Suverénne víťazstvo

Dňa 23. augusta si pobaltské krajiny Litva, Lotyšsko a Estónsko pripomínajú výročie masívneho protestu proti sovietskej nadvláde, počas ktorého dva milióny obyvateľov týchto troch republík vytvorili 620 kilometrov dlhú ľudskú reťaz na hraniciach. Pri tejto príležitosti letecký prepravca zorganizoval hlasovanie, v ktorom môžu ľudia vybrať z každej z týchto troch krajín názvy 16 miest, a tieto názvy následne ponesú airbusy spoločnosti airBaltic.

Od 5. do 22. augusta prebiehalo hlasovanie, ktoré by nebolo ničím výnimočné, ak by sa o ňom nedozvedeli Česi. Naši susedia totiž prišli na to, že v Estónsku sa nachádza malé mesto zvané Kunda. Jednoducho nedokázali odolať predstave, že tento názov ponesie aj jeden z airbusov!

Malé mesto sa tak rýchlo začalo drať na vrchol rebríčka estónskych miest. V samotnom závere hlasovania mala Kunda 260-tisíc hlasov, kým druhé najúspešnejšie mesto ich získalo len 17-tisíc. Letecká spoločnosť nemá dôvod neakceptovať tieto výsledky, a tak od roku 2025 bude možno aj nad našimi hlavami lietať Kunda!

V podmienkach hlasovania je uvedené, že vyberať meno pre lietadlo mohli ľudia z celého sveta. Zo strany Čechov nedošlo k žiadnemu manipulovaniu či podvodu. Jednoducho hlasovali vo veľkom počte za názov, ktorý sa im páčil. Zároveň v Estónsku Kunda nemá žiadny vulgárny význam, je to normálny názov sídla. Ak by napríklad Senec znamenal v nejakom jazyku pohlavný orgán, tak tiež s tým nič nespravíme. Jednoducho by sme sa museli zmieriť s tým, že niekde v zahraničí sa na pre nás obyčajnom názve budú baviť.

Určite si prečítaj:

Život so spolubývajúcimi je skrátka boj. Tento český profil ti to svojimi zábermi dokáže

• Zábava

Krásy Estónska

Prímorské mestečko Kunda nachádzajúce sa na severe krajiny má len 2865 obyvateľov. Patrí však k lokalitám obývaným už od praveku. V meste sa nachádza najväčšia cementáreň v Estónsku a vyše sto rokov stará vodná elektráreň. Mesto Kunda zdieľa názov s riekou Kunda, ktorá pri nej preteká.

Voting for Kunda was the right choice. What a place! #airbaltic #estonia #kunda pic.twitter.com/oNR9InYsfC

— Honeybadger Fella 🇨🇿 | 🇺🇦 | 🇮🇱 (@pavelmedojed) August 20, 2024

Doposiaľ sme sa venovali len Kunde, ale rovnako fascinujúce je aj mesto, ktoré sa v rebríčku estónskych miest umiestnilo na druhom mieste. To nesie názov Püssi, má 917 obyvateľov a nachádza sa len asi 30 kilometrov juhovýchodne od Kundy. Vďaka svojmu úspechu v ankete tak európskym nebom budú bok po boku lietať lietadlá Kunda a Püssi.

Príspevok Česi zasiahli do hlasovania baltských aerolínií. Lietadlo získa názov, ktorý je v češtine nadávkou je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Litovčinu, teda jazyk, ktorým sa rozpráva v Litve, ovláda len približne niečo málo cez 3 milióny obyvateľov. To však nemení nič na tom, že je to z jazykovedného hľadiska veľmi fascinujúci jazyk. A nemusíš byť ani vedec, aby si uznal, že niektoré fakty sú naozaj úžasné.

1. Ako sme už spomínali v úvode, litovčina je pre vedcov veľmi zaujímavý jazyk. Zo všetkých živých indoeurópskych jazykov, kam patrí okrem iných aj slovenčina a čeština, si najviac zachoval archaické črty vo fonológii (v ľudských zvukoch jazykov) a v morfológii (v gramatických tvaroch slov).

