Vystríha tiež predtým, aby ľudia v tejto oblasti stopovali. Už od konca 60. rokov tu totiž dochádza k miznutiam a vraždám žien. Na tento fakt upozorňujú aj značky či billboardy, ktoré sa na diaľnici nachádzajú. Podľa nich je v oblasti aktívny sériový vrah, resp. viacero vrahov.

Viac ako 80 obetí

K vraždám na Diaľnici sĺz dochádza dodnes, pričom ale vlastne ani presne nevieme, koľko obetí tu vydýchlo naposledy.

Podľa oficiálnych zdrojov je obetí približne 18, ale neoficiálne čísla sú oveľa vyššie a hovoria o viac ako 80 mŕtvych.

Táto disproporcia je daná tým, že niektoré prípady sa podľa polície neodohrali v lokalite Diaľnice sĺz, ale ďalej (avšak stále v rámci diaľnice 16).

Vôbec prvou obeťou, ktorá v tejto oblasti zomrela, bola 27-ročná Gloria Levina Moody. Tá sa v októbri roku 1969 spolu s rodinou vybrala na víkendový výlet, pričom naposledy ju videli, ako v noci odchádza z baru. Jej telo sa našlo na druhý deň 26. októbra. Podľa vyšetrovateľov bola znásilnená, surovo zbitá a napokon vykrvácala.

O rok neskôr, teda v roku 1970, tu zmizla aj 17-ročná Helen Claire Frost. Tá sa v tom čase trápila s vážnymi problémami. Dieťa, ktoré porodila, dala na adopciu, krátko pred zmiznutím sa rozišla aj so svojím priateľom. Naposledy ju videli 13. októbra 1970. So spolubývajúcimi si dala kávu a povedala im, že sa ešte pôjde na chvíľu prejsť. Nikdy sa však už nevrátila a dodnes sa nenašiel dôkaz, ktorý by naznačoval, čo sa s ňou stalo.

Odhalenie troch sériových vrahov

V nasledujúcich rokoch došlo na Diaľnici sĺz k ďalším podobným zmiznutiam a vraždám. Nie všetky však ostali nevyriešené. Vyšetrovateľom sa podarilo vypátrať, že za smrťou troch žien, ktoré sa v oblasti stratili, je zodpovedný sériový vrah Edward Dennis Isaac. Ten zabil 36-ročnú Jean Mary Kovacs, 13-ročnú Roswithu Fuchsbichler a 15-ročnú Ninu Marie Joseph. Obete boli zmrzačené a zrejme aj znásilnené, keďže sa našli bez šiat. Isaaca odsúdili na doživotný žalár.

Objasniť sa podarilo aj vraždu 18-ročnej Marnie Blanchard z roku 1989 a Therese Umphrey z roku 1993. Bol za ne zodpovedný sériový vrah Brian Peter Arp. Polícia ho bola schopná vypátrať vďaka pokročilej DNA technológii. Ďalším sériovým vrahom, ktorý bol v tejto oblasti aktívny, bol Cody Legebokoff. Ten zavraždil celkom štyri ženy: 35-ročnú Jill Stacey Stuchenko, 23-ročnú Natashu Lynn Montgomery, 35-ročnú Cynthiu Frances Maas a 15-ročnú Loren Donn Leslie. Odsúdili ho na doživotie.

Po dlhých 36 rokoch sa tiež podarilo objasniť vraždu 12-ročnej Monicy Jack, ktorá Diaľnicou sĺz v máji 1978 prechádzala na bicykli. Bez stopy ale zmizla. Jej ostatky sa našli až v roku 1995 a samotného vraha polícia odhalila až v roku 2013. Bol ním 67-ročný Garry Taylor Handlen. Ten sa k tomuto činu priznal.

Prípady stále pribúdajú

Veľkej pozornosti sa dostalo aj prípadu Madison Scott. 21-ročná žena sa v máji roku 2011 vydala s kamarátmi na výlet k jazeru. Lenže večer sa nevydaril, keďže kamaráti sa pohádali a rozhodli sa odísť domov. Madison však zmizla. Jej auto ostalo pri jazere, kde ho na druhý deň ráno objavila jej kamarátka. Polícia sa do pátrania vrhla s veľkým nasadením, avšak dodnes sa ju nepodarilo nájsť. Jej prípad sa stal aj námetom pre dokumentárny film The Vanishing of Madison Scott.

Treba ale povedať, že prípady, keď sa podarilo vrahov odhaliť, sú, bohužiaľ, v menšine. Na Diaľnici sĺz sa totiž odohralo veľké množstvo ďalších zmiznutí či vrážd, ktoré dodnes nemajú riešenie.

Väčšina žien, ktorých telá sa podarilo nájsť, bola znásilnená.

Posledné tri prípady sa odohrali len minulý rok. Vtedy tu zomrela 62-ročná Joy Morris a 34-ročná Crystal Haynes Chambers. Našli sa tiež ostatky ďalšej neznámej ženy. Za vraždu Jay Morris bol zatknutý 42-ročný Justin Johnston. Vyšetrovanie prípadov bolo viackrát podrobené silnej kritike.

Polícia sa podľa nej veľmi laxne stavia k prípadom zabitých či zmiznutých žien z radov domorodého obyvateľstva. Polícia si tak vypočula obvinenia z rasizmu a z toho, že prípadom belošských žien venuje oveľa viac síl a nasadenia.

Nebezpečná oblasť

Vzhľadom na to, že k zmiznutiam a vraždám na Diaľnici sĺz dochádza už desiatky rokov, je jasné, že v tejto oblasti je aktívny nie jeden, ale viacero vrahov. To, napokon, potvrdzuje aj policajné vyšetrovanie, ktoré viedlo k obvineniu štyroch rôznych páchateľov. Ako je ale možné, že mnoho tiel sa dodnes nepodarilo nájsť a viacerí vrahovia stále unikajú spravodlivosti? Podľa vyšetrovateľov je to hlavne kvôli samotnej oblasti. Tá je veľmi odľahlá, tichá a samotná diaľnica je obkolesená hustými lesmi.

Práve to predstavuje pre vrahov ideálne miesto pre ich zločiny. Svoje obete môžu zabiť bez svedkov, ukryť ich v rozľahlých lesoch a podobne sa zbaviť aj vražedných nástrojov. V okolitej divočine navyše žije viacero predátorov, ktorí mohli ľudské ostatky rozniesť po lesoch a sťažiť ich nájdenie. Pátranie je tak oveľa náročnejšie.

Aj napriek výstrahám bezpečnostných zložiek sa v danej oblasti teší popularite stopovanie.

To je spojené s chudobou regiónu a faktom, že mnoho obyvateľov nemá vlastné autá. V celej oblasti ja navyše často ťažké chytiť mobilný signál a najbližšie mestá sú od seba výrazne vzdialené. To všetko robí z Diaľnice sĺz mimoriadne nebezpečné miesto, ktorému by sa ľudia (ak je to možné) mali vyhnúť. Na to ich upozorňujú aj rôzne značky a billboardy v okolí, ktoré varujú pred sériovými vrahmi. Prípady ale stále pribúdajú.

Diaľnica sĺz v dokumentoch

Diaľnica sĺz sa stala námetom aj pre viaceré dokumentárne filmy a seriály, spomenúť môžeme napríklad Finding Dawn, Highway of Tears, Searchers: The Highway of Tears či Canada’s Missing & Murdered Aboriginal Women. Oblasťou sa zaoberala aj jedna epizóda dokumentárneho seriálu Dark Minds.

Príspevok Dochádza tam k vraždám a záhadným zmiznutiam. Diaľnici sĺz v Kanade je dobré sa vyhnúť je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Jeden článok o záhadne zmiznutých ľuďoch zo Slovenska sme ti už na EMEFKA priniesli. V pokračovaní sa spoločne pozrieme na ďalších 9 prípadov. Pokiaľ máš o týchto ľuďoch nejaké informácie, okamžite volaj na číslo 158.

1. Miroslav Pejko

Novinár Miroslav Pejko pracoval ako editor Hospodárskych novín a v čase svojho zmiznutia mal 29 rokov. 17. marca 2015 poobede Pejko opustil svoj byt na Železničiarskej ulici v Bratislave. Zvláštne je, že si nevzal žiadne doklady ani telefón. Podľa svedkov bol ľahko oblečený, čo mohlo naznačovať, že sa neplánuje vonku zdržať dlho. Svoj byt opustil približne o jednej hodine popoludní.

Jeho stopa sa však v tejto chvíli stráca. Podľa polície ho naposledy videli v deň jeho zmiznutia na zastávke mestskej hromadnej dopravy v Bratislave. Existuje ešte jedno neoverené svedectvo. Pejka mali vidieť 22. marca približne o pol ôsmej večer v obci Hlboké pri Senici.

Po Pejkovi polícia vyhlásila pátranie, ale po talentovanom novinárovi sa akoby zľahla zem. Niektorí jeho priatelia dúfajú, že ešte žije, iní o tom pochybujú.

2. Ľudmila Klementová

24. októbra 2014 zmizla 21-ročná študentka Ľudmila Klementová. V ten osudný deň vo večerných hodinách bola s kamarátmi na diskotéke v Nitre. Svedkovia vypovedali, že približne okolo polnoci zo zábavy odišla a telefonovala svojmu bývalému priateľovi Jurajovi.

Podľa jeho priateľov mala ísť priamo za ním. Nikdy však k nemu nedorazila. Z výpisov hovorov z jej mobilu sa zistilo, že poslednýkrát volala svojej kamarátke o pol tretej ráno. Bezpečnostné kamery ju zachytili, ako prechádza popri rieke. Tu sa však jej stopa stráca.

Polícia po nej vyhlásila pátranie, ale nenašla žiadnu stopu, ktorá by zmiznutie mladej ženy pomohla objasniť. Je podľa nej možné, že sa stala obeťou únosu.

Takmer rok po jej zmiznutí sa ozvali štyria muži, ktorí tvrdili, že vedia, kde Ľudmila je. Za túto informáciu si od jej otca pýtali 12-tisíc eur. Napokon sa prišlo na to, že muži o Ľudmile žiadne informácie nemajú a na jej prípade sa chceli priživiť. Súd ich podmienečne odsúdil z prečinu nátlaku.

3. Asen Almáši

Asen Almáši bol kultúrny pracovník, poslanec mestského a krajského zastupiteľstva v Banskej Bystrici a básnik. Narodil sa v roku 1965 a nezvestný je od 6. apríla 2009. Podľa všetkého mal v čase zmiznutia so sebou aj osobné doklady a kreditné karty.

Svedkovia ho naposledy videli v jeho rodnej Banskej Bystrici, kde okolo šiestej večer nastúpil do veľkého šedého auta. Odvtedy je nezvestný. Jeho príbuzní sa obávajú, že sa stal obeťou únosu.

