Koniec-koncov, určite si aj ty už neraz počul frázy typu: „To vaše dieťatko je také roztomilé! Najradšej by som ho rozpučila!“ A práve to je jeden zo symptómov takzvanej cute aggression, teda roztomilej agresivity (občas nazývanej aj hravá agresivita).

Roztomilosť vyvoláva silné emócie

Vôbec prvýkrát tento termín vedci použili v roku 2013, keď sa o tieto emocionálne reakcie začali viac zaujímať. Roztomilá agresivita sa definuje ako „mierne agresívne správanie vyvolané pohľadom na niečo roztomilé, napríklad ľudské bábätko či malé zvieratko“. U ľudí sa prejavuje rôzne. Môže to byť verbálne („Si taký roztomilý, že by som ťa najradšej zjedla/rozpučila!“), ale časté sú aj fyzické prejavy, napríklad škrípanie zubami, zmena tónu hlasu alebo zatínanie pästí.

Vo vzťahu k objektu, ktorý takúto reakciu vyvolal, sa potom môžeme stretnúť napríklad so silnými objatiami, štípaním líc či nutkaním dotyčného jemne hrýzť. Do tela sa v takomto momente vyplavujú hormóny ako dopamín, oxytocín či serotonín, ktorý má priamu súvislosť s náladou a sociálnym správaním.

Vedci však upozorňujú, že nejde o prejav žiadnej vážnej poruchy a takéto správanie nie je patologické. Naopak, je podľa nich úplne normálne. Môže však spôsobiť isté problémy. Predsa len, ak malé dieťa či zvieratko až príliš silno objímame, môže mu to byť nepríjemné, v krajnom prípade ho to môže dokonca zraniť.

Podobné prejavy zažíva približne 60 % ľudí

Podobným správaním ale vyjadrujeme silnú pozitívnu emóciu a rozhodne nemáme v úmysle nikomu ubližovať. Proste sa v nás len prebúdza ochranársky inštinkt, keď chceme bábätko/zvieratko chrániť a starať sa oň. V návale emócií si ale často neuvedomíme, že to s prejavmi náklonnosti možno trošku preháňame (čo ale nemusí byť nutne zlé).

Ide teda o zaujímavý fenomén, keď človek koná v zdanlivom rozpore s tým, ako sa cíti. Podobným prípadom môže byť aj obrovský nával šťastia, na ktorý človek reaguje plačom, prípadne sa usmieva, keď pociťuje smútok. Tieto prejavy sa nazývajú aj dimorfné. Podľa psychológov sú podobné reakcie spojené s mimoriadne silnými emóciami a zážitkami, pri ktorých musí človek spracovávať veľa pocitov a informácií.

Faktom tiež je, že s roztomilou agresivitou sa nestretávame u všetkých ľudí. Každý má totiž vlastný spôsob prežívania či reakcií na niečo roztomilé. Odborníci ale predpokladajú, že približne 50 až 60 % ľudí sa niekedy počas života správalo v intenciách roztomilej agresivity.

Môže to byť prospešné

Psychológovia navyše zdôrazňujú, že táto forma agresivity sa často objavuje u ľudí, ktorí pravidelne zažívajú dimorfné prejavy aj v iných situáciách, napríklad sa od šťastia rozplačú na cudzej svadbe. Odborníci ale uviedli, že roztomilú agresivitu nemusí vyvolať len milé zvieratko či krásne bábätko (hoci v ich prípade sa s týmto fenoménom stretávame najčastejšie).

Podobne silné emócie môžu vyvolať aj neživé objekty či zábery z dokumentárnych filmov, ktoré sú esteticky príťažlivé a krásne. Podľa psychologičky Oriany Aragón je takáto forma náklonnosti veľmi prospešná, a to najmä v prípade malých detí. Ukazujeme im tým totiž podstatný rozdiel medzi hravou a skutočnou agresivitou.

Príspevok Môžeš sa začať správať agresívne pri pohľade na roztomilé zvieratká? Podľa vedcov áno je zobrazený ako prvý na EMEFKA.

Ak aj ty patríš k tej skupine, ktorá sa necháva vytáčať týmito bytosťami, určite poznáš mnoho týchto situácií. V prípade, že patríš k tej druhej skupine, dôkladne si článok prečítaj, vytlač si ho, zaves na nástenku, chladničku, záchodové dvere, daj vytetovať na predlaktie… ale hlavne sa z neho prosím pouč a snaž sa dodržiavať aspoň 80% vecí. Svet bude hneď oveľa krajší.

Pravá strana je tu s vama

Aj keď som zo základnej už pekných pár rokov preč, ešte stále mám v čerstvej pamäti, ako nám hovorili, že vždy máme chodiť po pravej strane chodníka. Lebo keď ideš z jedného smeru po pravej strane a dokonca aj z opačného smeru, je tam to kúzlo, že nikto nemusí nikoho obiehať.

