1. Žena sa bude hádať iba s niekým, na kom jej skutočne záleží. Menej kontroverzie znamená menší záujem.

2. Ľudia, ktorí dávajú najviac rád, majú najviac problémov.

3. Ak ti niekto klame, pri rozprávaní sa pozrie vpravo hore. Štartuje časť mozgu tvoriacu fantáziu. Pohľad vľavo hore značí, že si spomína a pravdepodobne hovorí pravdu.

4. Aby si prestal plakať, prestaň žmurkať a uvoľni čeľusť.

5. Podľa efektu mena a písmena je pravdepodobnejšie, že ľudí zaujme niekto, kto má rovnaké iniciály. Boriske Vystískalovej skôr padne do oka Branko Výbošťok.

6. Svoju myseľ môžeš oklamať. Aby si myslela, že si šťastný, vlož si ceruzku medzi zuby. Automaticky zapojíš rovnaké svaly ako pri smiechu. Mozgu sa občas nechce premýšľať, či ide o fake alebo real úsmev.

7. Ľudia uprednostňujú modré zubné kefky pred červenými.

8. Zakaždým, keď kýchneš, na sekundu zomrieš.

Odporúčame prečítať:

Keď je pomsta ešte sladšia než sladká. Títo ľudia zrealizovali dokonalú odplatu

• Kuriozity
• Zábava

9. Prebudenie na nesprávnej strane postele ovplyvňuje tvoje šťastie. Tí, ktorí spia na ľavej strane, sú šťastnejší ako tí, ktorí spia na pravej strane postele.

10. Väčšina ľudí píše rýchlejšie, keď je to niekomu, koho majú naozaj radi.

11. 95 % ľudí, ktorým niekto povie, že sa s nimi musí rozprávať, si v hlave prehrá všetko zlé, čo v poslednej dobe urobili.

12. Ľudia, ktorí sa ľahko červenajú, sú skvelí milenci.

Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane

Príspevok Ako „vypnúť“ ukecaného človeka? 25 záživných faktov z psychológie, ktoré musíš vedieť je zobrazený ako prvý na Emefka.sk.

Tie si, samozrejme, vyžadujú dohľad odborníkov a lekárov. Faktom ale je, že taký bežný strach či obavy môžu mať na človeka aj pozitívny dopad. Možno si práve neveriacky pokrútil hlavou. Aký pozitívny dopad by už mohlo mať zdesenie a mrazenie? Na to sa trochu bližšie pozrieme nižšie.

1. Nabíja energiou a odhodlanosťou

Hoci sa nám to nemusí páčiť, strach je potrebná emócia, ktorá človeku prináša veľa dobrého. Pocit strachu uvoľňuje adrenalín, ale aj serotonín. To znamená, že sa človek môže cítiť nabitý energiou a byť odhodlaný prekonávať prekážky. Strach tak zvyšuje našu motiváciu niečo s daným problémom robiť, aby sme sa vyhli nežiadúcim následkom. Vďaka strachu máme jasnú myseľ, dobre sa sústredíme a náš mozog lepšie pracuje.

2. Spaľuje kalórie

Zároveň je známe, že strach pomáha rýchlejšie spaľovať kalórie. Zvyšuje sa pulz, telom prúdi adrenalín a práca metabolizmu sa zrýchľuje. Počas tohto procesu sa spaľujú cukry a tuky. Zaujímavé je, že podľa psychológov z univerzity vo Westminsteri môžeš pri sledovaní naozaj strašidelných hororov spáliť až 113 kalórií!

3. Dostane ťa do bezpečia

Nesmieme tiež vynechať ďalší dôležitý faktor. Strach je prirodzenou reakciou na neznámu a potenciálne nebezpečnú situáciu. To znamená, že nám môže zachrániť život. Ak sa ocitneme v podobnej situácii, máme tendenciu konať rýchlejšie a tým pádom sa aj skôr dostať do bezpečia. A to práve vďaka pocitu strachu, ktorý prinúti náš mozog pracovať na plné obrátky a hľadať čo najrýchlejšie riešenie.

4. Mení škodlivý životný štýl

Strach môže tiež zmeniť naše správanie v dlhodobejšom horizonte. Napríklad, ak si od lekára vypočujeme, že nám kvôli našim zlým stravovacím návykom či nedostatku pohybu hrozia zdravotné komplikácie. Ich predstava môže byť pre ľudí síce desivá, ale zároveň ich často prinúti k zmene v životnom štýle, aby sa im dokázali vyhnúť.

5. Strach zbližuje

Okrem toho má strach schopnosť zbližovať ľudí. Keď sa dvaja takmer neznámi ľudia ocitnú v situácii, ktorá je pre nich oboch desivá, majú tendenciu sa rýchlo zblížiť. Je to spôsobené našou evolúciou. Zostal v nás totiž ešte praveký inštinkt, že nebezpečenstvo sa najlepšie prekonáva v skupine.