4. Pavol Miko

Pavol Miko bol takzvaným „bielym koňom“ firiem, ktoré sa spájali s ruskými podnikateľmi Salmanovovcami, ktorí boli postavení pred súd za korupciu. Miko zmizol 14. marca 2013, mal vtedy 45 rokov. Žil sám v byte v Poltári a jeho matka spomína, že celý život mal problémy s peniazmi. Väčšinou si požičiaval a žil na dlh.

Figuroval tiež ako biely kôň v rôznych firmách, čo si začal všímať aj štát a príslušné úrady. Podľa Mikovej matky sa jej syn stal obeťou vraždy. Je však tiež možné, že sa rozhodol zmiznúť na vlastnú päsť, aby si zachránil život. Jeho matka však pochybuje, že Miko ešte žije. Údajne by sa jej určite ozval, ak by sa „len“ skrýval.

5. Anna Nedzbalová

Anna Nedzbalová žila v obci Nová Sitnica a zmizla v roku 2011. Mala vtedy 60 rokov. Naposledy ju videli susedia, ako vybehla zo svojho domu. Bola naľahko oblečená, v ruke držala igelitovú tašku a kabelku. Podľa ich slov sa zdalo, že žena bola v strese. V dome s ňou býval aj jej syn Daniel s manželkou a tromi deťmi.

Ten však po tom, čo sa jeho matka nevrátila, stále ostával pokojný. Bol údajne presvedčený, že šla navštíviť dcéru do vedľajšej dediny. To sa však nepotvrdilo a po Anne Nedzbalovej sa rozbehlo pátranie. To ale nikam neviedlo. S odstupom troch rokov sa zúfalí príbuzní obrátili na veštkyňu.

Tá im povedala, že Annu majú hľadať v okolí jej domu. Susedia vyhlásili, že v Anninom zmiznutí môže mať prsty jej syn Daniel, ktorý bol údajne veľmi problémový. Mal problémy s alkoholom a často sa s matkou hádal a drankal od nej peniaze.

Podozrivé tiež podľa nich bolo, že v prístavbe pri dome pribudol nový betón. Začalo sa hovoriť, že Daniel Annu zabil a zamuroval do prístavby. Polícia sa týmito tvrdeniami zaoberala a dom prehľadala. Podľa všetkého však nič zvláštne neobjavila. Anna Nedzbalová je tak stále nezvestná.

6. Jozef Timuľák

Jozef Timuľák je nezvestný od 26. marca 2017. V ten deň odišiel zo Zariadenia sociálnych služieb ANTIG, ktoré sídli na Mierovej ulici v Humennom. Polícii sa nepodarilo nájsť žiadnu stopu, ktorá by naznačila, kde by sa mohol muž nachádzať. Upozornili, že Timuľák mal za sebou viacnásobné operácie hlavy a schopnosť jeho racionálneho uvažovania bola veľmi znížená.

Zo zariadenia sociálnych služieb odišiel naľahko: mal na sebe šedé tepláky, papuče a krátke pásikavé tričko.

7. Roman Konečný

Roman Konečný zmizol v septembri 2017. Naposledy bol videný vo svojej domovskej Žiline, kde kamarátovi hovoril, že odchádza pracovať do zahraničia. Už sa však nikomu z príbuzných či priateľov neozval. Polícii sa ho dodnes nepodarilo vypátrať.

8. Iveta Kisová

Iveta Kisová pracovala v Štátnom divadle v Košiciach a jej posledná stopa siaha do dňa 25. apríla 2017 o 22:27 hodine. Prostredníctvom výpisu hovorov z mobilného telefónu sa zistilo, že práve v tomto čase Iveta telefonovala svojej kamarátke. Znepokojivé bolo, že jej tvrdila, že nie je sama. Druhú osobu, ktorá s ňou vtedy bola, však nekonkretizovala.

Domov už nedorazila a rodine sa neozvala.

9. Peter Bodnár

21-ročného Petra Bodnára naposledy videli 13. septembra 2004. Približne o pol ôsmej ráno vychádzal z vchodu na Strečnianskej ulici v Bratislave. Polícia si myslí, že odtiaľ zamieril na autobusovú zastávku na Holíčskej ulici a šiel do práce. Tam však už nikdy nedorazil a od tej doby je nezvestný.

Zvláštne je, že Petrov mobil krátko po jeho zmiznutí niekto používal, keďže z neho rodičom a Petrovej sestre prichádzali SMS správy. Na prvý pohľad sa zdalo, že ich píše sám Peter, ale rodina tomu neverila. Podľa nich správy písal niekto iný, kto sa za Petra vydával. Polícia po Petrovi pátra dodnes.

Ak ťa tento článok zaujal, jeho 1. časť nájdeš tu.

Príspevok Zľahla sa po nich zem. 9 záhadných a mrazivých prípadov zmiznutí ľudí na Slovensku (2. časť) je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Na týchto zdanlivo banálnych záberoch by nebolo nič pozoruhodné. Skrátka sa zrejme vrátil z obchodu a zamieril do svojho bytu. Problém ale je, že Chris je od 10. januára 2021 nezvestný. Nikto nevie, kde sa stratil. Zdá sa, že zábery z bezpečnostnej kamery pochádzajú len spred dvoch dní pred jeho zmiznutím.

Na zázname z kamery sa už neobjavil

V tejto chvíli si možno povieš, že Chrisa musela kamera zachytiť aj v momente, keď neskôr z komplexu odchádzal. A tu je práve ten problém. Na kamere sa už totiž viac neobjavil. Rodina nezvestného muža kontaktovala políciu, ktorá si ako prvé preklepla záznamy z bezpečnostnej kamery. A hoci na nich videli Chrisa prichádzať do komplexu, von z neho určite nevyšiel.

Kam sa ale teda podel? Mohol vyjsť nejakým zadným vchodom? To zatiaľ nevieme. Chris Woitel je v danej lokalite známy a susedia ho dobre poznajú. Nikto ho však od toho osudného dňa nevidel. Sestry s ním podľa dostupných informácií naposledy telefonicky hovorili 9. januára. „Nie je vo svojom byte, na jeho bankovom účte nebola zaznamenaná žiadna aktivita. Zúfalo sa ho snažíme nájsť,“ povedala Chrisova sestra Lara Haben. Vyšetrovatelia si s týmto prípadom nevedia rady.

Preskúmali Chrisov byt, kde ale neobjavili nič, čo by naznačovalo, že bol spáchaný zločin. Rodina si najala aj súkromného detektíva, ktorý prišiel s teóriou, že so zmiznutím má niečo spoločné jeden Chrisov známy. Zatiaľ sa to ale nepodarilo preukázať. Chrisova druhá sestra Kathy Flynn novinárom povedala, že je zo zmiznutia brata šokovaná a ona a jej súrodenci si teraz prechádzajú peklom. „Je to hrozné. Je ťažké spať, myslieť, sústrediť sa na niečo iné. Strašne nám chýba,“ povedala.

V posledných dňoch sa správal veľmi zvláštne

Ako potenciálna stopa by sa mohla javiť Chrisova posledná konverzácia, ktorú viedol cez internet so svojou neterou. Napísal jej: „Prosím, povedz Lare, nech si skontroluje správy. Je to dôležité.“ Lara mu vtedy obratom telefonovala naspäť, ale Chris nedvíhal.

V poslednej dobe sa Woitel podľa nich správal zvláštne a paranoidne. Na sociálnych sieťach písal podivné príspevky a viacerým ľuďom rozprával o úteku do hôr. Bol tiež posadnutý nepokojmi v budove Kapitolu, ku ktorým došlo 6. januára 2021.

https://www.facebook.com/attempt2locate/photos/bc.AbqDvqwJo4JQJf5cYWFly-vKaMxFoppaNOuUMIg485huj8qMTmopmxQUk5RnN9uVuZE12xP_vXElpeFrg0N-gQex05ZOJDCuHwJcn8ZmfOBH_u4BZUGdUTjelbpbDWNX0KnvM0G8KvVH23LPxaI0bU7z/254716439597210/?opaqueCursor=AbpHIbv4rM9BxbB5q-cuVM0NB0e3sLZ3e3LqnRQPkTphkBw2SmdxmqzsnSsOBqbCEzawhdX5BD6gv237NMA4ljLgFg1XoKnbwYM4QFs-hi6npKJdIAkriZaFM6bcaJTxETok8tglulO7as7clIMerL4KCij5K7S-Yfb17SicLVSDoK-vVUzryiuPc-yA7VAmSm2XMMP9XcVycJG1z0H2aGxxAFMh_BEmF_J1jDKqNeOUUjwtVlVc3PwBNhyE4E3GNr20LZByNzxjUzBCgl4iupu5lK2nYLgzOsxsOD6GEXbLBi-YHLj6XS9JTytquV3SOpx5nKErp0uChYHdsSnDR2SgEp5IkdUdFNzIy2zyz_Y8CGjD0M3P2Xmilq2CeYlNXrzE4hFzitpedzcrjQ3F5Ob1g1S0dgQNuAVu9NkHapelt5KUDW_c1MSTPp9oXBhMz9Rhd-BJiOmtUsXMWL2MvJovXIVk5AyiJOyr0y2TkSXc1NCARXIsfj4Mvj0VwJk23u3k_REXeqEHVNJx1K9R_tATP5f457m5vsdWysFVkgdqoNsyXwf0Xcrrs94eAwTp9UMRva8eC_Yxwizr1OnhR4K5Hme4v7ZU08gW2NwzoEsAmw

Nič z toho ale nenaznačuje, kde Chris je, prípadne, či sa rozhodol zmiznúť z vlastnej vôle, alebo v tom má prsty niekto iný. Od zmiznutia Chrisa Woitela ubehol viac ako mesiac a jeho rodina o ňom nemá žiadne správy. Podľa vlastných slov sa už začínajú pripravovať na najhoršie, ale stále v kútiku duše dúfajú, že sa ich brat predsa len vráti domov živý.

Príspevok Vošiel do svojho bytu a bez stopy zmizol. 50-ročný muž je nezvestný už viac ako mesiac je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

V jeho histórii máme totiž k dispozícii veľké množstvo prípadov, keď ľudia za podozrivých okolností zmizli. Nájdu sa niekedy? V prípade, ak o nich máš akékoľvek informácie, neváhaj kontaktovať políciu na čísle 158.

1. Pavol Rýpal

Pavol Rýpal bol investigatívny novinár, ktorý sa vo svojej práci venoval článkom o mafii a kriminálnych prípadoch. Nezvestný je od 22. apríla 2008, pri odchode z bytu si so sebou vzal notebook, foťák a hotovosť v hodnote 30-tisíc slovenských korún. Polícia pracuje s viacerými verziami toho, čo sa novinárovi mohlo stať. Do úvahy prichádza aj vražda.