Pomocou litovčiny prebieha aj porovnávacie štúdium indoeurópskych jazykov predpokladajúce ich spoločný pôvod. Má totiž dobre zachovaný indoeurópsky substrát.

2. Litovčina je najarchaickejší indoeurópsky jazyk. Bol pravdepodobne 2000 rokov v jazykovej izolácii, pretože obsahuje len veľmi málo výpožičiek z iných jazykov.

3. Litovčina patrí medzi jeden z najstarších živých jazykov a dokonca niektoré slová sú takmer rovnaké ako v starodávnom sanskrite.

4. „Ak chce niekto počuť, ako sa kedysi rozprávali Indoeurópania, mal by si vypočuť litovského sedliaka,“ povedal o litovčine významný francúzsky jazykovedec Antoine Meillet.

5. Martynas Mažvydas je autorom a editorom prvej po litovsky písanej tlačenej knihy. Volá sa Catechismusa Prasty Szadei, vyšla v roku 1547 a dodnes sa zachovali len 2 kópie. Tento text je jedným z najdôležitejších artefaktov litovského jazyka.

6. Kultúrnou zaujímavosťou je tvorenie litovských ženských priezvisk. Keď priezvisko končí na -ytė, -utė alebo -aitė, ide určite o slobodnú slečnu. Keď sa priezvisko ženy končí na -ienė, ide o vydatú ženu. Takže, ak sa slečna Paulauskaitė vydá, jej priezvisko sa zmení na pani Paulauskienė.

7. Písmená č, š a ž si litovčina vypožičala v 19. storočí z češtiny a vložila do vlastnej abecedy.

8. Najdlhšie slovo v litovčine je Nebeprisikiškiakopūsteliaujantiesiems. Má 37 písmen a v preklade znamená niečo ako „pre toho človeka, ktorý niečo dáva tým, ktorí už nevedeli zbierať drevnaté šťavele“. Nie je to právne užitočný každodenný výraz, ale Litovčania radi učia cudzincov toto slovo.

9. Pašeráci kníh sú v Litve považovaní za národných hrdinov. Koncom 19. storočia boli v Litve, ktorá bola v tom čase pod nadvládou Ruska, zakázané texty v latinke. V tých časoch preto niektorí odvážlivci pašovali litovské knihy z Pruska, aj napriek hrozbe straty života.

10. Litovčina a lotyština patria síce do jednej skupiny baltských jazykov, ale tieto jazyky si nie sú navzájom zrozumiteľné.

Ak ťa zaujal tento článok, ďalšie podobné lingvistické články nájdeš TU

Príspevok Veselé jazykové zaujímavosti z litovčiny, jedného z najstarších živých jazykov je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

1. Otcov klient kúpil celú ulicu plnú domov a na samom konci si postavil nový pre seba. Ulica bola taká dlhá, že na ňu nechal nainštalovať jeden z tých pozemných eskalátorov, ktoré bývajú na letisku. 

2. Jeden čas som pracovala pre rodinu ruských miliardárov – doučovala som im dcéru. Sedíme si v študovni, keď malá zrazu skríkne: „Ocko je doma!“ a rozbehne sa k oknu. Počula helikoptéru a vedela, že určite pristane u nich na záhrade.

3. V osemdesiatych rokoch som zbežne pracoval pre jedného z korunných princov Saudskej Arábie. Keď sa chcel ubytovať v hoteli, kúpil najvyššie tri poschodia toho najdrahšieho, čo našiel. Jedno poschodie pre personál, ďalšie pre ochranku, na najvyššom bol on aj s kráľovskou rodinou. Raz prišiel len sám so svojimi tromi ženami. Šialené.

4. Kamarát zo strednej pár rokov pracoval ako pomocník na privátnych jachtách plaviacich sa po Stredozemnom mori. Raz dostal do vrecka 4-tisíc eur, pretože skočil do vody a vylovil ženskej kabelku, ktorá jej tam spadla.

5. Študujem umenie, ale dočasne pracujem ako záhradníčka. Naša firma má na starosti najlukratívnejšie oblasti naprieč celou krajinou. Keď zákazníci zistia, že študujem umenie, väčšinou mi natešene ukazujú svoje najdrahšie kúsky. Pamätám si, ako som raz stála na záchode, vyťahané handry, od hlavy po päty od hliny, tvárou v tvár jednému z Picassových obrazov. Rovno nad misou, veľmi majestátne.

