Halloween

Halloween rozhodne nebol prvý z kategórie „slasher“ – teda film, kde jeden človek (alebo zviera, bytosť, entita, prípadne celá rodina podobných stvorení) prenasleduje a postupne pozabíja skupinu ďalších ľudí. Prevažne študentov na výlete v lese.

Čierne Vianoce režiséra Boba Clarka z roku 1974 o niekoľko rokov predstihli film Halloween. A nehovoriac o legendárnom filme Psycho zo 60. rokov 20. storočia. Film Halloween režírovaný uznávaným Johnom Carpenterom zavítal do kín v roku 1978 a okamžite otvoril dvere pre desiatky až dokonca stovky (väčšinou slabých) žánrových nasledovateľov.

Carpenter priniesol na plátna príbeh o vyšinutom psychopatovi, ktorý sa vracia do svojho rodného mesta, aby tam 31. októbra spôsobil zmätok plný násilia a krvi. Film vynikal okrem iného aj svojím veľmi typickým štýlom a inteligenciou vraha – napriek tomu, že ide o psychopata. Filmoví kritici uznali film Halloween za veľmi výnimočný vo svojom vlastnom žánri.

Mohlo by ťa zaujímať:

Juraj Slafkovský prišiel do Bratislavy osláviť výročie draftu. Prekvapením bol preňho tento netradičný darček

• Slovensko
• Šport

Ústrednou postavou filmu je Michael Myers, a ten sa okamžite stal popkultúrnou ikonou. Iní konkurenční filmári okamžite využili záujem publika a vytvorili vlastnú „slasher značku“, ktorá by napodobnila úspech Halloweenu.

Vznikol tak napríklad Piatok trinásteho, Detská hra, ktorá nám predstavila Chuckyho, alebo Nočná mora z Elm Street, ktorá priniesla Freddyho Kruegera. Všetky tieto filmové počiny sa objavili v celých filmových sériách vrátane mnohých reštartov celého príbehu. Stali sa z nich ikony a známe tváre, ktoré zdobia okrem iného aj všetky možné druhy oblečenia, hračiek a upomienkových predmetov.

Možno budete namietať, že v roku 1974 sa na svetlo sveta dostal film Texaský masaker motorovou pílou, ale tento film nerozvíril vlny filmového sveta tak razantne ako Halloween. Preto za pravého tvorcu tohto žánru považujeme práve Michaela Myersa. A to nielen pre úžasnú hudbu, o ktorú sa postaral samotný Carpenter.

Na Hromnice o deň viac

V okamihu premiéry vo februári 1993 bol tento film obrovským hitom a posunom vpred pre hlavnú hereckú hviezdu – Billa Murrayho. Príbeh o výstrednom a cynickom meteorológovi, ktorý bol nútený prežiť sviatky Hromnice znova a znova, až do okamihu, kým nezistí, ako sa stať lepším človekom, bol publikom prijatý mimoriadne pozitívne. Hlavnou prednosťou filmu bol inteligentný a zábavný scenár, ktorý sa spojil so silou hlavnej hviezdy, ktorá dala filmu neopakovateľný sarkazmus.

Po rokoch od vydania filmu sa ale stala zaujímavá vec. Hromnice začali nadobúdať status modernej klasiky. Je to jeden z tých filmových počinov, ktoré v sebe nesú skryté hĺbky, ktoré sa odkrývajú vždy, keď film opakovane sledujete a premýšľate o niektorých súvislostiach. Tento film sa stal ako jeden z mála predlohou žánru, kde hlavnú rolu hrá trik s časovou slučkou.

Ďalšie filmy ako Všetko najhoršie (Happy Death Day) úspešne aplikovali príbeh s časovou slučkou aj na hororový žáner a film Na hrane zajtrajška (Edge of Tomorrow) ho preniesol do sci-fi roviny. Tim Burton v roku 2016 priniesol svetu film Domov pre neobyčajné deti slečny Peregrinovej (Miss Peregrine’s Home for Peculiar Children), kde hrá časová slučka veľmi významnú rolu.

Trvalo teda pekných pár rokov, kým sa nápad s časovou slučkou uplatnil aj v iných snímkach. Celkom určite sme nevideli posledného jeho napodobiteľa a podobných filmov sa dočkáme ešte mnoho.