Hlavu vyšetrovateľom a Rýpalovým blízkym však zamotal aj list, ktorý pred svojím zmiznutím zanechal v byte. „Gabika, je mi to veľmi ľúto, ale iné východisko som nenašiel. (…) Moje veci môžeš vyhodiť.“ Tento list niektorých viedol k domnienke, že Pavol možno spáchal samovraždu. Jeho telo sa však dodnes nenašlo. Jeho blízki sa stále nevzdávajú nádeje, že investigatívny novinár stále žije.

https://www.facebook.com/policiaslovakia/photos/a.1525315730831977/2143005012396376/?type=3

2. Peter Juhász

Mnohé roky je nezvestný aj mladý Peter Juhász. Nezvestný je od 26. októbra 2000. V osudnú noc odišiel z domu, pričom pri sebe nemal doklady ani peniaze. Nikomu sa nezmienil o tom, kam ide. Polícii sa ho dodnes nepodarilo nájsť. V čase zmiznutia mal krátke hnedé vlasy, hnedé oči, štíhlu postavu a kríval na pravú nohu.

https://www.facebook.com/policiaslovakia/photos/a.1525315730831977/2143005205729690/?type=3&theater

3. Ľuboš Bednár

Zmiznutie Ľuboša Bednára patrí k vôbec tým najzáhadnejším prípadom, aké na Slovensku máme. Chlapec mal v čase zmiznutia len päť rokov a stratil sa 27. augusta 1988. V nedeľné dopoludnie neskorého leta sa Ľuboš a jeho brat hrali na pieskovisku priamo pred ich panelákom v Púchove. Okolo dvanástej sa z okna vyklonila ich matka a zavolala na chlapcov, aby prišli na obed.

Domov však dorazil len Ľubošov starší brat. Ten rodičom povedal, že Ľuboš ho poslal napred s tým, že ešte na chvíľu odbehne za panelák. Rodičia sa okamžite vybrali svojho syna hľadať, ale nebola po ňom ani stopa. Pridali sa k nim viacerí susedia a napokon aj príslušníci polície.

Objavilo sa viacero svedkov, ktorí chlapca podľa vlastných slov videli, ale polícia týmto svedectvám neprikladala veľkú váhu.

https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/2139383276091883?__xts__[0]=68.ARB-tDzAQSQDeMoJH9DPna7QG8Lq6-mUmIO-b8bEaaJ8O5wMfA7PPrTnnnYI2c1C6PMYK_BeC-n4RTY8vxtGotHiAZgyXTDA11HUsgR6bo_o3CZMz71r3c_DAwOUzgej5Kj-i8RSMzmtvxxzC9mJVmDf6unYzRmuGls6bI37Mplsgv8B4VW927DRKSy2xfTnp4y2J2d-RZUfQRpTF0–nHQxWsOwO-e_YsDZ8z_ygZp7wHp12pBz4oAjPPbUkgnhk4MNOMYytKCGyMGtd_pq9wPU0RqRSH8JtQvbXAVVO5e4Lfqskw9Z_JK7oAhVWIR9YN7mqkC1GD4ixbYQNFigS1L7XPWL&__tn__=-R

Podľa vyšetrovateľov je možné, že sa Ľuboš stal obeťou únosu. Podobne oblečený chlapec sa tiež podľa jedného svedka objavil v Uherskom Hradišti v sprievode neznámej, asi 50-ročnej ženy a mladšieho muža.

V roku 2003 sa do televízie dostala reportáž o mladíkovi menom Happy Sindane. Ten tvrdil, že bol viac ako 12 rokov otrokom v černošskej rodine v Južnej Afrike. Spomínal si však, že ako dieťa žil s rodinou, odkiaľ ho uniesla slúžka. Vyšetrovatelia vtedy brali do úvahy možnosť, že môže ísť o strateného Ľuboša.

Testy DNA to však nepotvrdili, navyše Happy Sindane bol odhalený ako klamár. Pátranie po Ľubošovi Bednárovi bolo zastavené po uplynutí 20 rokov, teda v roku 2008.

4. Zdenko Puvák

Zdenko Puvák pochádzal z Handlovej. V roku 2002 sa dostal do sporu s členmi svojej rodiny, bez slova odišiel z domu a viac sa nevrátil. Nikomu sa neozval. Príbuzní povedali, že mladík mal ťažké detstvo a istý čas strávil v detskom domove. Popisujú ho ako uzavretého človeka, ktorý toho veľa nenahovoril. Údajne sa však dostal do spoločnosti ľudí, ktorí naňho mali negatívny vplyv.

https://www.facebook.com/handlova97251/photos/a.728984413826569/1474369559288047/?type=3&theater

S rodinou na istý čas dokonca prerušil styky a celý rok a pol o ňom blízki nemali žiadne správy. Keď sa vrátil, tak o tom, kde bol, veľmi nerozprával. Krátko nato zmizol opäť, tentokrát sa však už nevrátil. Jeho príbuzní si ale mysleli, že sa opäť niekde túla, pretože na jeho účte bol zaznamenaný pohyb. Keď však boli z účtu vyčerpané všetky peniaze, stratila sa aj posledná stopa.

Neprišiel ani na pohreb svojho otca. Napriek tomu však jeho blízki veria, že stále žije.

5. Marta Korbíniová

Marta Korbíniová sa narodila v roku 1958 a nezvestná je od 29. septembra 1996. V čase svojho zmiznutia pracovala ako servírka. Bola slobodná a bezdetná. Žila vo Vyšnej Boci v Nízkych Tatrách. Keď nedorazila do práce, jej kolegovia a priatelia ju začali zháňať. Nedokázali ju však lokalizovať, a tak sa obrátili na políciu.

Tá prehľadala Martin byt, ale nenašla nič, čo by vrhalo svetlo na jej zmiznutie. Naposledy mala byť videná v prievidzskom lesoparku. Nebolo to nič nezvyčajné, keďže tam Marta chodila často behávať. Práve na tento lesopark sa zamerala snaha polície, ale vyšla naprázdno. Martu Korbíniovú sa dodnes nepodarilo nájsť.

https://www.facebook.com/773302002860856/photos/a.804435359747520/980774355446952/?type=3&theater

6. Roland Hamar

Roland Hamar sa narodil v roku 1972 a zmizol 30. októbra 1997. Asi o pol siedmej ráno odišiel z domu, pričom nikomu nedal vedieť, kam ide. Jeho zmiznutie vyšetrovala polícia, ale nenašla jediný náznak toho, kde by Roland mohol byť.

https://www.facebook.com/policiaslovakia/photos/a.1522428691120681/1953684171328462/?type=3&theater

7. Ingrid Káňavová

Ingrid Káňavová zmizla v roku 2000, mala vtedy 29 rokov. Bola manželkou Martina Káňavu, mala s ním dve dcéry. Ich manželstvo ale nebolo šťastné a bolo tesne pred rozvodom. Martin sa navyše dostal do problémov so zákonom pre úplatky. Ingrid naposledy videli 29. októbra 2000 na víkendovej chalupe v Šuranoch.

Večer pred jej zmiznutím s ňou niekoľko susedov hovorilo a nevšimli si na jej správaní čokoľvek podozrivé. Na druhý deň ráno už po nej nebola ani stopa. Videli ju len, ako odchádza z domu. Pre políciu bol podozrivým číslo jedna Ingridin manžel. Ten bol po oznámení toho, že jeho manželka je nezvestná, až podozrivo pokojný.

https://www.facebook.com/policiaslovakia/photos/pcb.2377393752290833/2377392105624331/?type=3&theater

Podľa vyšetrovateľov mohla mať Ingrid informácie o nelegálnom biznise svojho manžela a mohla sa mu vyhrážať udaním. Je to však len špekulácia, keďže polícii sa nepodarilo získať žiadny dôkaz, ktorý by hovoril o Martinovej vine.

Toho jeho susedia a známi popisujú ako nekonfliktného introverta, ale po zmiznutí Ingrid začal piť a bol agresívny. Mnohí ľudia ho podozrievali z toho, že Ingrid niečo urobil. Mal vraj podivné narážky a tesne po zmiznutí ho videli, ako sa dobre baví na diskotéke.

Celý príbeh mal tragickú dohru. Martin Káňava totiž v roku 2013 svoje dve dcéry zastrelil a zabil aj ich tetu Hanku Oravcovú. Zavolal na políciu, kde sa k svojmu činu priznal, a následne spáchal samovraždu. Našlo sa veľa ľudí, ktorí po tomto ohavnom čine tvrdili, že Martin Káňava má určite na rukách aj krv nezvestnej Ingrid.

8. Ján Mindek

Ján Mindek sa narodil v roku 1967. Nezvestný je od 29. septembra 1997 od 10. hodiny dopoludnia. Práve vtedy bol naposledy videný v Žiline. Polícia od jeho rodičov zistila, že mal pri sebe veľkú sumu peňazí – 665-tisíc slovenských korún. Vraj sa chystal kúpiť si za ne auto. Odvtedy však o ňom nie sú žiadne správy.

https://www.facebook.com/policiaslovakia/photos/a.1522428691120681/1977117702318442/?type=3&theater

9. Marián Sihlovec

Zmiznutie Mariána Sihlovca na polícii oznámil jeho brat Dalibor. Marián zmizol 2. decembra 1997. Naposledy bol videný deň predtým, asi o pol šiestej podvečer na žilinskom sídlisku Hájik. Marián Daliborovi povedal, že musí vyriešiť nejaký „obchod“, a naznačil, že si s niekým ide zastrieľať zo zbrane, resp. ju vyskúšať.

Bratia sa rozlúčili a Marián Sihlovec je odvtedy nezvestný. Podľa polície Marián v ten deň nasadol do auta s dvoma ďalšími ľuďmi. Tvrdí sa tiež, že mal kontakty na ľudí z podsvetia, konkrétne na bossa Františka Salingera. Je teda možné, že v jeho zmiznutí má prsty práve mafia.

https://www.facebook.com/policiaslovakia/photos/a.1522428691120681/1985625478134331/?type=3&theater

Príspevok Zľahla sa po nich zem. Toto je 9 záhadných a mrazivých prípadov zmiznutí ľudí na Slovensku je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Teórií o tom, kto či čo za ne môže, je pomerne veľa. Niektorí tvrdia, že v oblasti bol (či stále je) aktívny sériový vrah, iní sa púšťajú do divokejších hypotéz o paranormálnych silách. V tomto článku si predstavíme základné fakty o Benningtonskom trojuholníku a priblížime si jednotlivé prípady zmiznutia, ktoré sa v ňom odohrali.

Skúsený lovec zmizol bez stopy

Ako sme zmienili vyššie, Benningtonský trojuholník sa nachádza v americkom štáte Vermont. Jeho oblasť je situovaná v blízkosti hory Glastenbury Mountain a miest Bennington, Woodford, Shaftsbury a Somerset. Shaftsbury a Somerset sú dnes už opustené, kedysi ale išlo o mimoriadne prosperujúce mestá, ktoré ťažili z drevorubačského a drevárskeho priemyslu.

Záhadné prípady zmiznutia ľudí sa v Benningtonskom trojuholníku začali písať v roku 1945. 12. novembra zmizol 74-ročný muž Middle Rivers. Ten sa spolu so štyrmi ďalšími kamarátmi vydal na lov do hôr. Všetci boli ostrieľaní lovci, ktorí sa v lesoch a okolitej krajine dobre vyznali. Zdá sa, že ich deň prebehol bez akýchkoľvek problémov.

