V srdci jesennej krajiny v Lozorne sa 25. októbra uskutoční druhý ročník SAMHAIN FESTIVALU. Jedinečné podujatie sa vracia ku koreňom dávnej keltskej tradície. Tento čas, keď sa podľa legiend prelína svet živých so svetom duchov, prináša možnosť zastaviť sa, precítiť cyklus života a smrti a poďakovať sa svojim predkom.

Festival je venovaný všetkým, ktorí cítia spojenie s prírodou, energiami a starými kultúrami. V atmosfére plnej symbolov, dymu z kadidla a zvukov bubnov sa stretnú čarodejnice, druidi, pohania aj zvedavci, ktorí chcú spoznať svet prírodnej spirituality, píše sa na stránke obchodu Avalon Magic, ktorý festival organizuje.

Wicca a moderná forma čarodejníctva

Ľudia, ktorí sú úzko spätí s prírodou, čerpajú z nej energiu a pracujú s prírodnými silami sa nazývajú aj modernými čarodejníkmi a čarodejnicami. Moderná forma čarodejníctva alebo teda wicca je smer, či prírodné náboženstvo a jeho vyznávači sa nazývajú wiccania.

O modernom čarodejníctve sme sa rozprávali ešte v roku 2023 s majiteľom prvého čarodejníckeho obchodu na Slovensku Norbertom Meszárošom. V rozhovore nám vtedy vysvetlil, ako vyzerá moderné čarodejníctvo, aké mylné predstavy zvykne mať spoločnosť o náboženstve wicca, ale tiež, akú spätnú väzbu dostáva od ľudí, ktorí sa zúčastnia spoločných rituálov. Ak ťa táto téma zaujíma, viac sa o nej dozvieš v našom rozhovore nižšie.

Mohlo by ťa zaujímať:

Wicca a moderná forma čarodejníctva na Slovensku: Čo je jeho hlavnou podstatou? (ROZHOVOR)

• Rozhovory
• Slovensko

Mystika, múdrosť a dotyk Hekaté

Tento rok bude festival vraj pod patronátom samotnej bohyne Hekaté, kráľovnej čarodejníc a ochrankyne prahov medzi svetmi. Jej energia má byť prítomná počas viacerých obradov i v hlavnom rituáli večera.

Na programe nebude chýbať otvárací ceremoniál požehnania živlov, tarotové výklady v podaní avalonskej kňažky, či prednáška Filipa Airisa Kubína z Českej pohanskej spoločnosti o tom, ako Samhain vníma druidizmus.

Silný zážitok sľubuje aj výstava fotografky Gabriely Teplickej, viacnásobnej svetovej víťazky dokumentárnej fotografie, ktorá spolu s doktorkou Zuzanou Hajster Vozárovou z mobilného hospicu Most domov otvorí tému odchádzania a posledných chvíľ života – s úctou, pokorou a ľudskosťou.

Farby jesene

Späť k festivalu. Účastníkov čaká tiež prechod labyrintom, elementárna bubnovačka i putovanie s Tkáčkami, venované zabudnutým sestrám. Samozrejme, nebude chýbať ani hlavný rituál s Hekaté.

Okrem duchovného programu budú pripravené aj stánky s originálnymi remeselnými výrobkami, malé občerstvenie a magické zákutia, kde sa môžete stíšiť alebo len tak nasať atmosféru. Dress code je jednoduchý, no symbolický – farby jesene, fialová alebo čierna.

Príspevok Neďaleko Bratislavy sa bude konať magický festival v lese. Na jednom mieste sa vraj stretnú čarodejnice, pohania i druidi je zobrazený ako prvý na Emefka.sk.

Tento bašavel siaha hlbšie do minulosti, minimálne do obdobia Mezopotámie pred 4 000 rokmi, kde chlapík chodiaci po vode a znečisťujúci ju do červena nebol celebritou. Je možné, že Vianoce ako ich poznáme sú len bezbožná párty.

Inverzia sociálnych rolí

Rímsky básnik Gaius Valerius Catullus opisuje saturnálie ako TOP obdobie roka. Pravidlá obliekania sa uvoľnili, vymieňali sa darčeky, ľudia zhadzovali tógy v prospech farebných outfitov. Niektorí šaty pre istotu nenosili. Práca a podnikanie boli stopnuté, školy a súdy zatvorili, bežné sociálne vzorce sa obrátili. Počas osláv sa zrušili popravy a zdržalo sa vyhlásenie vojny. Otroci nemuseli pracovať, mohli sa ich zúčastniť. Niektorí šťastlivci sedeli za vrchom stola, zatiaľ čo ich páni obsluhovali.

