1. Nechávaš tringelt na izbe

Ľudia v službách sa zväčša štvorciferným číslom na výplatnej páske pochváliť nemôžu, a teda nikdy nie je na škodu oceniť ich prácu aj inak ako slovne. Hoci tringeltová kultúra je v každej krajine iná, drobným finančným príspevkom nepohrdne hádam nikto. Problém je len v tom, kto tie peniaze nakoniec dostane.

Žiadny zamestnanec nerobí 24 hodín denne, každý boží deň v týždni. Preto je viac než pravdepodobné, že chyžná, ktorá pucovala tvoju izbu posledné štyri dni, tam práve v deň tvojho odchodu nebude. Ak si chceš byť stopercentne istý, že tvoj ďakovný sponzoring pôjde práve jej, daj jej ho radšej priamo.

2. Stelieš posteľ

Milé od teba, že sa snažíš zanechať izbu v použiteľnom stave, to sa nedá poprieť. No čo sa robenia postele týka, na to sa radšej vykašli. Je totiž úplne jedno, ako pekne zapravíš plachtu, ustelieš prikrývku a načechráš vankúš, po tvojom odchode ju chyžná aj tak celú rozbombarduje. Vymeniť posteľné obliečky musí predsa po každom hosťovi, bez ohľadu na to, v akom stave ich nechal.

3. Nechávaš všade odpadky

Niektorí ľudia sú prasce – ako odpadkový kôš im slúži celá plocha izby a hotelový personál si zamieňajú s osobným služobníctvom. Áno, áno, oni sú za to platení… ale to predsa neznamená, že im musíš boj o mzdu sťažovať viac, ako je nutné. Pozbierať po sebe odpadky, napchať ich do koša a zaviazať vrecúško je hádam to najmenej, čo môžeš urobiť.

4. Poskladáš špinavé uteráky

Ako v bode číslo dva, ani tu ti nemožno odoprieť body za snahu, no zase raz – skladaním špinavých uterákov narobíš viac škody ako úžitku. Pre personál je teraz totiž nemožné určiť, ktoré uteráky si použil, a ktoré nie. Musia teda bez milosti hodiť do prania všetky.

5. Použiješ aj to, čo nepotrebuješ

Načo? Načo špiniť veci, ktoré vlastne nepotrebuješ? Technicky vzaté si za ne zaplatil, a teda máš plné právo robiť si s nimi, čo chceš, ale ešte raz (lebo opakovanie je matkou múdrosti)… načo?!

To, že si sám na izbe s dvomi posteľami, nemusí automaticky znamenať, že budeš sporadicky spať jednu noc na jednej a druhú zase na druhej. To isté platí aj o pohároch. Si predsa schopný piť dvakrát z toho istého, však? Tak nech sa páči, skús to nabudúce aplikovať do praxe.

6. Nevrátiš veci na svoje miesto

Chyžné majú na starosti desiatky izieb, ktoré hostia opúšťajú približne v tom istom čase, a krátko nato prichádzajú ďalší. Niet teda času nazvyš, všetko musí šliapať ako hodinky. To posledné, po čom v takomto hektickom momente túžia, je odsúvať nábytok a hľadať ovládač, či otvárať všetky skrinky v snahe dopátrať sa ku kanvici.

Nájsť veci na svojom mieste im prácu uľahčí viac, ako by sa mohlo zdať. Preto pred odchodom polož všetko tam, kde si to pri príchode našiel, prípadne na iné dobre viditeľné miesto. Pokiaľ si si niečo zapožičal na recepcii, nie je celkom od veci odniesť to priamo tam.

7. Nechávaš zatvorené okno

Ľudia majú svoje pachy, ktoré sa počas pobytu rozlezú po izbe, a jednou z povinností upratovačky je izbu týchto čuchových perličiek zbaviť. Nanešťastie, má na to veľmi málo času. Izba sa skrátka za 20 minút nevyvetrá, určite nie po aktívnom toaletnom pôsobení človeka s črevnými ťažkosťami.

Pokiaľ si týmto človekom práve ty (a koniec-koncov, aj keď nie si), otvor ešte pred odchodom okno. Urobíš tým radosť nielen samotnému personálu, ale nepochybne aj hosťom, ktorí izbu „zdedia“ po tebe.