Keď sa však vracali domov, Rivers sa od nich oddelil a povedal, že pôjde napred. Kamarátom zmizol z dohľadu, čo bol zároveň posledný moment, keď tohto skúseného lovca niekto videl živého. Po Riversovi sa rozbehlo pátranie, ale jediné, čo sa polícii podarilo nájsť, bol zásobník do jeho zbrane. Samotného Riversa ale nenašli.

Mladá študentka je nezvestná

Len o rok neskôr sa táto oblasť opäť dostala na stránky novín. Zmizla tu totiž študentka Paula Jean Welden. Narodila sa v roku 1928 a v roku 1946, teda v čase svojho zmiznutia, mala 18 rokov. Študovala na vysokej škole, rada športovala a často sa vydávala na dlhé túry do hôr či lesov.

Mala v pláne zdolať trať Long Trail v Glastenbury Mountain a o svojom zámere sa zmienila aj niekoľkým spolužiakom. Naposledy ju videli 1. decembra 1946, keď smerovala do hôr k Long Trail. Tam ale bez stopy zmizla. Keď sa Paula v pondelok neukázala v škole, jej kamaráti a rodičia začali mať strach a zavolali políciu.

Do pátrania sa zapojilo viac ako tisíc osôb a dobrovoľníkov, pomáhala aj Národná garda. Polícia vypísala aj odmenu 5-tisíc dolárov, ktorú ponúkala každému, kto má o Paule nejaké informácie. Všetky snahy ale viedli do slepej uličky a Paulu sa nikdy nepodarilo nájsť. Nenašla sa jediná stopa, ktorá by naznačovala, čo sa s mladou študentkou vlastne stalo.

Vyšetrovatelia uvažovali, že Paula sa mohla stať obeťou vraždy. Dokonca mali v hľadáčiku podozrivého – drevorubača menom Fred Gadette. Ten Paulu videl zrejme ako posledný a polícii poskytol veľmi zmätené svedectvo, ktoré navyše často menil. Odmietal však, že by s jej zmiznutím mal niečo spoločné, a s celým prípadom ho nespájal žiadny hmatateľný dôkaz.

Zmiznutie z autobusu za jazdy?

Presúvame sa do roku 1949, keď sa v Benningtonskom trojuholníku odohrala možno najznámejšia a najbizarnejšia záhadná udalosť. 68-ročný vojnový veterán James E. Tedford zmizol 1. decembra 1949, a čo je viac ako zvláštne, zdá sa, že zmizol priamo z pohybujúceho sa autobusu! V osudný deň bol navštíviť niekoľkých svojich známych v meste St. Albans, a napokon nastúpil na autobus smerujúci do Benningtonu. Keď ale autobus dorazil na miesto, Tedford bol preč.

Polícia si s týmto podivným prípadom nevedela poradiť. Podľa svedeckých výpovedí ostatných pasažierov aj vodiča autobusu Tedford do autobusu jednoznačne nastúpil. Na mieste dokonca ostala aj jeho batožina. Je možné, že by vystúpil na nejakej skoršej zastávke?

Ak áno, prečo si so sebou nevzal svoje veci? Svedkovia navyše tvrdili, že keď mal autobus pred sebou už len poslednú zastávku, Tedford stále sedel na svojom mieste. Niektorí pasažieri si ale uvedomili, že Tedford je preč tesne po tom, ako autobus prešiel oblasťou Route 7, ktorá sa nachádza v Benningtonskom trojuholníku. Ani tento prípad nebol dodnes uspokojivo objasnený.

Stopa malého chlapca sa stráca

K posledným dvom známym zmiznutiam došlo v roku 1950. 12. októbra v tejto oblasti zmizol 8-ročný Paul Jephson. Jeho matka a otec pracovali ako správcovia skládky odpadu. V ten osudný deň Paul sprevádzal svoju mamu, ktorá sa vydala nakŕmiť niekoľko ich prasiat.

Naposledy ho videli, ako sedí v zadnej časti rodinného pikapu a hrá sa. Je ale pravdou, že kým jeho matka kŕmila zvieratá, tak ho nechala osamote. Keď sa vrátila do auta, po Paulovi nebolo ani stopy.

Do pátrania boli zapojené aj špeciálne vycvičené psy, ktoré zachytili chlapcovu stopu v blízkosti cesty. Smerovala k hore Glastenbury Mountain, následne sa ale stratila. Vyšetrovatelia uvažovali, že mohlo dôjsť k únosu, alebo že sa Paul z nejakého dôvodu rozhodol opustiť auto a vydal sa smerom k horám.

Jeho otec vypovedal, že Paul mu v dňoch pred zmiznutím neustále hovoril, že by tie hory rád navštívil. Istú dobu polícia podozrievala aj samotných rodičov. Podľa nich mohli Paula zabiť a jeho telo zakopať niekde v pustine, prípadne ho rozsekať na kúsky a dať zožrať prasatám. Tieto temné hypotézy sa však nepotvrdili a po chlapcovi sa nenašla jediná stopa, ktorá by mohla aspoň naznačiť, čo sa s ním vlastne stalo.

Ostrieľaná stopárka našla v Benningtonskom trojuholníku svoju smrť

K poslednému zaznamenanému zmiznutiu došlo len o dva týždne neskôr. 53-ročná Frieda Langer zmizla 28. októbra 1950. Išlo o nadšenú turistku a skúsenú stopárku, ktorá mala rada dlhé pobyty v prírode. Špecializovala sa tiež na to, ako v nej prežiť v prípade toho, že by zišla z cesty a stratila sa.

V spomínaný deň vyrazila spolu so svojím bratrancom Herbertom Elsnerom a manželom k turistickej trati Long Trail. Najprv v jej blízkosti založili tábor, kde pri ohni ostal Friedin manžel (na túru s nimi nevyrazil, pretože mal zranené koleno).

Samotná túra prebiehala bez problémov, ale potom Frieda spadla do potoka a rozhodla sa vrátiť k táborisku, aby si prezliekla šaty. Keďže boli stále pomerne blízko tábora, tak Herbert proti tomu nič nemal a povedal, že na ňu počká. Keď sa však Frieda nevracala, prepadol ho strach.

Vrátil sa teda k táborisku, kde našiel len Friedinho prekvapeného manžela. Ten mu povedal, že Frieda do tábora nedorazila. Obaja muži následne kontaktovali políciu. Pátranie bolo naozaj intenzívne a trvalo celé dva týždne. Zapojilo sa doň celkovo 300 dobrovoľníkov a policajtov, na pomoc boli povolané aj helikoptéry a lietadlo. Aj napriek veľkej snahe ale pátrači nič nenašli.

Zdalo by sa, že aj tento prípad skončí s neuspokojivým otáznikom na konci. Lenže 12. mája 1951 sa telo Friedy Langer predsa len podarilo nájsť. Objavili ju v oblasti Somerset Reservoir, čo bolo mimoriadne zvláštne, pretože polícia túto oblasť pri pátraní veľmi dôkladne prehľadala. Patológ ale nemohol určiť príčinu smrti, keďže telo bolo už v značnom štádiu rozkladu. Nie je teda jasné, či sa Friede stala nejaká nehoda, alebo jej niekto úmyselne ublížil.

UFO či nadprirodzené sily?

Po roku 1950 však správy o podivných zmiznutiach utíchli a podľa dostupných informácií sa už v Benningtonskom trojuholníku nikto ďalší nestratil. Čo za týmito zmiznutiami ale stojí? A prečo k nim dochádzalo len v rozmedzí piatich rokov?

Nad týmito otázkami si lámali hlavu nielen vyšetrovatelia, ale aj rôzni nadšenci záhad či paranormálnych javov. Tie divokejšie hypotézy hovorili o tom, že dotyčných ľudí mohli uniesť (či zabiť) mimozemšťania. V oblasti Benningtonského trojuholníka boli totiž hlásené časté pozorovania UFO. Tie sú ale niektorými považované za nevierohodné.

Ich zástancovia si však myslia, že tu rozhodne museli zohrať úlohu nejaké iné sily, a upozorňujú hlavne na prípad Jamesa Tedforda. Ako logicky a racionálne vysvetliť jeho zmiznutie z idúceho autobusu? Skeptici ale pripomínajú, že Tedford mohol z nejakého dôvodu vystúpiť skôr a cestujúci si ho následne mohli pomýliť s niekým iným (takže si mysleli, že je stále v autobuse).

Oblasť je považovaná za prekliatu

Za zmienku stojí tiež fakt, že k oblasti sa viaže mnoho starých legiend o takzvanej Benningtonskej oblude. Tá sa údajne podobá známemu Bigfootovi a je popisovaná ako humanoidný primát, veľký takmer dva metre a s hustou srsťou. Prvé správy o tomto tvorovi pochádzajú z počiatku 19. storočia. Existuje niekoľko svedeckých výpovedí osôb, ktoré sa s touto obludou mali stretnúť tvárou v tvár.

Viacerí z nich dokonca tvrdili, že im tvor spôsobil vážne zranenia. Skeptici však argumentujú, že s najväčšou pravdepodobnosťou ide len o legendy. Faktom ale je, že s oblasťou sa spájajú zlovestné príbehy už stáročia. Existuje zmienka o tom, že pôvodní obyvatelia Ameriky sa Benningtonskému trojuholníku tiež vyhýbali a podľa nich išlo o prekliate miesto.

Sériový vrah?

Racionálnejší záhadológovia sa skôr prikláňajú k možnosti, že v oblasti vyčíňal neznámy sériový vrah. To by bolo logickejšie, keďže by to vysvetľovalo aj časový rámec. Sérioví vrahovia sú často aktívni počas niekoľkých rokov, niekedy dokonca až celé desaťročia.

Na druhej strane, podľa forenzných psychiatrov si sérioví vrahovia väčšinou zvyknú vyberať obete, ktoré majú niečo spoločné (napríklad vek, pohlavie, sociálny status). A to v prípade Benningtonských zmiznutí vôbec nesedí. Navyše sa nenašli žiadne iné dôkazy, ktoré by aktivitu sériového vraha naznačovali.

Niektorí ľudia nadhadzovali možnosť, že sa ľudia stali obeťami obyčajnej nehody, prípadne, že na nich zaútočil nejaký dravec, napríklad rys. To ale tiež nedáva príliš veľký zmysel, keďže rysy (ale aj iné dravce, ktoré v oblasti žijú) nie sú známe tým, že by útočili na ľudí.

Odraz v kultúre

Benningtonský trojuholník sa stal predmetom skúmania rôznych paranormálnych nadšencov, záhadológov aj skeptikov. Venovali sa mu aj tvorcovia dokumentárneho seriálu Weird or What?, podcastu Lore či seriálu Most Terrifying Places in America.

