1. Navigácia do auta

A Fifties navigation system. Don’t know who imagined this but I love it! from RetroFuturism

2. Samoriadiace auto (1960)

Self driving cars of the future, circa 1960. from RetroFuturism

3. Návrh Superlietadla

Concept "SuperPlane" from RetroFuturism

4. Dom budúcnosti (1957)

Monsanto House of the Future 1957 from RetroFuturism

5. Delegát z Venuše (1958)

The delegate from Venus by Edward Valigursky, cover for Amazing Science Fiction Stories, October 1958 from RetroFuturism

6. Donáška jedla (1940)

1940s vision of food delivery future. from RetroFuturism

7. Počítač v hodinkách (1981)

A vision of future computing by Robert Tinney in 1981 from RetroFuturism

8. Praktická kuchyňa (1974)

This "convenient" kitchen from ’74 from RetroFuturism

9. Elektromagnetický vlak Sovietskeho zväzu (1930)

1930s Soviet Union future electromagnetic train from RetroFuturism

10. Teledoktor (1954)

Teledoctor / 1954 / Gernsback from RetroFuturism

11. Smartfóny (1930)

Smart phones 1930s from RetroFuturism

12. Toto by sa nám v momentálnej situácii celkom zišlo

An interesting vision from the past for the current days of COVID-19 from RetroFuturism

13. Nakupovanie z pohodlia domova (1940)

Home Shopping in the 1940s from RetroFuturism

14. Drive-thru obchod s potravinami

Too much craziness at your local grocery store lately? How about a drive-thru supermarket? from RetroFuturism

15. Takto si v roku 1964 predstavovali, ako si budú ľudia v roku 2004 posielať správy

1964 prediction of instant messaging technology in the far off year of 2004 from RetroFuturism

16. Robotický vysávač

Robo Vacuums from RetroFuturism

17. Parížsky vzdušný taxík

Parisian Airship Taxi from RetroFuturism

18. Prenosný a nadpájací bytový komplex (1970)

Movable apartment pods of the future, 1970s from RetroFuturism

19. Miss Space (1959)

Miss Space, 1959 – Suzanne Adams of Dallas, TX from RetroFuturism

20. Elektrické kolobežky (1920)

Electric scooters from 1920 from RetroFuturism

Príspevok Ako si ľudia v minulosti predstavovali súčasnosť? Tieto obrázky ti to prezradia je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

„Hranie hier je populárnou voľnočasovou aktivitou pre mnoho ľudí na celom svete,“ píše sa na SlotsWise. „Niektorí z nich sa rozhodli ísť ešte o krok ďalej a na hraní hier si postavili kariéru. Popularita gamingu stúpa každým rokom a ľuďom poskytuje možnosť, ako ostať v spojení s ostatnými a utiecť z okolitého sveta. Lenže ľudské telo a ruky neboli určené na podobné hranie. Ako by teda mohli vyzerať ruky, ak by sa adaptovali na optimálny herný výkon?

Podľa tejto predpovede sa nám niektoré prsty neúmerne predĺžia. To platí hlavne pre ukazovák a prostredník. Prstenník sa zase, naopak, scvrkne. Hoci sú ovládače navrhnuté tak, aby do ruky padli ako uliate, vývojári priznávajú, že ovládanie nových hier si často vyžaduje stláčanie viacerých tlačidiel. To má za následok negatívnu premenu rúk chronických gamerov. Na mnohých hráčoch tieto zmeny môžeme pozorovať už dnes.

Prispôsobia sa ovládače? Asi sotva

Je tu navyše predpoklad, že tlačidiel potrebných na vychutnanie si nových videohier bude stále pribúdať. Podľa Simona Corneliusa zo spoločnosti Cornelius Creative je na vývojároch, aby vytvorili ovládače, ktoré budú menej zaťažovať ruky hráča. Jedným dychom ale dodal, že sa to pravdepodobne nestane. „Skôr očakávam evolúciu našich rúk a predĺženie tých prstov, ktoré pri hraní najviac potrebujeme,“ povedal. „Prstenník a malíček sa zmenšia a možno budú vyzerať skôr ako pazúry obtočené okolo ovládača.“

Uvidíme, či sa tieto predpovede naozaj naplnia.

Príspevok Patríš k vášnivým gamerom? Takto budú podľa expertov vyzerať tvoje ruky v budúcnosti je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Dokonca nájdeme aj viacero ľudí, ktorí tvrdia, že sami do budúcnosti či minulosti cestovali. V tomto článku si predstavíme 5 zaujímavých príbehov. Tie svojho času o možnosti cestovania v čase nalomili hneď niekoľko ľudí.

1. Håkan Nordkvist

Jedným z údajných cestovateľov v čase je aj istý Švéd menom Håkan Nordkvist. Video s ním sa na internete objavilo v roku 2006. Nordkvist v ňom popisuje, že počas opravy kuchynského drezu sa prepadol červou dierou a preniesol sa v čase do roku 2046. Tu sa stretol so staršou verziou samého seba a všetko si to natočil.

Ako dôkaz ponúkol zábery, na ktorých bolo vidieť rovnaké tetovanie oboch mužov. Že ti príde táto historka „tak trochu“ pritiahnutá za vlasy? Nečudujeme sa. V skutočnosti išlo len o reklamnú kampaň spoločnosti AMF, ktorá týmto spôsobom chcela spropagovať úrazové poistenie. Samozrejme, ako to už na internete chodí, našlo sa dosť ľudí, ktorí na túto mystifikáciu okamžite skočili.

2. Paul Dienach

Paul Amadeus Dienach bol švajčiarsko-rakúsky učiteľ, ktorý v roku 1921 v dôsledku choroby upadol do kómy, v ktorej bol celý jeden rok. Keď sa však prebudil, začal si viesť podrobný denník, ale nikomu ho neukazoval. Neskôr svoje zápisky dal jednému zo svojich študentov Georgiosovi Papachatzisovi. Ten Dienachove denníky preložil a vydal knižne pod názvom Kroniky budúcnosti.

Dienach v denníkoch tvrdí, že po upadnutí do kómy sa jeho vedomie presunulo do tela iného muža menom Andrew Northman, ktorý žil v roku 3906.