Bonus: Nevezmeš si papuče a mydlo

„Typická Slovač – berie všetko, čo nie je priklincované k zemi,“ povedia si mnohí z nás a z trucu nechajú hotelovú kozmetiku presne tam, kde ju našli. Zbytočne. Pokiaľ si ju načal, ďalšiemu hosťovi ju už posunúť nemôžu, takže poputuje rovno do koša. Jeden šampón nie je žiadna dráma, ale keď to tak urobí dvadsať hostí každý deň… to už sa bavíme o celkom slušnom plytvaní.

A keďže dnes sú všetci raw, eko a bio, nie je celkom od veci prispieť do tohto environmentálneho hnutia aj svojou troškou a zobrať si hotelovú kozmetiku so sebou. Ty máš šampón zadarmo, planéta o odpad menej a hotelu je to v konečnom dôsledku jedno. Jednoducho win-win-win situácia.

Príspevok Ako uľahčiť život pracovníkom hotela? Toto je 7 vecí, ktoré robíš pri odchode zle je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Ten však teraz nevidieť, lebo všetci majú na tvári rúška. Aby vyzeral personál tohto japonského obchodu sympatickejšie aj s rúškami na tvárach, rozhodli sa zaviesť špeciálne rúška. Informovali o nich na Twitteri.

Rúško s emóciou

Pod rúškom len ťažko vidíme, či sa človek usmieva, alebo nie. Môžeme to síce vidieť na očiach, no vidieť úsmev na tvári vždy poteší. Aby zamestnanci japonského obchodu vyzerali prívetivejšie aj s rúškami na tvári, rozhodli sa zaviesť rúška, ktoré už majú úsmev na sebe.

Zamestnanci si tak nemusia robiť hlavu s tým, že sa na svojich zákazníkov málo usmievajú. Rúško túto úlohu plní za nich. Masky majú dostupné v mužskej aj ženskej verzii a úsmevy sú na nich zobrazené ako výrezy z akejsi fotografie. Vyzerá to preto dosť dôveryhodne, akoby mali na rúškach výrez a bol to ich naozajstný úsmev.

?コロナ禍でマスクが常態化された中、
「マスクを通してでも私は笑顔を届けたい」 という想いで
今日から「#スマイルキャンペーン」をスタート！
詳しくは⇒https://t.co/9OgaHojCKj

?スマイルマスクで笑顔になった方、
❤️ぜひリツイートしてね～#多慶屋 #上野 #ウエノスマイル #スマイルマスク pic.twitter.com/m49mcGmdil

— 多慶屋（たけや）公式＠スタッフ一同スマイルマスク着用中！怖がらないでね (@takeya_co_jp) 10. srpna 2020

Ľudia majú na ne rôzne názory

Niekto považuje tieto masky za geniálny nápad, iným zasa pripadajú dosť desivé. Predstav si, že by niektorého zo zamestnancov zákazník naštval, z očí by mu šla zúrivosť, no na tvári by mal stále úsmev, lebo ho má na maske. Nuž, nie je to úplne nemožné. Aj z ukážky vo videu vidíme, že to môže byť miestami celkom desivé. Našli sa však aj ľudia, ktorí ocenili nekonečnú pozitívnosť a vynaliezavosť Japoncov.

Príspevok Japonský obchod zaviedol špeciálne rúška, ktoré robia personál sympatickejší je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

1. Mala som sedemnásť, keď som brigádovala v hoteli a rada by som podotkla, že som nemala veľkú skúsenosť s nahými mužmi. O to horšia pre mňa celá táto situácia bola. V tú noc som mala službu na recepcii. Boli asi tri hodiny ráno, keď sa do haly dovalil na mol opitý muž (hotel hosťoval svadbu), usalašil sa na pohovke na opačnom konci miestnosti a začal telefonovať.

Sedela som za počítačom, takže mi videl tak maximálne vrch hlavy. Ja som ho tiež poriadne nevidela, ale veľmi zreteľne som počula jeho telefonát. Očividne sa rozprával so svojou priateľkou, a hoci najprv bolo všetko v poriadku, rýchlo sa to zvrtlo. Ani som sa nenazdala a chlapík si začal užívať s osobou na druhom konci veľmi bujarý sex cez telefón.

