom stave

19. Občas spomínaš, aké to bolo, keď si bol mladší a nemal si na druhý deň také kruté stavy. Premýšľaš, že to bude stále len horšie a horšie.

20. Dni s opicou sú dni, keď je tvoj čas tak nehanebne premrhaný ako nikdy. Ty sa však nezmôžeš na lepšiu aktivitu ako pozeranie fail videí alebo make-up tutoriálov.

21. Vyskúšal si už veľa kombinácií, kým si našiel alkohol a brzdu, ktoré ti spôsobujú najmenšiu opicu

22. Niekedy sa s kamarátmi pozastavíte pri tom, že diskutujete o tom, či idete naozaj piť, lebo ten druhý deň býva veľmi náročný

23. Presvedčí vás však fakt, že väčšina skvelých príbehov začína: „Raz, keď sme pili…“ a nie „Raz, keď som si robil šalát…“

Zdroj: buzzfeed.com
Titulná fotka: pexels.com

Príspevok Pocity a myšlienky, ktoré nikdy nepochopí človek, ktorý nemáva opicu je zobrazený ako prvý na EMEFKA.