Ľudia v budúcnosti (ktorí predstavujú iný typ človeka nazývaný Homo Occidantalis Novus) vraj okamžite spoznali, že v tele Andrewa Northmana sa nachádza iný človek a Dienachovi poskytli mnoho informácií o živote v budúcnosti. Keď sa Dienach prebral z kómy, všetko si podrobne zapísal, ale nikomu o tom nepovedal.

Mal pocit, že by ho ľudia považovali za šialenca. Vo svojom denníku napríklad predpovedal ničenie životného prostredia, problémy s preľudnením, ale zmienil sa tiež o kolonizácii Marsu (tá má prebehnúť v roku 2204). V roku 2309 príde ďalšia svetová vojna, ktorá výrazným spôsobom zredukuje ľudský život na planéte. Napriek tomu sa ľudstvo dokáže spamätať. 

Od roku 2396 budú vyriešené všetky problémy s klímou aj preľudnením. Ľudia pracujú stále menej a menej, hrozí im však nová totalita. V roku 3382 ale dosahujú vyššiu spirituálnu úroveň a v rokoch 3400-4000 nastáva nová éra. Oblečenie, jedlo či bývanie sú zdarma a materializmus úplne vymizol. Pracuje sa len dva roky v živote a na Zemi v tejto dobe existuje približne miliarda ľudí.

Je na týchto tvrdeniach niečo pravdy? Podľa odborníkov mohlo proste ísť o prejav živého sna. Ten mohla vyvolať závažná Dienachova choroba (letargická encefalitída), ktorá ho dostala do kómy. Iní zase považujú jeho svedectvo za hodnoverné.

3. Noah

Prípad s mladým mužom menom Noah sa objavil na internete v roku 2019. Mladík tvrdil, že do súčasnosti prišiel z budúcnosti, konkrétne z roku 2030. Jeho svedectvo bolo natočené na video, kde bola jeho tvár rozostrená.

Meno „Noah“ je tiež len prezývkou. Muž vyhlásil, že v roku 2030 bude svet bojovať s negatívnymi dôsledkami globálneho otepľovania, oveľa viac sa budú používať elektrické autá a ľudia budú cestovať na Mars.

Pokročí údajne aj medicína a nájde sa liek na rakovinu. Bitcoin sa stane akceptovanou menou a terajší americký prezident Donald Trump vyhrá aj voľby v roku 2020. Noah tvrdil, že prešiel aj detektorom lži, ale žiadne dôkazy o svojich tvrdeniach neposkytol.

Nejaký čas po týchto tvrdeniach prišiel 16-ročný Denis Bel s odhalením, že Noahom je v skutočnosti on. A (koľké prekvapenie!) nie je žiadny cestovateľ v čase. Tvrdil, že chcel týmto spôsobom zarobiť nejaké peniaze. YouTube kanál ApexTV mu ponúkol finančnú odmenu, keď natočí falošné video, v ktorom sa predstaví ako cestovateľ v čase. Denis na to teda kývol.

Ako to však už chodí, mnohí toto vysvetlenie považovali len za ďalšiu „konšpiráciu“.

4. Edward

Muž s prezývkou Edward je ďalším „zaručeným“ cestovateľom v čase, na ktorého upozornil YouTube kanál ApexTV. Edward podľa svojich slov prichádza z roku 5000 a má na to aj dôkaz. Teda, aspoň si to myslí. Týmto dôkazom má byť fotografia Los Angeles, ktoré sa nachádza pod vodou.

Okrem toho Edward tvrdí, že najvyššie vládne kruhy vykonali experiment s cestovaním v čase už v roku 2004. Sám Edward bol jeho súčasťou, a práve vďaka tomu sa preniesol do roku 5000. Ako vlastne vyzerá život v takejto vzdialenej budúcnosti? V dôsledku globálneho otepľovania sa podľa Edwarda roztopili ľadovce a mestá ostali zaplavené pod vodou.

Ľudstvo ale prežilo v nových mestách, ktoré boli postavené na hladine oceánov. ApexTV sú vo všeobecnosti považovaní za bandu podvodníkov, takže k ich videám treba pristupovať obozretne. Nerobíme si však ilúzie o tom, že mnohí ich tvrdeniam hravo uveria.

5. William Taylor

William Taylor tvrdí, že v roku 2005 cestoval v čase do roku 3000 a následne aj do roku 8973. Napokon sa vrátil do súčasnosti a o svojich cestách čo-to porozprával aj nenásytnému bulváru. Tvrdil napríklad, že pracuje pre britskú tajnú službu, ktorá s možnosťami cestovania v čase experimentuje už od roku 1981.

V roku 3000 bolo podľa Taylora znečistenie planéty v alarmujúcom stave. Obloha bola červená a všade hrozilo nebezpečenstvo radiácie. V roku 8973 sa podľa vlastných slov stretol s robotickými ľudskými hybridmi, ktorí sa dorozumievali telepatiou. V tomto období podľa Taylora panuje dokonalá harmónia, neexistuje zločin ani vojny a „noví“ ľudia majú liek na každú chorobu.

Tvrdil tiež, že ľudia dokážu cestovať nielen v čase, ale aj do rôznych paralelných vesmírov. William Taylor bol ochotný podrobiť sa testu na detektore lži a podľa dostupných informácií ním aj prešiel.

Skeptici ale pripomínajú, že detektor rozhodne nie je spoľahlivým ukazovateľom pravdy (napríklad, jeho výsledky nemožno pri súde použiť ako dôkaz) a skúsený klamár by nemal problém dosiahnuť pozitívne výsledky.

Ak ťa tento článok zaujal, jeho 1. časť nájdeš tu.

Príspevok Je možné cestovať v čase? Prinášame ti 5 bláznivých prípadov, ktoré ti zamotajú hlavu (2. časť) je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Okrem toho asi tretina ľudí verí, že mimozemšťania sú už medzi nami, len o tom nevieme. Prieskum sa konal pri príležitosti takzvaného „UFO týždňa“, počas ktorého televízia BLAZE vysielala rôzne programy s podobnou tematikou. Podľa 15 % britských občanov bude ľudstvo približne o 20 rokov (teda okolo roku 2040) podrobené nejakou dnes neznámou mimozemskou civilizáciou.

Pozoruhodné výsledky

Nick Pope, bývalý zamestnanec britského ministerstva vnútra, ktorý sa špecializoval na skúmanie UFO, považuje výsledky za „ohurujúce“. „Nehovoríme tu o najnovšej sonde na Marse či mikrobiálnom živote, ale o skutočnej invázii. To je veľká vec,“ uviedol. Dodal, že za toto pomerne veľké číslo zrejme do veľkej miery môže stúpajúca obľuba najrôznejších konšpiračných teórií. Upozornil však, že tento scenár by sa mal brať do úvahy, hoci môže pôsobiť bláznivo.