6. Pozitívne vplýva na imunitný systém

Mierna dávka strachu môže mať aj pozitívny vplyv na ľudský imunitný systém. Vyplýva to z výsledkov výskumu, ktorý vykonali odborníci vo Veľkej Británii. Zistilo sa, že ľudia, ktorí si pozreli nejaký horor (a teda sa vystavili nejakým tým zimomriavkam), mali zvýšenú aktivitu bielych krviniek. Práve tie majú za úlohu bojovať s rôznymi chorobami. Príliš veľká porcia strachu, ktorá telo ochromuje, ale má podľa vedcov na imunitu opačný účinok a skôr ju oslabuje.

Príspevok Strach nemusí byť len negatívnym javom. 6 prípadov, keď nášmu zdraviu pomáha je zobrazený ako prvý na Emefka.sk.

Pokiaľ to tak je, iste ťa bude zaujímať, že tento druh humoru hovorí vcelku pozoruhodné veci o tvojej inteligencii. Ako píše aj portál Novinky, štúdia z časopisu Journal of Applied Psychology ukazuje, že sarkastickí ľudia majú obyčajne vysokú inteligenciu. Okrem toho sú vraj aj mimoriadne kreatívni.

Vedecký výskum

Za výskumom stáli vedci z univerzít Bar Ilan University a Technion-Israel Institute of Technology. Tí sa zameriavali na analýzy toho, aké účinky má hnev a sarkazmus na ľudský mozog. Účastníkov experimentu rozdelili do rôznych skupín a nechali ich vypočuť si zvukové záznamy ľudí, ktorí svoje pocity vyjadrovali nahnevane alebo sarkasticky.

Účastníci, ktorí načúvali nahnevaným ľuďom, lepšie riešili analytické úlohy, ale nemali dostatok kreativity. Tí, čo počúvali sarkastické záznamy, ale vykazovali oveľa vyššiu mieru kreativity a všeobecnej inteligencie.

Sarkazmus značí sofistikované myslenie

Aby bol človek sarkastický a aby tento humor chápal, musí podľa vedcov vynaložiť oveľa viac kognitívneho úsilia a komplexného myslenia. Sarkazmus a irónia je totiž sofistikovanejšia než napríklad prostý hnev. Nepracuje s doslovnými významami, človeka tak vyzýva k interpretácii jemných slovných rozdielov rečníka.

Podľa odborníčky na vzťahy Cassandry Rose je v prípade sarkazmu potrebné prekonať rozpor medzi doslovným a skutočným významom výrazov. „Ide o proces, ktorý sa aktivuje abstrakciou, a práve tá podporuje kreatívne myslenie,“ dodala. Byť sarkastickým sa teda oplatí!

Príspevok Máš zmysel pre sarkazmus a iróniu? Podľa vedcov patríš ku kreatívnym a inteligentným ľuďom je zobrazený ako prvý na Emefka.sk.

Čo si budeme hovoriť, asi každý z nás má vo svojej minulosti okamihy, za ktoré sa dodnes hanbí. Možno sme sa v určitom momente zachovali trápne, prehodili nejakú nevhodnú hlášku či sa proste správali ako idioti. Prípadne môže ísť o veci, kvôli ktorým sme sa stali terčom posmechu.

Niektorí ľudia tieto myšlienky dokážu vytesniť, ale iným sa tieto momenty vracajú v myšlienkach znovu a znovu. A to často aj celé roky od toho osudného trápneho okamihu. Neustále sa v myšlienkach k tomu momentu (či momentom) vraciame a ešte aj po celých tých rokoch pociťujeme hanbu.

Každý z nás sa za niečo hanbí

Možno sa ti na prvý pohľad zdá, že je zbytočne zožierať sa nad minulosťou, ale faktom je, že ľudia si často nemôžu pomôcť a tieto myšlienky nedokážu ovládať. Navyše sa zvyknú objavovať úplne nečakane. Mnohým ľuďom sa tieto myšlienky vracajú napríklad, keď si ľahnú k spánku. Kvôli nim následne nedokážu zaspať, dookola si v hlave tieto trápne scény „prehrávajú“ a premýšľajú, akým spôsobom sa vtedy mali zachovať.

Tendenciu k podobným pocitom majú hlavne ľudia, ktorí sú vo všeobecnosti citlivejší. Psychoterapeutka Floss Knight sa s podobnými ľuďmi stretáva veľmi často. Poznamenala k tomu, že pocity hanby sú síce nepríjemné, ale v živote človeka nevyhnutné.