Príspevok Dochádza tam k podivným zmiznutiam. Aké prípady sa spájajú s Benningtonským trojuholníkom? je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Záhadné zmiznutie

Na samom počiatku bol prípad chlapca menom Nicholas Barclay z amerického San Antonia v Texase. V roku 1994, keď mal Nicholas 13 rokov, bez stopy zmizol. Naposledy ho videli, ako spolu s kamarátmi hrá basketbal. Domov sa ale už nevrátil. Jeho rodina tomu spočiatku nepripisovala veľký význam, keďže Nicholas bol problémový chlapec a mal vo zvyku utiecť z domu aj na dva dni. Keď však plynul deň za dňom a po Nicholasovi nebolo ani stopy, rodina kontaktovala políciu.

Vyšetrovatelia začali po Nicholasovi pátrať, ale nepodarilo sa im odhaliť, čo sa s chlapcom stalo. Predpokladali, že mohol byť unesený a neskôr zavraždený. Hypotézu, že utiekol plánovane, zavrhli, keďže mal so sebou len 5 dolárov a žiadne osobné veci. Ubehli tri roky a do prípadu sa vložil Frédéric Bourdin.

Podvodník na scéne

Bourdin mal v tom čase 23 rokov a polícia ho našla skrčeného v telefónnej búdke v meste Linares v Španielsku. Muži zákona ho odviedli do sirotinca, kde sa ho pýtali na jeho totožnosť. Bourdin povedal, že je Američan a že utiekol z pazúrov okruhu pedofilov, ktorého členmi boli aj rôzni vojaci a dôstojníci. Keď jeden španielsky policajt utrúsil, že Bourdin sa trochu podobá na tri roky hľadaného Nicholasa Barclaya z Ameriky, Frédéric po tom ihneď skočil a vzal Nicholasovu identitu za svoju.

Úrady kontaktovali Barclayovu rodinu, ktorá ostala šokovaná, že sa Nicholas našiel, a do Španielska za ním vycestovala sestra Carey. Bourdin si síce nafarbil vlasy na blond a nechal si dokonca urobiť aj tri tetovania, aby sa Nicholasovi viac podobal, ale bol si istý, že Carey jeho podvod hneď odhalí. Avšak… to sa nestalo.

Carey sa mu s radostným plačom vrhla okolo krku. Vôbec ju nerozhodilo, že Bourdin Nicholasovi v skutočnosti nebol ani trochu podobný, že mal francúzsky prízvuk, tmavšiu pleť a hnedé oči (Nicholas ich mal modré). Po vybavení formalít odletel Bourdin do Spojených štátov a s rodinou Barclayovcov žil takmer päť mesiacov.

Za celý ten čas nikto z rodiny nespochybnil jeho identitu. Oklamať dokázal dokonca aj Nicholasovu matku Beverly Dollarhide. Jediný, kto mal pochybnosti, bol Nicholasov brat Jason. Ale ako sa neskôr vyjadrili vyšetrovatelia, „bolo mu to jedno a nezaujímal sa o to“. Neskôr zomrel na úmyselné predávkovanie drogami.

Bourdin Nicholasovej rodine povedal šialený, vymyslený príbeh o tom, ako ho uniesli členovia násilného pedofilného klanu a spolu s ďalšími deťmi ho mučili a znásilňovali. Farba očí sa mu údajne zmenila tak, že mu do nich únoscovia liali chemikálie.

Svoj francúzsky prízvuk zdôvodnil tým, že keď hovoril po anglicky, vždy ho kruto zbili. Nicholasova matka a sestra tomu bez problémov uverili a snažili sa Nicholasa vrátiť späť do normálneho života. Istý čas dokonca chodil aj do školy. Neskôr so svojím príbehom vystúpil v televízii.

Podozrenia a odhalenie

Súkromnému detektívovi Charliemu Parkerovi ale na údajnom Nicholasovi niečo nesedelo. Jasne videl, že tento muž mu nie je ani trochu podobný, navyše vyzerá o dosť staršie. Vzal si teda fotku 13-ročného Nicholasa a Bourdina a porovnal v počítači ich uši.

Môže sa to zdať zvláštne, ale v skutočnosti ide o jeden z mnohých spôsobov, ako zistiť niečiu identitu. Tvar uší má totiž každý človek originálny a špecifický. V tomto prípade bol výsledok jasný: uši sa nezhodujú, čo znamená, že údajný Nicholas je podvodník. Parker sa pokúšal o svojom zistení oboznámiť aj FBI, ale tí ho príliš nepočúvali.

Podľa nich to musel byť Nicholas, veď ho predsa prijala jeho rodina, a tá by si určite okamžite všimla, ak by išlo o podvod. Napokon ale „Nicholasovi“ dohodli stretnutie s forenzným expertom. Bourdin mu opäť vyrozprával všetky tie hrozivé veci, ktoré vraj zažil a ktorých bol svedkom, ale nepohol pri tom ani brvou.

To bolo mimoriadne zvláštne, pretože obete podobných traumatických udalostí vykazujú známky úzkosti, znepokojenia, nehovoriac o tom, že sa im pri rozprávaní o nich zvyšuje tep, prípadne rozširujú zreničky.

Bourdin ale rozprával o týchto udalostiach monotónne a trochu znudene. Expert navyše podotkol, že „Nicholas“ nebol schopný hovoriť bez prízvuku. Pokiaľ ale bol skutočne Američan, musel dokázať rozprávať aj bez prízvuku, bez ohľadu na to, akú dlhú dobu strávil v zahraničí. Expert napokon usúdil, že dotyčný muž nemohol vyrastať v anglicky hovoriacej rodine.

Jeho záver znel, že toto rozhodne nie je Nicholas Barclay. Prípadom sa teraz už vážne začala zaoberať aj FBI.

Človek by si myslel, že týmto tento bizarný príbeh skončí, ale nebolo to tak. Nicholasova rodina totiž bola aj naďalej presvedčená, že toto je ich syn a brat. Odmietli dokonca, aby sa „Nicholas“ podrobil DNA testom. Agenti FBI tomu nerozumeli. Prečo nechceli poznať pravdu?

Bourdin však už vedel, že jeho podvod sa rozpadá a je len otázkou času, kedy ho zatknú. FBI napokon získala súdny príkaz na vykonanie DNA testov, ktoré spoľahlivo preukázali, že Bourdin nie je Nicholas Barclay. Až po jeho zatknutí Nicholasova rodina uznala svoj omyl.

Odsúdený

Frédéric Bourdin bol odsúdený za podvod, krivú výpoveď a falšovanie pasu na šesť rokov basy. Keď si vyšetrovatelia preklepli jeho život, zistili, že toto rozhodne nie je prvý prípad, keď sa vydával za niekoho iného. Išlo totiž o sériového podvodníka, ktorý na seba vzal stovky falošných identít. Najčastejšie sa vydával za tínedžerov. Tvrdil, že tak chcel získať lásku a priazeň od ľudí, keďže jeho detstvo bolo veľmi nešťastné.

Keď si Bourdin odsedel svoj trest, deportovali ho do Francúzska, kde na seba vzal identitu 14-ročného Léa Balleya, ktorý zmizol v roku 1996. Bourdinov podvod bol napokon odhalený a on sa presunul do Španielska, kde sa vydával za ďalšieho chlapca – Rubéna Sáncheza Espinozu. V týchto podvodoch pokračoval až do roku 2007. Podľa polície na seba celkovo vzal viac ako 500 falošných identít.

Neskôr sa Bourdin oženil a tvrdil, že s podobnými podvodmi definitívne skončil. S manželkou Isabelle má 5 detí.

Vražda v rodine?

Ako je ale možné, že Nicholasova rodina tento podvod nedokázala odhaliť? Podobnú otázku si kládol detektív Charlie Parker, FBI aj samotný Bourdin. Parker napokon dostal podozrenie, že so zmiznutím Nicholasa môže mať niečo spoločné práve jeho rodina.

Bourdin tiež vyhlásil, že podľa neho Barclayovci Nicholasa zabili a nafingovali to ako zmiznutie. FBI na základe tohto podnetu začala vyšetrovanie, ale pre nedostatok dôkazov ho ukončila. Niektorí však túto hypotézu odmietajú ako nepravdepodobnú a výrazne sa jej, pravdaže, bránili aj samotní Barclayovci.

To, že podvod neodhalili, môže mať koreň v tom, že si proste zúfalo želali, aby bol Bourdin naozaj Nicholas, bez ohľadu na to, či to je naozaj pravda. Samotný Bourdin bol navyše zručný manipulátor a klamár, takže o svojom podvode ich dokázal bez väčších problémov presvedčiť.

Nech je, ako chce, Nicholas Barclay je stále vedený ako nezvestná osoba.

Odraz v kultúre

Pokiaľ ťa Bourdinov podvod zaujal, určite by si si nemal nechať ujsť brilantný dokumentárny film The Imposter od Barta Laytona, ktorý je absolútne mrazivý, napínavý a pohlcujúci. Vystupuje v ňom samotný Bourdin, ako aj rodina Barclayovcov, agenti FBI či detektív Charlie Parker.

Prípad inšpiroval aj jednu epizódu seriálu Zákon a poriadok: Špeciálna jednotka a celovečernú drámu The Chameleon od Jeana-Paula Salomého.

Príspevok 23-ročný podvodník sa vydával za 13-ročného nezvestného chlapca. Dokázal oklamať aj jeho rodinu je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

1. „Prosím, ponáhľaj sa. Mám strach… Nechaj to tak.“

18-ročná Brookelyn Farthing zmizla 21. júna 2013 v meste Berea v americkom štáte Kentucky. Najprv strávila čas s rodinou na oslave 70. narodenín svojho starého otca a neskôr sa so sestrou a bratrancom vydala na oslavu narodenín svojho kamaráta. Podľa všetkého sa dobre bavili, ale sestra a bratranec sa rozhodli, že pôjdu domov skôr.

Brookelyn im povedala, nech pokojne idú, pretože plánovala prespať u kamarátky. To sa napokon nestalo, pretože sa s kamarátkou pohádala, a tá z párty odišla.

Brookelyn párty opustila v spoločnosti dvoch mužov a odišla do domu jedného z nich. Pravdepodobne z tohto domu o štvrtej ráno písala bratrancovi, aby pre ňu zašiel. Ten ale odmietol, keďže vypil veľa alkoholu a nemohol šoférovať. Brookelyn sa následne ozvala svojmu bývalému priateľovi.

Napísala mu niekoľko správ, ktoré prišli rýchlo po sebe. Písalo sa v nich: „Môžeš sa poponáhľať? Prosím, ponáhľaj sa. Mám strach.“ Potom ale jej bývalý dostal správu: „Nechaj to tak.“ Dodala tiež, že ide na inú párty. Kamarát sa jej snažil dovolať a písal jej, s kým tam ide, ale žiadnu odpoveď nedostal.

https://www.facebook.com/MissingBrookelynFarthing/photos/624771544239452

Brookelyn je od tej noci nezvestná. Dom, v ktorom sa v osudnú noc zdržiavala, ešte v ten večer zachvátil požiar. Hasiči v ňom našli viacero vecí, ktoré jej patrili. Majiteľ domu vyhlásil, že dievča uňho skutočne bolo, ale neskôr ju odviezol na inú párty, kde ju naposledy videlo aj niekoľko ďalších svedkov. Tu sa ale jej stopa definitívne stráca.