Výsledky sú zaujímavé aj pre Philipa Mantlea, riaditeľa organizácie British UFO Research Association. „Ten prieskum odráža záujem o podobné veci v populárnej kultúre,“ ozrejmil. Podotkol, že mimozemšťania sa už stali neoddeliteľnou súčasťou nášho povedomia – vídame ich vo filmoch, seriáloch či komiksoch, čítame o nich v rôznych knihách. Podľa Mantlea však nič nenaznačuje tomu, že by sme sa mimozemskej invázie mali obávať.

Podľa neho to ani nedáva príliš veľkú logiku. Na to, aby sa k nám mimozemšťania dostali, by museli mať ohromne pokročilé technológie a vyvinúť obrovskú snahu a energiu. Mantle tvrdí, že naša planéta by im za takúto námahu zrejme nestála, pretože nie je nijako zvlášť zaujímavá.

Mimozemšťania medzi nami? Svojím spôsobom to nie je vylúčené

Mantle ale dodal, že hypotéza o tom, že mimozemšťania žijú na Zemi, nemusí byť úplne nezmyselná. „Niektorí ľudia pracujú s hypotézou, že v pradávnej minulosti bol na Marse bakteriálny život, ktorý sa mohol na Zem dostať prostredníctvom meteoritu,“ ozrejmil Mantle. „Tento život sa tu mohol rozvíjať, až sa rozvinul do podoby ľudí. V takom prípade by sme, logicky povedané, boli Marťania. Takže áno, mimozemský život Zem ovládol a tými mimozemšťanmi sme my.“

Viac než invázie z vesmíru sa ale obáva nebezpečenstva meteoritov, ktoré môžu Zem ohroziť. Prezradil tiež, že práve na tieto eventuality sa už britská vláda pripravuje. Na mimozemskú inváziu podľa Mantleho nie je pripravená, pretože, ako povedal: „Ťažko sa môžete systematicky pripravovať na niečo, čo možno nikdy nenastane.“

Meteoritov by sme sa ale obávať rozhodne mali. Ak by nejaký dopadol na veľké mesto, mohlo by to vyvolať aj tretiu svetovú vojnu. Milióny ľudí by zahynuli. „Mali by sme sa pripraviť na podobné situácie, akým musel čeliť aj Bruce Willis a jeho kamoši vo filme Armageddon, ktorí odleteli zachrániť Zem pred katastrofou.“ Podľa neho je – na rozdiel od mimozemskej hrozby – jasné, že meteority Zem v budúcnosti zasiahnu. „Nie je otázka či, ale kedy,“ dodal. A práve na to by sme sa mali podľa neho dobre pripraviť.

Príspevok 15 % Britov verí, že do 20 rokov Zem ovládnu mimozemšťania. Tretina verí, že sú už medzi nami je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Vedci však zároveň dvíhajú varovný prst. Umelá inteligencia môže ľudstvu priniesť ohromné benefity, lenže je tu aj druhá stránka veci. Pokiaľ by sa inteligencia počítačov vymkla kontrole, mohlo by to pre nás byť nebezpečné. Počítače by si jednoducho vypočítali, že ľudstvo nepotrebujú, a mohli by ho v zásade zničiť.

Pokiaľ ti to pripadá ako z ríše sci-fi, tak vedz, že podobné obavy vyslovili aj také kapacity, ako Stephen Hawking, Bill Gates či Elon Musk. Je ale vôbec možné inteligenciu počítača nejako zmerať? Pravdou je, že veda má k dispozícii viacero nástrojov, a jedným z nich je aj Turingov test (pôvodne nazvaný imitation game).

Ako test prebieha?

Vytvoril ho známy britský matematik a zakladateľ modernej informatiky Alan Turing. Turing bol členom tímu vedcov, ktorým sa počas druhej svetovej vojny úspešne podarilo dekódovať Enigmu, teda zašifrované správy nacistov, čím významne prispeli k záchrane státisícov životov a skráteniu samotnej vojny.

Tieto udalosti si mohol vidieť aj sfilmované v oscarovej dráme Kód Enigmy, kde si Turinga zahral Benedict Cumberbatch. Vo filme sa tvorcovia dotkli aj samotného Turingovho testu, napokon, originálny názov snímky je The Imitation Game.

Celý test Alan Turing vypracoval a prezentoval v roku 1950. Jeho cieľom je zistiť, či sa počítač vykazujúci určitý stupeň umelej inteligencie naozaj správa inteligentne, resp. či vykazuje inteligenciu podobnú človeku. Test sa vykonáva v dvoch miestnostiach. V jednej sa umiestni počítač a iný človek, v druhej zase vedúci experimentu. Ten následne do druhej miestnosti posiela rôzne otázky.

Na tie musí odpovedať počítač (stroj) alebo človek (to, ktorý z nich na otázku odpovie, sa rozhodne náhodne). Odpovede sa zapisujú na papier a sú odovzdané na analýzu vedúcemu experimentu. Jeho úlohou je určiť, ktoré odpovede pochádzajú od človeka a ktoré od počítača. Pokiaľ to rozlíšiť nedokáže, inteligencia počítača dosiahla inteligenciu človeka a stroj tak prešiel testom.

Kritika

Turingov test spôsobil medzi vedcami pomerne veľký rozruch a dlho bol považovaný za relevantný v skúmaní problematiky umelej inteligencie. Našlo sa však aj viacero ľudí, ktorí test kritizovali ako nedostatočný. Samotná inteligencia je podľa nich ťažko merateľná, resp. ju nemôžeme ani poriadne definovať (aj IQ testy merajú len inteligenčný kvocient, ktorý je súčasťou inteligencie, ale rozhodne nie je samotnou inteligenciou).

Ide o komplexnú tému, ktorú Turingov test podľa kritikov skrátka príliš dobre neodráža. Odporcovia navyše upozorňovali, že test v zásade len meria schopnosť počítačov napodobňovať človeka, čo ale o samotnej inteligencii a samostatnom uvažovaní nehovorí prakticky nič.