„Hanba je skutočné väzenie, nie je to kamarát,“ povedala. „A my sa môžeme občas zafixovať na určité veci a potom sa cítime veľmi izolovaní a trestáme sa.“ Dodala tiež, že je dôležité si uvedomiť, že to, že sa cítime ako najväčší trapáci pod slnkom, nemusí byť nutne názor aj ostatných ľudí. „Ľudia sú vo všeobecnosti dosť empatickí. A všetci máme v minulosti nejakú podobnú vec, každý z nás urobil niečo, za čo sa šialene hanbí,“ zdôraznila Knight.

Ako sa s týmito myšlienkami popasovať?

Podľa nej ale existuje cesta, ako sa týmto myšlienkam nepoddávať. Upozorňuje, že najlepším liekom je možnosť vyrozprávať sa niekomu blízkemu. „V ten moment, keď budete schopní o tom trápnom momente hovoriť, získate nad tou spomienkou moc,“ uviedla Knight. „Pokiaľ ale trpíte naozaj silnými pocitmi hanby za veci z minulosti, tak navštívte terapeuta, ktorý vám môže tieto veci pomôcť vyriešiť.“

Spolu s odborníkom môžeš daný moment, za ktorý sa hanbíš, rozobrať, analyzovať a nazrieť naň z inej perspektívy. Podľa psychologičky Şirin Atçeken sa treba zamerať na pozitívne impulzy, ktoré nám tieto momenty prinášajú. Mali by sme sa z nich totiž poučiť a zlepšiť svoju komunikáciu, schopnosť empaticky sa vcítiť do druhých či rozhodovanie.

„Je dôležité zamerať sa na to pozitívne,“ povedala Atçeken. „Ľudia, ktorí sa starajú o to, čo si o nich myslia druhí, či tí, ktorí sa často hanbia, sú obyčajne dôveryhodnejší a úprimnejší. Tiež bývajú úprimnejší a autentickejší. Takže nabudúce, keď sa budete cítiť trápne, skúste sa zamerať na to, čo to o vás hovorí ako o človeku.“

No a podľa psychologičky Tary Quinn-Cirillo by sme sa tieto myšlienky rozhodne nemali snažiť potláčať a bojovať s nimi. Tiež nie je príliš šťastné vyhýbať sa situáciám, ktoré nás niekedy v minulosti strápnili. Quinn-Cirillo skôr radí, aby sme tieto pocity prijali za svoje, vzali si z nich ponaučenie a tomu následne prispôsobili naše ďalšie správanie.

Príspevok Vracajú sa ti otravné spomienky na trapasy z minulosti? Psychológovia radia, ako s nimi zatočiť je zobrazený ako prvý na Emefka.sk.

Tie si, samozrejme, vyžadujú dohľad odborníkov a lekárov. Faktom ale je, že taký bežný strach či obavy môžu mať na človeka aj pozitívny dopad. Možno si práve neveriacky pokrútil hlavou. Aký pozitívny dopad by už mohlo mať zdesenie a mrazenie? Na to sa trochu bližšie pozrieme nižšie.

1. Nabíja energiou a odhodlanosťou

Hoci sa nám to nemusí páčiť, strach je potrebná emócia, ktorá človeku prináša veľa dobrého. Pocit strachu uvoľňuje adrenalín, ale aj serotonín. To znamená, že sa človek môže cítiť nabitý energiou a byť odhodlaný prekonávať prekážky. Strach tak zvyšuje našu motiváciu niečo s daným problémom robiť, aby sme sa vyhli nežiadúcim následkom. Vďaka strachu máme jasnú myseľ, dobre sa sústredíme a náš mozog lepšie pracuje.

2. Spaľuje kalórie

Zároveň je známe, že strach pomáha rýchlejšie spaľovať kalórie. Zvyšuje sa pulz, telom prúdi adrenalín a práca metabolizmu sa zrýchľuje. Počas tohto procesu sa spaľujú cukry a tuky. Zaujímavé je, že podľa psychológov z univerzity vo Westminsteri môžeš pri sledovaní naozaj strašidelných hororov spáliť až 113 kalórií!

3. Dostane ťa do bezpečia

Nesmieme tiež vynechať ďalší dôležitý faktor. Strach je prirodzenou reakciou na neznámu a potenciálne nebezpečnú situáciu. To znamená, že nám môže zachrániť život. Ak sa ocitneme v podobnej situácii, máme tendenciu konať rýchlejšie a tým pádom sa aj skôr dostať do bezpečia. A to práve vďaka pocitu strachu, ktorý prinúti náš mozog pracovať na plné obrátky a hľadať čo najrýchlejšie riešenie.

4. Mení škodlivý životný štýl

Strach môže tiež zmeniť naše správanie v dlhodobejšom horizonte. Napríklad, ak si od lekára vypočujeme, že nám kvôli našim zlým stravovacím návykom či nedostatku pohybu hrozia zdravotné komplikácie. Ich predstava môže byť pre ľudí síce desivá, ale zároveň ich často prinúti k zmene v životnom štýle, aby sa im dokázali vyhnúť.