Pulp Fiction

Hollywood má dlhú tradíciu kriminálnych filmov, no Quentin Tarantino v roku 1994 zmenil pravidlá hry, keď vydal svoje majstrovské dielo – Pulp Fiction. Film obsahoval mnohé z tradičných prvkov, teda dvoch partnerov-vrahov, zvodnú ženu, zaujímavé záporné postavy atď. Režisér tieto veci poslal do sveta cez svoj vlastný a jedinečný svetonázor. Tarantino urobil veľmi odvážne rozhodnutie, a síce rozprávať príbeh v nechronologickom poradí.

Okamžite po vydaní filmu množstvo ďalších filmárov nadobudlo pocit, že by oni sami mohli nakrútiť ďalší Pulp Fiction napodobňovaním Tarantinovho štýlu. Kriminálne filmy od tejto chvíle vyzerali úplne inak. Všetci scenáre mali odrazu inteligentných podvodníkov a často sme videli príbehy so zmätenými časovými rámcami.

Úroveň kvality bola rôzna, ale filmy ako Drsný a drsnejší (2 Days in the Valley), Sedem psychopatov (Seven Psychopaths), Čo robiť v Denveri, keď je človek mŕtvy (Things to Do in Denver When You’re Dead) a mnohé iné sú príkladom toho, aký obrovský je vplyv Tarantinovej tvorby.

Saw

Hororové filmy vždy posúvali hranice, no napriek tomu boli diváci často otrasení, znechutení a, samozrejme, šokovaní, keď sa film Saw dostal do kín. Je to preto, že sa zameral na tému v tej dobe zriedka zobrazovanú na filmovom plátne a navyše s takou fetišistickou radosťou – konkrétne na mučenie.

Príbeh je o sériovom vrahovi, ktorý prinúti svoje obete hrať „hry“, ktoré od nich vyžadujú, aby sa zmrzačili, zranili alebo sa nejakým spôsobom zbavovali častí svojich tiel a zažívali ukrutnú bolesť – ak chcú prežiť. Keďže tieto zvrátené „hry“ boli zobrazené v detailoch, diváci mali pocit, že si vyslúžili uznanie za to, že mali počas filmu otvorené oči. Ľudí v tej dobe to vydesilo úplne novým spôsobom. Lepší marketing si film ani nemohol priať.

Saw bola taká populárna značka, že odštartovala vlastný filmový subžáner, v ktorom sa na prvé miesto postavilo práve mučenie. Zrazu sa s podobným konceptom zahrávali hordy filmových tvorcov. Sadizmus vo filme bol skrátka in. 

Vznikli filmy ako Hostel, The Collector, Turistas, Captivity, Martyrs a nesmieme zabudnúť ani na sériu o ľudskej stonožke (The Human Centipede) a mnohé iné. Cieľom bolo divákov šokovať. Máloktorý film však prekonal Saw, ktorý tento žáner stvoril.

Odporúčame prečítať:

Koniec zdieľania nudes? Instagram obmedzuje snímky obrazovky v súkromných správach

• Sociálne siete

Záhada Blair Witch

Projekt Blair Witch nebol prvým found-footage filmom. Cannibal Holocaust sa niesol v podobnom duchu a bol natočený o 19 rokov skôr. Ale Blair Witch bol mimoriadny film, ktorý sa objavil v ten správny čas. Príbeh o troch mladých filmároch, ktorí sa vydali do lesov amerického Marylandu hľadať miestnu legendu, využil technológiu domáceho nahrávania videa, ktorá bola lacnejšia a dostupnejšia.

Natáčanie filmu pomocou týchto kamier a z pohľadu prvej osoby spôsobilo, že to celé vyzeralo neskutočne skutočné. A toto dokázali filmári marketingovo využiť úplne dokonale. Celý film totiž vyvolával v tej dobe dojem, že príbeh je naozaj skutočný. Diváci boli takí zmätení, že sa niektorí vypravili do kina v domnienke, že ide v podstate o dokument.

Povedať, že Blair Witch vyvolal rozruch, by bolo slabé tvrdenie. Pre jeho obrovský úspech v porovnaní s tak pozoruhodne nízkym rozpočtom sa mnohí filmári rozhodli tento vzorec úspechu zopakovať a napodobniť.