Milujem, doslova milujem, keď idem po chodníku a niekto ide z opačného smeru oproti mne. Haló?! Čo je na tom také nepochopiteľné, potrebujete na tom chodníku mať nakreslené šípky, aby ste to pochopili? Akceptujem prípady, keď niekoho obchádzaš, ale to ti nie je divné, že sa ti všetci nejak pletú do cesty?

Funguje to aj na priechode

Tam ma to vytáča snáď ešte viac. Lebo už keď svieti konečne zelená, tak zásadne maximálne 3 sekundy a potom už znova doznieva. Samozrejme, bolo by jednoduchšie, keby ľudia chodili vždy po pravej strane priechodu a nie hala-bala, lebo „šak aj tak chcem potom odbočiť doľava“.

Wow, tie tri kroky navyše by ťa fakt zabili, ty radšej necháš všetkých ľudí, aby sa ti krásne pouhýbali, lebo ty si netolerantný idiot.

A raz sa naučíme chodiť aj na eskalátore

Je pohodlné, nechať sa pohyblivými schodmi vyvážať ako na ceste do neba, no sú aj ľudia, ktorí na nich chodia, akoby sa tie schody ani nehýbali. Vtedy je pre tých ľudí pohodlnejšie prejsť po ľavej strane eskalátora, ešteže je to jednosmerka že?

Ak však ty stojíš v strede schodov ako kráľovná celého nákupného centra, ľudia, ktorí by radi čo najrýchlejšie presvišťali okolo teba to jednoducho urobiť nemôžu.

Keď už sme pri chodníkoch…

Toto majú vo zvyku hlavne ľudia v dôchodkovom veku, ale viackrát sa mi to stalo aj s partiou mladých ľudí. Tí aspoň počujú, keď na nich kričíš „s dovolením, môžem prejsť, niekde tu by mal byť chodník“. Asi už tušíš, o čom bude reč. Áno, o postávaní na chodníkoch.

Mne je jedno, že ste sa dlho nevideli, aj keď ste práve vystúpili z električky, v ktorej ste išli spoločne z práce. Ale prosím vás, nerozprávajte si príbehy horúčky sobotňajšej noci uprostred chodníka.

Rýchlokurz správania sa v MHD

Aj tu platí pravidlo pravej strany. Keď budeš vychádzať z pravej strany dverí, nestane sa, že náhodou vrazíš do niekoho, kto sa ponáhľa s nastupovaním. Vieme však, že nastupovať sa má až po tom, ako všetci vystúpia, že?

Mamičke s kočíkom ochotne pomôžeš, tehotnej pani a starším uvoľníš automaticky miesto. Uvidíš, tých pár sekúnd státia sa ti raz vráti. Rovnako, ako sa ti vráti, keď ostaneš sedieť a necháš ľudí s rozpadávajúcimi sa kosťami stáť v hegajúcej sa električke.

Aj v obchode existuje tolerancia

Okrem toho, že nebudeš niekomu kradnúť posledné kusy potravín spred nosa, keď máš rovnaké štyri balenia v košíku, môžeš človeka s kyticou a jednou čokoládou pustiť pred seba. Uvidíš, nabudúce pustí niekto teba, keď uvidí, že máš v ruke tri veci.

Prípadne, ak sa ponáhľaš a nemáš toho veľa, namiesto šomrania, môžeš slušne poprosiť ľudí pre tebou, nech ťa pustia a pochybujem, že ich odpoveď bude negatívna.

Cestujeme vlakom / autobusom

Video od ZSSK aj napriek umiestneniu hudobnej skupiny S Hudbou Vesmírnou nepomohlo k tomu, aby sa ľudia naučili správať v dopravných prostriedkoch. Ono, nie je úplne najpríjemnejšie, keď sa snažíš človeku cez zadné sedadlo vyoperovať obličku.

Preto by bolo fajn, ak by si sa naučil svoje nohy nechávať v úrovni svojho sedadla, lebo v opačnom prípade je to celkom nepríjemné pre tvojich spolucestujúcich. O hlasnom telefonovaní a cestovaní s troma promile sa snáď baviť nemusíme, respektíve, je to zbytočné.

Aj stolovanie má svoje pravidlá

To, že sedíš práve v mekáči, nie je žiadna výhovorka na to, aby si sa správal ako prasa. Všetci sme radi, že ti chutí, ale nemusíš nám to všetkým ozrejmiť tvojim rozprávaním s plnými ústami. Perfektné by bolo, keby si zabudol aj na mľaskanie, to tvoje dokáže pokaziť chuť do jedla všetkým naokolo. O tom, ako by si mal položiť príbor, ak si dojedol, si môžeme povedať v ďalšom článku.

Titulná fotka: unsplash.com

Príspevok Prestaňme robiť týchto 8 vecí a bude sa nám tu žiť lepšie je zobrazený ako prvý na EMEFKA.