5. Strach zbližuje

Okrem toho má strach schopnosť zbližovať ľudí. Keď sa dvaja takmer neznámi ľudia ocitnú v situácii, ktorá je pre nich oboch desivá, majú tendenciu sa rýchlo zblížiť. Je to spôsobené našou evolúciou. Zostal v nás totiž ešte praveký inštinkt, že nebezpečenstvo sa najlepšie prekonáva v skupine.

6. Pozitívne vplýva na imunitný systém

Mierna dávka strachu môže mať aj pozitívny vplyv na ľudský imunitný systém. Vyplýva to z výsledkov výskumu, ktorý vykonali odborníci vo Veľkej Británii. Zistilo sa, že ľudia, ktorí si pozreli nejaký horor (a teda sa vystavili nejakým tým zimomriavkam), mali zvýšenú aktivitu bielych krviniek. Práve tie majú za úlohu bojovať s rôznymi chorobami. Príliš veľká porcia strachu, ktorá telo ochromuje, ale má podľa vedcov na imunitu opačný účinok a skôr ju oslabuje.

Príspevok Strach nemusí byť len negatívnym javom. 6 prípadov, keď nášmu zdraviu môže pomôcť je zobrazený ako prvý na Emefka.sk.

Úzkosť či nervozita, ale aj perfekcionizmus

Ak je hryzenie nechtov časté a príliš extrémne, môže ísť o symptóm obsedantno-kompulzívnej poruchy (OCD). Človek s touto poruchou má jednak vtieravé nepríjemné predstavy, ktoré nevie ovládať (obsesia), a zároveň má nutkavé vykonávanie určitých úkonov znovu a znovu, pričom sa im nedokáže ubrániť (kompulzia). A medzi takéto úkony často patrí aj obhrýzanie nechtov.

Podľa odborníkov sa ale tento zlozvyk objavuje aj pri iných úzkostných poruchách, prípadne u ľudí, ktorí sú celkovo nervóznejší a vystresovaní. Psychológovia sa ale zhodnú, že obhrýzanie nechtov môže byť aj znakom perfekcionizmu. Ľudia s týmto zlozvykom si toho zvyčajne nakladajú na plecia až príliš veľa a chcú mať pod kontrolou každý detail.

Netrpezlivosť, nadpriemerná inteligencia

Odborníci tiež usudzujú, že obhrýzači nechtov sú vo všeobecnosti viac netrpezlivejší a nedokážu obsedieť. Týmto spôsobom sa teda zamestnávajú, aj keď práve nemajú nič na práci.

Zároveň môže obhrýzanie nechtov svedčiť aj o nadpriemernej inteligencii. Podľa štúdií ide často o ľudí, ktorí sú mimoriadne sústredení a orientovaní na výsledky. Jedným zo znakov urputného premýšľania a koncentrácie je v ich prípade byť aj obhrýzanie nechtov.

Na druhej strane ale tento zlozvyk môže signalizovať aj výraznú osobnú nepohodu či depresívne nálady. V takomto prípade sa obhrýzaním nechtov ľudia čiastočne zbavujú stresu a napätia. Často pritom ide o ľudí, ktorí sú inteligentní, ale zároveň nesmierne sebakritickí a dávajú si nerealistické ciele. Ak ich následne nesplnia, pociťujú silné pocity hanby a frustrácie.

Príspevok Obhrýzaš si nechty? Podľa psychológov to môže veľa povedať o tvojej osobnosti je zobrazený ako prvý na Emefka.sk.

Nižšie nájdeš 10 príkladov toxických pozitívnych viet, ktorým by si sa mal čo najviac vyhýbať.

1. „Keď som to zvládol ja, zvládneš to aj ty!“

Možno áno, ale možno nie. Vzhľadom na to, že každý človek je iný a každý má iné limity a schopnosti, rozhodne ničomu nepomáha, ak sa niekto snaží kamaráta povzbudiť podobnou hláškou. Je síce pochopiteľné, že ľudia nazerajú na cudzie problémy primárne cez vlastnú skúsenosť, ale v tomto prípade je skôr lepšie zapojiť empatiu a skúsiť sa vžiť do kože toho druhého.

2. „Nebuď negatívny/a!“

Podobná „rada“ je skutočne absurdná. Emócie a pocity nie sú záležitosťou voľby, je to reakcia našej psychiky na rôzne faktory a udalosti. Prikázať si, aby človek nebol negatívny, je kardinálna hlúposť, ktorá navyše (ako inak) nefunguje. To je podobné, ako keby niekto poradil človeku, čo celý deň nejedol, aby nebol hladný.