Od bohatých sa očakávalo, že zaplatia mesačný nájom za tých, ktorí si to nemohli dovoliť. S otrokmi si tiež vymieňali oblečenie. V domácnostiach hádzali kocky, ktoré určili dočasného saturnského kráľa (Saturnalicius princeps). Zvyčajne to bol nižší člen, ktorého úlohou v novej funkcii bolo páchanie neplechy, urážanie hostí, bláznivý habit či naháňanie ženských. Hlavnou ideou bolo vládnuť chaosu, nie bežnému rímskemu poriadku.

Sexuálne orgie a ľudské obety

Všetci sa opíjali a zabávali, pobehovali obnažení, zúčastňovali sa sexuálnych orgií a znásilňovaní. Keďže počas hedonistických osláv boli súdy zatvorené, nikto nemohol byť stíhaný. Headlinerom bol rímsky boh poľnohospodárstva, úrody a času Saturn, ktorý bol bežne zobrazovaný s kosou v ruke. Mal sa za najkrutejšie a najzlostnejšie pohanské božstvo. Požadoval ľudské obete, najmä detské. Saturn bol ekvivalentom rôznych bohov uctievaných po celom starovekom svete.

Gladiátorské zápasy, v ktorých bojovali napríklad trpaslíci s gladiátorkami, boli prvýkrát osvetlené, keďže sa často konali do noci. Slúžili ako krvavá obetná ceremónia.

V posledný deň osláv si priatelia a blízki darovali terakotové figúrky známe ako sigillaria, ktoré odkazovali na staršie oslavy zahŕňajúce ľudské trofeje. Archeologické náleziská v niekdajšej rímskej provincii Constantine (Alžírsko) dokazujú, že kult prežil až do začiatku 3. storočia.

Niet divu, že ich trvanie chceli predĺžiť

Trvanie saturnálií sa predlžovalo a presúvalo. Za vlády cisára Augusta to bola dvojdňová záležitosť so začiatkom 17. decembra. V čase, keď o nich písal Lukianos, išlo o sedemdňovú udalosť. Zmeny v rímskom kalendári posunuli vyvrcholenie osláv na 25. december. Niektoré úrady sa pokúšali ich trvanie obmedziť, Caligula presadzoval päťdňové veselie, ale neuspel.

Cisár Domicián, v snahe presadiť svoju autoritu, zmenil dátum na 25. december. Podvratné tendencie týchto radovánok obmedzil tým, že ich označil za verejnú udalosť pod jeho kontrolou. Obrátením cisára Konštantína na kresťanstvo v roku 312 sa ukončilo rímske prenasledovanie týchto vyznávačov a začal sa cisársky patronát nad ich kostolmi. 

Oficiálnym náboženstvom sa nestalo zo dňa na deň. Popri kresťanských a ďalších pohanských sviatkoch sa saturnálie naďalej slávili. Viaceré diela opisujú hostinu pohanských celebrít Ríma, a to aj za vlády kresťanských cisárov.

Mali konkurenta

Existuje ďalší rímsky sviatok Sol Invictus, ktorý postupne pohltili Vianoce. Oslavoval sa 25. decembra na počesť renesancie boha Hélia spojeného so zimným slnovratom. Išlo o obdobu saturnálií. Konštantín bol vychovaný v tomto kulte neporazeného boha Slnka a mal zásluhu na odvrátení rímskej kultúry od pohanstva. Prvý historický dôkaz o tom, že Vianoce boli datované 25. decembra, pochádza z obdobia jeho vlády. Je teda možné, že Vianoce mali nahradiť tento sviatok a nie samotné saturnálie.

Sú Vianoce pohanským sviatkom?

Vianoce tak pravdepodobne začali v Ríme a rozšírili sa do východného Stredomoria. Najstaršia známa zmienka o Kristovom narodení 25. decembra je z roku 354. Nie je podozrivé, že prišiel na svet presne v deň známych pohanských osláv? Je. Pretože oficiálny dátum jeho narodenia sa odhaduje na marec alebo september.

Počas tohto obdobia koexistovali pohania a kresťania, aj keď nie vždy šťastne. To pravdepodobne predstavovalo snahu presvedčiť zvyšných pohanských Rimanov prijať kresťanstvo za oficiálne náboženstvo. Pred koncom 4. storočia mnohé z tradícií saturnálií, vrátane darčekov, spievania, zapaľovania sviečok, hodovania a veselia, si uzurpovali Vianoce, ako ich poznáme dnes.

Príspevok Skutočný pôvod Vianoc je oveľa zhýralejší. Všetky cesty vedú do nemravného Ríma je zobrazený ako prvý na Emefka.sk.