Vznikli filmy ako The Poughkeepsie Tapes, Cloverfield, The Last Exorcism a The Devil Inside. Napodobniť úspech Blair Witch sa im ale nepodarilo. Zo všetkých týchto filmových knokautov iba séria Paranormal Activity dosiahla u divákov celkom slušnú popularitu. Nuž, originál je iba jeden.

Príspevok Ikonické filmy, ktoré odštartovali svoj vlastný žáner. Prečo tak milujeme horory? je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Dokonca aj ľudia, ktorí neveria na mágiu a nadprirodzené javy, ovládajúce dianie okolo nás, často spozornejú, ak sa v tento dátum niečo nevydarí podľa plánu. Je to jednoducho niečo veľmi silne zakorenené v našej kultúre.

Príspevok Anketa dňa: Priniesol ti piatok trinásteho nešťastie? je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Iste si si aj ty počas piatka trinásteho pomyslel, že sa ti v práci určite nebude dariť, vybuchneš na teste, prípadne na aute dostaneš defekt. Je to trochu podobné, ako keď si ľudia myslia, že ich čaká nešťastie, ak uvidia cez cestu prechádzať čiernu mačku. Piatok trinásteho sa objavuje raz či dvakrát, niekedy ale aj trikrát do roka. Kde sa ale viera v neho vzala?

Regulárna fóbia

Možno nevieš, že piatok trinásteho, resp. chorobný strach z neho, má svoje miesto aj v psychologickej diagnostike. Odborne sa táto fóbia nazýva triskaidekafóbia. Tá nie je limitovaná výhradne na piatok trinásteho, v jej centre je skôr samotná číslovka 13.

Ľudia s touto fóbiou sa vyhýbajú miestam, ktoré sú týmto číslom označené. Napríklad sa v hoteli odmietajú ubytovať v izbe č. 13, vyhýbajú sa trinástemu poschodiu a vždy, keď sa v kalendári toto číslo objaví, očakávajú to najhoršie.

Niektoré hotely dokonca pre istotu ani izby s číslom 13 vôbec nemajú. Vo výťahoch zase často chýba tlačidlo, ktorým by si sa odviezol na 13. poschodie. Namiesto toho je označené pod číslom 14, prípadne je to podlažie, ktoré nie je využívané.

Príspevok Prečo je piatok trinásteho považovaný za nešťastný deň a kde má táto povera korene? je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Zaujímavejšie je však podľa vyjadrení poisťovne porovnanie piatkov s inými dňami v týždni. V piatok totiž klienti Allianzu hlásia o takmer tretinu škôd viac ako je denný priemer. „V minulom roku nám klienti hlásili v priemere 518 poistných udalostí denne. Rok predtým to bolo 577 škôd denne. V piatky evidujeme priemerne 667 hlásení škôd. Škodovejší piatok je spojený najmä s hustejšou premávkou a väčším počtom dopravných nehôd, ktoré sa stávajú pri cestách na víkendy, či do svojich rodísk po pracovnom týždni,“ vysvetľuje hovorkyňa poisťovne Allianz Lucia Strnad Muthová. Obdobne situáciu vnímajú aj iné poisťovne.

Poverčiví ľudia veria v zlú silu piatku trinásteho už od stredoveku, keď kráľ Filip IV. práve v piatok 13. októbra 1307 uväznil a dal popraviť rytierov templárskeho rádu. Trinásť ľudí sa zúčastnilo aj na poslednej večeri Ježiša Krista, ktorý bol ukrižovaný práve na Veľký piatok. Existuje dokonca choroba, strach z piatku trinásteho. Nazýva sa paraskavedekatriafóbia alebo aj paraskevidekatriafóbia. Ide o špeciálnu formu triskaidekafóbie, teda strachu z čísla trinásť.

Príspevok Poisťovne: Piatky trinásteho nie sú nehodovejšie než iné piatky je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Kto pozná duo youtubových revolucionárov, nemôže byť ničím prekvapený – ich predstava o sľubovanej „krvavej revolúcii“ spočíva v tom, že asi všetci predstavitelia politickej moci by mali byť pozabíjaní roxorovými tyčami. Elegancia pánom nechýba! Zatiaľ je toho o prípade známe veľmi málo a nevieme konkrétne, akého činu sa mala dvojica dopustiť.