3. „Všetko sa napokon na dobré obráti.“

Táto rada môže byť mienená dobre, ale vo výsledku danému človeku vôbec ničím nepomáha. Áno, je pravdou, že čas hojí rany najlepšie. Človek, ktorý je v depresii či prechádza ťažkým obdobím, však toto nechce a nepotrebuje počuť. Potrebuje riešiť svoje problémy tu a teraz a nie čakať, kým sa to v budúcnosti zlepší.

4. „Mysli pozitívne a bude sa ti dariť.“

Toto je taký variant obľúbenej rady: „Na čo myslíš, to priťahuješ“. Pokiaľ tomu niekto verí, v poriadku, je to jeho voľba. Ale faktom je, že v realite to takto nefunguje. Iste, asi je lepšie myslieť pozitívne, ale človek to skrátka nedokáže vždy. Nie sme stroje, ktoré sú naprogramované tak, aby mali stále dobrú náladu. Zlá nálada, hnev či smútok sú tiež potrebné emócie. V takej chvíli by sme mali danému človeku skôr vyjadriť podporu a uistiť ho, že sa nám môže kedykoľvek zveriť.

5. „Vždy sa dívaj na život z tej lepšej strany.“

Nie, v niektorých situáciách sa naozaj nedá vidieť svetlú stránku veci. Keď sa človek trápi, je táto veta naozaj to posledné, čo chce počuť. Oveľa lepším variantom by mohlo byť niečo v štýle: „Viem, že je ťažké uvažovať pozitívne, ale spolu dokážeme aj túto zlú situáciu prekonať.“

6. „Proste sa cez to prenes!“

Toto je ďalší často používaný, ale úplne nefunkčný príkaz. Človeku sa ním nijako nepomáha, práve naopak. Len tak sa cez niečo preniesť sa nedá zo dňa na deň. V prípade náročných a traumatických udalostí ide často o dlhodobý proces, ktorý si jednoducho vyžaduje čas. Keď niekomu povieme, aby nad tým len mávol rukou, v skutočnosti mu len poškodíme a on sa bude cítiť horšie.

7. „Nikdy sa nevzdávaj!“

Toto je celkom populárna rada. Na prvý pohľad znie dobre a odhodlane. Proste sa nikdy, za žiadnych okolností nevzdať. Nemusí to ale byť vždy dobrým riešením. Ak je človek na pokraji so silami, nie je hanbou vzdať sa. Hlavne vtedy treba človeka uistiť, že sme tu preňho a má našu podporu.

8. „Viac sa usmievaj.“

Ak by niekto niečo podobné poradil napríklad človeku s ťažkou depresiou, stavy daného človeka tým môže len a len zhoršiť. Keď nemáme náladu na usmievanie, nemali by sme sa do toho nútiť a pretvarovať sa. Niekedy je navyše lepšie sa vyplakať a dať priechod emóciám.

9. „Buď šťastný/á!“

Táto „rada“ je skutočne neuveriteľne mimo. Ako sme napísali vyššie, šťastie či nešťastie nie je záležitosťou rozhodnutia. Človek ráno nevstane a nepovie si: „Dnes budem šťastný!“ Radosť si nikto z nás nemôže nadiktovať. Je skôr dobré dať kamarátom a blízkym najavo, že im pomôžeme a podporíme ich za každých okolností.

10. „Stávajú sa aj horšie veci.“

Touto vetou sa vlastne človeku dáva najavo, že jeho problémy sú banálne a hlúpe. Tým sa priamo útočí na jeho emocionálne prežívanie a vlastne sa mu podsúva, že je „drama queen“. Áno, isteže sa stávajú horšie veci. Vlastne vždy sa môže stať ešte niečo horšie. To ale nič nemení na fakte, že aj keď to nie je najhoršie, pre daného človeka je to stále dosť zlé. Takýmto hláškam by sme sa teda radšej mali vyhnúť a skôr by sme mali prejaviť pochopenie.

Ak ťa tento článok zaujal, jeho 1. časť nájdeš tu

Príspevok 10 zdanlivo neškodných viet, ktoré v skutočnosti robia viac škody než úžitku (2. časť) je zobrazený ako prvý na Emefka.sk.

Don’t Worry, Be Happy!

Mnohí z nás iste často od druhých počúvali (či počúvajú), že treba veci brať pozitívne, problémy si nepripúšťať a vôbec sa netrápiť. To síce na prvý pohľad znie dobre, ale je to absolútne nerealistické. Dávať podobné rady človeku, ktorý prechádza krízou a topí sa v problémoch či depresiách, je potom úplne kontraproduktívne.