Napriek tomu ale máme vedcov, ktorí Turingov test považujú za dôležitý krok v bádaní umelej inteligencie. Položil tiež základ pre viaceré ďalšie testy, hoci niektoré z nich výsledky Turingovho testu vyvracali. Sem patrí napríklad myšlienkový experiment argument čínskej izby.

Ten poukázal na to, že schopnosť logicky a zmysluplne odpovedať na položené otázky ešte nie je znakom schopnosti porozumieť týmto otázkam, takže nemôže byť braná ako znak silnej umelej inteligencie.

Pokusy o zdolanie testu

Či už je test dostatočný, alebo nie, odborníci a vedci ho viackrát použili na meranie jednotlivých počítačov. Je dokonca vypísaná cena 100-tisíc dolárov pre prvý počítač (resp. jeho tvorcu), ktorý dokáže testom prejsť na 100 % a jeho odpovede tak budú nerozlíšiteľné od človeka. Zatiaľ sa to žiadnemu počítaču nepodarilo, hoci už v roku 1966 komunikačný program ELIZA od Josepha Weizenbauma časťou Turingovho testu prešiel.

V tomto prípade sa ale skôr potvrdila domnienka kritikov testu, keďže ELIZA bol úplne jednoduchý a neinteligentný program, ktorý bol akurát nastavený tak, aby dokázal s človekom komunikovať prostredníctvom upravovania ním zadaných viet. Od vytvorenia ELIZY sa však výskum umelej inteligencie pohol poriadne dopredu a vedci vytvorili niekoľko počítačov a programov, ktoré by sme ako inteligentné do istej miery označiť mohli. Ani tie však nedokázali Turingov test pokoriť.

V roku 2014 sa ale pri príležitosti 60. výročia smrti Alana Turinga konala súťaž, v ktorej sa mohli súťažiaci prostredníctvom programov pokúsiť test zdolať. Úspech slávil ruský programátor Vladimir Veselov, ktorý vytvoril konverzačný program (chatbot) s názvom Eugene Goostman, ktorý sa vydával za tínedžera z Ukrajiny.

Prostredníctvom neho sa mu podarilo presvedčiť až tretinu porotcov o tom, že komunikujú so živým človekom. Noviny z celého sveta začali prinášať správy o tom, že Turingov test bol zdolaný. Ale také jednoduché to rozhodne nebolo. Mnoho vedcov totiž podotklo, že program dokázal oblafnúť len tretinu porotcov, navyše test zvládol len na 30 % (čo bol ale stanovený limit).

Podľa vedcov je prekonanie testu len otázkou času

Na skutočný prelom v oblasti pokorenia Turingovho testu počítačom sa tak stále ešte čaká. Dočkáme sa ale vôbec niekedy? Vedci majú v tejto otázke jasno: pri súčasnom vývoji počítačov a umelej inteligencie je len otázkou času, kedy bude Turingov test zdolaný. Futurológ Ray Kurzweil v roku 1990 povedal, že k tomu dôjde približne v roku 2020.

V roku 2005 ale svoju predpoveď revidoval s tým, že oveľa pravdepodobnejšie sa mu javí rozpätie rokov 2029-2050. Ak k tomu naozaj dôjde, bude si podľa mnohých vedcov môcť ľudstvo právom povedať, že vytvorilo skutočnú umelú inteligenciu.

Potom ale bude takmer isté, že raz nevyhnutne dospejeme do doby, keď inteligencia počítačov prekoná inteligenciu ľudí. Podľa Kurzweila by k tomu mohlo dôjsť okolo roku 2045. A tu začína hra s ohňom. Ak totiž počítače budú niekoľkonásobne inteligentnejšie než ľudia, nie je možné hodnoverne predvídať, aké to bude mať dosahy.

Nastane takzvaná technologická singularita. Človek už nebude najvyspelejším druhom planéty. Tým budú stroje, ktoré budú vedieť komunikovať, myslieť, vytvárať umenie a vzájomne sa reprodukovať a rozvíjať, to všetko oveľa rýchlejšie, než by zvládol človek.

To môže znamenať vyššie načrtnutú možnosť, že umelej inteligencii budú ľudia pripadať ako „zbytočný druh“, ktorý následne vyhladí. Pokiaľ si myslíš, že tomu predsa zabránime, pretože stroje budeme stále ovládať my, tak si na omyle. Hovoríme o dobe, keď už človek nebude mať na stroje žiadny dosah, vznikne tak doslova nová forma života.

Vedci majú na tieto predpovede rozdielne názory. Niektorí zdôrazňujú, že ich treba brať vážne, iní ich považujú za príliš pritiahnuté za vlasy. Všetci sa však zhodujú, že pri vytváraní umelej inteligencie sa musí postupovať veľmi obozretne, aby sa proces nevymkol spod kontroly. Pozitíva, ktoré umelá inteligencia prináša a v budúcnosti ešte prinesie, sú obrovské, človek si musí akurát dávať pozor na to, aby ju dokázal ovládať a správne využívať.

Príspevok Turingov test údajne dokáže rozpoznať umelú inteligenciu. Kedy ho počítače zvládnu pokoriť? je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Tieto predpovede siahajú dlhé tisícročia do budúcnosti a týkajú sa nielen života na Zemi, ale aj osudu našej planéty, ľudstva, slnečnej sústavy či vesmíru. Pre bežného človeka je extrémne náročné predstaviť si udalosti v takých obrovských časových rámcoch, napriek tomu stojí za to zistiť, ako sa náš vesmír bude vyvíjať.

V tomto článku si predstavíme niekoľko vedeckých predpovedí, ktoré hovoria o tom, čo náš vesmír a planétu Zem čaká a neminie. 

Ľudstvo

Otázka budúcnosti ľudstva a jeho prežitia je predmetom horlivých vedeckých aj filozofických debát. Ľudská civilizácia čelila za svoju existenciu mnohým katastrofickým scenárom, vždy ich však dokázala odvrátiť, prípadne sa prispôsobiť. Zdá sa, že najaktuálnejšou hrozbou súčasnosti je klimatická zmena. Ak ju nebudeme riešiť, je tu hrozba, že bude mať na ľudstvo devastačné účinky.

Dokázala by ho však úplne vyhladiť? Na tom sa vedci úplne nezhodnú, ale poukazujú na to, že je nutné klimatickú zmenu riešiť, ak si nechceme spôsobiť obrovské problémy a utrpenie. Niektorí odborníci tvrdia, že ide o najnáročnejšiu výzvu, akej ľudstvo doteraz čelilo. Zdá sa, že postupne (hoci stále dosť pomaly) sa tento problém začína riešiť, a to najmä zásluhou mladej generácie.