6. Môj otec pracoval s loďami a mal kopec známych, ktorí prenajímali drahé jachty. Raz mu jeden z nich zavolal, že si ich prenajal akýsi austrálsky miliardár. Chce, aby mu pristavili jachtu v konkrétnom prístave, na konkrétnu hodinu a loď vybavili večerou pre 50 ľudí. Mala ich odviezť z New Yorku do Sydney. Všetko bolo pripravené… a chalanko neprišiel. 

Vysvitlo, že vôbec neplánoval na lodi odísť. V hoteli rovno nad prístavom mal párty pre svojich ultra zazobaných kamošov a chcel, aby mohol kedykoľvek ukázať prstom z okna a niekomu sa pochváliť: „Pozri, to je moja loď.“ Jedlo tam malo byť len pre istotu, keby sa náhodou chceli ísť pozrieť. Nechceli. Nakoniec sa to všetko vyhodilo.

7. Pracoval som v reštaurácii, kam sa pravidelne chodili kŕmiť decká miestnych miliardárov. „Povedala som ockovi, že školné stojí 500-tisíc,“ započul som hovoriť slečnu, keď sa jej jeden z kamarátov opýtal, odkiaľ má toľko peňazí. Inokedy zase ďalšia objednala kvantum drahého alkoholu (dokopy niekoľko stoviek, baba nemohla mať viac ako 20). Očividne som sa tváril veľmi zmätene, lebo mala potrebu mi oznámiť: „Ocino vlastní diamantové bane v Afrike.“ 

8. Vďaka športovému štipendiu som sa dostala na prestížnu strednú školu, kam chodili decká z nekresťansky zazobaných rodín (prevažne z Ázie). Jednému spolužiakovi kúpil tatko na narodeniny najnovšie BMW. O rok neskôr zmaturoval, a keďže trepať auto naspäť do Kórey by bolo extrémne nepohodlné, rozhodol sa ho darovať kamarátovi, inému spolužiakovi. Len tak. Chalanovi v sedemnástke spadlo z neba auto v hodnote 70-tisíc.

9. Stalo sa to roky dozadu, keď ešte fičali DVD požičovne. V jednej som pracovala a pamätám si, ako k nám raz večer prišla žena s piatimi A4-kami plnými filmových titulov. Povedala mi, nech vyškrtám, čo z toho máme, a nech jej to všetko nabalím. Účet sa vyšplhal nad tisícku, vtedy riadny peniaz, ale ona to zaplatila akoby nič. Neodpustila som si otázku, čo s tým chce robiť. Bola to osobná asistentka akéhosi boháča, čo sa chystal na mesačnú plavbu svojou privátnou jachtou a nechcel riskovať, že sa bude nudiť.

10. Pracoval som pre firmu, ktorá upravovala lietadlá pre šialene bohatých ľudí. Pamätám si, že raz k nám prišiel chlapík, čo si kúpil nové lietadlo len preto, že mu jeho duchovný poradca povedal, že to staré (ktoré rozhodne nebolo staré) má v sebe zlú energiu. Tak ho pre istotu daroval manželke.

11. Mám známu, ktorá vlastní malú leteckú spoločnosť – súkromné lietadlá pre bonitných klientov. Raz dostala zaplatené, aby bezpečne doviezla psa (len psa) do New Yorku na akýsi súkromný výcvik za 45-tisíc. Žiadni iní pasažieri. Len ten pes a posádka.

12. Skamarátila som sa so šéfom a jeho manželkou. Veľmi milí ľudia. Zo ženy sa napokon vykľula akási dedička a začala mi kupovať hádam všetko, čo som len tak medzi rečou spomenula. Začala som si dávať extrémny pozor na to, čo hovorím, lebo mi to v určitej fáze už začalo byť blbé. Ale nehádam sa, má to svoje výhody.