2. „Mám ťa rád, oci.“

25-ročný Chase Allen Lackey bol bezproblémový mladík a vášnivý športovec. 30. júna 2017 si so svojím otcom Craigom zahral softbal. Pri rozlúčke mu povedal: „Mám ťa rád, oci.“ Na druhý deň si Chase vyšiel na prechádzku so svojím psom, z ktorej sa už nevrátil. Polícii sa nepodarilo vypátrať ani jeho psa.

Žiadne z Chaseových osobných vecí z jeho bytu nezmizli, ale polícia sa domnieva, že v jeho prípade došlo k násilnému činu. Doteraz ale nemá v rukách žiadne dôkazy.

https://www.facebook.com/Finding-Chase-Allen-Lackey-203325707141200/photos/204501240356980

3. „Nikdy nehovor zbohom.“

26-ročná Shelly Dene zmizla v auguste 2013 v meste Edmonton v kanadskej provincii Alberta. Išlo o veľmi nezávislú ženu, ktorá rada cestovala a mala aktívny sociálny život. Napriek tomu však mala problémy vo vzťahu, podľa všetkého bol jej partner žiarlivý a neustále ju chcel kontrolovať. V minulosti sa tiež dostala do ťažkostí s drogami. V čase jej zmiznutia už ale tri roky abstinovala.

Podľa výpovede jej sestry Candice bolo krátko pred zmiznutím jasné, že Shelly niečo trápi. Keď sa sestry stretli na narodeninovej oslave Candicinho synčeka, Shelly jej povedala zvláštne slová: „Nikdy nehovor zbohom.“ Neskôr sa s ňou Candice skontaktovala prostredníctvom mobilu. V textovej správe sa jej opýtala, či je v poriadku. Shelly odpísala: „Nie.“

Odvtedy ju nikto nevidel. Shelly v tom čase bývala so svojou starou mamou, ktorá bola na niekoľko týždňov mimo mesta. Keď sa vrátila, po jej vnučke nebolo ani stopy. Najprv si z toho nič nerobila, pretože si myslela, že je proste niekde na cestách, keď sa ale mladá žena neobjavila ani v ďalších dňoch, jej blízki zavolali na políciu.

Vyšetrovatelia sa snažili overiť všetky dostupné možnosti a teórie, Shelly však dodnes nenašli. Jej sestra si myslí, že mohla byť zavraždená.

4. „Sme v polohe 157-357. Letíme z juhu na sever.“

Amelia Earhart bola americká pilotka, ktorá sa narodila v roku 1897 a zmizla 2. júla 1937 počas letu nad Tichým oceánom. Amelia bola skúsenou pilotkou, ktorej sa ako vôbec prvej žene podarilo v roku 1928 preletieť Atlantický oceán. Za svoje aktivity si odniesla aj viacero ocenení. Plánovala tiež let okolo sveta, k tomu ale už nikdy nedošlo. 2. júla 1937 na svojom lietadle zamierila k Howlandovmu ostrovu v Tichom oceáne.

Na ten podľa všetkého nikdy nedorazila. Hoci sa riadila dostupnými informáciami o polohe ostrova od lode Itasca, Amelia radistovi hlásila, že ostrov nevie nájsť. Dodala tiež, že jej dochádza palivo. Jej posledné slová boli: „Sme v polohe 157-357. Letíme z juhu na sever.“ Spojenie sa potom prerušilo.

Počas následného vyšetrovania sa špekulovalo, že Amelii došlo palivo a proste havarovala do oceánu. Aj napriek rozsiahlemu pátraniu sa však dlho nepodarilo objaviť telo ani zvyšky lietadla. V roku 2010 ale boli objavené kúsky ľudských kostí na ostrove Nikumaroro.

Podľa vyšetrovateľov patrili tieto kosti Amelii a jej navigátorovi. Zrejme núdzovo pristáli a na ostrove následne žili niekoľko mesiacov. Napokon pravdepodobne zomreli na dehydratáciu. Objavili sa ale aj teórie o tom, že Amelia a jej navigátor prežili, avšak padli do japonského zajatia. Japonci ich mali ako špiónov následne popraviť.

5. „Niekto ma sleduje.“

Susan Walsh zmizla 16. júla 1996 vo veku 36 rokov. Pracovala ako spisovateľka a novinárka na voľnej nohe. Stratila sa v blízkosti svojho domu v mestečku Nutley v New Jersey. Vo svojej mladosti mala problémy s alkoholom a na živobytie si zarábala aj ako striptérka. Keď sa jej narodil syn, s pitím skončila a rozhodla sa splniť si svoj sen – stala sa novinárkou. Vyštudovala vysokú školu a prispievala do niekoľkých novín.

Krátko pred zmiznutím údajne po 11 rokoch opäť začala piť. Blízkym a kamarátom sa tiež sťažovala, že ju sleduje stalker. Zmieňovala sa o ruskej mafii, ktorá sa zameriavala na obchod s ľuďmi a na prostitúciu. Walsh o tejto problematike napísala podrobný článok. Dva dni pred zmiznutím nakrúcala dokumentárny film Stripped a štábu povedala: „Niekto ma sleduje.“ 16. júla 1996 Kate vyšla zo svojho domu. Nie je jasné, kam presne šla, ale podľa všetkého si vybehla do neďalekého obchodu.

Neskôr údajne niekomu volala z telefónnej búdky. Tu sa jej stopa stráca. Polícia si najprv myslela, že žena sa mohla stať obeťou svojich zdravotných problémov a niekde skolabovala. Pred zmiznutím sa viacerým ľuďom sťažovala na to, že má žalúdočné vredy, emfyzém pľúc a bronchitídu. Trpela tiež bipolárnou poruchou, na ktorú užívala aj lieky. Nenašlo sa však jej telo. Polícia zároveň vylúčila, že by s jej zmiznutím mal niečo spoločné Susanin bývalý manžel (hoci ich vzťahy neboli ani zďaleka harmonické).

Vyšetrovatelia prišli aj s hypotézou, že Susanina smrť môže súvisieť s jej prácou investigatívnej novinárky. Do úvahy prichádzala ruská mafia, únos či nájomná vražda. Polícia nadhodila, že by mohlo ísť aj o prípad dobrovoľného zmiznutia. To ale Susanini blízki odmietajú s tým, že svojho malého syna by nikdy neopustila.

Pravdou však je, že existuje niekoľko svedkov, ktorí tvrdia, že Susan videli niekoľko mesiacov po jej zmiznutí, vrátane jej kamarátky Melissy. Tá tvrdila, že ju videla v spoločnosti neznámych mužov. Keď na ňu zavolala, Susan a muži rýchlo nastúpili do auta a odišli preč. Prípad je stále otvorený.

Ak ťa tento článok zaujal, jeho 1. časť nájdeš tu

Príspevok Podivné a mrazivé posledné slová ľudí, ktorí po ich vyslovení bez stopy zmizli (2. časť) je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Zaujímavým prípadom je aj zmiznutie 21-ročnej študentky Maury Murray, ktorá je nezvestná od 9. februára 2004. Jej prípad je ale pozoruhodný aj tým, že mu predchádzalo niekoľko potenciálne dôležitých a znepokojivých udalostí. Bližšie sa na ne pozrieme v tomto článku.

Bezproblémové dievča

Maura Murray sa narodila 4. mája 1982 v americkom štáte Massachusetts. Keď mala šesť rokov, jej rodičia sa rozviedli a ona žila s matkou a tromi súrodencami (dvoma sestrami a bratom). Podľa všetkého bola úplne bezproblémovým dieťaťom a schopnou študentkou. Na strednej škole sa venovala aj športu (behu) a po maturite ju prijali na vysokú školu v New Yorku, kde tri semestre študovala chémiu. Neskôr prestúpila na univerzitu v Massachusetts a začala študovať za zdravotnú sestru.

https://www.facebook.com/MauraMurrayDoc/photos/2564028527191000

Znepokojivé náznaky

Zmienili sme sa síce, že Maura bola bezproblémovou mladou ženou, ale treba tiež dodať, že tri mesiace pred zmiznutím, v novembri 2003, sa dostala do malého konfliktu so zákonom. Polícii sa totiž priznala, že používala ukradnutú kreditnú kartu. Išlo však len o malý priestupok a Maura vyviazla s podmienkou, ktorú bez problémov dodržala. Prípad bol tak po troch mesiacoch odložený.

Teraz sa ale presuňme do februára 2004. Práve na začiatku tohto mesiaca sa začal písať Maurin záhadný prípad. 5. februára telefonovala so svojou sestrou Kathleen. Následne šla do práce, kde pôsobila smutne a depresívne. V jednom momente sa dokonca šialene rozplakala. Jej kolegovia sa ju snažili upokojiť a pýtali sa jej, čo sa deje. Maura však odmietla o svojich problémoch hovoriť. Povedala len dve slová: „Moja sestra.“

https://www.facebook.com/MauraMurrayDoc/photos/2574537769473409

Je pravdou, že jej sestra Kathleen mala problémy vo vzťahu, navyše sa liečila z alkoholizmu. V nasledujúcich dňoch sa Maura stretla s otcom a v noci cestou z párty nešťastnou náhodou spôsobila škodu na jeho aute v hodnote 10-tisíc dolárov (cca 8-tisíc eur). Maurin otec Fred z toho ale nerobil veľkú vedu a dcéru upokojoval s tým, že sumu uhradí poisťovňa.

Lož o úmrtí

9. februára 2004 Maura kontaktovala svojho šéfa v práci a profesorov a oznámila im, že týždeň bude mimo mesta, pretože jej zomrel rodinný príbuzný. Znepokojivé je, že išlo o klamstvo. Žiadne úmrtie v Maurinej rodine nenastalo. Napísala aj svojmu priateľovi s tým, že teraz nemá chuť s ním hovoriť, ale že sa mu čoskoro ozve. Maura očividne plánovala odísť. Stopy v jej počítači naznačovali, že si prezerala mapy do mesta Burlington vo Vermonte a do hôr Berkshires. Informovala sa aj o možnosti prenajať si izbu vo viacerých hoteloch.

Zbalila si najnutnejšie veci a na svojom sedane vyštartovala okolo pol štvrtej popoludní. Zastavila sa v obchode a kúpila niekoľko fliaš alkoholu. Následne vyrazila smerom na sever. O svojej ceste nikoho neinformovala a nie je jasné, kam presne mala namierené.

Krátko pred pol ôsmou Maura prechádzala mestečkom Woodswille v New Hampshire. Počasie bolo nepriaznivé a husto snežilo. Maura v tme zrejme nezvládala automobil a uviazla v nakopenom snehu. Okolo práve išiel šofér autobusu, ktorý sa vracal z práce. Všimol si Mauru, ktorá stála pri aute a triasla sa od zimy. Ponúkol sa, že zavolá na políciu, ale ona ho údajne takmer na kolenách prosila, nech to nerobí.