Bez ohľadu na to, či sa nám klimatickú zmenu podarí odvrátiť či spomaliť, samotné ľudstvo bude musieť Zem skôr či neskôr opustiť. Predpovedal to aj uznávaný vedec a astrofyzik Stephen Hawking. Podľa neho skrátka nemáme inú možnosť, a ak chceme prežiť, budeme musieť v budúcnosti kolonizovať iné planéty. Táto myšlienka ti môže pripadať ako z ríše sci-fi, ale v skutočnosti by terraformácia (teda úmyselná premena atmosféry) iných planét bola možná.

Premena Marsu?

V súčasnosti však na takúto náročnú operáciu nemáme dostatočné technické možnosti. Najčastejšie sa v tejto súvislosti hovorí o terraformácii Marsu. Pomocou rastlín zo Zeme by sme na červenej planéte mohli vytvoriť dýchateľný vzduch. Ide ale o projekt na dlhé lakte, podľa odhadov odborníkov by terraformácia Marsu trvala viac ako 100-tisíc rokov.

Astronóm a astrofyzik Frank Drake zase na základe takzvanej Drakeovej rovnice vypočítal, že potenciálne civilizácie vo vesmíre budú existovať ešte 10-tisíc rokov. Drake rovnicu koncipoval tak, aby sa na jej základe dalo zistiť, koľko vyspelých civilizácií za nachádza v Mliečnej ceste, ale jej výsledok môžeme aplikovať aj na ľudstvo.

Vedci upozorňujú, že inteligentný život v sebe zrejme má tendenciu zničiť sám seba, čo môže vysvetľovať, prečo sme doteraz nenarazili na žiadne mimozemské civilizácie (hoci vzhľadom na nekonečnosť vesmíru by ich malo byť obrovské množstvo). Aj podľa teoretického fyzika Brandona Cartera má ľudstvo k dispozícii (aj pri najlepších okolnostiach) 10-tisíc rokov do vyhynutia.

Carter tvrdí, že existuje 95 % šanca, že po tejto dobe už nebudeme existovať. Faktom ale je, že viacerí iní vedci jeho názory nezdieľajú a uvádzajú, že ľudstvo by mohlo existovať ešte celé milióny rokov. To, napokon, do istej miery potvrdzuje aj Frank Drake, podľa ktorého je úplne hraničný a maximálny odhad životnosti civilizácie určený na 100 miliónov rokov od dnes.

Planéta Zem

Výrazné zmeny postihnú nielen ľudstvo ako také, ale aj jeho domov, teda planétu Zem. V prípade, ak by sa spomínanú klimatickú zmenu nepodarilo zvrátiť, malo by to obrovské následky pre celú planétu. Vedci odhadujú, že pokiaľ by teplota stúpla o 8 °C (čo je ten najpesimistickejší scenár), tak grónsky ľadovec sa roztopí asi o 2-tisíc rokov.

O 10-tisíc rokov sa môže roztopiť aj kontinentálny ľadovec na Antarktíde, čo bude mať za následok stúpnutie hladiny oceánov o 3 až 4 metre. V tomto období dôjde tiež k explózii hviezdy Antares, ktorá ale planétu Zem pravdepodobne neohrozí. O 15-tisíc rokov od dnes sa zmenia podmienky na Sahare a nehostinnú púšť nahradí tropická klíma.

Časté budú monzúnové dažde a piesok ustúpi stromom a rastlinám. O 50-tisíc rokov od dnes zmiznú Niagarské vodopády v dôsledku erózie. Dôjde však aj k výrazným kontinentálnym zmenám. O 10 miliónov rokov východoafrický prielom zaplaví Červené more, čo bude mať za následok, že sa od kontinentu oddelí Somálsko a časť východnej Afriky.

O 25 miliónov rokov príde aj k roztrhnutiu americkej Kalifornie, vznikne tak nový ostrov. O 50 miliónov rokov sa Africký kontinent zrazí s Európou. Výsledkom bude nové pohorie, ale aj vyschnutie Stredozemného mora.

Zánik života na Zemi

O 100 miliónov rokov pravdepodobne Zem zasiahne asteroid. Ten môže spôsobiť obrovské škody (možno aj absolútny zánik života, ale isté to nie je), pričom sa už dnes vie, že zrážke s ním sa nemožno vyhnúť. O 250 miliónov rokov sa všetky kontinenty Zeme spoja do jedného obrovského superkontinentu.

Ako na tom ale bude samotný život? Čo sa týka ľudstva, je to otázne. V každom prípade, budeme musieť zo Zeme odísť, pretože podmienky na nej budú nehostinné. O 600 miliónov rokov sa v dôsledku zvýšenej slnečnej aktivity predpokladá zánik drvivej väčšiny rastlín, keďže nebudú schopné fotosyntézy. Napriek tomu niektoré rastliny (hlavne tropického charakteru) ešte prežiť dokážu. To platí aj pre niektoré zvieratá, ktoré sa na nové podmienky dokážu adaptovať.

O 800 miliónov rokov však zazvoní umieračik aj im. Fotosyntéza už nebude možná vôbec, čo znamená, že začne dramaticky klesať koncentrácia kyslíka. Nasledovať tak bude postupné vyhynutie všetkých zvierat na planéte.

Úplný koniec života to ale stále znamenať nebude, na Zemi totiž prežijú jednobunkové baktérie. Definitívny zánik všetkých živých organizmov nastane o 1,6 miliardy rokov. Teploty na Zemi už budú príliš vysoké na to, aby planéta hostila rastliny, zvieratá či obyčajné baktérie. Odhady vedcov hovoria, že na povrchu v tejto dobe bude 149 °C (vrátane tých dnes najchladnejších oblastí).

Slnko, slnečná sústava a vesmír

Aký osud čaká Slnko a vesmír ako taký? No, vedci nemajú úplne pozitívne správy. Už dnes môžeme vypočítať, že o 4 miliardy rokov sa Mliečna dráha zrazí s galaxiou Andromeda. Zdá sa ale, že to pre našu slnečnú sústavu nebude znamenať žiadnu veľkú katastrofu.