Normálne vytasil penis a začal masturbovať. Uprostred hotelovej haly. Chvíľu som naňho šokovane pozerala, potom som sa veľmi neochotne pobrala k nemu. „Pane, toto je hotelová hala,“ povedala som mu. V tej chvíli očividne precitol zo svojho opileckého tranzu, vydesene sa na mňa pozrel a ani sa nestihol zapraviť, už bežal naspäť na izbu. Po zvyšok pobytu sa mi nepozrel do očí.

2. Minulý týždeň som musela vyhnať veľmi vášnivý párik spoza kontajnerov. Naše hotelové kontajnery sú to najsmradľavejšie miesto, s akým som kedy mala tú česť. Predstava, že by som v ich blízkosti mala robiť čokoľvek sexuálneho charakteru, mi spúšťa dávivý reflex. Ale proti gustu žiaden dišputát.

3. Pracoval som ako nočný strážnik v hoteli. Vošiel som na jednu z dlhých chodieb a zrazu som videl, ako sa na opačnom konci niečo mihlo. ´Len sa mi to zdá alebo som práve videl nahého chlapa?´ Pýtal som sa sám seba a išiel to preveriť. Vysvitlo, že chudák pán sa námesačný premáva po chodbách v plnej svojej kráse.

Tak som ho oslovil: „Pane?“ Prišiel som za ním a on ma milo pozdravil. Nebol som si istý, či je hore alebo ešte spí. O pár sekúnd neskôr precitol, uvedomil si, čo sa deje. Začal sa mi ospravedlňovať. Vytiahol som z kumbálu pre upratovačky župan, omotal ho doň a zaviedol na recepciu, overiť si jeho identitu. Našťastie to bol hotelový hosť, tak som mu vybavil nový kľúč a odprevadil ho do izby pre prípad, že by si chcel ešte niekde po ceste zdriemnuť.

4. Počas trojročnej praxe v hoteli som sa s niečím podobným stretla našťastie len raz. Chcela som upratať izbu, zaklopala som a dvere mi otvoril muž v Adamovom rúchu. Nevyzeral byť prekvapený, bol s tým úplne v pohode.

5. Raz nám upratovačka na recepciu priniesla škatuľu plnú erotických hračiek, ktoré hostia zabudli pod posteľou. Overila som si v systéme číslo izby a zistila, že daný pár ju má zarezervovanú ešte na ďalšie dve noci. Ten výraz v očiach upratovačky bol na nezaplatenie. Okamžite schmatla škatuľu a utekala ju vrátiť pod posteľ, kým sa hostia vrátia.

6. Môj brat pracuje ako manažér v hoteli, ktorý je zhodou okolností celkom blízko pochybnej časti mesta, kde sa koncentrujú „ľahké“ dievčatá. Raz sa k nemu prišiel ubytovať zvláštny chlapík. Chcel izbu čo najďalej od hlavného vchodu a chcel ju na dva mesiace. Bez problémov zaplatil, takže ju dostal.

Písal sa deň tretí, keď sa pred jeho izbou tiahol cez zvyšok chodby dlhočizný rad prostitútok. Striedali sa vnútri ako horúce zemiaky. Podľa mojich letmých počtov bol jeho rekord 16 rôznych dievčat za jeden deň. Na konci svojho pobytu prišiel na recepciu, ovešaný dievčatami z každej strany, a dal bratovi „tringelt“. Posunul mu jednu z tých prostitútok a povedal: „Nech sa páči, na chvíľu je tvoja.“

7. Pracovala som v hotelovom rezorte s vírivkami a naozaj neviem spočítať, koľkokrát som hostí pristihla oddávať sa v nich sexuálnym radovánkam. Skutočne nie je nič trápnejšie, ako vliezť tam za nimi a požiadať ich, aby prestali.

8. Stalo sa to asi šesť rokov dozadu, ale nikdy na to nezabudnem. Párik v izbe, ktorú som mal neskôr upratovať, si celé ráno užíval divoký sex. Ten vreskot bolo bez srandy počuť na celé poschodie. Keď pred obedom opustili izbu, obaja boli nahodení vo formálnom oblečení, elegantní, dobre vyzerajúci tridsiatnici.

O čosi menej dobre vyzerala ich izba. Akoby tam nocovala nespratná rocková hviezda zo sedemdesiatych rokov. Vysypané zemiakové lupienky, porozlievané pitie, kúpeľňa, posteľ aj sedačka vyzerali, akoby sa po nich prehnalo tornádo. Upratovať to bola radosť. Našťastie nechali na recepcii tringelt 40 eur a odkaz „prepáčte“.