Najhoršie ale je, keď si človek „dá úlohu“ byť pozitívny za každých okolností. Všetci ostatní sú predsa šťastní, tak ja nebudem vyčnievať, no nie? Problém je, že ak sa snažíš byť pozitívny nasilu, tak si tým len privodíš problémy.

Sociálne siete ako súčasť problému

Dosť veľkú rolu v tomto prípade hrajú aj sociálne siete, ktoré nám zobrazujú zdanlivo ideálne životy celebrít či influencerov. Treba mať ale na pamäti, že tento obraz je často klamlivý. Problémy a krízy daných celebrít totiž na sociálnych sieťach nevidíme. Kvôli tomu môžeme mať pocit, že ich životy sú skvelé, plné šťastia, pohody a lásky. Skrátka – dokonalosť.

Na človeka tak tieto podnety môžu silno vplývať a on chce byť stoj čo stoj pozitívny, hoci sa tak necíti. To znamená, že začne svoje skutočné pocity a emócie potláčať a za každých okolností sa bude snažiť byť nad vecou. To je ale cesta do slepej uličky. Negatívne emócie sú súčasťou života a nie je dobré ich nasilu potláčať a snažiť sa na ne nemyslieť. Oveľa dôležitejšie je ich prijať, pokúsiť sa s nimi vyrovnať a s pomocou druhých ich riešiť.

Potláčanie negatívnych emócií spôsobuje problémy

Problém je, že pokiaľ je človek až príliš fixovaný na spomínané sociálne siete, ktoré pretláčajú pozitívne videnie sveta, môže sa cítiť zahanbený, že tento „ideál“ nedokáže naplniť. Vzniká tak začarovaný kruh, keď sa človek obviňuje za to, že sa cíti zle. Faktom ale je, že to, že sa človek necíti dobre, má svoj dôvod, a je dôležitejšie pracovať na jeho odhalení, než sa ho snažiť potlačiť.

Celej situácii často príliš nepomáhajú ani naši blízki či priatelia. Už v minulých článkoch sme ti predstavili niekoľko zdanlivo povzbudivých viet, ktoré ale v skutočnosti celú situáciu len zhoršujú. Aj to je príznakom toxickej pozitivity.

V jej prípade nejde o prijatie negatívnych emócií a ich riešenie, ale o ich potláčanie a nútenú dobrú náladu. Tá sa ale nedá len tak nadiktovať. Preto je lepšie skôr človeku v problémoch či depresii pomôcť tým, že ho proste vypočujeme, prípadne mu ponúkneme nejaké skutočné riešenie.

Je ale smutnou pravdou, že dnešná spoločnosť sa negatívne emócie snaží potláčať. Zo všetkých kútov cítime tlak na to, aby sme sa viac usmievali, aby sme boli v pohode a neklesali na duchu. Ľudia obyčajne neradi vidia napríklad niekoho v zúfalstve plakať. Považujú to za slabošské. Rovnako ako poddávanie sa negatívnym emóciám.

To je ale na míle vzdialené od pravdy. Ako sme napísali, aj negatívne pocity majú v našich životoch svoje miesto a my nie sme roboti, ktorí majú vždy rovnakú náladu. Je preto úplne pochopiteľné, že sa niekedy cítime mizerne a na dne. Dôležité je sa za tieto pocity nehanbiť, priznať si, že „je v poriadku necítiť sa v poriadku“, a nenútiť sa do pozitívneho uvažovania za každú cenu.

Príspevok Toxická pozitivita robí v našich životoch veľa problémov. Čo to je a ako sa jej vyvarovať? je zobrazený ako prvý na Emefka.sk.

Už som to raz prežil!

Termín déjà vu prvýkrát použil francúzsky psychológ Émile Boirac v roku 1876 a neskôr sa tomuto fenoménu podrobnejšie venoval aj vo svojej knihe L’Avenir des sciences psychiques, ktorá vyšla v roku 1917. Človek, ktorý prežije déjà vu, má silný pocit, že daná udalosť sa už niekedy odohrala.

Sám ale nedokáže presne určiť, kedy sa mala stať. Aj vďaka tomu je déjà vu zahalené rúškom mystéria a tajomnosti. Podľa prieskumov je navyše déjà vu v populácii pomerne rozšíreným javom, uvádza sa, že ho aspoň raz v živote zažila väčšina ľudí (odhad sa pohybuje medzi 60 až 80 %).

Ezoterici a paranormálni nadšenci tento jav spájajú s nadprirodzenom a tvrdia, že déjà vu je prejavom veštectva a videnia do budúcnosti. Iní zase hovoria, že ide o varovnú predtuchu, ktorá je zlým znamením. Vedci, samozrejme, podobné „vysvetlenia“ odmietajú a argumentujú, že déjà vu sa dá objasniť oveľa racionálnejšie. Psychológovia ponúkli hneď niekoľko možných hypotéz.