Pri tejto príležitosti sme si však dovolili vytvoriť ilustráciu na dnešný deň, ktoré pravidelne publikujeme pod názvom EMEFCARTOON.

Príspevok EMEFCARTOON: adventný NAKAlendár otvoril ďalšie dve okienka je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Existujú ale aj takí, ktorých celý deň sprevádza nepríjemný pocit, že sa stane niečo zlé a snažia sa byť opatrnejší ako v iné dni, čo však nikdy nie je na škodu. Do tretej skupiny môžeme zaradiť ľudí, ktorí tejto ničím vedecky nepodloženej povere veria a v „nešťastný piatok“ rozhodne nevychádzajú z domu, ak to nie je nevyhnutné (a v práci im dajú voľno). Medzi týchto ľudí patril podľa teraz.sk aj básnik Wolfgang Goethe.

No odkiaľ vlastne pochádza táto povera a čo si o nej možno vôbec nevedel?

Aký má pôvod povera o nešťastnom piatku?

Za vznikom strachu z tohto dňa môže stáť aj skutočnosť, že práve 13 ľudí sa zúčastnilo na poslednej večeri Ježiša Krista, ktorý bol podľa kresťanov zabitý na Veľký piatok.

Piatok trinásteho sa môže považovať za nešťastný aj kvôli uväzneniu Jacquesa de Molay, veľmajstra Rádu templárov a šesťdesiatich vysokopostavených rytierov. Odohralo sa to v piatok 13. októbra v roku 1307 na príkaz kráľa Francúzska Filipom IV. V tento deň chytili, uväznili a potom mučili tisíce templárov. Po ich „priznaní“ boli popravení. Odvtedy nasledovníci tento deň považovali za nešťastný.

Aj podľa pohanov a ich mýtov znamená číslo trinásť nešťastie. Hovoria, že pokiaľ existovalo 12 božstiev, svet žil v šťastí a v mieri, no akonáhle sa k nim pridalo trináste, znamenalo to pohromu pre stvorenie.

Desivá trinástka

Rozšírený je aj samotný strach z čísla trinásť. Ako uvádza teraz.sk, mnoho nemocníc nemá izbu s číslom 13, talianska lotéria úmyselne vynecháva v žrebovaní toto číslo a možno si nevedel, že ani množstvo leteckých spoločností nemá na svojich lietadlách trinástku (napr. Air France alebo United Airlines).

Bál sa ho aj Napoleon Banaparte

Strach z piatku trinásteho sa odborne nazýva paraskavedekatriafóbia alebo paraskevidekatriafóbia. Označuje sa to za špeciálnu formu triskaidekafóbie, strachu z čísla trinásť.

Nešťastného dňa sa obávali aj významné osobnosti svetových dejín. Inokedy odvážny Napoleon Bonaparte v piatky, ktorým prislúchala trinástka, odmietal bojovať, Básnik Wolfgang Goethe zostával v tento deň zásadne v posteli a britský premiér Winston Churchill zo strachu z nešťastia nikam necestoval.

Aké zlé veci sa už stali v piatok trinásteho?

Ako aj dni zapísané pod „veselšími“ alebo bezproblémovými dátumami, tak aj v piatok trinásteho sa stali nešťastia, ktoré otriasli svetom, a nie len slovenskými domácnosťami.

• V piatok 13. septembra 1996 zomrel legendárny raper Tupac na následky strelných rán

• Trinásteho januára 2012 sa potopila talianska výletná loď Costa Concordia. Pri nešťastí zomrelo 32 ľudí

• Počas druhej svetovej vojny zhodili nacisti päť bômb na Buckinghamský palác. Stalo sa to v piatok 13. septembra 1940

• 13. novembra 1970 tropický cyklón Bhola zasiahol Indiu a zabil vyše 500-tisíc ľudí

Budúci rok náš čaká piatok trinásteho dvakrát, v marci a v decembri. My veríme, že ich prežiješ v zdraví a šťastne rovnako ako aj dnešný deň. Veď je predsa zbytočné kaziť si posledný pracovný deň, vstupnú bránu do víkendu, nie?

Zdroje: teraz.sk, wikipedia.org

Príspevok Piatok trinásteho: zaujímavosti, ktoré o „nešťastnom dni“ možno ani netušíš je zobrazený ako prvý na EMEFKA.