9. Akurát sa mi končila ranná šichta, takže boli asi tri hodiny poobede. Počítala som peniaze v kase a zrazu som začula, ako sa oproti zo zasadačky ozýva na plné pecky pesnička Big Booty Judy. Zdvihla som zrak a zazrela hosťa s vytaseným prirodzením, ako si v tej zasadačke robí dobre. Našťastie si ho hneď všimol aj kolega, ktorý po ňom začal kričať: „Pane, toto je rodinný hotel! Okamžite choďte do izby!“

10. Chlapíkovi sa raz podarilo vymknúť sa z izby, keď bol kompletne nahý. Najväčší problém bol v tom, že náš hotel pozostával z niekoľkých separátnych budov, no a hlavná recepcia, ktorá by mu poskytla náhradný kľúč, sa nenachádzala v tej jeho. Musel sa teda v plnej svojej kráse prejsť po celom pozemku. Mal jediné šťastie, že bola polnoc. Veľa ľudí teda po ceste nestretol.

11. Táto historka nie je o hosťovi, ale o kolegovi. Náš hotelový komplex pozostáva z veľkej hlavnej budovy a niekoľkých samostatných chatiek, z ktorých jedna patrí hotelovému personálu. V jedno skoré ráno sa kolega len v župane vybral doniesť nám všetkým kávu a raňajky. Kráčal z hotela smerom k našej chate, v jednej ruke hrnčeky, v druhej podnos s jedlom.

Narazil na rodinku s dvomi deťmi, ktorá sa akurát ubytovávala v jednej chatke. Akurát vtedy sa mu podarilo pristúpiť šnúrku županu, ktorý sa následne otvoril a odhalil jeho prirodzenie všetkým na obdiv. Mal plné ruky, nemal sa ako zahaliť naspäť, tak sa len zahanbene usmial a poprial rodinke dobré ránko. Rodičia by to nepochybne zobrali s humorom, ale tie decká…

Zdroj: Leprichaun17 / Reddit

Príspevok Hoteloví zamestnanci sa podelili o historky, v ktorých pristihli hostí v chúlostivých situáciách je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

Titulná fotka: jedlaggedcomics / instagram.com 

Príspevok 16 komiksov zo života letušiek, ktoré vám ukážu ich prácu z úplne iného svetla je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

1. Zákazníci, ktorí si neuvedomujú, že čašníčka nesie taniere rovno z režóna, ktoré šialene pália. A oni, namiesto toho, aby si uvoľnili miesto na stole medzi cigaretami, zapaľovačmi a mobilmi, aby mohla tie taniere položiť, píšu statusy o jedle, ktoré ešte ani nemajú.

2. Zákazníci, ktorí si mýlia reštauráciu so škôlkou a naivne si myslia, že je v poriadku, keď deti lietajú od stolu k stolu, vrieskajú a otravujú ostatných hostí. Áno, deti sú deti a do určitej miery je to akceptovateľné, ale všetko má svoje hranice. A sami sa tej slušnosti určite nenaučia.

3. Ten jeden človek, ktorý má pocit, že čašníčka má more času a dokonale zmapované jeho gurmánske preferencie, chuťové poháriky a intolerancie, či alergie. A preto namiesto normálnej objednávky povie len: „Prekvapte ma.“ Nakoniec sa z neho vykľuje vegán s intoleranciou na pšenicu, no samozrejme až potom, čo má jedlo na stole.

4. Jedno slovo – kemperi. To sú tí, ktorí táborujú pri stole ešte dobrý čas potom, čo zaplatia. Je v poriadku zaplatiť a dopiť pitie, no nie je v poriadku sedieť pri stole ešte ďalšie dve hodiny na sucho, keď je totálne plno a normálne platiaci zákazníci si nemajú kam sadnúť.

5. Ľudia, ktorí si objednajú pizzu či burger so všetkými možnými dodatočnými ingredienciami a potom p*čujú, že polovicu z toho neľúbia.

6. Alebo tí, ktorí sú nemilo prekvapení z toho, že dodatočné ingrediencie sú za príplatok. Vieš, ono tie olivy nerastú na strome (no vlastne rastú, ale chápeme sa, nie?) a reštaurácia za ne taktiež musela zaplatiť. Tak nečakaj, že ti ich dajú zadarmo.