Vysvetlenie

Podľa niektorých expertov by mohlo ísť o jemné oneskorenie medzi ľavou a pravou hemisférou mozgu. Ľavá a pravá hemisféra zaznamenávajú informácie nezávisle od seba, ale v rovnakom čase, takže vyvolávajú ilúziu jednoty. Keď však dôjde k menšiemu oneskoreniu v predaní, prijme dominantná hemisféra (obvykle je to tá ľavá) informáciu dvakrát, druhýkrát ale s určitým oneskorením. Následkom toho je silný pocit déjà vu.

V niektorých prípadoch sa déjà vu môže objavovať ako príznak epilepsie či neurologických porúch. Výskumníci sa spočiatku domnievali, že déjà vu môže mať súvis s istými psychickými ochoreniami, ako depresia, schizofrénia či úzkostná porucha. To je však dnešnou vedeckou obcou odmietané (hoci v prípade úzkostných stavov sa déjà vu môže objaviť). Pocit déjà vu sa zvykne viazať aj na sny.

Vedci tiež prišli s hypotézou, že k déjà vu dochádza vtedy, ak sa človek dostane na miesto, ktoré je síce cudzie, ale zároveň veľmi podobné inému miestu, ktoré v minulosti navštívil. V roku 2009 sa dokonca uskutočnil výskum, pri ktorom boli účastníkom ukázané fotografie miest, ktoré boli veľmi podobné tým, ktoré účastníci už navštívili. Mnohí z nich mali pocit déjà vu.

Vo výsledkoch danej štúdie navyše vedci uviedli, že pocit déjà vu je častejší v prípade ľudí, ktorí veľa cestujú, a ľudí, ktorí si pamätajú svoje sny. V ich prípade je déjà vu naviazané na konkrétne zážitky (pri cestovaní), prípadne na ich podvedomie (v prípade snov).

Podobné pocity

Možno ťa tiež prekvapí, že déjà vu nie je jediným takýmto zvláštnym pocitom. Existujú totiž aj rôzne iné spriaznené fenomény. V prvom rade je tu jamais vu (nikdy nevidené), čo je opak déjà vu. Označuje dobre známu situáciu, ktorú dotyčný človek nie je schopný rozpoznať (napríklad pri pohľade na vlastné auto má pocit, že ho nikdy nevidel).

Ďalším podobným termínom je presque vu (takmer videné). Ten je charakteristický silným pocitom, že človek už-už dosiahne nejaké významné „zjavenie“, ku ktorému ale nedôjde. Jednoducho sa to dá predstaviť napríklad v situácii, keď si nevieme spomenúť na meno nejakého známeho človeka, hoci veľmi dobre vieme, ako sa volá.

Ďalej poznáme aj výraz déjà rêvé (už snívané), teda pocit, že sa nám už snívalo niečo, čo práve prežívame. Déjà entendu (už počuté) označuje pocit, že sme niečo (napríklad pieseň) už kedysi počuli, hoci nevieme, kde a kedy.

Zažil som déjà vu. Čo to znamená?

Ak si teda niekedy zažil déjà vu, znamená to podľa odborníkov niekoľko vecí. V prvom rade to znamená, že si zrejme mladý človek. Podľa výskumov sa déjà vu neobjavuje u starších ľudí (resp. sa objavuje zriedkavejšie). Úplne najčastejšie ho zažívajú deti okolo 10 rokov (prípadne mladšie). Objavuje sa aj medzi mladými vo veku 18 až 25 rokov. Vo všeobecnosti ale platí, že čím je človek starší, tým menej déjà vu zažíva.

Hoci déjà vu môže byť symptómom vážnych porúch mozgu, väčšinou je to skôr znakom toho, že tvoj mozog pracuje správne. Zároveň tento pocit môžeš zažívať, ak si prepracovaný či v strese, prípadne ak pociťuješ úzkosť.

Déjà vu vo filmoch

Samotný fenomén déjà vu zaujímal nielen vedcov, ale aj umelcov. Stal sa námetom pre viaceré filmy (najmä tie, v ktorých sa cestuje v čase, alebo v takých, kde sa hrdina ocitne v časovej slučke). Za všetky môžeme spomenúť výborné sci-fi Déjà vu od Tonyho Scotta či sériu Matrix od súrodencov Wachowských, kde déjà vu znamená poruchu v Matrixe a hroziace nebezpečenstvo.

Do istej miery sa s týmto fenoménom môžeme stretnúť napríklad aj v kultovej komédii Na Hromnice o deň viac, trileri Memento, romantickej komédii Lásky čas či v hororovej sérii Nezvratný osud.

Príspevok Pocit, že sa to už niekedy stalo. Čo stojí za záhadným fenoménom déjà vu? je zobrazený ako prvý na Emefka.sk.

