Hoci ide o úctyhodné čísla, odborníci zdôrazňujú, že nejde o priemernú dĺžku života, ale o maximálny biologický strop, teda hranicu, ktorú v ideálnych podmienkach môže človek dosiahnuť. Do analýzy zahrnuli dáta zo 75-tisíc úmrtí v Holandsku za posledných 30 rokov.

„Priemerná dĺžka života sa postupne predlžuje, no vek tých najstarších jednotlivcov sa už nezvyšuje. Zdá sa, že tu narážame na akúsi stenu,“ uviedol profesor John Einmahl, jeden z autorov štúdie, pre portál Medical Express.

Maximálny vek a jeho zákutia

Výsledky teda naznačujú, že ľudstvo síce žije v priemere dlhšie vďaka zdravotnej starostlivosti či životným podmienkam, ale biologický limit ostáva prakticky nezmenený. Inými slovami, maximálna dĺžka života sa za posledné desaťročia neposunula.

Podobný záver priniesli aj americkí vedci. Ich výskum ukázal, že ľudský vek sa zvykne „zastaviť“ niekde v deväťdesiatke a len výnimočne môže človek prekročiť hranicu 115 rokov.

Tieto poznatky však stoja v kontraste s prípadom Francúzky Jeanne Louise Calment. Tá sa zapísala do dejín ako najstaršia žena sveta, keď sa dožila neuveriteľných 122 rokov. Narodila sa v roku 1875 a zomrela v roku 1997.

Mohlo by ťa zaujímať:

Za nekvalitným spánkom môže stáť jednoduchá maličkosť. Stačí urobiť tieto úpravy

• Fakty a zaujímavosti
• Zdravie a fitness

Calment je doteraz oficiálnou držiteľkou rekordu a otázkou zostáva, či sa jej výkon ešte niekedy podarí prekonať. Aj preto sa štúdia profesora Einmahla a jeho tímu teší veľkej pozornosti – konkrétne výsledky štúdie o dlhovekosti údajne plánujú zverejniť v dohľadnej dobe.

Hoci by mnohí chceli žiť večne, vedci nám jasne ukazujú, že nesmrteľnosť zatiaľ patrí len do ríše poézie a piesní. Jedného dňa však možno moderné technológie objavia liek na dlhovekosť a staneme sa nesmrteľnými, čo však prinesie nové a ešte podivnejšie prekážky, než prináša neodvratná smrť.

Príspevok Aj ľudský život má svoj strop: Vedci prišli na to, aký je maximálny vek, ktorého sa môže človek dožiť je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Najvyššie teploty udrú na juhu a západe Slovenska. Analýza s názvom Vedúci! Horia obce! ukazuje, že mnohé slovenské okresy sa v najbližších rokoch stanú obeťou ešte hutnejšieho tepla než doteraz. Najviac postihnuté budú okresy Bratislava I, Komárno a Nové Zámky. Na extrémne teploty by sa mala pripraviť aj Šaľa, Lučenec a Rimavská Sobota. Tieto okresy boli v analýze označené za najrizikovejšie.

Žije v nich viac ako 16 % obyvateľov Slovenska. Inštitút environmentálne politiky zhodnocuje, že veľké problémy môžu nastať hlavne v okresoch na juhu Slovenska. „Tieto okresy sú pomerne zraniteľné, keďže v nich žije vysoký počet obyvateľstva vo veku nad 70 rokov, ktoré má relatívne zlý prístup k zdravotnej starostlivosti,“ píše v zhrnutí analýzy inštitút.

Tropické horúčavy a ešte teplejšie počasie

Inštitút zbieral informácie o teplotách a vzišlo z toho to, že najviac tropických dní zaznamenali v okresoch Komárno a Nové Zámky. Mesto Hurbanovo sa vyznamenalo najvyššou teplotou 40,3 stupňa Celzia. Problematicky je na tom aj Bratislava, ktorá sa v minulosti trápila s tropickými teplotami aj za noci. Niečo podobné čaká obyvateľov hlavného mesta zaručene aj tento rok.

Mestá a obce položené vo vyšších nadmorských výškach na severe Slovenska sa nemusia ničoho báť. Počet tropických dní i nocí sa vďaka ich pozícii drasticky zníži. „Význam nadmorskej výšky vidieť pri Levoči, ktorú postihli v posledných rokoch v priemere iba štyri tropické dni ročne, kým v Prešove to bolo vyše 11 dní,“ dodal inštitút.

Mohlo by ťa zaujímať:

Letnými horúčavami trpia aj zvieratá. Vo Veľkej Británii chránia prasiatka opaľovacím krémom

• Zahraničie
• Zvieratá

Príspevok Teploty ako z katastrofického filmu. Táto analýza ti prezradí, kde na Slovensku zavládne za pár rokov tropická horúčava je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Zákon ruší tradičný systém, podľa ktorého mali Juhokórejčania už pri narodení jeden rok; zarátaval sa i čas strávený v maternici. Podľa ďalšieho systému každý človek zostarne o rok v prvý januárový deň, a nie až v deň svojich narodenín.

Juhokórejský prezident Jun Sok-jol túto zmenu dôrazne presadzoval počas svojej vlaňajšej predvolebnej kampane. Tradičné metódy počítania veku podľa neho spôsobovali „zbytočné sociálne a ekonomické náklady“. Išlo napríklad o vyplácanie poistného alebo určovanie nároku na štátne programy pomoci.

Predtým bol v Južnej Kórei najpoužívanejšou metódou výpočtu stáročný systém „kórejského veku“, podľa ktorého človek pri narodení dovŕši jeden rok a 1. januára mu pribudne ďalší. To znamená, že dieťa narodené 31. decembra malo na druhý deň dva roky. Samostatný systém „počítania veku“, ktorý sa v tejto ázijskej krajine tiež tradične používal, považuje osobu pri narodení za „nulovú“ a 1. januára jej pridáva rok.

To znamená, že napríklad 28. júna 2023 má osoba narodená 29. júna 2003 podľa medzinárodného systému 19 rokov, 20 rokov podľa systému „počítania veku“ a 21 rokov podľa systému „kórejského veku“, vysvetľuje BBC News.

Podľa prieskumu spoločnosti Hankook Research z januára 2022 bolo za štandardizáciu 75 percent Juhokórejčanov. Parlament odhlasoval zrušenie tradičných metód počítania veku v decembri minulého roka.

Napriek tomuto kroku zostanú zachované mnohé existujúce nariadenia, ktoré určujú vek osoby na základe systému „počítania veku“ podľa kalendárneho roka. Juhokórejčania si napríklad môžu kupovať cigarety a alkohol od roku (a nie odo dňa), keď dovŕšia 19 rokov.

Mohlo by ťa zaujímať:

Špekulanti si už mydlia ruky. Na bazári predávajú lístky na zápas s Portugalskom za prestrelené sumy

• Ľudia
• Slovensko

Tradičné metódy počítania veku používali aj iné východoázijské krajiny, ale väčšina sa ich už vzdala. Japonsko prešlo na medzinárodný štandard v roku 1950, zatiaľ čo Severná Kórea ho nasledovala v 80. rokoch 20. storočia.

Príspevok Juhokórejčania sa vďaka novému zákonu o určovaní veku stali mladšími je zobrazený ako prvý na EMEFKA.