13. Pracoval som pre malú IT firmu – len majiteľ, jeho brat a ja. Raz večer mi volá chlapík, že sa mu nedarí zapnúť nový počítač. Bolo poobede, ja som mal po zmene, ale on trval na tom, že mi bez problémov preplatí 5-hodinovú cestu, hlavne nech prídem. Vraj sa chce hrať hru. Tak som teda sadol do auta a navigácia ma vypľula pred najväčším barákom, aký som kedy videl.

Najprv som si myslel, že je to chyba, ale nebola. Bol to jeho dom, respektíve jeho a jeho ženy (mimochodom, veľmi sympatickí ľudia). Zistil som, že muž si zostavil vlastný počítač – najvýkonnejšiu mašinu, s akou som sa kedy stretol – a zabudol ho zapojiť do elektriky. Zaplatil mi 1300 eur, aby som strčil kábel do zásuvky, a potom ďalších 5-tisíc ako tringelt, taký bol nadšený, že si zahrá LoL-ko. 

14. Pracoval som ako domovník pre zopár bohatých ľudí v mojom meste. To najbizarnejšie, čo som kedy videl, bola kolekcia miniatúrnych brnení pre mačky, vystavená hneď vedľa kolekcie ešte miniatúrnejších brnení pre myši. Bohvie, načo to komu bolo, ale bohatí ľudia asi nepotrebujú dôvod…

15. Počas môjho pobytu v Soule ma bohatá kórejská rodina pozvala k sebe na vianočnú večeru. Obrovský dom, neskutočne draho zariadený, niekoľko vianočných stromčekov – cítila som sa ako v obchode. Večera sa podávala na dlhočiznom stole, ktorý sa prehýbal pod náporom jedla. Na každom konci sa vynímala jedna obrovská plnená morka. Až na konci som zistila, že Kórejčania morky veľmi nemusia a sú tam len ako dekorácia. Hostiteľka mi povedala, že ak si ich chcem zobrať domov (alebo čokoľvek iné), tak pokojne môžem. Inak sa vyhodia.

Zdroj: NeighborhoodTrolley / Reddit 

Príspevok Ľudia, ktorí pracovali pre boháčov, sa podelili o svoje bizarné historky je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Jedným z nich je určite aj muž z Kansasu, o ktorom informoval portál CBS.

Štyridsaťsedemročný Jeff Gebhart sa rozhodol vyskúšať veľmi netradičný spôsob, ako si nájsť priateľku. Tomu, kto mu ju zoženie, ponúkol odmenu vo výške 25 000 dolárov (cca 23 000 eur). Jeff kontaktoval spoločnosť KCTV s trošku netradičným návrhom.

Založil web, na ktorom je už navrchu veľmi jasne a výstižne napísaná ponuka v tomto znení: „Nájdi mi priateľku a zaplatím ti 25 000$. Vážne.“

Avšak Jeff nechce priateľku, ktorú budú motivovať peniaze, a preto si určil podmienky. Vzťah musí trvať minimálne rok, aby bola vyplatená avizovaná suma a tá po uplynutí tejto doby bude uhradená v piatich rovnakých splátkach. A navyše, žienky, ktoré sa na vzťah nominujú, nemajú nárok na peniaze.

Predajca z Kansasu verí, že si takýmto spôsobom nájde lásku svojho života. „Pre mňa je hlavným cieľom to, aby som našiel to pravé dievča, nech je kdekoľvek,“ dodal. Na stránke má o sebe uverejnených veľa informácií, sú tam aj jeho videá a fotografie.

Sám seba opisuje ako pozitívneho, energického a usmievavého. Dole, v spodnej lište, má okrem toho na seba aj pozitívne „recenzie“ od svojich známych. To asi pre prípad, keby si niekto myslel, že je cvok…

Na webe píše aj o tom, že mal už dlhodobé vzťahy, no ženatý nebol a je bezdetný. Jeho spoločníkom je milovaný pes Gunner. Ak mu niekto nájde lásku, rovnakú sumu ako dotyčnej osobe zaplatí aj psiemu útulku.

Nuž, zúfalé situácie si vyžadujú zúfalé činy… len aby si týmto spôsobom Jeff nezabezpečil presne 365-dňový vzťah.

Zdroj: CBS

Príspevok Muž je ochotný zaplatiť 25 000 dolárov tomu, kto mu nájde priateľku je zobrazený ako prvý na EMEFKA.