Označuje sa ním veta, ktorá sa tvári ako pochvala, ale v skutočnosti je zamaskovanou urážkou. Podobné „komplimenty“ teda ľuďom ubližujú, hoci môžu byť mienené s dobrým úmyslom. V tomto článku sa spoločne pozrieme na 10 príkladov podobných rozpačitých komplimentov.

1. „Nečakal som, že to dokážeš. Super!“

Po zložení nejakej ťažkej skúšky či pracovnej úlohy, ktorá dala človeku fakt zabrať, dotyčný naozaj nepotrebuje počuť podobný výrok. Vlastne sa mu ním len podsúva, že v jeho schopnosti nikto neveril a nikto si ani len nepomyslel, že ich vôbec môže mať. Dobrým spôsobom, ako tento „kompliment“ odraziť, môže byť napríklad veta: „Vďaka, vedel som, že sa mýliš, takže som to nevzdal.“

2. „Na svoj vek vyzeráš fakt dobre.“

Niekto si možno myslí, že podobným výrokom danému človeku zalichotí, ale pravdou je skôr opak. Pripomínať niekomu týmto spôsobom jeho vek nemá príliš veľký pozitívny efekt, hoci to môže byť myslené v dobrom. Vhodnou odpoveďou v tomto prípade môže byť: „Vďaka, ale myslím si, že vek nie je podstatný“.

3. „Vyzeráš skvele! Schudol si?“

Podobné narážky na váhu či telá iných ľudí by sme si naozaj mali odpustiť. Ak chceme pochváliť niekoho vzhľad, iste to ide aj bez podobných poznámok. Odpoveďou môže byť: „Ďakujem, ale nemyslím si, že na mojej váhe až tak záleží“.

4. „Dnes vyzeráš naozaj výborne.“

V tomto prípade je problematické slovíčko „dnes“. Tým vlastne naznačujeme, že človek inokedy vyzerá mizerne. Vhodnou odpoveďou by mohlo byť: „A to v iné dni nevyzerám výborne?“

5. „Na to, že máš postihnutie, ti to ide celkom dobre.“

Tak toto určite nie. Iste, môže to byť naozaj snaha o úprimnú pochvalu, ale človeku, ktorý má nejaké postihnutie (akékoľvek), by sme podobnú vetu rozhodne nemali hovoriť. Podceňujeme ho a dávame mu najavo, že vlastne jeho schopnostiam príliš neveríme. Ako odpoveď môže poslúžiť prosté: „Vďaka, že si si všimol moju snahu.“

6. „Nemôžem uveriť tomu, že si zvládla vysokú školu!“

Toto je opäť žiarivý príklad podceňovania schopností. Podobným výrokom vlastne prezrádzame, že sme nikdy neverili, že dotyčný dokáže s úspechom zvládnuť náročnú úlohu (napr. štúdium na vysokej škole). Dosť nešikovne sa tým maskuje aj žiarlivosť. Najlepšie je zrejme odpovedať stručným „ďakujem“ a viac sa v tom nerýpať.

7. „Tento účes ti sekne, takmer nevidno tvar tvojej tváre.“

Toto je priam ukážkový príklad „rozpačitého komplimentu“. Prvá časť vety niečo chváli, druhá ale vlastne celú chválu neguje, pretože upozorní (úplne zbytočne) na nejakú nedokonalosť. V takom prípade je najlepšie radšej zmeniť tému.

8. „Tiež by som si želal mať toľko času na relax, ako máš ty.“

Podobné vety smrdiace závisťou je najlepšie úplne ignorovať. Navyše, tento „kompliment“ ani nemusí odrážať skutočnú realitu. To, čo pre niekoho vyzerá ako relax (napríklad nejaká kreatívna práca), je pre iného náročnou úlohou, pri ktorej musí vynaložiť veľa síl a schopností.

9. „Táto fotka sa ti podarila, musíš mať naozaj kvalitný foťák.“

Ehm, nie. Keď sa vydarila fotka, dotyčný má skvelé oko, talent a schopnosti. Presunutím chvály na predmet, pomocou ktorého vytvoril nejaké umelecké dielo, je vlastne znižovanie jeho schopností a talentu.

10. „Tvoje deti sú také rozkošné! Vôbec sa na teba nepodobajú.“

No, čo dodať? Ak sa niekto rozplýva nad roztomilosťou a krásou dieťaťa a následne rodičovi vmetie do očí, že sa naňho vlastne vôbec nepodobá, tak si koleduje o poriadne sarkastickú odpoveď. Napríklad: „Určite sú roztomilé, ale okrem toho sa vedia aj slušne správať, všakže?“

Príspevok 10 príkladov komplimentov, ktoré sú v skutočnosti nemiestne a urážlivé je zobrazený ako prvý na Emefka.sk.