7. Zákazníci, ktorí sa začnú sťažovať na kvalitu alebo chuť jedla. Ale samozrejme až potom, čo ho celé spráskali, aby nemuseli platiť plnú sumu. Ak sa ti na jedle niečo nezdá, povedz to rovno a reštaurácia sa to určite pokúsi nejako rozumne vyriešiť, ale nebuď kretén a nechci žrať „nekvalitné“ jedlo zadarmo.

8. Pískať na čašníčku, tlieskať alebo ju rovno schmatnúť za ruku je vrcholne neslušné. Je to človek, nie pes, tak sa k nej tak láskavo aj chovaj. (Samozrejme, bavíme sa o normálnych čašníčkach, nie o tých, čo sú už polhodinu vyvalené na bare, s pohľadom upreným do mobilu ignorujú okolie a aj teba, ktorý máš prázdny pohár a možno by si už aj rád zaplatil.)

9. Zákazník, ktorý pchá čašníčke jedálny lístok do ruky hneď po tom, ako si objedná. Vidíš tých ostatných ľudí pri tvojom stole? A vidíš aj to, že by si možno chceli objednať tiež, ale čašníčka to nemá ako zapísať, lebo sa musí pasovať s tvojím jedálnym lístkom? Vidíš to? Tak nebuď kus chuja a počkaj. Trpezlivosť ruže (alebo minimálne nenasr*né čašníčky) prináša.

10. Dospelí, ktorí si objednávajú detské menu, len aby ušetrili. Áno, sú ľudia, ktorí naozaj jedia málo a platiť za normálnu porciu, ktorú aj tak nezvládnu zjesť, im je zbytočné. Ale objednať si detské menu len preto, že si žgrloš a tri eurá navyše by ťa už mohli zruinovať a potom nadávať, aká malá je tá porcia je vážne ubohé…

11. Zákazníci, ktorí sa ani nepozdravia a rovno začnú štekať objednávku. Možno platí staré známe „náš zákazník, náš pán“, no na slušné spôsoby by sa nemalo zabúdať.

12. Tí škodoradostní idioti, ktorí majú potrebu upozorniť na to, že sa rozbil tanier alebo pohár, arogantným potleskom. Wow. Si fakt macher.

13. Zákazníci, ktorí si myslia, že sú pupok sveta a celá naša galaxia aj všetky priľahlé sa točia okolo nich. Argumentujú tým, že poznajú majiteľa. Zlatíčko, dnes už aj inteligentnejší pavián vie používať Google a zistiť si, kto to tu vlastní. Takže nie, nie si taká privilegovaná, ako si myslíš.

14. Tí, ktorí prídu desať minút pred záverečkou a objednajú si štvorchodové menu. Je to povolené? Áno. Ale aj tak to nerob.

15. „Bývalí zamestnanci reštaurácii“, ktorí popapali všetku múdrosť sveta a majú neustálu potrebu ťa v niečom napomínať. Pitie sa má nalievať z druhej strany, nie z tejto – Áno, ale z druhej strany máš vyloženú nohu, aby sa ti vajcia nelepili o stehno a ja fakt nie som Saxana. Vlasy by ste mali mať zopnuté v drdole, aby nám nepopadali do jedla – to síce dáva zmysel, ale keďže mám husté vlasy, praskla na mne gumička a je čas obeda, takže nemám časť ísť ani na záchod nieto ešte zháňať novú gumičku.

16. Ľudia, ktorí predstierajú, že majú na niečo alergiu, aj keď to vlastne len nechcú. Čašníci nehryzú. Môžeš im povedať, že to proste nechceš a nie tam predvádzať silený herecký výkon na úrovni Rodinných prípadov.

17. Tí, ktorí nenechávajú tringelt za jedlo, ktoré si berú so sebou.

18. A na záver tí, ktorí nenechávajú tringelty vôbec. Nechať tringelt nie je povinnosť, ale pokiaľ bolo jedlo v poriadku a prístup personálu taktiež dobrý, tak je slušné to nejako oceniť.

Zdroj: buzzfeed.com
Titulná fotka: depositphotos.com

Príspevok Najotravnejšie typy ľudí v reštauráciach, ktoré personálu poriadne lezú na nervy je zobrazený ako prvý na EMEFKA.