Tá príde až o 5,4 miliardy rokov od dnes. Práve vtedy totiž Slnko spotrebuje v jadre všetok vodík a začne chladnúť a meniť sa na takzvaného červeného obra.

Postupne do seba tiež pohltí planéty Merkúr a Venušu a… no áno, napokon aj našu Zem (úplne na sto percent to síce isté nie je, ale je to vysoko pravdepodobné). Na našej planéte už v tomto momente žiadny život nebude možný, ale keby aj bol, teraz by už naozaj zanikol. Planéta Zem prestane existovať. Toto nastane o necelých 8 miliárd rokov.

Veční optimisti by mohli povedať, že v tej dobe budeme už určite spokojne žiť na inej planéte (poprípade rovno viacerých planétach), takže sa zachránime. Šach mat! No, neradi ťa sklameme, ale tak to úplne nebude. Iste, možno si tak kúpime ďalšie cenné miliardy rokov (čo rozhodne nie je málo!), ale vývoj vesmíru nám naznačuje, že sa svojmu koncu napokon aj tak nevyhneme.

Mrazivý chlad

Podľa niektorých modelov by o 22 miliárd rokov mohlo dôjsť k takzvanému veľkému roztrhnutiu. To predpokladá najprv zánik hviezd a planét, neskôr aj asteroidov, čiernych dier a neutrónových hviezd. Všetky sa zmenia na obyčajné atómy. Neskoršie pozorovania vedcov ale naznačili, že tento scenár s najväčšou pravdepodobnosťou nenastane.

Skôr to vyzerá, že vesmír sa bude stále rýchlejšie rozpínať. O 1 bilión rokov galaxie stratia možnosť tvoriť ďalšie hviezdy v dôsledku straty galaktických plynov. To znamená, že ďalšie hviezdy už nebudú vznikať a o 11 biliónov rokov vyhasnú všetky hviezdy vo vesmíre.

Ostanú len čierne diery a neutrónové hviezdy. Samotný vesmír podľa vedcov bude vo svojich posledných fázach extrémne chladný, hovorí sa doslova o „kozmickej dobe ľadovej“, v ktorej nebude existovať žiadne slnečné svetlo. To bude pre existujúce civilizácie, (ak teda nejaké vôbec budú) závislé od slnečnej energie, znamenať rozsudok smrti.

Koniec vesmíru?

V prípade vesmíru ale existujú dve možnosti: buď je vesmír večný a sám osebe nezanikne, alebo (čo je pravdepodobnejšie) sa jeho zásoba energie vyčerpá a rozptýli. Nastane doba chladu a temna, nebudú existovať planéty ani hviezdy, len čierne diery. Čas a pohyb stratia zmysel, ale je možné, že nejaké formy života predsa len vzniknú.

Budú ale tak radikálne odlišné, že v si ich v tomto momente nedokážeme ani predstaviť. Ich život bude omnoho pomalší, a tým myslíme OMNOHO pomalší. Vedci uvádzajú, že napríklad pohyb jednej myšlienky by pre tieto hypotetické životné formy znamenal bilión rokov. To už sa ale naozaj pohybujeme vo sférach, ktoré sú pre bežného človeka ďaleko za hranicou uchopiteľnosti.

Napokon ale zaniknú aj ostávajúce čierne diery a vesmír bude zívať prázdnotou. Táto časť jeho histórie sa nazýva aj Temná éra. Nebudú existovať ani atómy. Podľa viacerých astrofyzikov dôjde napokon o mnohé trilióny rokov k novému Veľkému tresku. Môže tak vzniknúť úplne nový vesmír alebo vesmír úplne identický, ako je teraz.

Iní zase hovoria, že vesmír sa bude rozpínať prakticky donekonečna. Ďalšie hypotézy zas nadhadzujú možnosť, že náš vesmír je len malou časťou v obrovskom množstve rôznych vesmírov. Pokiaľ by to tak bolo, iste by bolo možné sa do týchto vesmírov dostať. Práve to by nakoniec mohla byť možnosť, ako by sa život mohol zachrániť.

Príspevok Pusto a prázdno. Ako bude podľa vedcov vyzerať vzdialená budúcnosť Zeme a vesmíru? je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Na dĺžke dožitia sa ale podieľa mnoho faktorov. Jednak sú to vrodené predispozície a choroby a potom externé faktory. Napríklad to, do akého prostredia sa človek narodí (či do bohatej krajiny, alebo chudobnej), počítať treba aj s nečakanými ohrozeniami v podobe pandémií či smrteľných chorôb.

Postupujeme dopredu

Treba ale hneď dodať, že zdravotníctvo ide dopredu veľmi rýchlo. Choroba, ktorá bola ešte pred 30 rokmi rozsudkom smrti, sa dnes dá veľmi dobre liečiť. Máme k dispozícii stále lepšie lieky, antibiotiká, vakcíny a celkovú zdravotnú starostlivosť. Môžeme to vidieť aj dnes, keď sa svet trápi s pandémiou koronavírusu. Z Veľkej Británie prichádzajú už prvé správy o potenciálne úspešnej vakcíne. Ešte pred niekoľkými dekádami by takáto rýchlosť bola nepredstaviteľná.

Vek dožitia sa bude zvyšovať

Štúdie teda hovoria jasnou rečou a zobrazujú stúpajúci trend. Ľudia sa skrátka dožívajú stále viac a viac rokov. Momentálne je priemer dožitia 72,2 roka. Odborníci ale predpokladajú, že toto číslo sa bude zvyšovať. Mnohí z nich hovoria, že spolu s vedeckým pokrokom a rozvojom spoločnosti nebude vôbec výnimočné, ak sa človek dožije 100 rokov. Je to, samozrejme, len odhad. Bude veľa záležať aj od toho, či sa ľuďom podarí zvládnuť náročné úlohy na čele s klimatickou zmenou, a od toho, aký svet tu napokon zanecháme.

Pokiaľ by sa nám túto a iné skúšky podarilo zvládnuť a svet a veda by sa ďalej prudko rozvíjali, môžeme očakávať aj výrazné predlžovanie ľudského života. Už dokonca dnes nájdeme vyjadrenia vedcov o tom, že ľudia narodení po roku 1970 sa pokojne môžu dožiť až 120 rokov!