Tvrdila, že už volala odťahovú službu. To však nebola pravda, pretože v danej oblasti nebol signál. Muž to vedel, takže sa vrátil domov a napriek Mauriným prosbám kontaktoval políciu. Okolo ôsmej sa jeden podnikateľ vracal domov z práce a videl, ako sa po ceste od miesta nehody rýchlym krokom vzďaľuje nejaká žena. Nie je ale jasné, či išlo skutočne o Mauru. Polícia bola na mieste nehody za menej ako 9 minút. Po mladej študentke už ale nezostala ani stopa.

Zmiznutie

Polícia prehľadala auto, kde našla niekoľko Mauriných vecí: prázdnu pivovú plechovku, plechovku od Coca-Coly, rozbitú fľašu s vínom (vínové škvrny boli aj na zadných sedadlách), rukavice, šperky a knihu Not Without Peril. Tá obsahuje profily ľudí, ktorí žili či sa vydali do pohoria Presidential Range v New Hampshire a ktorí v ňom často aj zahynuli. Kreditné karty a mobil si Maura vzala so sebou (od jej zmiznutia už ale neboli použité).

Pátranie

Polícia hneď na druhý deň začala Mauru evidovať ako nezvestnú osobu a celý prípad sa začal vyšetrovať. Polícii sa zdalo zvláštne, že Maura klamala o úmrtí v rodine a nikomu sa so svojou cestou nezdôverila. V jej internátnej izbe navyše muži zákona našli všetky jej veci zbalené v kartónových škatuliach.

Na jednej zo škatúľ bol pripnutý vytlačený e-mail adresovaný Maurinmu priateľovi, ktorý naznačoval problémy v ich vzťahu. Na základe týchto skutočnosti začali vyšetrovatelia pracovať s teóriou, že mladá žena možno zmizla z vlastnej vôle. Obávali sa tiež možnosti, že by mohla byť v depresii a zvažovať samovraždu.

Tieto možnosti ale Maurina rodina odmietla ako málo pravdepodobné. Polícia preverovala aj možnosť, či sa Maura nestala obeťou sériového vraha, ale táto hypotéza sa neukázala nosná. Istý čas bol Maurin prípad spájaný s iným prípadom zmiznutia, a síce s Briannou Maitland, ktorá zmizla len 110 kilometrov od Woodville. Napokon vyšetrovatelia vyhlásili, že žiadna spojitosť medzi prípadmi neexistuje.

Po medializácii prípadu sa polícii ozvalo niekoľko svedkov, ktorí tvrdili, že Mauru (alebo niekoho, kto sa jej podobal) videli v lesoch v blízkosti miesta, kde mala nehodu. Tieto tvrdenia sa ale nepodarilo overiť. Do akcie sa zapojili aj špeciálne vycvičené psy, ale ich hľadanie neprinieslo výsledok. Za zmienku však stojí, že v roku 2006 polícia a dobrovoľníci prehľadávali opustený dom v oblasti, kde sa našlo Maurino auto. Podľa nich tu psy zacítili zápach ľudských ostatkov. Polícia miesto prehľadala, ale nič nenašla.

Kde je Maura Murray?

Mohla Maura zmiznúť z vlastnej vôle? Je pravdou, že niekoľko indícií tomu nasvedčuje. Vysvetľovalo by to klamstvo o úmrtí v rodine, ako aj to, že sa nikomu nezdôverila. Rovnako ale môže byť pravda, že proste potrebovala na chvíľu vypadnúť a chystala sa na menší týždňový výlet. To by potvrdzovala jej snaha nájsť hotel a kniha Not Without Peril. Maura možno chcela vyraziť do hôr a na chvíľu si vydýchnuť od stresu.

https://www.facebook.com/MauraMurrayDoc/photos/2574537762806743

Polícia sa však prikláňa k názoru, že v čase cesty nemala presne premyslený cieľ. Pokiaľ by to tak bolo, tak nemala v pláne zmiznúť navždy, len na istý čas. Keď mala ale večer nehodu, prečo sa bránila zavolať políciu? A kam zmizla, než polícia napokon dorazila? Niektorí si mysleli, že ju niekto mohol odviezť.

Dotyčný vodič mohol byť zároveň jej únoscom a neskôr ju zavraždiť. Tento názor zastávajú aj Maurini rodičia. Tí sú presvedčení, že ich dcéru v tú noc niekto uniesol a dnes je už pravdepodobne mŕtva. „Tento prípad je veľmi zlovestný,“ vyjadril sa detektív Tom Shamshak. „Zdá sa, že je tu niečo, čo presahuje bežný prípad nezvestnej osoby. Stalo sa tu naozaj niečo znepokojivé.“

Len nechutný vtip?

Deň pred ôsmym výročím zmiznutia Maury Murray sa na internete objavilo znepokojivé video s názvom „Šťastné výročie“. Vidíme na ňom neznámeho muža, ktorý sa šialene smeje. Názov kanálu je Mr.112dirtbag. S prípadom Maury Murray sa video spája, pretože jej otec sa viackrát vyjadril, že podľa neho za smrť jeho dcéry môžu „hnusáci, ktorí sa potulovali pri ceste“. Slovo „hnusák“ sa do angličtiny prekladá ako „dirtbag“. Číslo 112 zase odkazuje na číslo cesty, kde Mauru naposledy videli.

https://www.youtube.com/watch?v=SOnpcoITtRM&feature=emb_title

Fakt, že video bolo na internet uploadnuté deň pred ôsmym výročím zmiznutia Maury, vyvoláva mrazenie a zdesenie. Videom sa zaoberala aj polícia, ale odborníci z radov kriminalistiky sa prikláňajú k tomu, že ide „len“ o necitlivý, krutý a cynický výsmech nejakého psychopata.

Pravdou ale je, že videá tohto kanálu obsahovali aj ďalšie podivné správy, a zdalo sa, akoby nimi autor kódovaným spôsobom prezrádzal, kde sa nachádza Maurino telo. Podľa polície za videami stojí istý Alden Olson. Keď si ho ale preklepli, zistili, že so zmiznutím Maury pravdepodobne nič nemá (resp. na to neexistujú dôkazy). Niektorí ľudia sa však domnievajú, že Olson môže vedieť o Maurinom zmiznutí niečo viac.

Prípad je stále otvorený, ale stôp je veľmi málo. Maura Murray je nezvestná už viac ako 16 rokov.

Príspevok Zmiznutiu Maury Murray predchádzali zvláštne udalosti. Čo sa vlastne s mladou ženou stalo? je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

V tomto článku sa pozrieme hneď na 5 prípadov, z ktorých behá mráz po chrbte. Žiadny z nich nemá dodnes riešenie.

1. Rodina Martinovcov

Prípad rodiny Martinovcov patrí k najznámejším tajomným zmiznutiam. Päťčlenná rodina, tvorená manželmi Kennethom R. Martinom a Barbarou Martin a ich troma dcérami Barbarou, Virginiou a Susan, zmizla 7. decembra 1958. Martinovci mali aj staršieho syna, ale ten v čase ich zmiznutia slúžil v armáde.

Deň pred svojím zmiznutím rodina strávila u priateľov na vianočnom večierku. Hneď nasledujúci deň si podľa všetkého plánovali vyjsť na výlet. Nikto si na ich správaní nevšimol nič neobvyklé. 7. decembra ráno rodina Martinovcov vyrazila na svojom aute do oblasti v blízkosti rieky Columbia River. Viacerí svedkovia vypovedali, že ich v daný deň videli.

Pátranie

Rodina sa však z tohto výletu už nevrátila. 9. decembra bola zalarmovaná polícia a po Martinovcoch sa začalo pátrať. Nenašli sa ale žiadne stopy. Polícia špekulovala, že rodina sa mohla stať obeťou jedného či viacerých útočníkov. Je známe, že v oblasti sa pohybovali dvaja nemenovaní bývalí trestanci. Ich vinu sa ale nepodarilo dokázať.

O necelý rok neskôr sa v blízkosti Bonnevillskej priehrady podarilo objaviť telá Barbary a Virginie. Ako príčina smrti bolo uvedené utopenie. Vyšetrovatelia sa po tomto náleze nazdávali, že rodina mohla zahynúť v dôsledku nehody. Nejakým spôsobom sa ich auto možno dostalo do rieky a Martinovci sa utopili. Ich auto sa ale nenašlo, rovnako sa nepodarilo nájsť ani telá zvyšných členov rodiny.

2. Paul a Sarah Skiba a Lorenzo Chivers

Medzi ďalšie podivné prípady patrí zmiznutie Paula Carrolla Skibu, jeho dcéry Sarah Arielle a jeho zamestnanca Lorenza DeShawna Chiversa. Všetci traja sú nezvestní od 7. februára 1999. Práve v tento deň ich tiež naposledy videli.

Paul a jeho manželka Michelle Russell boli rozvedení a dcérka Sarah každý druhý víkend trávila so svojím otcom. Paul pracoval ako riaditeľ firmy Tuff Movers a v tom čase žil so svojou priateľkou Teresou Donovan, s ktorou mal syna. Ich vzťah ale nebol ani zďaleka ideálny a Paul zvažoval, že ho ukončí. Bola to ale práve Teresa, ktorá po Paulovom zmiznutí zavolala najprv jeho manželke a následne aj na políciu. Tam ju podľa jej slov najprv nebrali vážne, ale napokon po trojici zmiznutých začali pátrať.

Pátranie

Vyšetrovatelia najprv pracovali s teóriou, že Paul svoju dcéru uniesol a odišiel s ňou na neznáme miesto. To sa ale nepreukázalo. Naopak, výrazným dôkazom bolo to, že firemné nákladné auto, ktorým Paul jazdil, bolo veľmi zvláštnym spôsobom zaparkované pred budovou jeho spoločnosti. To okamžite vzbudilo podozrenie zamestnancov.

Vyšetrovanie ukázalo, že na sedačkách v nákladiaku sa našli stopy krvi Sarah aj Paula. Na vozidle boli tiež viditeľné stopy po guľkách. Rovnaká krvavá stopa sa našla v ďalšom Paulovom aute. Podľa polície to jasne indikovalo, že tu došlo k vražde.

Čo sa týka tretieho zmiznutého, Lorenza Chiversa, jeho auto sa našlo na Arkansas Avenue v Denveri. Jeden zo svedkov vypovedal, že v noc zmiznutia počul, ako na parkovisku pred Tuff Movers kričí nejaká žena. Ďalší svedok podotkol, že nákladné auto v tú noc niekto šoféroval a niekam s ním odchádzal a zase sa vracal (urobil takto asi 8 otočiek) a napokon vozidlo zaparkoval okolo polnoci pred budovou. To len posilnilo podozrenia, že došlo k zločinu. Telá ani páchateľov sa však dodnes nepodarilo nájsť.