V budúcnosti by sme totiž okrem iného mali mať k dispozícii oveľa lepšie formy diagnostiky jednotlivých chorôb. Veľkú rolu pri ich hľadaní zohrá (vlastne už aj zohráva) umelá inteligencia. Pozoruhodné veci sa očakávajú aj v chirurgii, napríklad je možné, že sa budú vytvárať orgány na transplantáciu pomocou 3D tlačiarní.

Je tiež možné predpokladať (aj vďaka súčasnej celosvetovej pandémii), že v budúcnosti pôjde veľa peňazí na rozvoj a urýchlenie výroby vakcín. Možno sa tak konečne dočkáme nových látok, ktoré by nám výrazne pomohli v boji s rakovinou a inými závažnými chorobami.

Nesmrteľnosť? Vraj len otázka času

Niektorí optimisti dokonca hovoria, že s rozvojom technológií a vedy by sme sa mohli dožívať aj oveľa viac ako 120 rokov. A to naozaj oveľa, oveľa viac. Pomocou implantátov či modifikácie génov by sme mohli zvíťaziť nielen nad drvivou väčšinou či všetkými chorobami, ale aj nad samotnou smrťou. Niektoré vízie dokonca líčia človeka budúcnosti ako kombináciu človeka a stroja. Nie je to už ale príliš veľké sci-fi? Nemusí to tak byť.

Vo vedeckých kruhoch totiž existuje prúd nazývaný transhumanizmus, ktorého zástancovia hovoria, že ľudský život a intelekt by sa mohol a mal pomocou umelej inteligencie a moderných technológií veľmi výrazne vylepšiť. Potenciál je podľa vedcov nekonečný, dokonca sa otvorene hovorí o tom, že človek by mohol dosiahnuť nesmrteľnosť. Futurológ Ray Kurzweil sa vyjadril, že je podľa neho už len otázkou času, „kedy predbehneme vlastnú smrť“.

Kurzweil tvrdí, že okolo roku 2099 sa pojem „dĺžka života“ stane nepodstatný, pretože ľudia budú žiť večne. Do všetkého vyššie napísaného, pravdaže, výrazným spôsobom zasahuje a bude zasahovať evolúcia človeka. Podľa vedcov napríklad budeme mať v budúcnosti väčšie oči a objemnejšiu mozgovú časť lebky.

Umelá inteligencia a virtuálna realita bude dominovať každodennému životu a je možné, že ľudia budú vo virtuálnych svetoch tráviť viac času než v skutočnosti. To sa, napokon, už istým spôsobom deje. Stačí sa pozrieť na to, koľko ľudí sa stáva závislými od sociálnych sietí a umelého sveta, ktorý vytvárajú.

Len sci-fi?

Možno sa ti všetko vyššie napísané predsa len zdá ako niečo, čo je príliš pritiahnuté za vlasy. Faktom ale je, že rozvoj vedy a technológií sa hýbe dopredu raketovou rýchlosťou, takže je naozaj ťažké odhadnúť, čo nás v budúcnosti ešte čaká. Ktovie, možno tvrdenia o tom, že človek by bez väčších problémov mohol prekonať hranicu 100 rokov, nie sú len planými rečami.

Treba ale dodať, že vedci sa už niekoľkokrát vo svojich prognózach pomýlili, pretože očakávali, že technologický pokrok bude predsa len rýchlejší. Uvidíme teda, ako na tom v budúcnosti budeme a či sa niečo z týchto fantastických predpovedí naozaj splní.

Príspevok Akého veku sa budeme dožívať v budúcnosti? Vedci prinášajú možnú odpoveď je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

V skutočnosti však môže existenciálne riziko pre ľudstvo vyplývať aj z vojenských konfliktov, pandémie neznámeho vírusu či použitia biologických zbraní. Podľa odborníkov je však jedným z najväčších potenciálnych rizík aj vzostup umelej inteligencie.

Celková pravdepodobnosť, že ľudstvo do roku 2100 vyhynie (akýmkoľvek spôsobom), je podľa vedcov 19 %. Z toho 5 % predstavuje práve super-inteligentná umelá inteligencia. Ide o najvyššie percento zo všetkých možných rizík (spolu so zbraňami na báze molekulárnych nanotechnológií, ktoré tiež predstavujú 5 % riziko).

Dobrý sluha, zlý pán

V prípade umelej inteligencie by sa zrejme dala použiť známa veta: „Dobrý sluha, ale zlý pán.“ Je bez najmenších pochýb, že umelá inteligencia nám už teraz v mnohom uľahčuje život a v budúcnosti to nebude inak. Odhaduje sa, že ľudia na mnohých pracovných odvetviach budú proste nahradení strojmi.

Futurológovia, teda ľudia, ktorí sa pokúšajú odhadovať a analyzovať, ako asi bude vyzerať svet budúcnosti, tvrdia, že umelá inteligencia bude zasahovať takmer do každého aspektu nášho života. Vďaka nej sa budeme presúvať v autách bez šoférov, prípadne v lietadlách bez pilotov.

Veľké využitie už dnes umelá inteligencia nachádza v zdravotníctve a v budúcnosti bude jej využitie ešte väčšie. Už teraz dokážu niektoré počítače zachytiť rakovinou napadnuté bunky, ktoré ľudskí lekári nedokázali.

https://www.instagram.com/p/B7FnQNAg9Mm/

Môže sa tak čo najrýchlejšie podchytiť ochorenie a odvrátiť smrť pacienta. A to je len niekoľko príkladov. Skrátka a dobre, umelá inteligencia prinesie benefity, ktoré ľudský život výrazne obohatia a zlepšia. Každý objav však má aj svoju potenciálne tienistú stránku.

Experti totiž upozorňujú, že pri vývoji umelej inteligencie sa musí postupovať opatrne a musí sa vykonávať tak, aby sa nevymkol ľudskej kontrole.

Čo to vlastne znamená? Problém by podľa odborníkov mohol nastať, ak by umelá inteligencia dosiahla taký stupeň, že by si uvedomila samú seba. Inými slovami: Počítač by získal vedomie a dokázal by premýšľať samostatne a sám aj vytvárať veci a vyhodnocovať problémy, a to bez toho, aby ho človek musel ovládať.

Potenciálne nebezpečenstvo

Práve tento stupeň je podľa vedcov a futurológov potenciálne nebezpečný. Pokiaľ totiž umelá inteligencia prevýši človeka a nebude od neho závislá, môže skutočne nastať koniec ľudstva tak, ako ho poznáme.