3. Fort Worth Missing Trio

Označenie Fort Worth Missing Trio odkazuje na trojicu dievčat Mary Rachel Trlica (17), Lisu Renee Wilson (14) a Julie Ann Moseley (9), ktoré bez stopy zmizli 23. decembra 1974 v meste Fort Worth v Texase. Všetky tri boli dobré kamarátky a chystali sa stráviť predvianočný deň nákupmi. Najmladšia Julie sa k nim pripojila dodatočne, pretože sa nechcela doma sama nudiť. Mary a Lisa jej povedali, že ak jej to rodičia dovolia, tak môže ísť s nimi. Jej matka ju najprv nechcela pustiť, ale Julie ju napokon presvedčila.

Dievčatá sa následne vybrali do nákupného centra Seminary South Shopping Center. Tu sa však ich stopa stráca. Ani jedna z nich sa domov už nevrátila. Ich rodiny sa najprv vybrali hľadať ich do nákupného centra na vlastnú päsť. Prehľadávali obchod až do večera a čakali tam ešte aj v noci, či sa dievčatá predsa len neukážu. Napokon ale zavolali políciu.

Pátranie

Na základe svedeckých výpovedí vyšetrovatelia zistili, že trojica naozaj dorazila do obchodného centra. V obchode ich videlo viacero svedkov. Žiadny z nich ale nevidel nič podozrivé, čo by naznačovalo, že došlo k zločinu či nehode. Polícia predpokladala, že dievčatá utiekli z domu. Ako dôkaz by mohol svedčiť list, ktorý dostal manžel Rachel Tommy Trlica len deň po ich zmiznutí. Zdalo sa, že ho napísala Rachel a písalo sa v ňom, že dievčatá odišli do Houstonu a že sa uvidia o týždeň.

Nie je ale jasné, či list naozaj napísala Rachel, obsahoval totiž viacero chýb (samotná Rachel mala pri podpise nesprávne napísané vlastné meno), takže je možné, že autorom mohol byť niekto iný. Rodičia nezvestných dievčat tiež odmietli teóriu, že by utiekli z domu. Polícii sa neskôr ozvalo niekoľko ďalších svedkov. Jedným z nich bol mladík, ktorý sa kamarátil s Rachel a všetky tri dievčatá v osudný deň videl. Chvíľu sa s nimi rozprával, ale všimol si, že je s nimi nejaký neznámy muž.

Ako potenciálne dôležité sa môže javiť svedectvo predavačky, ktorá tvrdila, že v deň zmiznutia za ňou prišla neznáma žena a tvrdila jej, že videla, ako na parkovisku nejakí muži násilím vtlačili trojicu mladých dievčat do žltej dodávky. Toto svedectvo sa ale polícii nepodarilo potvrdiť. Trojica dievčat je dodnes nezvestná.

4. Gay Karlsson, Jan Olof Dahlsjo a Kjell Ake Johansson

Podivné zmiznutie trojice mladíkov Gaya Karlssona (22), Jana Olofa Dahlsja (21) a Kjella Ake Johanssona (16), nazývané aj Prípad Dahlsjo, patrí k najväčším záhadám Švédska. Ide vlastne o jediné nevyriešené zmiznutie skupiny ľudí v histórii tohto štátu. Došlo k nemu 29. júla 1965 v meste Göteborg. Karlsson, Dahlsjo a Johansson boli kolegovia z práce (pracovali v prístave a na rôznych lodeniciach) a išlo aj o dobrých priateľov.

Naposledy ich videli 29. júla ráno v modrom Volve PV444, ktoré patrilo Dahlsjovmu bratovi. Zaujímavé ale je, že nikto z trojice mladíkov nemal vodičák. Napriek tomu ich zazreli, ako autom smerujú von z mesta. Odvtedy ich nikto nevidel.

Pátranie

Polícia najprv zmiznutia vyšetrovala ako izolované prípady a prešli mesiace, kým si na základe svedeckých výpovedí a dôkazov dala dohromady, že traja muži zmizli v tú istú dobu. Polícii sa ale nepodarilo nájsť žiadne stopy. Neexistuje jediný dôkaz, že by sa trojica rozhodla zmiznúť úmyselne.

V ich životoch neboli žiadne problémy. Všetci mali prácu, priateľky a jeden z mladíkov sa dokonca nedávno stal otcom. Mohlo teda dôjsť k nehode a auto sa zrútilo do rieky? Ani to sa nezdá príliš pravdepodobné. Počasie bolo v ten deň síce zlé, ale polícia neobjavila žiadne náznaky, že došlo k nehode, rovnako sa nenašli telá ani auto.

5. Scott Fandel a Amy Fandel

K zmiznutiu Scotta Curtisa Fandela (13) a jeho sestry Amy Lee Fandel (9) došlo v noci 5. alebo skoro ráno 6. septembra 1978. Na tomto prípade je bizarný hlavne fakt, že v čase zmiznutia boli obe deti v bezpečí svojej chaty v aljašskom meste Sterling. Ako teda mohli len tak zmiznúť?

Vieme, že ešte minimálne 5. septembra o pol jedenástej večer boli obaja súrodenci v poriadku. Ešte skôr v ten deň si obaja zašli na večeru do reštaurácie so svojou matkou Margaret (s manželom Rogerom sa pred nejakým časom rozviedla a nežila s ním) a jej sestrou Cathy. Deti sa bavili na automatoch s videohrami, zatiaľ čo obe ženy si na bare dali niekoľko drinkov.

Margaret následne deti odviezla domov a so sestrou navštívili ďalší bar. Keď sa okolo druhej ráno vrátili do domu, deti boli preč. Na kuchynskej linke ležalo nedojedené jedlo. Margaret si ale v prvej chvíli neuvedomila, že sa stalo niečo zlé. Pomyslela si, že deti proste išli prespať k susedom Luptonovcom, s ktorými mali dobré vzťahy.

Ráno však stále nebolo po deťoch ani stopy, a Margaret neskôr do práce volali zo školy, ktorú deti navštevovali, a oznámili jej, že v ten deň neboli na vyučovaní. A to už začalo byť znepokojivé. Margaret teda zavolala na políciu a rozbehlo sa pátranie.

Pátranie

Nešťastná matka si najprv myslela, že za zmiznutím detí môže byť jej ex-manžel Roger. To sa ale nepotvrdilo a polícia ho zo zoznamu podozrivých vyškrtla. Deti si zrejme pred spaním chceli pripraviť nejaké jedlo, ale v tej chvíli ich niekto vyrušil.

Na dverách bol poškodený zámok a nedali sa teda zamknúť, avšak tento fakt nemohol byť z diaľky viditeľný. Vyšetrovatelia ale aj tak predpokladali, že s najväčšou pravdepodobnosťou došlo k únosu. Pracovali aj s možnosťou, že páchateľ rodinu pozoroval už v reštaurácii či v bare a sledoval ich až domov.

Svedkovia vypovedali, že v tú noc videli v blízkosti chaty čierny sedan, ktorý sa od nej veľkou rýchlosťou vzďaľoval. Napokon sa prišlo na to, že dotyčné auto patrí dvom mužom, ktorí síce v danom čase v Sterlingu naozaj boli, ale polícia ich z účasti na únose vyškrtla. Polícii sa dodnes nepodarilo nájsť žiadnu relevantnú stopu, ktorá by viedla k odhaleniu tejto záhady. Nepodarilo sa ani vypátrať páchateľa (či páchateľov).

Príspevok 5 mrazivých prípadov zmiznutia viacerých osôb naraz. Dodnes sa ich nepodarilo vyriešiť je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

O jeho spopularizovanie sa do veľkej miery postaral spisovateľ Jozef Karika, ktorý do jeho kulís zasadil svoj hororový román Trhlina. Podľa neho následne vznikol aj úspešný film Petra Bebjaka. Zlovestné pohorie sa nám pripomenulo aj v týchto dňoch, informuje Nitra24. Do hustých lesov pohoria sa totiž vybral aj Pohotovostný pátrací tím.

Tajomný hlas

Členovia tohto občianskeho združenia sa zaoberajú pátraním po nezvestných osobách a na Tribeč sa vybrali v rámci cvičenia. To bolo zamerané na spoluprácu a navigáciu v ťažko dostupnom teréne počas noci. Celý postup cvičenia sa nakrúcal na kamery. Netrvalo dlho a členovia tímu v lese stratili orientáciu. Kompas neustále ukazoval inú stranu, čo mohlo byť spôsobené miestnou geomagnetickou činnosťou. Okrem toho sa im ale nič zvláštne neprihodilo. Teda aspoň si to mysleli.

Keď si totiž nahrávky pozerali v štúdiu, zistili, že zachytili neznámy mužský hlas, ktorý hovoril meno „Štefan“ (na videu približne v 35. minúte a 45. sekunde). Zaujímavé ale je, že priamo na mieste nikto z členov tímu žiadny hlas nepočul. Tento mrazivý nález, pravdaže, členov tímu poriadne vydesil a zaujal. Ako ale uviedli, logicky si nevedia vysvetliť, ako sa na záznam hlas dostal.

Zhodli sa ale na tom, že les má naozaj zvláštnu a nepríjemnú energiu a rozhodne sa v ňom necítili príliš bezpečne.

Podivné udalosti sprevádzajú Tribeč už desiatky rokov

Tomu sa netreba príliš čudovať. Tribeč má už roky povesť miesta, ktorému je lepšie sa vyhnúť. Došlo v ňom totiž k viacerým záhadným zmiznutiam. V tamojších lesoch zmizol v roku 1929 napríklad lesník Samšály. V jedno zimné ráno sa vydal na obvyklú pochôdzku po svojom revíri a už nikdy sa nevrátil. Nenašlo sa ani jeho telo.

V roku 1930 zmizla aj 18-ročná Mária Švajzerová. Tá sa vybrala zo svojej domovskej dediny Mankovce do dediny Zlatno navštíviť starých rodičov. Tam ale nikdy nedorazila. Známy je aj prípad, na ktorý odkazoval aj spomínaný román Trhlina. Ten sa odohral v roku 1939. Robotník Walter Fischer sa koncom januára rozhodol vyraziť na výlet do hôr. Údajne mal v pláne doraziť až na Čierny hrad. Bez stopy ale zmizol.

Rozbehlo sa rozsiahle pátranie a Fischera sa v máji toho istého roku skutočne podarilo nájsť. Bol v bezvedomí a na tele mal rozsiahle popáleniny. Lekárom sa ho podarilo zachrániť, ale o tom, čo sa s ním mesiace dialo a kde vlastne bol, sa nič nedozvedeli. Fischer s okolím nekomunikoval a napokon bol umiestnený do psychiatrickej liečebne v Žiline.

V roku 1966 v blízkosti Tribeča zmizli aj manželia Belianovičovci. Ich auto našla na ceste z obce Jelenec polícia. Samotných manželov ale už nikdy nenašli.

Príspevok Skupine slovenských pátračov sa v Tribeči podarilo zachytiť tajomný hlas. Bol tam s nimi ešte niekto? je zobrazený ako prvý na EMEFKA.