Vedci v tejto súvislosti hovoria o tzv. technologickej singularite. V podstate tým tvrdia, že od tohto bodu nie je možné hodnoverne predpovedať, aké následky umelá inteligencia prinesie.

Je totiž dosť dobre možné, že umelá inteligencia si vypočíta, že ľudia sú pre ňu neprijateľný a slabší druh a rozhodne sa ich vyhubiť. Pokiaľ ti to príde absurdné a skôr ako z ríše sci-fi, mal by si vedieť, že varovný prst dvíhali aj také kapacity ako fyzik Stephen Hawking.

„Vývoj komplexnej umelej inteligencie môže znamenať koniec ľudskej rasy,“ zdôraznil Hawking. „Keď ľudia vyvinú umelú inteligenciu, okamžite sa začne sama meniť a sama vyvíjať. Ľudia, ktorí sú obmedzení pomalým biologickým vývojom, by s ňou nemohli súperiť a boli by nahradení.“

Nájdeme však aj zástupcov opačného názoru, ktorí tvrdia, že aj vývoj super-inteligentnej umelej inteligencie by mal pre ľudstvo skôr pozitívne dopady. Tento koncept sa zvykne označovať aj ako Friendly AI, teda Priateľská umelá inteligencia.

Vzdialená budúcnosť?

Niekto by si mohol myslieť, že všetko vyššie napísané je otázka až ďalekej budúcnosti. Nemusí to byť celkom tak. Napríklad futurista Ray Kurzweil, ktorý už v minulosti mnohokrát správne odhadol vývoj technologického pokroku, uvádza, že podľa neho už v roku 2029 dosiahnu osobné počítače rovnakú silu ako ľudský mozog.

V rokoch 2040 či 2045 zároveň podľa Kurzweila prejde prvý počítač takzvaným Turingovým testom, ktorý je zostrojený na to, aby rozpoznal, či má v sebe počítač inteligenciu porovnateľnú s človekom (alebo takú, ktorou ho dokonca presahuje).

Ak k tomu dôjde, nastane vyššie spomínaná technologická singularita, keď budú technologické zmeny nezvratné a nebude možné určiť, aký dopad budú mať na ľudstvo. Môže to byť začiatok nového, ohromne pozitívneho obdobia, ale aj obdobia, keď ľudstvo v dôsledku extrémne rozvinutých počítačov zanikne.

Na druhej strane, máme tu aj viacero vedcov, ktorí predikcie Raya Kurzweila kritizujú a tvrdia, že koncept technologickej singularity buď nikdy nenastane alebo nastane až o stáročia neskôr.

Vedec a filozof Jaron Lanier sa napríklad vyjadril nasledovne: „Nemyslím si, že technológia dokáže vytvárať samú seba. Nie je to autonómny proces.“ Dodáva, že podľa neho bude umelá inteligencia vždy závislá od človeka, resp. že nikdy neprekoná inteligenciu človeka.

Nech už ale bude budúcnosť vyzerať akokoľvek, je isté, že umelá inteligencia bude v životoch ľudí hrať veľkú rolu. Zrejme prinesie benefity, o ktorých sa nám doteraz ani nesnívalo. Napriek tomu iste nezaškodí opatrnosť pri jej vývoji. Budeme si musieť počkať na to, či sa niektoré vedecké predpovede naplnia ešte za našich životov.

Príspevok Môže raz ľudstvo zahubiť vyvinutá umelá inteligencia? Podľa vedcov toto riziko existuje je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Na prelome roku 1900 stvárnil vo Francúzsku umelec Jean-Marc Côté svoje predstavy, ako bude vyzerať rok 2000. Vytvoril pohľadnice so svojimi futuristickými maľbami, ktoré boli umiestnené v krabičkách s cigaretami. Takýchto kartičiek vytvoril 87 a dlho neboli publikované, až v roku 1986 ich Isaac Asimov publikoval vo svojej knihe.

Pozri sa, aké boli predstavy o tom, že bude náš svet vyzerať v roku 2000 a čo všetko z nich sa naozaj vyplnilo.

Barberi, ktorí budú strihať pomocou tlačidiel. Takáto zmena nenastala, barberi ešte stále pracujú rukami.

Dámy by mali na všetko stroje. Okrem upratovania až po líčenie sa. Ani toto sa zatiaľ nestalo skutočnosťou.

Lietajúci hasiči? Zatiaľ sa na Slovensku ešte neobjavili, no majú vrtuľníky, rebríky a žeriavy.

Učitelia by v školách už viac neučili, iba by doslova „tlačili“ učivo študentom do hláv

Lietajúci poštár. V lietaní sme ešte tak veľmi nepokročili, ako predpokladali v minulosti.

Preteky na nadrozmerných morských koníkoch. V minulosti sa nepredpokladalo, že budeme mať tak veľmi zničené oceány.

Gazdinka, ktorej stačí jedným pohybom za páčku pozametať a poumývať podlahu. Ak zoberieme do úvahy, že existujú automatické vysávače, tak neboli ďaleko od pravdy.

Predstava leteckej polície

Urýchľovanie rastu sliepočiek. Stačilo by hodiť vajíčko do zázračného stroja a vyšli by odtiaľ veľké kuriatka.

Pojazdný domček. Zatiaľ máme iba karavany.

Preteky v oceáne. Teraz sa pretekáme v tom, kto ho viac znečistí.

Letecká stanica. Niektoré mestá ešte nemajú ani metro, takže takáto letecká preprava v meste je ešte veľmi vzdialená budúcnosť.

Predstava, ktorá sa naplnila. Videohovory, ako o nich snívali pred sto rokmi.

Farmári síce nesedia za panelom s gombíkmi, no rozhodne je žatva jednoduchšia ako kedysi

Špecializované hliadky vo vrtuľníkoch tiež neboli natoľko vzdialené od reality. V roku 2000 vyzerali tie vrtuľníky oveľa lepšie ako na obrázku.

Zdroj: publicdomainreview

Príspevok Takto si v minulosti ľudia predstavovali budúcnosť. Čo sa splnilo? je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Viac ilustrácií o dnešných problémoch nájdeš v našej galérii! 🙂

[siu-gallery]

Titulná fotka: dran_art / instagram.com

Príspevok Umelec svojimi kresbami upozorňuje na dnešné problémy, o ktorých neradi rozprávame je zobrazený ako prvý na EMEFKA.